Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/67/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcov: X/ H. Š.K., X. XX.X.XXXX, P.Á. F. J. Y. R., X/ C. Š.V., X. X.X.XXXX, P. F. J. Y. R., obaja žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, AK so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava, proti žalovaným: X/ L. K., X. XX.X.XXXX, L. Š. XXX/XX, R., X/ F. K., X. XX.XX.XXXX, L. Š. XXX/XX, R., obaja žalovaní zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič, s. r. o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. , o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ v proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. -51, zo dňa 21.2.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. -51 zo dňa 21.2.2023, ktorým zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na riadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.1.2023 m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ ukladá, aby žalobcom 1/ a 2/ sprístupnili k výlučnému užívaniu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., S. R., S. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. X v bytovom dome na ul. E.. R. Č.. XX Y. R., súpisné č. XXXX, postavený na parcele registra „M. Č.. XXXX/X a k bytu patriaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., S. R., S. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemok - parcela registra „M. Č.. XXXX/X, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1057 m2, každému z nich v podiele 1/8; a pozemok parcela registra „M.“. Č.. XXXX/X, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 213 m2, každému z nich v podiele 1/8, a umožnili im tieto nehnuteľnosti užívať a zdržali sa konania, ktorým by im užívanie týchto nehnuteľnosti sťažili alebo ich v užívaní týchto nehnuteľností obmedzili a to do času právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. . V zostávajúcom rozsahu zamietajúci výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k. -51 zo dňa 21.2.2023 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Bývalý Okresný súd Bratislava III, uznesením č. k. -51 zo dňa 21.2.2023 zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ (ďalej len žalobcovia) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým voči žalovaným 1/ a 2/ (ďalej len žalovaní) žiadali: a) určiť že sú oprávnení výlučne užívať nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., S. R., S. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. X v bytovom dome na ul. E.. R. Č.. XX v R. súpisné č. XXXX, postavený na parcele registra „M. Č.. XXXX/X a k bytu patriaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXX/XXXXX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., S. R., S. R., zapísané na LV č. XXXX (v návrhu je zrejmá písomná chyba v označení čísla LV ako XXXX) a to: pozemok- parcela registra „M. Č.. XXXX/ X, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1057 m2; a pozemok parcela registra „M. Č.. XXXX/X, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 213 m2 (ďalej aj sporné nehnuteľnosti) a uložiť žalovaným

povinnosť sprístupniť im sporné nehnuteľnosti a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzili alebo sťažili pokojné užívanie nehnuteľnosti žalobcami b) uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spornými nehnuteľnosťami, najmä tieto predať, darovať, vymeniť, inak previesť tretej osobe, založiť, zaťažiť vecným či záväzkovým právom tretej osoby, prenajať, vypožičať, umožniť ich užívanie tretími osobami.

2. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval v konaní o veci samej, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, kde tvrdia, že tieto previedli kúpnou zmluvou zo dňa 19.2.2014 (ďalej len „zmluva 1“) do vlastníctva kupujúcej Ľ. Š., ktorá tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 24.3.2014 (ďalej len „zmluva 2“) previedla do vlastníctva žalovaných. Žalobcovia tvrdia, že zmluva 1 je neplatná, pretože žalobkyňa 2/ trpí duševnou poruchou, ktorá ju robí na takýto úkon nespôsobilou. Neplatnosť zmluvy 1 spôsobuje neplatnosť zmluvy 2 a neplatnosť oboch zmlúv znamená, že vlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľností sú stále žalobcovia.

3. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tvrdením, že dňa 20.1.2023 vnikli do bytu žalovaný 1/ a v mene žalovaných aj ďalšie osoby, ktoré vysťahovali všetky veci žalobcov a tieto odviezli. Zároveň žalobcov vysťahovali z bytu. Tieto osoby žalobcom uviedli, že majú ísť do ubytovne. Žalobca 1/ proti tomu konaniu protestoval a privolal príslušníkov policajného zboru, ktorí voči týmto osobám nijako nezasiahli, ani si nevyžiadali titul vysťahovania. Žalobcovia byt pokojne užívali po celý čas zápisu žalovaných ako vlastníkov (približne osem rokov) a žalovaní tento stav rešpektovali. Žalovaní bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia zasiahli do obydlia žalobcov, ako aj do ich vlastníckeho práva. Žalobkyňa 2/ trpí duševnou poruchou a jej násilné presťahovanie u nej vyvoláva úzkosť, jej pobyt na ubytovni medzi cudzími osobami je nevhodný. Je nedôvodné a nespravodlivé, aby si potrebu bývania museli žalobcovia zaistiť iným spôsobom ako užívaním predmetného bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. územie R., ktorý im stále patrí. Posledná komunikácia medzi stranami sporu sa uskutočnila v júli 2022 a bolo z nej nepochybné, že žalovaní majú zámer nehnuteľnosti predať a žalobcov vysťahovať. Preto je dôvodný predpoklad, že uskutočnené vysťahovanie je len prípravou na predaj bytu. V prípade predaja bytu, bude potrebné zmeniť žalovaných za nadobúdateľov. Nadobúdateľom bytu vznikne nárok na vrátenie kúpnej ceny voči žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné zabrániť žalovaným, aby byt predali, alebo aby s ním akokoľvek disponovali.

4. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili 2 ks fotografie z vysťahovania; emailovú komunikáciu medzi advokátom žalobcov a G. H. zo dňa 9.6.2022 a 15.6.2022; email E.. H. zo dňa 15.6.2022 adresovaný advokátovi žalobcov.

5. Súd prvej inštancie z listu vlastníctva č. XXXX kat. územie R. ustálil, že žalovaní sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele XXXX/XXXXX, a to na základe kúpnej zmluvy č. Y.-XXXX/XXXX zo dňa 24.3.2014. Bytový dom je postavený na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. územie R.. Na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie R. sú žalovaní zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 1-iny nehnuteľností: parc. č. XXXX/X zast. plocha a nádvorie o výmere 1057 m2 a parc. č. XXXX/X zast. plocha a nádvorie o výmere 213 m2, a to na základe kúpnej zmluvy č. Y.-XXXX/XXXX zo dňa 24.3.2014. Podľa notárskej zápisnice č. X. XX/XXXX, X. XXXX/XXXX spísanej notárom E.. G. J. dňa 27.1.2023 sa na požiadanie žalovaných dňa 20.1.2023 notár osobne dostavil na adresu E.. R. XX, R., pred bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt č. X vo vlastníctve žalovaných. Notár v Notárskej zápisnici opísal priebeh vysťahovávania žalobcov v rámci svojpomoci z dôvodu predídenia vzniku ďalších škôd na byte spôsobených užívaním bytu žalobcami. V procese vykladania vecí žalobcov z predmetného bytu do skladu zabezpečeného žalovaným 1/ pre žalobcov, pri prevoze časti vecí boli niektoré nevyhnutne potrebné veci žalobcov prevezené na základe bližšie určeného miesta žalobcom 1/ na adresu V. XXX, ktoré podľa žalobcu 1/ malo slúžiť ako náhradné ubytovanie pre žalobcov za predmetný byt, jednalo sa o rodinný dom zachytený fotografiou v prílohe Notárskej zápisnice. Z kúpnej zmluvy č. Y.-XXXX/XX zo dňa 19.2.2014 uzavretej medzi predávajúcimi - žalobcami a kupujúcou Ľ. Š. vyplýva, že žalobcovia sporné nehnuteľnosti predali za cenu 106.000,- eur.

6. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324 odsek 1, 3, § 325 ods. 1,2 písmeno c/, d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1

(ďalej aj ). Poukázal na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (alebo obavu z ohrozenia exekúcie) - princíp opodstatnenosti; či uložením obmedzenia (prípadne požadovanej povinnosti) možno objektíve dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že k nariadeniu neodkladného opatrenia by malo dôjsť len v najnevyhnutejších prípadoch, kedy reálne existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V predmetnej veci dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. Argumentoval, že žalovaní sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.3.2014. S prihliadnutím na charakter neodkladného opatrenia, sú žalobcovia vo vzťahu k požadovanému neodkladnému opatreniu povinní aspoň osvedčiť svoj nárok, jeho trvanie. Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie žiadnymi listinnými dokladmi neosvedčili skutočnosť, že jednak sú vlastníkmi, príp. spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ani skutočnosť, že majú právo v predmetnom byte bývať, predmetné nehnuteľnosti užívať, a to aj s poukazom na čl. X Kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014, na základe ktorého sa predávajúci (v tomto súdnom konaní žalobcovia) podpisom tejto zmluvy zaviazali najneskôr do 14 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho prehlásiť z trvalého bydliska všetky osoby prihlásené k trvalému alebo prechodnému pobytu v nehnuteľnosti, ktorým k tomu počas doby vlastníctva dali súhlas. Ak by predávajúci tento záväzok nesplnili, kupujúca nemala žiadnu povinnosť zabezpečiť týmto osobám náhradné ubytovanie a ani žiadne ďalšie povinnosti, ktoré by z toho vyplývali. Zároveň v čl. VI kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014 sa uvádza, že predávajúci týmto predávajú kupujúcej (právnej predchodkyni žalovaných) nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva v podiele 1/1. Skutočnosť, že žalovaní následne po odkúpení predmetnej nehnuteľnosti od Ľ. Š. umožnili v byte žalobcom bývať bez existencie akejkoľvek zmluvy, nie je dôkazom, že žalobcom toto právo patrí. Navyše, ako ďalej vyplýva aj z emailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcov a právnym zástupcom žalovaných zo dňa 15.6.2022, žalovaní upozornili v dostatočnom predstihu žalobcov na termín vysťahovania, a to dňa 31.7.2022. Súd prvej inštancie mal z vyjadrení žalobcov i žalovanej 2/, ako i z listinných dokladov preukázané, že žalovaní dňa 20.1.2023 pristúpili svojpomocne k vyprataniu žalobcov z predmetných nehnuteľností, o čom bola spísaná aj Notárska zápisnica, ktorej prílohu tvorilo množstvo fotografického materiálu zachytávajúceho priebeh vypratávania vecí žalobcov z predmetného bytu. Žalobcovia preto neosvedčili ani reálnu hrozbu ujmy, na odstránenie ktorej by navrhované neodkladné opatrenie aktuálne t. č. malo slúžiť. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené skutočnosti predniesol, že vzhľadom na petit návrhu a skutkové a právne okolnosti, ktoré boli dôvodom pre podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, žalobcovia listinnými dôkazmi riadne neosvedčili tvrdenú naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia ( ) a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol s prihliadnutím i na princíp proporcionality a efektívnosti. Na záver uviedol, že o nároku na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (t. j. až v rozhodnutí vo veci samej) a to v zmysle .

