Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jána Kluèku a sudcov JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na

neverejnom zasadnutí konanom 26. mája 1998 prerokoval podnet H. V., bytom K.,

zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou, K., proti Okresnému súdu Košice I pre porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytoèných prieahov upraveného v èl. 48

ods. 2 v konaní o urèenie veci patriacej do dedièstva na

Okresnom súde Košice I vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Košice I v konaní o urèenie veci patriacej do dedièstva sp. zn. 25

C 209/94 p o r u š i l základné právo H. V. na prerokovanie veci bez zbytoèných

prieahov upravené v èl. 48 ods. 2 .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ïalej len „ústavný súd“)

bol 9. decembra 1997 doruèený podnet H. V. (ïalej len „navrhovate¾ka“). Okrem

iného v òom viedla: „V zmysle ustanovenia SR podávam podnet

vo veci Okresného súdu Košice 1, sp. zn. , ktorý rozhoduje o mojej

žalobe podanej 19. 11. 1993 o urèenie veci patriacej do dedièstva po mojom

manželovi M. V., o ktorej doposia¾ súd nerozhodol, pretože postupom sú

porušované moje ústavné práva.“.

Navrhovate¾ka podnet odôvodnila tým, že 19. januára 1993 podala na

vtedajší Obvodný súd Košice 1 návrh na dodatoèné prejednanie dedièstva oh¾adom

murovanej dielne. Po tom, èo zistila, že jej návrh bol založený do iného spisu

pripraveného na založenie do archívu, na základe usmernenia sudkyòou tohto súdu

(zápis z 21. októbra 1993) podala 19. novembra 1993 na Obvodnom súde Košice 1

žalobu o urèenie veci patriacej do dedièstva, ktorá je vedená pod sp. zn. 25 C

209/94. Žalobu podala osobne, jej prijatie Obvodným súdom Košice 1 bolo riadne

vyznaèené v prezenènej peèiatke.

Sažnosou z 30. septembra 1997 podanou predsedovi Okresného súdu Košice I

na postup tohto súdu a prieahy v konaní navrhovate¾ka žiadala odstráni

prieahy v konaní a prideli vec inému sudcovi. Ani jej ïalšia sažnos, ktorú

5. novembra 1997 podala predsedovi Okresného súdu Košice I nebola úspešná, lebo

nedošlo k zlepšeniu v postupe súdu.

Na výzvu ústavného súdu zo 17. decembra 1997 a jeho urgenciu z 20. januára

1998 Okresný súd Košice I oznámil, že „návrh na súd došiel 20. 4. 1994. Po

zabezpeèení prípravy pojednávania bolo vo veci vytýèené pojednávanie na

22. septembra 1995. Následne bol zabezpeèovaný výsluch odporcu cestou

dožiadaného súdu v SRN. Dožiadanie bolo vybavené 19. mája 1997. Listom z

21. októbra 1997 bola navrhovate¾ka vyzvaná na predloženie ïalších dôkazov

potrebných na rozhodnutie vo veci. Na tento prípis nereagovala. V súèasnosti je vec

na lehote.“.

Z obsahu sažnosti navrhovate¾ky z 5. novembra 1997 je však zrejmé, že èas

žiadaných dokladov už súdu predložila (stavebné povolenie, kolaudaèné rozhodnutie)

a k ïalším požiadavkám súdu podala vysvetlenie.

Ústavný súd po zistení, že prijatiu podnetu na konanie nebráni prekážka

neprípustnosti a že spåòa procesnoprávne náležitosti, ustanovené v § 20 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky è. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky è. , ktorým sa mení a dopåòa tento

zákon (ïalej len „zákon è. “), ho v zmysle v spojení s

ods. 2 a ods. 3 písm. b) tohto zákona prijal na konanie uznesením z 5. februára 1998.

Na výzvu ústavného súdu z 26. februára 1998 o podanie úplného vyjadrenia k

podnetu navrhovate¾ky a o poskytnutie podkladov pre rozhodovanie ústavného súdu

formou zapožièania súdneho spisu sp. zn. Okresný súd Košice I listom

z 5. marca 1998 è. Spr 2325/97 ústavnému súdu oznámil: „Listom z 26. 2. 1998 ste

nás žiadali o zapožièanie spisu Okresného súdu Košice I. V prílohe Vám

tento spis zasielame a preto bližšie vyjadrenie k veci nepredkladáme. Pre informáciu

uvádzame, že vybavujúca sudkyòa pracuje v senáte s 341 nevybavenými vecami

a z toho 278 nerozhodnutými vecami. Okrem toho vybavuje ešte veci registra E.

