Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 45/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Tibora Šafárika a sudcov JUDr. Ľubomíra Dobríka a JUDr. Jána Klučku vo veci

podnetu bytom , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Pirkovským, Prešov, Hlavná 19, pre porušenie základného

práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom rektora Univerzity Konštantína Filozofa

v Nitre v konaní o vymenovanie za profesora na svojom neverejnom zasadnutí

14. decembra 1999 takto

rozhodol:

Základné právo podľa

Slovenskej republiky postupom rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

v konaní o vymenovanie za profesora p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bolo

28. apríla 1999 doručené podanie (ďalej len

„navrhovateľ“), bytom , označené ako: „Podnet na porušenie

práv“ s prílohami. Vzhľadom na to, že podanie v predloženej podobe nespĺňalo

zákonom predpísané náležitosti podnetu fyzickej osoby na začatie konania pred

Ústavným súdom SR podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konaní pred Ústavným súdom SR“), navrhovateľ bol 19. mája 1999 vyzvaný, aby ho

podľa požiadaviek Ústavného súdu SR doplnil a spresnil. Doplnenie a spresnenie

podania bolo Ústavnému súdu SR doručené 31. mája 1999. Navrhovateľ vo svojom

podaní o. i. uviedol, že namieta porušenie svojich práv „v súvislosti s inauguráciou na

profesora pred Vedeckou radou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre“, a to jej

konaním a rozhodnutím, ako aj konaním a rozhodnutím rektora Univerzity

Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej len „UKF Nitra“) v konaní o svojom vymenovaní

za profesora. Postupom oboch spomenutých orgánov - akademického orgánu (t. j.

vedeckej rady vysokej školy) a jej rektora (ako predstaviteľa vysokej školy) - došlo

v menovacom konaní za profesora podľa jeho názoru k porušeniu práva na „včasné

a objektívne posúdenie mojich záležitostí“, nakoľko: „Podľa SR každý má

právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom“.

Na základe argumentov uvedených v podnete, ako aj v jeho prílohách

navrhovateľ požiadal, aby Ústavný súd SR vyniesol nález, v súlade s ktorým: „som

konaním orgánov UKF poškodený vo svojich právach a mám právo na patričné

hmotné a morálne odškodnenie“, resp. aj na „opätovné konanie VR UKF, ktorým by

poškodenie mojich práv bolo napravené“.

Ústavný súd SR doplnený podnet navrhovateľa 14. júla 1999 predbežne

prerokoval a rozhodol o jeho prijatí na konanie v časti namietajúcej porušenie

základného práva navrhovateľa na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom rektora UKF v Nitre

a o jeho odmietnutí v časti namietajúcej porušenie práv navrhovateľa nesprávnym

rozhodnutím Vedeckej rady UKF v Nitre v konaní o jeho vymenovaní za profesora.

V súlade s § 29 ods. 5 zákona o konaní pred Ústavným súdom SR sa Ústavný súd SR

23. augusta 1999 obrátil na rektora UKF v Nitre so žiadosťou o písomné vyjadrenie sa

k prijatému podnetu.

Vo svojom písomnom vyjadrení z 13. septembra 1999 (event. č. )

rektor UKF v Nitre uviedol: „Vymenúvacie konanie za

profesora bolo na našej univerzite časovo ohraničené 2. májom 1995 až 16. júnom

1998.

V uvedenom časovom rozpätí bola aj obnova konania v súlade s § 62 zák.

č. o správnom konaní.

Predmetné vymenúvacie konanie sa uskutočnilo podľa vyhl. č.

o habilitácii docentov a vymenúvaní profesorov, hoci v termíne skončenia

vymenúvacieho konania bola už účinná vyhl. č. o habilitácii docentov

a o vymenúvaní profesorov.

Naša UKF nemala záujem na časových prieťahoch. Citovaná právna úprava,

ktorou sa riadil celý proces vymenúvacieho konania, na rozdiel od novej právnej

úpravy nezakotvuje lehoty na výkon jednotlivých čiastkových postupov v procese

vymenúvania, hoci povinnosť VR VŠ konať v zákonnej lehote nie je zakotvená ani

v tejto právnej norme.