7. Žalobcovia podali proti tomuto uzneseniu odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkajú, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Namietajú nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by mali byť vlastníkmi predmetného bytu a tvrdia, že tento záver nezodpovedá nárokom na dokazovanie v danom štádiu sporu. Poukázali na dôkazy vo forme lekárskeho posudku a lekárskej správy o tom, že žalobkyňa 2/ je mentálne retardovaná (v pásme ťažkej debility). Ide o poruchu, ktorou trpí od narodenia a táto duševná porucha je nezvratná. Jej mentálna subnorma je na úrovni IQ 54-58 čo zodpovedá dieťaťu vo veku 9-12 rokov. Je nemožné si čo i len predstaviť, že by takáto osoba bola spôsobilá platne uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt. Je zrejmé, že súčasťou konania vo veci samej pravdepodobne bude znalecké posúdenie spôsobilosti žalobkyne 2/ na úkon kúpnej zmluvy, avšak dôkaz znaleckým posudkom je potrebný na rozhodnutie vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia sú podľa žalobcov predložené lekárske správy úplne dostatočné, keďže dávajú spoľahlivý základ pre predbežné posúdenie nespôsobilosti žalobkyne uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu. Žalobcovia

tvrdia, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že konaním žalovaných došlo k ofenzívnej svojpomoci vyprataním žalobcov z predmetného bytu. Skutočnosť, že o priebehu bola spísaná notárska zápisnica a vyhotovených viacero fotografií vôbec nesvedčí o tom, že konanie žalovaných by malo byť zákonné. Súd sa nemôže riadiť právnym názorom tretej osoby, a to bez ohľadu na jej postavenie. Ani sám notár v zápisnici nekonštatuje zákonnosť postupu žalovaných, ani neosvedčuje predpoklady, ktoré žalovaní tvrdia (teda, že by konanie žalobcov dalo oprávnený základ pre svojpomoc). V rozhodných skutkových tvrdeniach notár konštatuje, že „L. K. vyhlásil, že sa od tretej osoby dozvedel o tom, že H. Š. C. C. Š. byt v rámci svojho užívania a obývania demolujú a tým znižujú jeho hodnotu, čím spôsobujú účastníkom škodu. Fotografie zachytávajúce opísaný stav boli mne notárovi predložené L. K. na mieste a v čase podľa bodu 1“. Čiže notár len konštatuje existenciu tvrdení žalovaných a predloženie fotografií, v žiadnom prípade nie pravdivosť týchto tvrdení. Notár nikde neuvádza záver, že by konanie žalovaných bolo dôvodné či zákonné. Ofenzívna svojpomoc je absolútne nezákonná. Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že žalovaní svojim konaním svojvoľne zasiahli do pokojného stavu trvajúceho nepretržite približne 40 rokov a to bez exekučného titulu. Žalobcovia argumentujú, že pred vydaním napadnutého uznesenia sa nemohli vyjadriť k podaniu žalobcov zo dňa 15.2.2023 (zjavne nesprávne datované 15.2.2022), nevedeli o ňom, pričom súd prvej inštancie pri vydávaní uznesenia z tohto vyjadrenia žalovaných čerpal. Podľa žalobcov sú tvrdenia žalobcov v podaní zo dňa 15.2.2023 z veľkej časti prekrútené, nafúknuté, alebo jednoducho nepravdivé. Žalobcovia ako nezmyselné namietajú tvrdenie žalovaných o demolácii bytu. Argumentujú, že tomuto tvrdeniu chýba akákoľvek logika. Žalobcovia tvrdia svoje vlastnícke práva k bytu, byt dlhodobo užívajú, nechystajú sa z neho odsťahovať a podali žalobu na určenie svojho vlastníckeho práva. Zvyšok bytu nevykazuje žiadne znaky akéhokoľvek zásahu v zmysle demontáže, demolácie a pod. Neexistuje odpoveď na otázku „Prečo by byt vôbec demolovali?“ Žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ približne od roku 2018 postupne sporný byt renovuje. Dovtedy ten byt mal viac ako 30-ročné vybavenie a zariadenie. Žalobca 1/ postupne renovoval izbu po izbe (podlahy, stierky, potrebné opravy el. vedenia, maľovanie, oprava a výmena nábytku atď.). Aj z fotodokumentácie predloženej žalovanými je zrejmé, že jednotlivé izby sú obnovené. Žalobca 1/ je samoživiteľ, ktorý sa stará aj o svoju sestru (žalobkyňu 2/) a nemá peňazí nazvyš. Z tohto dôvodu celý proces išiel pomaly, ale postupne sa v byte všetko zlepšovalo. Žalobca si nechal kúpeľňu a kuchyňu nakoniec, keďže ich renovácia je najdrahšia, a potreboval na ňu našporiť peniaze a pripraviť materiál. S renováciou kuchyne začal žalobca 1/ v januári 2023. Kuchynská linka nainštalovaná v byte mala cca 40 rokov a už nevyhovovala svojim technickým stavom ani súčasným potrebám. Jej skutočná hodnota bola nulová, resp. ešte mínusová, nakoľko ju bolo potrebné demontovať a odniesť na zberný dvor. Žalobca 1/ mal pripravenú inú linku, ktorú chcel na jej miesto osadiť, ale vysťahovaním to bolo znemožnené (priložené fotografie). Keramický obklad bol odstránený z dôvodu jeho vysokého veku, ako aj z dôvodu, že novej linke nevyhovoval. Takže k žiadnej demolácii nedošlo, išlo o normálny proces renovácie bytu. Aj z fotografií je jednoznačný záver, že išlo o riadnu renováciu - vybavenie bolo uložené v spodnej časti kuchynskej linky a v priľahlých priestoroch. Uzatvorenie prívodu vody a demontáž vodovodných batérií je nevyhnutná súčasť takejto renovácie. Ak išlo o zámerné ničenie, prečo neboli takto demontované aj vodovodné batérie v kúpeľni a WC? Skutočne tam nie je vidno žiadne znaky zámerného ničenia. Kto niekedy renováciu bytu počas jeho užívania zažil, musí potvrdiť, že takto sa to jednoducho deje. Žalobcovia tvrdia, že odpojenie bytu od dodávky plynu nič nedokazuje. Poukazujú na to, že takmer všetky nové byty dokončené v posledných 15 rokoch sú bez plynového vedenia. Plynové vedenie sa zriaďuje len pre kotolňu ústredného kúrenia celého bytového domu. V celej Európe je jednoznačný trend ukončiť varenie na otvorenom ohni a nahradiť ho elektrickými spotrebičmi, ktoré sú energeticky efektívnejšie a neškodia zdraviu tak, ako spaľovanie plynu (otvorený plameň, splodiny). Žalobca 1/ tvrdí, že sa rozhodol ukončiť varenie na plyne a preto tento odhlásil a zaobstaral si elektrickú varnú dosku, ktorú používal až do januára 2023. Išlo o slobodné rozhodnutie, ktoré každý vlastník bytu môže urobiť. Približne 2 týždne pred vysťahovaním sa varná doska pokazila, tak ju žalobca 1/ dočasne nahradil plynovým horákom. Preto nie je podľa žalobcov pravdivé tvrdenie, že na plynovom horáku varil 9 rokov. Plynovú bombu ako zdroj tepla pre varenie používajú na Slovensku desiatky tisíc domácností, čiže ide o bežný jav. Taktiež nie je pravda, že by došlo k vznieteniu plynového horáka - ide o výslovné klamstvo zo strany žalovaných. Žalobca 1/ si uvedomuje provizórnosť riešenia, ale išlo len o prechodný stav na niekoľko týždňov. Žalobcovia uviedli, že kuchyňa, obývacia izba a chodba sú navzájom otvorené, preto ani pri mimovoľnom úniku plynu z horáka (2,5 kg plynu v plnom stave) by nemohla nastať jeho nebezpečná koncentrácia. Argumentujú, že dôvody uvedené žalovanými nie sú relevantné na vysťahovanie. Aj keby k tvrdeným zásahom zo strany žalobcov dochádzalo, sú na to úplne iné právne prostriedky riešenia. Pokiaľ ide o plynový horák, tak napr. zásah či zákaz zo strany hasičov. Pokiaľ by išlo o renováciu (žalovanými

klamlivo označovanú za demoláciu), tak na to je neodkladné opatrenie, ktorého nerešpektovanie by znamenalo trestný čin. Rozhodne však nie vysťahovanie. Bývanie je základnou životnou potrebou chránenou a medzinárodnými dokumentmi. Zásah do tohto práva svojpomocným vysťahovaním vysoko prekračuje intenzitu toho, čo žalovaní tvrdia (avšak vôbec nedokazujú). Je jednoducho absolútne neprimeraný skutkovým okolnostiam. Aj keby boli tvrdenia žalovaných pravdivé, čo nie sú, ani tak by ich vysťahovanie nebolo primeranou reakciou. Žalobcovia tvrdia, že v označenom podaní sa nachádza viacero skutkových tvrdení žalovaných, ktorú sú nepravdivé alebo nezmyselné. Uviedli, že žalobcovia tvrdili nejaké odpojenie. Žalobcovia však nijaké odpojenie netvrdili. Odpojenie sa uvádzalo len