Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Sas-18-2024.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sas/18/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3674-2/2024-BA z 5. februára 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, rozhodnutím č. 8419/2023-SE-DvN z 23. novembra 2023 podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a čl. 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) nepriznala žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti. 2. Žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. 3674-2/2024-BA z 5. februára 2024 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 3. Žalovaná vychádzala zo zistenia, že žalobkyňa bola od 1. augusta 2023 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V rozhodnom období od 1. augusta 2019 do 31. júla 2023 nezískala podľa slovenských právnych predpisov žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti. Formulárom E. F. jej však bolo potvrdené obdobie poistenia v nezamestnanosti podľa nemeckých právnych predpisov od 10. októbra 2016 do 31. júla 2023. 4. Žalovaná posudzovala, či možno nemecké obdobie poistenia zohľadniť pri uplatnení nároku na Slovensku. Keďže žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie neukončila dobu poistenia podľa slovenských právnych predpisov, za rozhodujúce považovala, či počas posledného zamestnania v Nemecku zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia. 5. Zo skutkových zistení správnych orgánov vyplynulo, že žalobkyňa sa na území Nemecka zdržiavala od roku 2014 do júla 2023, jej posledný pracovný pomer u zamestnávateľa G. B. H. I. trval od 10. októbra 2016 do 31. júla 2023, bol uzavretý na neurčitý čas a žalobkyňa si počas neho prácu na Slovensku nehľadala. V Nemecku bývala dlhodobo v podnájme na adrese H. XX, XXXXX F., kde bola aj administratívne prihlásená. V Nemecku plnila daňové a odvodové povinnosti. Na Slovensku nevlastnila nehnuteľnosť určenú na bývanie a po návrate uviedla bývanie u matky. 6. Žalovaná zohľadnila, že žalobkyňa je slobodná a bezdetná a že na Slovensku má rodičov, rodinu, priateľov a osobné väzby. Týmto okolnostiam však vzhľadom na dlhodobý pobyt, stabilné pracovné a bytové pomery a daňovo-odvodové väzby v Nemecku neprisúdila rozhodujúcu váhu. Dospela preto k záveru, že žalobkyňa mala počas posledného zamestnania obvyklé bydlisko a centrum záujmov v
Nemecku; nemecké obdobie poistenia preto nebolo možné zohľadniť pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. 7. K námietke postupu v dávkovom konaní žalovaná uviedla, že žiadosť o vystavenie potrebných formulárov bola odoslaná príslušnej nemeckej inštitúcii 23. augusta 2023, komunikácia prebiehala elektronicky prostredníctvom systému EESSI, formuláre SED boli doručené 21. novembra 2023 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 23. novembra 2023. Žalovaná nezistila prieťahy ani nezákonnosť predĺženia lehoty či prerušenia konania. II. Žaloba a vyjadrenie žalovanej 8. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu. Namietala najmä, že správne orgány neprípustne zohľadnili obdobie približne ôsmich rokov namiesto zákonného štvorročného rozhodného obdobia. Tvrdila, že centrum jej životných záujmov ostalo na Slovensku, kde má rodičov, rodinu a priateľa, s ktorými udržiavala každodenný telefonický a elektronický kontakt. V Nemecku sa podľa nej zdržiavala len z dôvodu výkonu zamestnania a nemala tam rodinu, deti ani partnera. 9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej návštevy Slovenska boli počas pandémie ochorenia COVID-19 obmedzené. Po zhoršení zdravotného stavu otca, ktorý mal utrpieť mozgovú príhodu, mala od mája 2023 cestovať na Slovensko približne dvakrát mesačne, aby rodičom pomáhala. Namietala tiež neoprávnené predĺženie lehoty na rozhodnutie a prerušenie dávkového konania. Tvrdila, že všetky podklady predložila už pri uplatnení nároku a že podľa jej informácie Sociálna poisťovňa nemeckú inštitúciu vo veci nekontaktovala. 10. Žalovaná vo vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Uviedla, že žalobné námietky sú totožné s námietkami uplatnenými v odvolaní a že sa s nimi podrobne vysporiadala v napadnutom rozhodnutí. Zotrvávala na tom, že skutkový stav bol zistený presne a úplne a že žalobkyňa si počas posledného zamestnania v Nemecku nezachovala bydlisko na Slovensku.
III. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sa sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 202 ods. 2 prvej vety SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 15. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Podľa čl. 61 ods. 2 sa s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) uplatnenie tohto pravidla podmieňuje bezprostredným ukončením príslušných dôb podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa dávka žiada. 16. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas poslednej činnosti mala bydlisko v inom členskom štáte než v príslušnom štáte a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa doň vráti, poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 17. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa pri určení centra záujmov dotknutej osoby vykoná celkové posúdenie všetkých dostupných informácií súvisiacich s relevantnými okolnosťami, najmä dĺžky a trvalosti prítomnosti v dotknutých štátoch, povahy a trvalosti pracovnej činnosti, rodinnej situácie a rodinných väzieb, bytovej situácie a štátu daňového bydliska. 18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom žalobu zamietne. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Keďže ide o žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci, preskúmal vec neviazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP). Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 20. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa v rozhodnom období získala obdobie poistenia v nezamestnanosti v Nemecku, ani to, že bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie neukončila dobu poistenia podľa slovenských právnych predpisov. Predmetom súdneho prieskumu tak bolo najmä posúdenie, či žalobkyňa počas posledného zamestnania v Nemecku mala bydlisko na území Slovenskej republiky v autonómnom význame práva Európskej únie. 21. Námietka žalobkyne o neprípustnom posudzovaní osemročného obdobia nie je dôvodná. Správne orgány pri skúmaní podmienky potrebnej doby poistenia vychádzali zo zákonného štvorročného obdobia od 1. augusta 2019 do 31. júla 2023. Skutočnosť, že pri určení bydliska zohľadnili aj dlhodobejší pobyt a pracovnú históriu žalobkyne v Nemecku, nepredstavuje rozšírenie rozhodného obdobia podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ide o hodnotenie okolností významných pre určenie obvyklého bydliska podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009. 22. Pri určení bydliska je potrebné vychádzať z celkového posúdenia objektívnych okolností, nie iba z evidovaného trvalého pobytu, štátnej príslušnosti, rodinných väzieb alebo deklarovaného úmyslu v budúcnosti sa vrátiť. Tento prístup je ustálený aj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V rozsudkoch sp. zn. 1Sžsk/38/2017, 6Ssk/11/2023 a 7Ssk/124/2022 súdy zdôraznili, že rodinné väzby a návštevy Slovenska samy osebe neprevažujú nad dlhodobým a stabilným zamestnaním, bývaním a daňovo-odvodovými väzbami v inom členskom štáte; rozhodnutie vždy závisí od individuálneho vyhodnotenia všetkých okolností prípadu. 23. V preskúmavanej veci správne orgány založili záver o bydlisku žalobkyne v Nemecku na súhrne konkrétnych zistení. Žalobkyňa sa tam dlhodobo zdržiavala, pracovala u nemeckého zamestnávateľa na neurčitý čas, mala stabilné nájomné bývanie na jednej adrese, bola v Nemecku administratívne prihlásená a podliehala tam daňovým a odvodovým predpisom. V rozhodnom období nevykonávala prácu na Slovensku ani si tu prácu nehľadala. Tieto okolnosti sú objektívne a vo vzájomnej súvislosti dostatočne podporujú záver, že sa jej pracovné, bytové a ekonomické zázemie nachádzalo v Nemecku. 24. Súd nezľahčuje rodinné a osobné väzby žalobkyne na Slovensku ani význam zdravotného stavu jej otca. Tieto okolnosti boli žalovanou vzaté do úvahy. Žalobkyňa však nepreukázala také objektívne skutočnosti, ktoré by v kontexte vyššie uvedených skutočností preukazovali, že sa jej obvyklé bydlisko počas posledného zamestnania napriek dlhodobému pobytu a stabilizovaným pomerom v Nemecku nachádzalo na Slovensku. Tvrdenia o každodennom kontakte s rodinou, návratoch na Slovensko a pomoci otcovi nemôžu bez ďalšieho prevážiť nad objektívnymi väzbami k štátu posledného zamestnania. 25. Pokiaľ žalobkyňa uvádza častejšie návraty na Slovensko od mája 2023, toto tvrdenie nemení uvedený záver. Ide len o časovo obmedzené obdobie bezprostredne pred skončením zamestnania, ktoré samo osebe nepreukazuje, že by sa centrum jej životných záujmov počas dlhodobého pobytu a práce v Nemecku nachádzalo na území Slovenskej republiky. Správne orgány sa s touto okolnosťou vysporiadali a ich hodnotenie nie je nelogické ani svojvoľné. 26. Súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobkyne týkajúcu sa nezákonného predĺženia lehoty a prerušenia dávkového konania. Z administratívnych spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa zabezpečovala podklady od príslušnej nemeckej inštitúcie prostredníctvom a príslušné podklady boli prvostupňovému orgánu doručené 20. novembra 2023. Žalobkyňa nepreukázala, že by komunikácia neprebehla alebo že by namietaný procesný postup mohol mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Správne orgány vychádzali z potvrdeného nemeckého obdobia poistenia; rozhodujúcim dôvodom nepriznania dávky nebola absencia tohto potvrdenia, ale zistenia o bydlisku žalobkyne počas posledného zamestnania. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď je s ohľadom na princíp právnej istoty žiaduce, aby správne orgány rozhodovali v primeraných lehotách pokiaľ možno bez zbytočného odkladu a dodržiavali zákonom stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018). Preto aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho orgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným. Správny súd nemôže rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pretože tento
nedostatok, ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje správny orgán povinnosti rozhodnúť. (obdobne Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 28. 09. 2022, sp. zn. 2Sfk/31/2021). 27. Súd preto uzatvára, že žalovaná správne posúdila, že žalobkyňa si počas posledného zamestnania v Nemecku nezachovala bydlisko na Slovensku podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia. Za týchto okolností nebolo možné zohľadniť nemecké obdobie poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 28. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobkyne sú nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovanej. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).