Domnienku zbytočných prieťahov zo strany našej univerzity v prerokúvaní

predmetnej veci je možné vyvrátiť tvrdením, že inaugurant neprijal skutočnosť

neschválenia návrhu na vymenovanie jeho osoby za profesora Vedeckou radou

Univerzity Konštantína Filozofa, čoho dôsledkom bola mnohopočetnosť

korešpondencie aj zo strany navrhovateľa. Potvrdený fakt, že osobný kontakt

s vtedajším rektorom našej univerzity trval, nenasvedčuje záujmu nečinnosti alebo

zbytočným prieťahom.

Dôvody, prečo návrh na vymenovanie za profesora po schválení vo Vedeckej

rade Fakulty humanitných vied našej VŠ bol zaradený na schvaľovanie vo Vedeckej

rade univerzity s časovým odstupom 17 mesiacov, majú výlučne objektívny charakter

(neschopnosť VR uznášať sa, kreovanie novej Vedeckej rady univerzity a jej následné

schvaľovanie v Akademickom senáte VŠ, slávnostné zasadnutie VR UKF z príležitosti

premenovania VŠPg na Univerzitu Konštantína Filozofa).

Ctený ústavný súd, dovoľujem si vysloviť súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci.“

Nakoľko obaja účastníci konania o podnete súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania podľa § 31 ods. 2 zákona o konaní pred Ústavným súdom SR, sa

konanie o ňom uskutočnilo bez ich prítomnosti.

II.

Ústavný súd SR prijal 14. júla 1999 na konanie podnet navrhovateľa v časti

namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie svojej veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR postupom rektora UKF v Nitre

v konaní na jeho vymenovanie za profesora pred Vedeckou radou UKF v Nitre. Berúc

do úvahy právnu úpravu týkajúcu sa vysokých škôl (

o vysokých školách v znení neskorších predpisov) a s osobitným zreteľom na zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. , ktorým sa (s účinnosťou od

20. novembra 1996) zákon o vysokých školách mení a dopĺňa, Ústavný súd SR zistil,

že na rozhodovanie vo veciach habilitačného konania a konania na vymenovanie za

profesora (§ 27 ods. 3 a 4 zákona o vysokých školách) sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 ods. 2 zákona). V súlade

s ustanovením § 34 ods. 3 citovaného zákona proti rozhodnutiu podľa odseku 2

(rozhodnutiu vo veciach habilitačného konania a konania na vymenovanie profesorov)

možno podať odvolanie na orgán, ktorý ho vydal. O odvolaní proti rozhodnutiu

vedeckej rady fakulty rozhoduje vedecká rada vysokej školy a o odvolaní proti

rozhodnutiu vedeckej rady vysokej školy rozhoduje ministerstvo školstva. Ústavný

súd SR vo svojom rozhodnutí z 13. júla 1999 o prijatí podnetu navrhovateľa

v dôsledku toho skonštatoval, že mu prináležia aj základné práva späté s konaním a

rozhodovaním príslušných akademických orgánov fakúlt a vysokých škôl, ako aj ich

ďalších predstaviteľov v habilitačných konaniach a v konaniach na vymenovanie za

profesorov podľa o správnom konaní (vrátane tých z nich, ktoré

predstavujú zákonnú transformáciu základného práva na inú právnu ochranu podľa

SR a práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR).

K porušeniu základného práva podľa

preto môže dôjsť v dôsledku takých porušení o správnom

konaní zo strany príslušných akademických a iných orgánov vysokých škôl,

v dôsledku ktorých vznikajú zbytočné prieťahy v konaní buď prvostupňového, alebo

odvolacieho orgánu. Medzi takéto porušenia je možné zaradiť

aj také, v dôsledku ktorých sa účastníkovi konania znemožňuje iniciovanie

odvolacieho konania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Nemožnosť

uskutočniť odvolacie konanie proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu vo veci samej

spôsobuje zbytočné prieťahy pri jej prerokovávaní a má za následok porušenie

základného práva podľa SR.

Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na rozhodovanie vo

veciach habilitačného konania a v konaniach na vymenovanie za profesora, pričom

(a s účinnosťou od 20. novembra 1996) toto konštatovanie platí aj na odvolacie

konanie voči rozhodnutiu vedeckej rady fakulty (v prípade habilitačného konania za

docenta), resp. voči rozhodnutiu vedeckej rady univerzity (v prípade menovacieho

konania na profesora).

Vo veci navrhovateľa rozhodla Vedecká rada UKF v Nitre 16. júna 1998 tak, že

neschválila návrh Vedeckej rady Fakulty humanitných vied UKF na jeho

vymenovanie za profesora v odbore teória a dejiny ukrajinskej literatúry, pričom

v zmysle odvolania bol navrhovateľ súčasne poučený: „Proti rozhodnutiu je možné

odvolať sa (podať rozklad), a to v zákonnej lehote - 15 dní na Ministerstvo školstva

SR cestou rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Tr. A. Hlinku 1, 949 74

Nitra)“.

Nakoľko na rozhodovanie vo veciach konania na vymenovanie za profesora sa

podľa § 34 ods. 2 zákona o vysokých školách v znení neskorších predpisov vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, toto rozhodnutie Vedeckej rady UKF v Nitre

malo byť v súlade s § 24 ods. 1 zákona o správnom konaní doručené navrhovateľovi

do vlastných rúk.

Vychádzajúc z uvedeného Ústavný súd SR zisťoval, akým spôsobom rektor

UKF v Nitre (ako ten jej predstaviteľ, ktorý podľa § 6 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

školstva, mládeže a športu SR č. o habilitácii docentov a vymenúvaní

profesorov oznamuje uchádzačovi rozhodnutie vedeckej rady univerzity o neschválení

návrhu vedeckej rady fakulty na jeho vymenovanie za profesora) zabezpečil

navrhovateľovi doručenie tohto rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie Vedeckej rady

UKF o neschválení návrhu Vedeckej rady Fakulty humanitných vied na jeho

vymenovanie za profesora v odbore teória dejín ukrajinskej literatúry zo 16. júna 1998

bolo navrhovateľovi zaslané doporučenou poštou 22. júna 1998. Túto skutočnosť mal

Ústavný súd SR za preukázanú prostredníctvom vyžiadaného potvrdenia o zaslaní

doporučenej pošty „odpovedi pánu ohľadom

zamietnutia jeho žiadosti o inauguračné pokračovanie“, ktoré Ústavnému súdu SR

doručil Útvar pre vedu a výskum UKF v Nitre (č. 157/99) 4. júna 1999 (poradové

číslo 8 poštového dodacieho hárku doporučenej pošty UKF z 22. júna 1998).

Hoci citované rozhodnutie Vedeckej rady UKF v Nitre nebolo navrhovateľovi

doručené zákonom predpísaným spôsobom, podľa právneho názoru Ústavného súdu

SR táto skutočnosť nemala za dôsledok prieťahy v ďalšom konaní o ňom (a teda

porušenie základného práva navrhovateľa podľa SR)

a navrhovateľ na takto doručené rozhodnutie vedeckej rady reagoval listom

Ministerstvu školstva SR z 11. júla 1998 (sťažnosť na rozhodnutie Vedeckej rady UKF

v Nitre z 11. júna t. r. vo veci mojej inaugurácie na profesora), ako aj vo svojej ďalšej

korešpondencii s ministrom školstva SR (z 25. 11. 1998, 22. 1. 1999). Ústavný súd SR

v tejto súvislosti zohľadnil aj ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní,

podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, čím sa zaručuje, aby

žiaden účastník konania neutrpel ujmu len v dôsledku nesprávneho označenia svojho

podania.

Vychádzajúc z uvedeného Ústavný súd SR uzavrel, že označený spôsob

doručenia rozhodnutia Vedeckej rady UKF v Nitre zo 16. júna 1998 nemal za

dôsledok zbytočné prieťahy v ďalšom konaní o ňom, a preto rozhodol, že takýmto

postupom rektora UKF v Nitre základné právo navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2

SR porušené nebolo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 1999

JUDr. Tibor Š a f á r i k

predseda senátu