Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 199/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. J., bytom B. B., zastúpeného advokátom JUDr. I.

M., Ž., vo veci porušenia jeho základného práva podľa a

Slovenskej republiky v konaní pred Daňovým úradom Žilina I vo veci nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov apríl, máj

a jún 1997, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. J. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. mája 2002

doručené podanie Ing. A. J. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B. B., zastúpeného advokátom

JUDr. I. M., Ž., označené ako „Ústavná sťažnosť pre porušenie čl. 48 ods. 2, čl. 35 ods. 1

ústavného v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len

Slovenskej republiky)“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta zbytočné

prieťahy v konaní Daňového úradu Žilina I vo veci nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov apríl – jún 1997.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Daňový subjekt Ing. A. J. – DTC, so sídlom Ž. podal v zákonom stanovenej lehote

a v súlade s ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov daňové priznania na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie

obdobie mesiaca apríl 1997, máj 1997 a jún 1997.

Takto si navrhovateľ uplatnil v súlade s ust. § 23 zákona o DPH nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu:

- za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 1997 23 % DPH z daňového dokladu fa. č.:

zo dňa 17. 04. 1997 vo výške nadmerného odpočtu 1. 115. 000, - Sk,

- za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 1997 23% DPH z daňového dokladu fa. č.:

zo dňa 14. 05. 1997 vo výške nadmerného odpočtu 1. 230. 000, - Sk a

- za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 1997 23% DPH z daňového dokladu fa. č.:

zo dňa 13. 06. 1997 vo výške nadmerného odpočtu 1. 575. 000, - Sk.

Správca dane svojím rozhodnutím č. zo dňa 04. 08. 1997 prerušil

daňové konanie vo veci vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie mesiaca

apríl 1997. Svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle o správe

daní a poplatkov začatím konania o predbežnej otázke, in concreto vypracovaním

znaleckého posudku.

Daňový subjekt svojimi podnetmi zo dňa 22. 09. 1997 adresovanými správcovi dane

požiadal Daňový úrad I Žilina o vysvetlenie jeho zdĺhavého postupu ohľadne vrátenia

nárokovaného nadmerného odpočtu na DPH. Poukázal pritom na ust. § 23 ods. 1 zákona

o DPH. Správca dane reagoval na uvedený podnet listom zo dňa 16. 10. 1997. V tomto liste

odkazuje na ust. § 23 ods. 2 zákona o DPH, t. j. na skutočnosť, že správca dane začal

kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá do uvedeného dňa

nebola ukončená. Ohľadne písomného oznámenia začatia takejto kontroly daňovému

subjektu správca uviedol, že nie je právny predpis, ktorý by takúto povinnosť správcovi

výslovne uložil.

Dňa 10. 11. 1997 požiadal navrhovateľ správcu dane o oznámenie presného dátumu

začatia daňovej kontroly DPH za mesiace apríl, máj, jún 1997. Správca dane listami zo dňa

24. 11. 1997 za mesiac apríl, dňa 28. 11. 1997 za mesiac máj oznámil navrhovateľovi

presný dátum začatia daňovej kontroly. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu mesiaca jún

1997 oznámil jej zahájenie už listom zo dňa 19. 08. 1997, čo však nezodpovedá jeho vyššie

uvedenému právnemu stanovisku. Uvedenú okolnosť potvrdil správca vo svojej odpovedi zo

dňa 24. 11. 1997.

Rozhodnutiami č.: 694/2401203/98, č.: , č.: zo dňa

12. 01. 1998, resp. 13. 01. 1998 Daňový úrad Žilina I ako príslušný správca dane opäť

prerušil daňové konanie vo veci kontroly oprávnenia nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún 1997. Takéto konanie odôvodnil opäť

ust. , zákona o správe daní a poplatkov.

Daňový subjekt svojim podaním zo dňa 19. 02. 1998 požiadal Ústredné daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky o odstránenie prieťahov v činnosti Daňového úradu

Žilina I ohľadne vrátenia nárokovaného nadmerného odpočtu DPH. V tejto súvislosti

poukázal na ust. o správe daní a poplatkov a súčasne

požiadal, aby vo veci ďalej konalo Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

pracovisko Žilina. Daňový subjekt ďalej uviedol, že listom zo dňa 15. 01. 1998 upozornil

Daňový úrad Žilina I na porušovanie zákona a požiadal o urýchlené odstránenie prieťahov

v jeho konaní. Správne orgány však nevykonali nápravu uvedeného protiprávneho stavu,

neposkytli navrhovateľovi žiadnu odpoveď.