Súhlasíme, aby sa upustilo od ústneho pojednávania vo veci pod¾a § 30 ods. 2

zák. “.

Po výzve ústavného súdu z 10. februára 1998 navrhovate¾ka listom z

23. februára 1998 predložila ústavnému súdu plnomocenstvo pre JUDr. D. S.,

advokátku, K., na zastupovanie navrhovate¾ky v konaní pred ústavným súdom o jej

podnete. Týmto listom zároveò uviedla „... oznamujem, že súhlasím od upustenia

ústneho pojednávania v zmysle zákona NR SR è. o

organizácii ÚS SR v znení zák. NR SR è. “ (správne má by zákon è.

- zrejme preklep).

Ústavný súd pod¾a zákona è. vykonal dôkazy potrebné na

zistenie skutoèného stavu veci a na získanie podkladov pre svoje rozhodnutie.

Podklady pre rozhodnutie èerpal zo zapožièaného súdneho spisu Okresného súdu

Košice I sp. zn. a k nemu pripojeného spisu D 1159/88, v ktorom je

rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 1159/88-91 zo 6. augusta

1992 opatrené doložkou o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia dòom 6. augusta

1992.

Z uvedených prameòov ústavný súd zistil viaceré údaje a skutoènosti, ktoré sa

stali podkladom pre jeho rozhodnutie. Vyjadrenia a návrhy úèastníkov konania najmä

navrhovate¾ky a procesné rozhodnutia súdu zistil z obsahu zápisníc z jednotlivých

pojednávaní a z niektorých písomných vyjadrení navrhovate¾ky, ktorá však skôr

spochybòovala niektoré prijaté procesné rozhodnutia súdu i tie, ktoré pod¾a zápisníc

z pojednávaní sama navrhovala. Preto sú niektoré údaje protireèivé, a ako také ich

ústavný súd hodnotil.

Zo súdneho spisu sp. zn. sa ústavný súd medziiným oboznámil

s týmito skutoènosami:

Termín prvého pojednávania vo veci okresný súd urèil 26. júna 1995 na

22. septembra 1995. Pojednávania sa osobne zúèastnila navrhovate¾ka, ktorá

navrhla pojednávanie odroèi za úèelom porady s advokátom. Zástupca žalovaného

namietal, že sporná murovaná dielòa nebola postavená poèas trvania manželstva

žalobkyne s poruèite¾om. Súd pojednávanie odroèil na termín 7. decembra 1995 a

uložil žalobkyni upresni petit žaloby a predloži list vlastníctva do 20 dní. Žalobkyòa

sa listom z 28. októbra 1995 súdu ospravedlnila, že neurèila advokáta a nepredložila

potrebné vysvetlenie vo veci . „Neurobila som to z dôvodu, že som bola

dlhší èas nemocná a hlavný dôvod je, že nemám finanèné prostriedky na advokáta,

žijem len z dôchodku. Po obdržaní dôchodku, po 10. novembri sa ihneï spojím s

advokátom a vo veci predložím potrebné vysvetlenie.“.

Na odroèené pojednávanie 7. decembra 1995 sa úèastníci konania nedostavili.

Na predvolanie súdu na ïalší termín pojednávania na deò 8. februára 1996

žalobkyòa listom zo 14. januára 1996, podaným osobne 25. januára 1996 v podate¾ni

Obvodného súdu Košice 1, reagovala úvodnou vetou „V predvolaní na deò 8. 2. 1996

uvádzate, že mám upresni žalobu. Myslím, že v žalobe je všetko jasne napísané.“

V ïalšej èasti obsiahleho listu (4 a pol. strany è. l. 15-17) potom navrhovate¾ka

namietala, že syn poruèite¾a je vlastníkom 2/3 z majetku, keï v trestnej veci proti

nemu pre trestný èin opustenia republiky nebolo vyslovené prepadnutie majetku,

pretože u neho neprichádzalo do úvahy, lebo nevlastnil žiaden majetok. Ïalej obvinila

sudkyòu, že „preèo aj na súde sa pristupuje v tejto veci neèestne“ a obšírne uviedla

podrobnosti od januára 1993, kedy mala poda návrh Obvodnému súdu Košice 1 na

dodatoèné prejednanie novoobjaveného majetku a stresovú situáciu, keï tento jej

návrh bol v spise pripravenom do archívu „pod papiermi o vymáhaní trov“. Tiež

uviedla, èo ju v súvislosti s pozostalostným konaním „duševne ve¾mi ubíja ... lebo o

spravodlivos bojujem už 8 rokov“. Uviedla aj okolnosti pozostalostného konania na

