Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 624/2026
PDF · 178.3 KB
No categories available
IV. ÚS 624/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , , zastúpených advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Hurbanovo námestie 1, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 42Ek/114/2024 a postupu súdnej exekútorky JUDr. Ivany Kapronczai v konaní vedenom pod sp. zn. 352EX 29/2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. októbra 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom orgánov v konaniach označených v záhlaví. Žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu a súdnej exekútorke konať be zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur, ako aj náhradu trov konania.
2. Sťažovatelia sú v procesnom postavení oprávnených v napadnutom exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 42Ek/114/2024, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/67/2023 z 29. novembra 2023 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo povinným (žalovanému 1 a 2) uložené, aby sťažovateľom (oprávneným) sprístupnili k výlučnému užívaniu presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území (byt a pozemky), umožnili im tieto nehnuteľnosti užívať a zdržali sa konania, ktorým by im užívanie týchto nehnuteľností sťažili alebo ich v ich užívaní obmedzili, a to do právoplatného skončenia konania vedeného Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn.
B3-21C/49/2022 (predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. decembra 2023.
3. Povinní si svoju povinnosť nesplnili, preto sťažovatelia podali v januári 2024 na okresnom súde návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého okresný súd vydal 14. apríla 2025 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie nepeňažného nároku súdnej exekútorke JUDr. Ivane Kapronczai. Súdna exekútorka vydala 7. februára 2024 upovedomenie o začatí exekúcie. Povinní 30. júna 2025 podali súdnej exekútorke návrh na odklad exekúcie a návrh na jej zastavenie súdom, dôvodiac, že po právoplatnosti exekučného titulu uzatvorili nájomnú zmluvu na byt, a preto nemôžu predmetný byt sprístupniť.
4. Súdna exekútorka 26. apríla 2024 vydala upovedomenie o odklade exekúcie z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
5. Podnetom na vykonanie štátneho dozoru doručeným 11. septembra 2024 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovatelia požiadali o prešetrenie postupu súdnej exekútorky. Ministerstvo 11. septembra 2025 upovedomilo sťažovateľov, že súdna exekútorka vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky, spôsobila zbytočné prieťahy v trvaní takmer jedného roka a dvoch mesiacov. Na základe uvedeného minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal proti súdnej exekútorke disciplinárny návrh, o ktorom bude rozhodovať príslušný správny súd.
6. Okresný súd uznesením zo 6. júna 2024 zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie a uznesením zo 17. marca 2025 zamietol aj sťažnosť povinných. Dňa 2. júna 2025 súdna exekútorka vydala príkaz na vykonanie exekúcie podľa § 192 Exekučného poriadku a 19. septembra 2025 vydala upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia proti povinným, a to peňažnej pokuty vo výške 200 eur.
7. Sťažovatelia 27. marca 2026 požiadali okresný súd o výkon dohľadu nad činnosťou súdnej exekútorky podľa § 32 Exekučného poriadku. Podaním z 31. júla 2026 okresný súd sťažovateľom oznámil, že zistil viaceré okolnosti, ktoré mali za následok výrazné predĺženie exekučného konania a faktické oddialenie dosiahnutia jeho účelu, a preto uložil súdnej exekútorke, aby bezodkladne pokračovala vo vykonávaní exekučnej činnosti spôsobom predpokladaným Exekučným poriadkom, priebežne posudzovala splnenie podmienok na využitie všetkých zákonných prostriedkov smerujúcich k vymoženiu povinnosti uloženej exekučným titulom vrátane opakovaného ukladania donucovacích opatrení pri pokračujúcom neplnení povinností zo strany povinných, ako aj využitia všetkých ďalších zákonných postupov smerujúcich k dosiahnutiu účelu exekúcie. V prípade dlhodobého neplnenia povinnosti zo strany súdnej exekútorky alebo opakovaného nevykonávania exekučnej činnosti spôsobom smerujúcim k dosiahnutiu účelu exekúcie sa môžu sťažovatelia (oprávnení) domáhať zmeny súdneho exekútora. Oznámenie bolo sťažovateľom doručené 3. augusta 2026.
II. Argumentácia sťažovateľov
8. Sťažovatelia poukazujú na to, že súdna exekútorka zvolila nesprávny spôsob vymáhania, čím zbytočne predĺžila celé exekučné konanie. Postup súdnej exekútorky rozhodne nemožno
hodnotiť ako rýchly a efektívny, ale poznačený zbytočnými prieťahmi. Aj uloženie donucovacieho opatrenia v sume 200 eur za daných okolností je možné hodnotiť ako neefektívny úkon, ktorého jediným účinkom je ďalšia možnosť povinných podať námietku a sťažnosť, a tým ďalší rok alebo aj viac poberať nájom z predmetného bytu.