Navrhovateľ listami zo dňa 30. 10. 1998 a listom zo dňa 01. 12. 1998 požiadal

správcu dane o vrátenie predmetného nárokovaného nadmerného odpočtu DPH. Správca

svojimi odpoveďami zo dňa 01. 12. 1998, resp. 14. 12. 1998 zamietol vrátenie takéhoto

nadmerného odpočtu DPH s odkazom na svoje rozhodnutia o prerušení daňového konania

zo dňa 12. 01. 1998, resp. 13. 01. 1998.

Navrhovateľ sa dňa 07. 12. 1998 obrátil so svojim podnetom na Krajskú prokuratúru

v Žiline, v ktorom žiadal o preskúmanie zákonností rozhodnutí a postupu správcu dane vo

veci vrátenia nárokovaného nadmerného odpočtu. Poukázal na skutočnosť, že zdĺhavým

postupom správcu dane dochádza k porušovaniu jeho základných ľudských práv a slobôd.

Takáto nečinnosť správcu dane (daňová kontrola začala dňa 02. 06. 1997) vnáša značnú

neistotu do jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Okresná prokuratúra v Žiline nenašla

v postupe správcu dane porušenie zákona, a preto podnet navrhovateľa odložila.

Ing. A. J. požiadal správcu dane listom zo dňa 11. 03. 1999, 07. 07. 1999 a 31. 08.

1999 o vrátenie nárokovaného nadmerného odpočtu. Jeho žiadosti boli zamietnuté.

Návrhom zo dňa 06. 04. 1999, ktorý bol Ústrednému daňovému riaditeľstvu

doručený dňa 09. 04. 1999, sa navrhovateľ opäť domáhal prešetrenia nečinnosti Daňového

úradu Žilina I.

Daňový subjekt podal dňa 08. 11. 1999 v súlade s ust.

o sťažnostiach sťažnosť na postup správcu dane – Daňového úradu Žilina I. Predmetné

podanie doplnil listom zo dňa 15. 12. 1999. V sťažnosti opäť upozornil na pretrvávajúce

prieťahy v činnosti správcu dane. Ústredné daňové riaditeľstvo nevykonalo v predmetnej

veci nápravu.

Dňa 15. 12. 1999 sa navrhovateľ opäť obrátil so svojim podnetom na Krajskú

prokuratúru v Banskej Bystrici. Namietal nečinnosť Ústredného daňového riaditeľstva vo

vzťahu s vyššie uvedenou sťažnosťou daňového subjektu zo dňa 08. 11. 1999. Prokurátorka

Krajskej prokuratúry v liste zo dňa 10. 03. 2000 oznámila navrhovateľovi opatrenia, ktoré

vo veci vykonala. V súlade so zákonom o prokuratúre navrhla Ústrednému daňovému

riaditeľstvu, pracovisko Žilina opraviť záver z prejednania sťažnosti navrhovateľa zo dňa

08. 11. 1999 a v ďalšom konaní zabezpečiť odstránenie zbytočných prieťahov. Príslušné

územné finančné orgány odporúčanie Krajskej prokuratúry nerešpektovali.

Navrhovateľ sa svojim ďalším podaním zo dňa 15. 12. 1999 obrátil na Najvyšší

kontrolný úrad. Požadoval preskúmanie postupu príslušných územných finančných

orgánov. Aj na základe odpovede Najvyššieho kontrolného úradu zo dňa 12. 01. 2000

navrhovateľ listom zo dňa 02. 11. 2001 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky

o opakované preskúmanie postupu Daňového úradu Žilina I. Opätovne poukázal na zdĺhavé

konanie, resp. nečinnosť správcu dane. Predmetný podnet postúpilo Ministerstvo financií

na vybavenie Daňovému riaditeľstvu v Banskej Bystrici. V odpovedi zo dňa 02. 11. 2001 sa

Daňové riaditeľstvo, pracovisko Žilina s námietkou navrhovateľa vôbec nevysporiadalo.

Nemožno prehliadnuť i tú skutočnosť, že o námietke navrhovateľa v konečnom dôsledku

rozhodoval správy orgán, ktorého činnosť v predmetnej veci navrhovateľ viackrát predtým

namietal.