štátnom notárstve, keï notárka jej námietky nebrala na vedomie, nepripustila ju k

slovu, èo ju tak šokovalo, že nebola schopná sledova, èo diktovala do zápisnice, ktorú

podpísala prv, ako ju chcela preèíta, èo jej notárka už nedovolila. Až na písomnú

žiados jej dali zápisnicu preèíta. Po preèítaní „som sa zhrozila, lebo také klamstvá

tam boli uvedené, èo som nikdy nevyriekla, veï ma notárka ani k slovu nepripustila“.

Neuviedla však, aké konkrétne klamstvá boli v zápisnici uvedené, ale uviedla

podrobnosti o ažkej chorobe manžela a o zlých vzahoch jeho brata a postavení jeho

vlastného syna proti manželovi.

Navrhovate¾ka a ani zástupca žalovanej strany sa nedostavili na pojednávanie

8. februára 1996. Nový termín pojednávania súd stanovil na 14. marca 1996 pod

hrozbou poriadkového opatrenia (predvedenie, pokuta do 5 000,- Sk).

Navrhovate¾ka bola vyzvaná predloži aktuálny list vlastníctva do 10 dní. Listom zo

7. februára 1996 sa ospravedlnila, že „zo zdravotných dôvodov sa nemôžem zúèastni

na pojednávaní dòa 8. 2. 1996. Odpustite, ale z tých neèestných konaní v tejto veci

som úplne duševne znièená a preto sa bojím ïalších stresov. Konajte p. sudkyòa vo

veci pod¾a svojho svedomia.“.

Na pojednávaní 14. marca 1996 žalobkyòa medzi iným uviedla „Pod¾a mòa

dielòa má charakter samostatnej stavby. Keïže sme ju spolu s neb. manželom

vystavali sami, nesúhlasím s tým, aby táto dielòa bola prísl. stavby zahrnutá do

dedièstva po mojom nebohom manželovi a aby túto dielòu dedil v 2/3-nách aj

žalovaný syn môjho neb. manžela. Manžel zomrel ...1988, dedièstvo bolo

prejednávané pod è. D 1159/88. V takom prípade by sme boli dedièmi dielne so

žalovaným v rovnakom diele, teraz je o n dedièom v 2/3-inách a ja v 1/3. S takýmto

dedením nemôžem súhlasi vzh¾adom na vyššie uvedené.“. Na záver uviedla

„Žiadam vypoèu žalovaného cestou dožiadaného súdu v Nemecku z dôvodu, že má

pochybnosti pri vybavovaní majetkových záležitostí žalovaného „. Zástupca

žalovaného nesúhlasil s vypoèutím žalovaného s oh¾adom na jeho zdravotný stav.

Súd pojednávanie odroèil na neurèito a navrhovate¾ke uložil, aby v lehote 10

dní predložila stavebné povolenie, kolaudaèné rozhodnutie na stavbu dielne a

sobášne listy z r. 1964 a 1970, ako aj súdne rozhodnutie, ktorým bolo jej manželstvo

rozvedené v roku 1968. Rovnopis žaloby po predložení bude zaslaný žalovanému, za

úèelom vypoèutia dožiadaným súdom v Nemecku.