v judikáte. Nie je pravdou, že žalobkyňa 2/ dobrovoľne do bytu vpustila všetky osoby. Žalobkyňa 2/ žalovaného 1/ dobre pozná a tento bol v byte opakovane. Preto mu otvorila. Ostatné osoby do bytu vošli už bez akéhokoľvek opýtania. Žalobkyňa 2/ má 154 cm (začiatok 2. strany lekárskeho posudku), menej ako 50 kg a mentálne je na úrovni 9-12 ročného dieťaťa. Ako by takáto osoba mohla zamedziť vstupu 6 dospelým mužom? Bezprostredne potom telefonovala žalobcovi 1/ a žiadala ho, aby prišiel a niečo voči týmto ľuďom urobil. Žalovaní veľmi dobre vedeli, že žalobkyňa 2/ je v byte sama a nebude klásť žiaden odpor. Pokojný stav užívania bytu žalobcami trval bez ohľadu na to, ako žalovaní fabulujú a preháňajú. Nedochádzalo k žiadnemu ohrozeniu života, zdravia ani majetku. Išlo len o vykonštruovanú zámienku zo strany žalovaných. Zo strany žalovaných nemohlo ísť o defenzívnu svojpomoc, nakoľko sami narušovali dlhodobo trvajúci pokojný stav. Žalobcovia poukázali na to, že pokojný stav užívania bytu žalobcami trval bez ohľadu na to, ako žalovaní fabulujú a preháňajú. Nedochádzalo k žiadnemu ohrozeniu života, zdravia ani majetku. Išlo len o vykonštruovanú zámienku zo strany žalovaných. Zo strany žalovaných nemohlo ísť o defenzívnu svojpomoc, nakoľko sami narušovali dlhodobo trvajúci pokojný stav. Žalobu podali v danom čase z dôvodu, že dovtedy bolo ich vlastnícke právo rešpektované, ale niekoľko mesiacov pred podaním žaloby žalovaní začali žalobcov tlačiť do vysťahovania a predaja bytu. Až dovtedy dúfali v pokojné vyriešenie situácie dohodou. Skutočnosť, že žalobkyňa 2/ má občiansky preukaz, podľa žalobcov nedokazuje nič. Ustanovenie o neplatnosti úkonu pre nespôsobilosť osoby má dva odseky. Existencia občianskeho preukazu je len dokladom o tom, že žalobkyňa 2/ nebola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím (1. odsek). Uviedli, že toto ani netvrdia. Judikatúra ESD, ESĽP a slovenských súdov ohľadom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je úplne jednoznačná. Spôsobilosť sa obmedzí len vtedy, ak to má pomôcť danej osobe, t. j. ide o úplne krajné riešenie prijímané v nevyhnutnom prípade a len na ochranu danej osoby (napr. ak sa o ňu nemá kto postarať, reálne vykonáva úkony poškodzujúce vlastné záujmy, gambling, závislosť, obeť opakovaných podvodov atď.). Ak je osoba fakticky nespôsobilá pre duševnú poruchu, ale obmedzenie nie je nevyhnutne potrebné na ochranu jej záujmov, súd ju nebude a ani nesmie na spôsobilosti obmedziť. Žalobcovia argumentujú, že tým že žalobkyňa 2/ doteraz žila v stabilnom a známom prostredí, o jej potreby bolo postarané a ochranu zo strany súdu / opatrovníka nepotrebovala, nebolo potrebné jej spôsobilosť obmedziť. Žalobcovia poukázali na to, že podľa nich je kúpna zmluva neplatná podľa 2. odseku označeného ustanovenia, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Jednoznačné bude neplatným aj úkon vykonaný osobou, ktorej síce súd spôsobilosť neobmedzil, ale ktorá je z dôvodu duševnej poruchy reálne na daný úkon nespôsobilá (neschopná). A žalobkyňa 2/ na úkon kúpnej zmluvy nespôsobilá je. Podľa žalobcov nie je nie je pravdou, že žalobcovia sa žalovaným vysmievali a odmietali platiť platby za byt. Žalobca 1/ opakovane žiadal žalovaných o oznámenie platobných údajov a výšky sumy. Naposledy na osobnom stretnutí dňa 20.6.2022. Na túto požiadavku reagovala vtedajšia právna zástupkyňa žalovaných tým, že odmietla poskytnúť údaje, neoznámila sumu a zdôvodnila, prečo žalobcovia nemôžu platiť priamo správcovi bytovky (e-mail bol priložený k návrhu na neodkladné opatrenie). Do dnešného dňa nebola žalobcom predložená žiadna identifikácia sumy a účtu, na ktorý majú platiť platby za byt. Elektrinu si žalobcovia riadne platili až do ich násilného vysťahovania. V zápisnici predloženej žalovanými je priamo uvedené „a taktiež C. Š. oznámil, že jej a H. Š. na dobu jedného mesiaca