Dňa 03. 04. 2000 (teda po necelých troch rokoch od začatia daňovej kontroly

vyhotovil správca dane protokol o priebežnej kontrole DPH za mesiac jún 1997 pod č.:

694/321/28241/200, za mesiac máj 1997 pod č.: , za mesiac apríl 1997

pod č.: .

Dňa 19. 04. 2000 požiadal navrhovateľ správcu o zaslanie presne špecifikovaných

dokladov, ktoré sa ho priamo dotýkali, a na ktoré sa správca pri svojej kontrole odvolával.

Správca listom zo dňa 11. 05. 2000 jeho žiadosť s odkazom na ust.

Zb. o správe daní a poplatkov zamietol. Za takéto doklady správca označil i výpis

z obchodného registra. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 05. 2000 požiadal

daňový subjekt správcu dane k nahliadnutiu všetky dokumenty, na ktoré sa správca

odvoláva vo svojich protokoloch zo dňa 03. 04. 2000 a vo svojich rozhodnutiach. Na novom

ústnom pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2000 opätovne požiadal daňový subjekt správcu

o nahliadnutie do vyššie uvedených dokladov. Správa jeho žiadosť listom zo dňa 19. 05.

2000 zamietol.

Dňa 15. 06. 2000 správca zaslal daňovému subjektu list, v ktorom konštatoval, že

dňa 15. 05. 2000 boli prerokované vyššie uvedené protokoly o priebežnej kontrole zo dňa

03. 04. 2000. K prerokovaniu protokolov však vôbec nedošlo, Ing. A. J. len požiadal

o nahliadnutie do dokladov, bez ktorých sa nemohol kvalifikovane vyjadriť k výsledkom

kontroly. Z uvedených dokladov vychádzajú i výsledky kontrolnej činnosti správu

v predmetných protokoloch. Správca dane listom zo dňa 15. 06. 2000 umožnil daňovému

subjektu nazrieť do dokladov, ktoré ešte dňa 11. 05. 2000 odmietol daňovému subjektu

poskytnúť s odkazom na už cit. ust. Konkrétne sa jedná o znalecký

posudok znalca Ing. K. A., ktorým znalec ohodnotil predmetnú strojnú technológiu

daňového subjektu. Na uvedené skutočnosti upozornil daňový subjekt správcu listami zo

dňa 20. 06. 2000 a 08. 07. 2000. Zároveň požiadal o nahliadnutie do uvedených spisových

materiálov správcu na deň 06. 07. 2000 o 08. 00 hod. Správca dane až dňa 15. 05. 2000

umožnil kontrolovanému daňovému subjektu nahliadnuť do spisového materiálu a vyhotoviť

si z neho odpisy.

Máme za to, že uvedené konanie správcu dane je v rozpore s ust. § 2 ods. 2 zákona

č. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto

ustanovenia zákona správca dane v daňovom konaní postupuje v úzkej súčinnosti

s daňovými subjektami a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len

také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať

daň. Správca dane v tomto prípade odmietol navrhovateľovi nahliadnuť do dokladov, na

ktoré sa vo svojich protokoloch výslovne odvoláva, a tak znemožnil náležité prerokovanie

týchto protokolov a riadnu obranu daňového subjektu.

Navrhovateľ požiadal listom zo dňa 26. 05. 2000 správcu dane o vysvetlenie

prerušenia predmetného daňového konania, ktoré do uvedeného dňa trvá už tri roky.

Správca vo svojej odpovedi zo dňa 16. 06. 2000 uviedol, že prerušenie konania je ukončené

a správca pokračoval v konaní z vlastného podnetu vypracovaním protokolov o kontrole zo

dňa 03. 04. 2000.

Ústredné daňové riaditeľstvo Banská Bystrica obdržalo dňa 14. 06. 2000 doplnenie

sťažnosti daňového subjektu zo dňa 26. 05. 2000. Odpoveďou zo dňa 23. 06. 2000 správny

orgán odmietol riešiť navrhovateľom namietané skutočnosti.

Dňa 22. 06. 2000 sa navrhovateľ obrátil so svojim podnetom na Krajskú prokuratúru

v Banskej Bystricu, v ktorom žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu územných

finančných orgánov. Vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že už viac ako tri roky

príslušný správca dane nerozhodol o jeho nároku na vrátenie nadmerného odpočtu napriek

tomu, že spĺňa všetky zákonom požadované predpoklady pre jeho vrátenie. Zároveň

požiadal Krajskú prokuratúru o odstránenie prieťahov v predmetnej veci.