V ïalšom sa konanie Obvodného súdu Košice 1 a potom Okresného súdu

Košice I (ïalej len „okresný súd“) zameralo na vytvorenie podmienok pre vypoèutie

žalovaného dožiadaným súdom v Nemecku, ako bolo pribranie tlmoèníèky z jazyka

nemeckého PhDr. V. B. do konania uznesením z 9. septembra 1996, žiados súdu z 22.

októbra 1996 Ve¾vyslanectvu SR v Bonne o sprostredkovanie doruèenia písomností

príslušnému súdu pre mesto Offenbach am Main za úèelom úkonov vo veci,

uznesenie súdu z 27. februára 1997 o urèení odmeny tlmoèníèke (1 580,- Sk) a o

odroèení pojednávania na 27. marca 1997, lebo dožiadanie z Nemecka nebolo

vybavené. Napokon aj toto pojednávanie bolo odroèené na neurèito s tým, že

dožiadanie z Nemecka nebolo doruèené. V súdnom spise è. l. 31 je list M. V. z 23.

februára 1997, napísaný v SRN, Offenbach am Main, že sa na súdnom pojednávaní

27. februára 1997 a 27. marca 1997 ako invalid nemôže zúèastni a že preto

splnomocnil svojho bratranca Ing. A. V. zastupovaním v dedièskom konaní. V

súdnom spise è. l. 34 je aj podanie navrhovate¾ky z 8. apríla 1997, ktorá medzi iným

uvádza „Ve¾mi som bola prekvapená, pani sudkyòa, keï ste mi 27. marca 1997

povedali, že o výsluch syna som ja žiadala. Nikdy som o to nežiadala, èo som Vám aj

osobne povedala a ani ste sa ma nikdy nespýtali, èi chcem, aby bol syn k tejto veci

vypoèutý. Keï ste na pojednávaní rozhodli, že syn bude vypoèutý, jeho zástupca ml.

A. V. s tým nesúhlasil a na Vašu otázku ... povedal, že syn je ve¾mi ažko chorý.“

V súdnom spise na è. l. 40 je sažnos navrhovate¾ky z 30. septembra 1997

adresovaná predsedovi Okresného súdu Košice I na postup súdu pre prieahy v konaní

a na è. l. 41 výzva súdu adresovaná navrhovate¾ke, aby v lehote 15 dní predložila

súdu stavebné povolenie, kolaudaèné rozhodnutie týkajúce sa dielne, ïalej sobášny

list - fotokópiu z roku 1964 a 1970. Výzvou bola požiadaná uvies èíslo rozvodového

konania, ktorým bolo jej manželstvo v roku 1968 rozvedené (uvedené povinnosti jej

boli už predtým uložené uznesením z pojednávania zo 14. marca 1996). V spise sa

nachádza aj urgencia súdu z 21. januára 1998, aby zaslala požadované doklady.

Dedièské rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 1159/88-91

zo 6. augusta 1992 obsahuje doložku: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné

odvolanie, nako¾ko sa ho úèastníci vzdali výslovným prehlásením do zápisnice.

V èasti II dedièského rozhodnutia je uvedené, že sa schva¾uje dedièská

dohoda, pod¾a ktorej nehnute¾ný majetok v dedièstve prejednávaný, t. j. 2/3 domu

2

è. s. 2030 s parc. è. 4845 zast. pl. vo výmere 277 m, parc. è. 4846 záhrada o výmere

2

239 m, vedené na LV è. 7176 pre kat. ú. Košice, ocenené znaleckým posudkom na

113 334,- Kès, nadobúdajú rovným dielom, teda každý v jednej tretine

navrhovate¾ka a pozostalý syn poruèite¾a M. V. V znaleckom posudku znalca D. H.

je tento popis oceòovanej nehnute¾nosti:

- rodinný dom è. s. 2030 120 694, 33 Kès

- pozemok 7 740,- Kès

- plot 1 955,- Kès

- vonkajšie úpravy 7 533,60 Kès

- garáž 8 636,35 Kès

- ved¾ajšie stavby 22 260,60 Kès a) dielòa murovaná 10x6

post. 1968 20 475,- Kès

b) prístrešok 1 785,60 Kès

- porasty 1 178,- Kès

_________________________________________________

S p o l u 169 997,88 Kès

Zaokrúhlené 170 000,- Kès

Dve tretiny z uvedenej ceny potom èinia cenu dedenej nehnute¾nosti v sume

113 334,- Kès ako je uvedená v právoplatnom dedièskom rozhodnutí D 1159/88-91

zo 6. augusta 1992, ktorého predmetom bola i murovaná dielòa 10x6 m pod¾a

znaleckého posudku, na základe ktorého bola urèená cena dedenej nehnute¾nosti.

II.