zabezpečil ubytovanie v R. XX, L. (ďalej len „Ubytovňa“), čo podľa žalobcov znamená, že ich chceli žalobcov umiestniť do ubytovne a ubytovňa je absolútne nevhodná pre žalobkyňu 2/. Ako klamstvo označili žalobcovia tvrdenie žalovaných, že žalobcovia boli vopred pripravení na vysťahovanie. Ak by tomu tak bolo, tak by ich žalovaní nevysťahovali svojpomocne, ale určite by sa dohodli na riadnom vysťahovaní. Žalobca 1/ má v obci V. prenajatý pozemok pre výkon svojho povolania. Majiteľ pozemku má v blízkosti starý rodinný dom, ktorý bol v tom čase neobývaný. Preto žalobca 1/ po vysťahovaní kontaktoval majiteľa pozemku so žiadosťou o pomoc v situácii. Majiteľ umožnil užívanie časti domu na mesiac, po mesiaci sa žalobcovia museli odsťahovať inde a do domu sa nasťahoval rodinný príslušník majiteľa. V súčasnosti žalobcovia bývajú v prenajatom byte v obci P. Š.. Rovnako za klamstvo označili žalobcovia aj tvrdenie žalovaných o tom, že žalobcovia v byte nebývali. Dom v V. žalobcom

nepatrí, nikdy predtým ho neužívali a po vysťahovaní v ňom bývali len mesiac. Z notárskej zápisnice vyplýva, že samotní žalovaní tvrdia bývanie žalobcov v byte. Priložené fotografie jednoznačne dokladujú trvale obývaný byt. Uviedli, že je samozrejmé, že žalobcovia si medzitým prenajali byt, veď musia niekde bývať. Tvrdenie žalovaných, že nakoľko žalobcovia už bývajú inde, tak majú svoju základnú životnú potrebu pokrytú, je podľa žalobcov cynizmus najhrubšieho zrna. Najprv žalobcov nezákonným spôsobom vyhodím z bytu a potom budem tvrdiť, že nakoľko tam už nebývajú, tak nie je potrebné im bývanie v byte ani umožniť. Žalobcovia argumentujú, že nemohli čakať na ulici, kým súd vydá rozhodnutie. Je preto nedôvodné a nespravodlivé, aby si potrebu bývania museli zaistiť iným spôsobom, ako užívaním bytu, ktorý im stále patrí. Jeho užívania sa nikdy nevzdali a ani nebol vydaný žiadny titul na ich vysťahovanie. Prípadné iné (náhradné) ubytovanie vyvolá ďalšie súdne spory, nakoľko žalobcom vznikne škoda najmenej vo výške platby za iné ubytovanie. Zároveň na strane žalovaných môže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Tieto nároky si žalobcovia určite uplatnia a žalovaní ich pravdepodobne nebudú chcieť dobrovoľne uspokojiť. Najprimeranejším riešením teda je, aby žalobcovia mohli aj naďalej byt užívať, preto je potrebné v tomto smere aj upraviť pomery, t. j. aby znovu mohli užívať byt tak, ako tomu bolo doterajších 40 rokov. Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s výrokom č. 2 navrhovaného neodkladného opatrenia, zákazu nakladania. Dôvody na jeho nariadenie zostávajú stále aktuálne. Posledná komunikácia medzi stranami sporu sa uskutočnila v júli 2022 a bolo z nej nepochybné, že žalovaní majú zámer nehnuteľnosti predať a žalobcov vysťahovať.“ Žalovaní už pri tejto poslednej komunikácii uvádzali, že predaj bytu je jediným riešením. Na predaji silno trvali. Žalobcovia tvrdia, že boli presvedčení, že keď podali žalobu a poznámka o súdnom konaní bola do katastra zapísaná, tak žalovaní budú stav rešpektovať a riešiť veci normálnym zákonným spôsobom. Je dôvodný a silný predpoklad, že uskutočnené násilné vysťahovanie je len prípravou na predaj bytu. Súdu prvej inštancie bola predložená e-mailová komunikácia s advokátkou žalovaných z obdobia 6/2022, t. j. tesne pred podaním žaloby. Z tejto komunikácie vyplýva zámer žalovaných byt predať. V prípade predaja bytu bude potrebné zmeniť žalovaných za nadobúdateľov. Nadobúdateľom bytu vznikne nárok na vrátenie kúpnej ceny voči žalovaným. Taktiež nie je bez významu, voči komu sa bude viesť súdne konanie. Na základe uvedeného žalobcovia odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

8. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu namietli, že tvrdenia o duševnej poruche žalobkyne 2/, z ktorého dôvodu by mala byt' kúpna zmluva zo dňa 19.2.2014 uzatvorená s p. Š. neplatne, neboli doposiaľ žalobcami preukázané. Argumentujú, že je nepochybné, že aj v prípade ak osoba trpí duševnou poruchou, touto musí trpieť v čase vykonania právneho úkonu, teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, čo osvedčené žalobcami nebolo. Z odborného znaleckému stanoviska č. XX/XXXX zo dňa 30.3.2023, síce vyplýva, že žalobkyňa 2/ trpí mentálnou retardáciou od ranného detstva, to však podľa žalovaných neznemená, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014 bola na tento právny úkon nespôsobilá. Žalobkyňa 2/ disponuje občianskym preukazom a žalobca 1/ ako súrodenec žalobkyne 2/ neprejavil žiadnu aktivitu smerujúcu k obmedzeniu spôsobilosti svojej sestry na právne úkony a to ani pred uzatvorením kúpnej zmluvy s p. Š. a dokonca ani po uzatvorení kúpnej zmluvy s p. Š., z čoho je možné dôvodne predpokladať, že zdravotné postihnutie jeho sestry nemá a ani v čase podpísania kúpnej zmluvy nemalo taký rozsah, ktorý by odôvodňoval obmedzenie jej spôsobilosti na právnych úkonoch a teda aj na tento úkon. Z klinickej symptomatiky uvedenej v odbornom znaleckom stanovisku vyplýva, že jej vedomie je lucídne - jasné, čisté. Skutočnosť, či osoba konala v stave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone (alebo navzájom súvisiacich súboroch úkonov). Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla). Odborný znalecký posudok nedáva odpoveď na otázku, či v čase podpisovania kúpnej zmluvy bola žalobkyňa 2/ v stave vylučujúcom jej schopnosť posúdiť následky svojho konania, či nekonala v tzv. jasnom okamihu. Za posúdenie podľa žalovaných stojí to, že žalobca 1/ ako brat žalobkyne 2/, ktorá je zdravotne postihnutá nemal od roku 2014 žiadnu potrebu napádať platnosť právneho úkonu s odvolaním sa na zdravotný stav svojej sestry. Je len ťažko uveriť tomu, že by si brat žalobkyne 2/ po 9 rokoch od podpísania kúpnej zmluvy uvedomil to, že žalobkyňa 2/ nebola v čase podpísania kúpnej zmluvy spôsobilá na takýto úkon. Duševná porucha nemusí mať u konajúceho nutne nepretržité trvanie. Naviac kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom a teda aby došlo k jej vzniku, musela byt' prejavená slobodná a vážna vôľa predávajúcich byt predať a slobodná a vážna vôľa kupujúcich byt kúpiť. A pri podpise kúpnej zmluvy na strane predávajúceho bol bezpochyby aj žalobca 1/, ktorého vôľa byt predať zjavne nie je ani nikdy nebola spochybnená. Dokonca ani samotným žalobcom 1/, ktorý však vedel, že túto zmluvu ako predávajúca podpisuje popri ňom aj jeho sestra. Je nesporné, že žalovaní

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi a to od momentu platne uzatvorenej kúpnej zmluvy s p. Š., čo aj s prihliadnutím na plynutie času od roku 2014 nijako žalujúci nespochybňovali, a k spochybňovaniu spôsobilosti žalobkyne na podpísanie kúpnej zmluvy došlo zo strany žalobcov po uplynutí takmer 9 rokov. Úvahy žalobcov sú okrem plynutia času oslabené aj tou skutočnosťou, že právna predchodkyňa žalovaných si brala na kúpu bytu úver a financovanie kúpnej ceny za byt v prospech žalobcov bolo z časti realizované prostredníctvom úveru a teda financujúca banka, logicky pred podpisom kúpnej zmluvy zo strany žalobcov, trvala na podpísaní záložnej zmluvy na byt, ktorý bol predmetom prevodu vlastníckeho práva a podpisovanie záložnej zmluvy sa realizovalo podľa vedomosti žalovaných na pôde banky, za sprísnených bankových podmienok a samozrejme s overeným podpisom aj údajne nespôsobilej žalobkyne 2/. Obaja žalobcovia sa rozhodli s plným vedomím byt predať, z výťažku z predaja dorovnať svoje dlhy, ktoré boli v nemalej časti už predmetom exekúcií a zvyšné peniaze, ktoré im ostali mali použiť na kúpu menšieho bytu. Došlo však k naplneniu iba prvej časti pôvodného zámeru a v momente, keď sa žalobcovia zbavili záväzkov, ktoré ich ťažili, sa z bytu ktorý s plným vedomím predali, odmietli vysťahovať, menší byt si nekúpili.