Listom zo dňa 22. 08. 2000 reagovala Okresná prokuratúra na vyššie uvedený

podnet navrhovateľa. Vo svojom stanovisku o. i. uviedla, že dňa 04. 08. 1997, 12. 01. 1998

a 13. 01. 1998 príslušný správca dane skutočne prerušil predmetné daňové konanie

z dôvodu konania o predbežnej otázke. In concreto sa malo jednať o vyhotovenie

znaleckého posudku na predmetnú strojnú technológiu navrhovateľa znalcom Ing. A.

a vypočutie svedkov. V tejto súvislosti poukazujem na tú skutočnosť, že dotknutý znalecký

posudok bol vyhotovený už dňa 08. 09. 1997, a teda tu neboli ďalšie dôvody na prerušenie

daňového konania. Vypočutie svedkov p. P. a p. Č. sa uskutočnilo až dňa 29. 03. 2000.

Daňový úrad Žilina I pokračoval v daňovom konaní dňom 03. 04. 2000. Samotné konanie

o predbežnej otázke teda trvalo tri roky.

Prokuratúra vo svojom stanovisku označila rozhodnutia o prerušení daňového

konanie za protizákonné, a samotné prerušenie konania v zmysle

Zb. o správe daní a poplatkov pri daňovej kontrole za neprípustné. Pokiaľ navrhovateľ

namietal zbytočné prieťahy v konaní správcu dane, a teda i dĺžku daňovej kontroly,

prokuratúra vyslovila právny názor, že platné znenie o správe daní

a poplatkov časovo neohraničuje trvanie takejto kontroly, a teda takáto námietka

navrhovateľa je neopodstatnená.

Daňový úrad I Žilina svojimi rozhodnutiami č.: ,

č.: , č.: zo dňa 19. 05. 2000 neuznal daňovému

subjektu Ing. A. J. – DTC nárokovaný nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie

apríl, máj, júl 1997 a zároveň určil daňovému subjektu vlastnú daňovú povinnosť

a predpísané zvýšenie dane. Na základe podaného odvolania daňového subjektu Ústredné

daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Žilina ako orgán odvolací svojimi

rozhodnutiami č.: /Jaro, č.: /Jaro, č.: /Jaro zo

dňa 26. 09. 2000 potvrdilo rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Na podklade

žaloby o preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov, ktorú podal

v zákonnej lehote daňový subjekt, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom pod

č.: , 5 Sž 13 – 16/01zrušil všetky žalobou napadnuté rozhodnutia správnych

orgánov a vec im vrátil na ďalšie konanie.

Daňový úrad Žilina I začal dňa 05. 09. 2001 opakovanú daňovú kontrolu DPH

daňového subjektu Ing. A. J. – DTC za zdaňovacie obdobie mesiacov apríl, máj, jún 1997.

Dňa 06. 09. 2001 vydal správca dane rozhodnutie č.: o predbežnom

opatrení, ktorým nariaďuje daňovému subjektu Ing. A. J. – DTC povinnosť strpieť zadržanie

uplatnených nadmerných odpočtov až do doby, pokiaľ nebude overený nárok na ich

vrátenie vykonanou opakovanou daňovou kontrolou.

Navrhovateľ dňa 15. 08. 2001 požiadal správcu dane o vrátenie nárokovaného

nadmerného odpočtu. Podanie navrhovateľa správca dane odmietol prijať s odôvodnením,

že nepatrí do pôsobnosti žiadneho správcu dane. Konanie vo veci nárokovaného

nadmerného odpočtu považuje správca dane za vybavené rozhodnutím o predbežnom

opatrení.

Navrhovateľ sa dňa 02. 11. 2001 opätovne obrátil na Krajskú prokuratúru v Banskej

Bystrici s podnetom o preskúmanie zákonnosti postupu správcu dane. Dňa 02. 11. 2001 sa

opäť obrátil na Ministerstvo financií Slovenskej republiky so sťažnosťou o preskúmanie

postupu správcu dane.