Pod¾a právneho názoru ústavného súdu vysloveného v jeho nálezoch sp. zn.

z 25. októbra 1995 a sp. zn. z 28. februára 1997, úèelom

základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytoèných prieahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba (úèastník konania

pred súdom alebo iným štátnym orgánom) domáhajúca sa vydania rozhodnutia.

Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota

neodstráni, k vytvoreniu želate¾ného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie

základného práva pod¾a èl. 48 ods. 2 , t. j. prerokovanie veci bez zbytoèných

prieahov nestaèí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

(bez oh¾adu na ich poèet).

Konanie bez zbytoèných prieahov nie je možné èasovo presne ohranièi.

Urèenie èasovej hranice, uplynutím ktorej môže ma postup v konaní súdu alebo iného

štátneho orgánu povahu prieahov v konaní, je znaène relatívne. Rýchlos a tým aj

úèinnos konania je objektívne podmienená charakterom a špecifickými znakmi

prejednávanej právnej veci. Dåžka konania pred súdom môže signalizova nielen

prieahy v konaní, ale aj zložitos prejednávanej veci. Ako už ústavný súd v citovaných

nálezoch konštatoval, v každom konaní je potrebné oddeli pomalé a neúèinné

konanie (konanie s prieahmi alebo prejednávanie veci v neprimeranej lehote) od

konania, ktoré sa predlžuje z dôvodu zložitosti vecnej podstaty prejednávanej veci.

Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je jej skutkový stav

a špecifiká príslušnej právnej úpravy (právnych predpisov) vzahujúcej sa na

prejednávanú vec.

Z procesných úkonov Obvodného súdu Košice 1, neskôr Okresného súdu

Košice I, ústavný súd zistil, že i napriek preukázate¾nému doruèeniu návrhu

navrhovate¾ky o urèenie veci patriacej do dedièstva tomuto súdu už 19. novembra

1993, bol návrh pridelený súdnemu oddeleniu 25 C až 20. apríla 1994, t. j. po piatich

mesiacoch od jeho podania. Z vyjadrenia okresného súdu z 19. januára 1998 vyplýva,

že za deò podania návrhu bez akéhoko¾vek akceptovate¾ného vysvetlenia považuje

až 20. apríl 1994. Zabezpeèenie prípravy pojednávania pod¾a uvedeného vyjadrenia

bolo také, že prvé pojednávanie vo veci bolo vytýèené na 22. septembra 1995, t. j. 20

mesiacov od doruèenia návrhu okresnému súdu.

V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddelite¾né súèasti okrem iných

stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivos (princíp materiálneho

právneho štátu), èo možno spo¾ahlivo vyvodi z èl. 1 , sa osobitný dôraz kladie

na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosou všetkých štátnych

orgánov je zabezpeèi reálnu možnos ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli

priznané.

Pri hodnotení postupu okresného súdu v namietanom konaní

ústavný súd vychádzal z ustanovenia èl. 48 ods. 2 , že „Každý má právo, aby

sa jeho vec prerokovala bez zbytoèných prieahov ...“ a v spojitosti s tým aj z

ustanovenia § 6 Obèianskeho súdneho poriadku, že „V konaní postupuje súd v

súèinnosti so všetkými úèastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a

úèinná a aby skutoènosti, ktoré sú medzi úèastníkmi sporné, sa spo¾ahlivo zistili.“.

Ústavný súd prihliadal i na ïalšie ustanovenia Obèianskeho súdneho poriadku,

najmä na:

a) ustanovenie § 43 ods. 1, že „Predseda senátu vyzve úèastníkov, aby sa nesprávne

alebo neúplné podanie opravilo alebo doplnilo. Pouèuje úèastníkov aj o tom, ako

treba opravu alebo doplnenie urobi,“

b) ustanovenie § 43 ods. 2, že „Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie

neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokraèova, súd

konanie zastaví. O týchto následkoch musí by úèastník pouèený,“

c) ustanovenie § 100 ods. 1, že „Len èo sa konanie zaèalo postupuje v òom súd i bez

ïalších návrhov tak, aby vec bola èo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“,

d) ustanovenie § 103 v znení „Kedyko¾vek za konania prihliada súd na to, èi sú

splnené podmienky, za ktorých môže kona“. S tým súvisí zisovanie

neodstránite¾ných nedostatkov, za aké sa považujú nedostatok právomoci súdu (§

7, § 8), litispendencia (§ 83), res iudicata (§ 159 ods. 2), nedostatok spôsobilosti by