9. Sťažovatelia trikrát žiadali okresný súd o zásah proti súdnej exekútorke podľa § 32 Exekučného poriadku, a to 5. septembra 2024, keď súdna exekútorka nezákonne odložila výkon exekúcie – okresný súd nereagoval (i); 10. júla 2025, keď súdna exekútorka opätovne odložila výkon exekúcie – okresný súd reagoval listom z 1. apríla 2026, že vec sa medzičasom sama vyriešila (ii); 27. marca 2026, keď bolo zrejmé, že súdna exekútorka nekoná v záujme rýchleho a efektívneho výkonu exekúcie – okresný súd listom z 31. júla 2026 prikázal súdnej exekútorke konať. Aj keď sa sťažovatelia domáhali, aby okresný súd uložil súdnej exekútorke povinnosť podať návrh na súde na uloženie donucovacieho opatrenia, okresný súd na túto požiadavku nereflektoval a povinnosti súdnej exekútorky definoval len veľmi všeobecne.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa napĺňa na orgáne, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, IV. ÚS 70/02). Podstata exekučného konania je však odlišná. Konanie nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty právoplatným rozhodnutím súdu, ale k vymoženiu pohľadávky či k splneniu nepeňažnej povinnosti uloženej exekučným titulom. Štát túto činnosť zabezpečuje prostredníctvom exekútorov, ktorí sú štátom určenými a splnomocnenými osobami na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.
11. Špecifikom exekučného konania je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“ súdneho exekútora a exekučný súd v jeho rámci koná a rozhoduje len na základe procesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho exekútora, preto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len vtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať (II. ÚS 349/2017, IV. ÚS 60/2018). Postavenie okresného súdu vo vzťahu k priebehu exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom sa obmedzuje len na rozhodovanie o jednotlivých čiastkových návrhoch účastníkov exekučného konania tak, ako to je vymedzené v ustanoveniach Exekučného poriadku.
12. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľov so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
13. Ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 5. októbra 2026, teda dva mesiace po tom, ako okresný súd uložil súdnej exekútorke v súlade s § 32 Exekučného poriadku, aby bezodkladne pokračovala vo vykonávaní exekučnej činnosti spôsobom predpokladaným Exekučným poriadkom, priebežne posudzovala splnenie podmienok na využitie všetkých zákonných prostriedkov smerujúcich k vymoženiu povinnosti uloženej exekučným titulom vrátane opakovaného ukladania donucovacích opatrení pri pokračujúcom neplnení povinností zo strany povinných, ako aj využitia všetkých ďalších zákonných postupov smerujúcich k dosiahnutiu účelu exekúcie. Ako ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, poverená súdna exekútorka vydala 11. augusta 2026 ďalšie upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia, a to peňažnej pokuty vo výške 1 800 eur. Povinní proti nemu podali 27. augusta 2026 námietky, o ktorých aktuálne rozhoduje okresný súd.
14. Podľa ústavného súdu v danej veci v takomto prípade bolo namieste poskytnúť súdnej exekútorke primeraný čas na zjednanie nápravy. Okolnosti podania ústavnej sťažnosti bezprostredne po tom, ako okresný súd uložil povinnosť súdnej exekútorke pokračovať vo vykonávaní exekučnej činnosti a tá obratom vydala ďalšie upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia (navyše v niekoľkonásobne vyššej výške ako pôvodne, čoho sa aj sťažovatelia domáhali), a teda využite tohto inštitútu v čase, keď už bola reálne zjednaná náprava v konaní (aspoň pokiaľ ide o uloženie donucovacieho opatrenia), vzbudzuje otázku, aká je skutočná motivácia sťažovateľov, ktorí sa na ústavný súd obracajú a žiadajú ho o nápravu, navyše ak o týchto krokoch, ktoré boli realizované (vydanie upovedomenia a podanie námietok proti nemu), ústavný súd v ústavnej sťažnosti neinformovali, hoci boli realizované ešte pred jej podaním.
15. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj špecifický predmet konania, ktorým je vymoženie povinnosti, a to sprístupnenia nehnuteľnosti sťažovateľom k ich výlučnému užívaniu (umožniť im užívanie nehnuteľnosti a zdržať sa obmedzujúceho výkonu ich práv). Na uvedené poukázal aj okresný súd (pri uložení povinnosti súdnej exekútorke) a zdôraznil, že exekučný titul neobsahuje povinnosť nehnuteľnosť vypratať, odovzdať alebo odstrániť z nej tretie osoby. Súdna exekútorka je preto viazaná obsahom exekučného titulu a nie je oprávnená vykonávať exekúciu spôsobom, ktorý z jeho výroku nevyplýva. Navyše povinní v priebehu napadnutého exekučného konania opakovane uplatňujú procesné prostriedky obrany (návrhy na zastavenie exekúcie, námietky proti uloženým donucovacím opatreniam), čo im nemožno vyčítať (je to ich zákonné oprávnenie), avšak na druhej strane to neprispieva k rýchlemu naplneniu účelu exekučného konania.
16. Podľa názoru ústavného súdu je doterajší postup okresného súdu, ako aj súdnej exekútorky v napadnutom exekučnom konaní aj pri citlivom vnímaní ťaživej situácie sťažovateľov ústavným súdom stále v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľov zo strany okresného súdu a ani súdnej exekútorky, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
17. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. V nadväznosti na sťažovateľmi tvrdené porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy prieťahovým konaním okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť konania (kam smeruje argumentácia sťažovateľov) obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
19. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nie je možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti, a teda ani o vyslovení porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, v dôsledku čoho je aj v tejto časti ústavná sťažnosť sťažovateľov zjavne neopodstatnená.
20. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložili ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Libor Duľa
predseda senátu