Máme za to, že navrhovateľ využil všetky právne prostriedky nápravy, ktoré mu

priznáva platný právny poriadok Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa ako daňovník na prieťahoch správcu dane

nepodieľal, v daňovom konaní vystupoval aktívne. Viackrát požiadal správcu dane, resp.

jemu nadriadený správny orgán o vrátenie nárokovaných nadmerných odpočtov, požadoval

odstránenie zbytočných prieťahov v ich činnosti a vydanie konečného rozhodnutia vo veci.

Navrhovateľ sa obrátil so sťažnosťami na Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako

ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí i činnosť územných finančných

orgánov. O odstránenie zbytočných prieťahov, nezákonného stavu požiadal navrhovateľ

orgány prokuratúry, ktoré v zmysle chránia práva

a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb. Príslušné územné finančné

orgány nerešpektovali zistenia a návrhy prokuratúry. Na výzvy správcu dane riadne a včas

odpovedal a na požiadanie sa osobne, resp. v zastúpení svojho splnomocneného zástupcu

dostavil na prejednanie veci, o čom svedčia i zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 05.

2000, 15. 05. 2000, 29. 03. 2000, 09. 10. 2001, 10. 10. 2001. Sme toho názoru, že

správaním navrhovateľa nedošlo k spomaleniu postupu správcu dane.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ podal daňové priznanie na daň

z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1997 dňa 23. 05. 1997, za mesiac máj 1997 dňa 24. 06.

1997 a za mesiac jún 1997 dňa 23. 07. 1997.

Podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov má platiteľ nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa

predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najneskôr však 25. deň

po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré bolo daňové priznanie predložené. V zmysle

ods. 2 cit. ust. zákona v spojení so začatím daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa predmetná lehota upravuje, správca dane je

povinný vrátiť nárokovaný nadmerný odpočet do 10 dní odo dňa skončenia kontroly.

V našom prípade daňová kontrola začala za mesiac apríl 1997 dňa 02. 06. 1997, za

mesiac máj 1997 dňa 09. 07. 1997, za mesiac jún 1997 dňa 02. 09. 1997. Do dnešného dňa

nebola ukončená, aj z dôvodu viacnásobného prerušenia daňového konania vo veci

kontroly oprávnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH. Z uvedenej

formulácie rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že vychádzal v predmetnej veci

z predpokladu, že kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH je daňovým konaním.

Procesné predpisy, ktoré upravujú postup orgánov verejnej správy, zohľadňujú

i zložitosť prejednávanej veci. Jeho postup upravuje o správe daní

a poplatkov v znení neskorších predpisov, ktorý výslovne ustanovuje i lehoty na rozhodnutie

v daňovom konaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného predpokladu možno konštatovať, že

lehoty ustanovené v § 30a zákona o správe daní a poplatkov sú právne relevantné i vo

vzťahu k dĺžke daňovej kontroly oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH. Daňový úrad

nemá možnosť neobmedzenej úvahy. Správca dane je povinný aj pri daňovej kontrole

postupovať tak, aby neboli porušené zaručené práva daňovníkov. V zmysle ust.

§ 30a ods. 3, 4 zákona o správe daní a poplatkov je správca dane oprávnený písomne

požiadať o primerané predĺženie zákonom ustanovenej lehoty orgán najbližšie nadriadený

správcovi dane. Správca takto nepostupoval, nepožiadal príslušný správny orgán

o primerané predĺženie lehoty a v daňovej kontrole pokračoval z vlastnej úvahy. Tým

porušil právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V zmysle § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov sa v daňovom konaní

postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu

a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. V zmysle ust. § 101 zákona

o správe daní a poplatkov sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o správe daní je potrebné

postupovať v súlade so zásadami a v lehotách upravených

o správe daní a poplatkov.

V zmysle môžu štátne orgány konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právny

poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli

porušované práva občanov. V zmysle musí byť

výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov v súlade s touto . Ustanovenia o správe

daní a poplatkov (in concreto § 30a zákona) je teda potrebné vykladať a uplatňovať

v súlade s ústavným právom daňového subjektu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v .

V zmysle o správe daní a poplatkov daňovou

kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane, alebo vznik

daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na inom mieste, kde to účel kontroly

vyžaduje. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo

nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení

s účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov máme za to, že aplikáciu

lehôt ustanovených v o správe daní a poplatkov pre činnosť

správcu dane v daňovom konaní je potrebné vykladať i pre činnosť správcu v zmysle § 15

zákona o správe daní a poplatkov.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa priznáva každému pred

orgánom súdnej moci, ako aj pred orgánmi verejnej správy v rovnakej intenzite

(, , ). Oprávnená osoba má právo na taký postup orgánu

s právomocou vo veci konať, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov.