úèastníkom konania (§ 19) a odstránite¾ných nedostatkov, za ktoré sa považujú

neúplnos návrhu (§ 42, § 79), nedostatok príslušnosti súdu (§ 9 a nasl., § 84 a

nasl.), procesná nespôsobilos úèastníka (§ 20) a nedostatok zastúpenia úèastníka

konania,

e) ustanovenie § 104 ods. 1 a 2 o zastavení konania, ak ide o taký nedostatok

podmienok konania, ktorý nemožno odstráni a v postupe súdu v prípadoch

nedostatkov podmienok konania, ktoré možno odstráni,

f) ustanovenia § 105, že súd skúma miestnu príslušnos prv, než zaène kona vo veci

samej. Neskôr ju skúma len na námietku úèastníka konania, ak je uplatnená pri

prvom úkone, ktorý úèastníkom patrí,

g) ustanovenie § 114 ods. 1, že predseda pripraví konanie tak, aby bolo možné

rozhodnú o veci spravidla na jedinom pojednávaní pri súèasnom využití postupov

ustanovených v ods. 2 písm. a) až e) § 114.

Pod¾a názoru ústavného súdu z uvedených ustanovení vyplýva, že prípravu

pojednávania treba chápa ako všetku èinnos súdu od zaèatia konania vrátane štúdia

spisu, odbornej prípravy na riešenie veci, odstraòovania nedostatkov návrhu a

zváženia opatrení, ktoré vzh¾adom na okolnosti konkrétneho prípadu bude nutné a

úèelné vykona pred nariadením pojednávania. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje i na ïalšie ustanovenia Obèianskeho súdneho poriadku, ako sú najmä § 117

ods. 1 o vedení pojednávania tak, aby bolo dôstojné a nerušené a o vhodných

opatreniach predsedu senátu na splnenie úèelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov a § 118 ods. 2, že ïalší priebeh pojednávania urèuje predseda senátu pod¾a

okolností prípadu a napokon i na § 53 ods. 1 a 2 o poriadkových opatreniach pri

sažovaní postupu konania.

Ústavný súd nehodnotil konanie o urèení veci patriacej do dedièstva, ktorého

predmetom je murovaná dielòa 10x6 m ako zložitú vec z h¾adiska skutkového stavu

ani z dôvodu právnej úpravy, ktorá sa vzahuje na túto problematiku, a to i s

prihliadnutím na skutoènos, že žalovaný úèastník sa zdržiava mimo územia

Slovenskej republiky (SRN).

I napriek tomu, že ústavný súd za prevažujúce príèiny, ktoré mali za následok

vznik prieahov v konaní považuje nedostatky súdu v príprave konania, v urèení

nutných a úèelných postupov s oh¾adom na okolnosti prípadu a vo využití

zákonných prostriedkov na splnenie uložených povinností i s prihliadnutím na

protichodné tvrdenia navrhovate¾ky, ktorá v následných vyjadreniach

spochybòovala až popierala vlastné procesné návrhy, skúmal aj jej podiel na vzniku

prieahov v konaní. Z toho h¾adiska poukazuje najmä na nesplnený vlastný návrh

navrhovate¾ky z odroèeného prvého pojednávania 22. septembra 1995, že upresní

petit žaloby a predloží list vlastníctva, èo nesplnila a napriek písomnému

ospravedlneniu z 28. októbra 1995 následným listom zo 14. januára 1996 uloženú

povinnos poprela s vyhlásením, že v žalobe je všetko jasne napísané. Na ïalšom

pojednávaní 14. marca 1996 na základe návrhu navrhovate¾ky súd prijal procesné

rozhodnutie, že bude vypoèutý žalovaný cestou dožiadaného súdu v Nemecku z

dôvodu, že má pochybnosti (rozumie sa navrhovate¾ka) o vybavovaní majetkových

záležitostí žalovaného, s èím zástupca žalovaného nesúhlasil s oh¾adom na jeho

zdravotný stav. Následne navrhovate¾ka listom z 8. apríla 1997 oznámila súdu

„Ve¾mi som bola prekvapená, keï ste mi povedali, že o výsluch syna som ja žiadala.