Každé základné právo a sloboda sa priznáva len

v rozsahu účelu daného práva alebo slobody (). Účelom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Ústavné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho

orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni

().

V našom prípade vrátenia nadmerných odpočtov nebolo do podania tohoto návrhu

orgánom s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté. Existujúci stav právnej

neistoty je znásobený rozhodnutím správcu dane č. : o predbežnom

opatrení, ktorým nariaďuje daňovému subjektu Ing. A. J. – DTC povinnosť strpieť zadržanie

uplatnených nadmerných odpočtov až do doby, pokiaľ nebude overený nárok na ich

vrátenie vykonanou opakovanou kontrolou. Ako vyplýva z odpovede Daňového úradu Žilina

I zo dňa 07. 09. 2001, správca dane považuje otázku nároku navrhovateľa na nadmerný

odpočet za vybavenú práve týmto rozhodnutím.

Navrhovateľ je súkromným podnikateľom a absencia finančných prostriedkov z titulu

zadržania nadmerného odpočtu na DPH v celkovej výške 3. 920. 000,- Sk znamená pre neho

z hospodárskeho hľadiska katastrofálne následky. Aj v dôsledku uvedených skutočností

navrhovateľ zmluvou o predaji podniku zo dňa 04. 02. 2000 odpredal svoj majetok firme

spoločnosti E., s. r. o., Žilina a ukončil svoju podnikateľskú činnosť.“

Na základe opísaného skutkového a právneho stavu a dôvodov uvedených vo svojom

podaní sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo Ing. A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl.

48 ods. 2 v konaní pred Daňovým úradom Žilina I vo veci

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

mesiacov apríl 1997, máj 1997, jún 1999 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s Slovenskej

republiky prikazuje Daňovému úradu Žilina I vo veci nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 1997, máj 1997 a jún 1997

konať.

Právo Ing. A. J. podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť garantované čl. 35

ods. 1 konaním Daňového úradu Žilina I vo veci nároku na

vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov

apríl 1997, máj 1997, jún 1997 porušené bolo.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

Ing. A. J. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1 000 000,- Sk.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je od 1. januára 2002

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach podľa

(ďalej len „ústava“), ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd,

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republiky ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci. Uvedené platí v plnom rozsahu aj

pre konanie v správnom súdnictve, v dôsledku čoho: „Ak navrhovateľ pred podaním návrhu

na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nevyužije možnosť súdnej

ochrany v správnom súdnictve podľa a nasl. podaním

správnej žaloby, nemožno tento postup nahradiť konaním pred ústavným súdom, ktorého

právomoc je z tohto vylúčená“ (, ).

Sťažovateľ poukázal na porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

nečinnosťou (postupom) označeného štátneho orgánu a hoci argumentoval tým, že

využil všetky právne prostriedky nápravy, ktoré mu priznáva platný právny poriadok

Slovenskej republiky, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti vychádzal

z toho, že od 1. januára 2002 (a v súlade s novelou

vykonanou , t. j. súbežne s nadobudnutím účinnosti novely

vykonanej ústavným , ktorá upravila aj „novú“ sťažnosť v zmysle

) sťažovateľ môže napadnúť nečinnosť (postup) Daňového úradu I Žilina

žalobou v správnom súdnictve. Od účinnosti citovanej novely Občianskeho súdneho

poriadku sa totiž rozšírila pôsobnosť správneho súdnictva aj na preskúmanie zákonnosti

postupov vrátene nečinnosti orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 až 3 Občianskeho

súdneho poriadku). V dôsledku toho sa „rozšíril princíp subsidiarity právomoci ústavného

súdu vyjadrený v ustanovení (... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“ ().

Keďže právomoc správneho súdnictva v danej veci vylučuje právomoc ústavného

súdu, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť, tak

ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa konštatuje, že toto právo

nemá žiadnu príčinnú súvislosť s namietaným postupom Daňového úradu Žilina I a ani

s namietaným porušením základného práva podľa .

Vzhľadom na uvedený výrok sa ústavný súd už nezaoberal zvyšnou časťou sťažnosti

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002