Nikdy som o to nežiadala ...“. Navrhovate¾ka nesplnila ani procesné rozhodnutie

súdu zo 14. marca 1996, ktoré jej uložilo, aby do 10 dní predložila stavebné

povolenie a kolaudaèné rozhodnutie na akciu murovaná dielòa, ako aj jej sobášne

listy z r. 1964 a 1970 a aby oznámila èíslo rozvodového konania, ktorým bolo jej

manželstvo rozvedené. Ani tieto procesné rozhodnutia súdu navrhovate¾ka

nesplnila, èo potvrdzuje aj výzva súdu z 21. októbra 1997, aby navrhovate¾ka

predložila dôkazy potrebné na rozhodnutie. Medzi týmito dôkazmi sú aj listiny, ktoré

od nej súd požadoval od 22. septembra 1995. Z listu predsedu okresného súdu z

19. januára 1998 vyplýva, že navrhovate¾ka na výzvu súdu nereagovala a vec je v

súèasnosti na lehote, t. j. už 6 mesiacov.

Uvedené skutoènosti ústavný súd jednoznaène hodnotil ako urèitý podiel

navrhovate¾ky na vzniknutých prieahoch v namietanom konaní (inak povedané, aj

jej správanie tiež prispelo k nežiadúcej dåžke konania pred všeobecným súdom).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na závery vyplývajúce z judikatúry

Európskeho súdu pre ¾udské práva (ïalej len „Súd pre ¾udské práva“). V prípade

Buchholz 1981, séria A è. 42, ako aj v prípadoch Zimmermann a Stein 1983, séria A

è. 66 a Guincho 1984, séria A è. 38 tento súd konštatoval, že primeranos dåžky

konania musí by v zmysle èl. 6 ods. 1 Dohovoru v každom prípade urèená s

prihliadnutím na osobitné okolnosti. Súd prihliada na zložitos prípadu, ako aj na

postup úèastníka konania a iných orgánov. Iba zdržovanie súdneho konania, za ktoré

zodpovedá (možno mu ho „pripoèíta“) úèastník konania (navrhovate¾) oprávòuje

prija záver, že zo strany štátu nedošlo k prekroèeniu primeranej lehoty pod¾a èl. 6

ods. 1 Dohovoru.

V inom prípade Súd pre ¾udské práva konštatoval, že chovanie sa

navrhovate¾ov (sažovate¾ov) je objektívnym prvkom, za ktorý nenesie

zodpovednos žalovaný štát, ktorý treba vzia do úvahy pri rozhodovaní o tom, èi došlo

k prekroèeniu primeranej lehoty pod¾a èl. 6 ods. 1 Dohovoru (Erkner a Hofauer

1987, séria A è. 117).

Pod¾a Súdu pre ¾udské práva prieahy v konaní, ktoré zapríèinil aj úèastník

konania, nevyluèujú však a priori zodpovednos orgánu (všeobecného súdu), ktorý vo

veci koná, len preto, že o právach úèastníka konania rozhoduje dlhšie, než je

primerané pod¾a povahy veci, ak však ide o zbytoèný prieah zapríèinený práve

nesprávnym postupom všeobecného súdu. Tento záver vyplýva z prípadu König

1986, séria A è. 27, kde bolo konštatované, že zodpovednos štátu vzniká, ak v konaní

okrem prieahov spôsobených úèastníkmi konania nastanú aj iné prieahy, ktoré vznikli

konaním štátnych orgánov.

Uvedené závery možno, pod¾a právneho názoru ústavného súdu, v plnom

rozsahu akceptova v rámci rozhodovania o podnete pod¾a èl. 130 ods. 3 aj pri

posudzovaní prieahov v konaní pred všeobecnými súdmi (èl. 48 ods. 2 ).

Zo súdneho spisu však nepochybne vyplýva, že na vzniku a

pretrvávaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dåžke konania v danej veci

vedeného pred Okresným súdom Košice I majú podiel predovšetkým nedostatky v

èinnosti tohto súdu tak, ako boli uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. To viedlo

k zbytoèným prieahom v tomto konaní, a tým aj k tomu, že všeobecný súd zatia¾

právoplatne vo veci nerozhodol, hoci od podania návrhu prešli viac ako štyri roky.

Preto Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel podnetu navrhovate¾ky a rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u è e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno poda opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 1998