Pre žalovaných je nepochopiteľná tá skutočnosť, že od roku 2014 žalobcovia vôbec nenamietali nespôsobilosť žalobkyne 2/ a to dokonca ani pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014, ktorú kúpnu zmluvu podpisovala žalobkyňa 2/ v rovnakom čase ako žalobca 1/, teda za jeho prítomnosti, a podpísaniu žalobkyne 2/ nezabránil. Otázka obmedzenia spôsobilosti osoby na právne úkony je otázkou odbornou a nie právnou, v rámci zodpovedania ktorej nemôže v žiadnom prípade právny zástupca žalobcov určiť, že žalobkyňa 2/ sa nachádza v takom stave, že je síce fakticky nespôsobilá na právne úkony pre jej duševnú poruchu, avšak právny zástupca zároveň tvrdí, že jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je nevyhnutne potrebné a to z dôvodu ochrany jej záujmov a že súd ju nebude môcť a ani nesmie na jej spôsobilosti na právne úkony obmedziť. Žalovaní tvrdia, že zo strany žalobcov dochádzalo k užívaniu bytu, o ktorom vedeli, že im nepatrí a to po dobu viac ako 8 rokov a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím dlhodobo znemožňovali výkon vlastníckeho práva žalovaných, preto boli nútení pristúpiť k výkonu obrannej svojpomoci, a to aj s ohľadom na plnenie si ich zákonnej prevenčnej povinnosti, ako vlastníkov nehnuteľnosti, ktorá povinnosť im vyplýva priamo zo zákona, v zmysle ktorej sú žalovaní ako vlastníci povinní predchádzať vzniku škôd, ohrozeniu života a zdravia osôb. Výkon obrannej svojpomoci jednoznačne smeroval k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva a zamedzeniu ďalšej demolácie majetku žalovaných, pretože žalobcovia byt demolovali tak, že títo odpojili nehnuteľnosť od prívodu plynu a na kúrenie a varenie používali turistickú plynovú bombu príp. v čase keď mali zapojenú elektriku elektrické vyhrievacie telesá, čím dochádzalo k zvýšenému ohrozeniu životov a zdravia ostatných osôb bývajúcich v bytovom dome a vzhľadom k absencii centrálneho vykurovania aj k neúmernému vlhnutiu bytu, čo malo pochopiteľne deštrukčné účinky na byt a takéto konanie priamo ohrozovalo majetok žalovaných. Žalobcovia vytrhali kuchynskú linku a obklady okolo nej ako aj robili iné demolácie, ktoré poškodzovali majetok žalovaných, čo vyplýva z Notárskej zápisnice. Na tvrdenia žalobcov o tom, že nedochádza k demolácii bytovej nehnuteľnosti a majetku, ktorý sa v nej nachádza, ale naopak podľa tvrdení žalobcov má dochádzať k rekonštrukcii nehnuteľnosti, nemôže súd prihliadať, pretože doba počas ktorej sa byt nachádzal v zdemolovanom stave, bola podľa svedeckých výpovedí niekoľkonásobne dlhšia, ako je štandardná doba na výkon rekonštrukčných prác, a konaním žalobcov dochádzalo k priamemu ohrozovaniu života a zdravia a majetku osôb v bytovom dome. Žalovaní preto po verifikovaní a zistení týchto skutočností boli zo zákona v rámci plnenia si svojej prevenčnej povinnosti povinní konať výkonom obrannej svojpomoci, tak aby zabránili prípadnému ohrozeniu života, zdravia ostatných ľudí v bytovom dome ak ďalšiemu ohrozovaniu majetku. Podľa žalovaných je nepochybné a z fotografii vyhotovených a zaznamenaných v notárskej zápisnici X. je zrejmé, že žalobcovia nehnuteľnosť nerekonštruujú. Naviac v čase keď je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva, by bolo nad akúkoľvek logiku veriť tomu, že žalobcovia nimi tvrdenou rekonštrukciou investujú finančné prostriedky do bytu, ktorého vlastníctvo je podľa ich vlastných tvrdení sporné, a to do času pokiaľ nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. Ilúzia, ktorú sa žalobcovia snažia vytvoriť, a to že sa o bytovú jednotku starali so starostlivosťou riadneho hospodára je značne podkopaná a vyvrátená práve faktom, že žalobcovia mali od roku 2014 vypnuté dodávky plynu do bytu, podľa informácií a vedomostí ostatných vlastníkov bytového domu boli žalobcovia každoročne minimálne 6 - 7 krát odpojení aj od dodávky elektrickej energie a preto tvrdenia žalobcov o ich údajnej rekonštrukcii bytu a nie demolácii bytu nemôžu vyznieť pravdivo a uveriteľne. To platí aj vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov o tom, že k nebezpečnej koncentrácií spôsobilej ohroziť byt resp. domovú nehnuteľnosť nemôže dôjsť z 2,5 kg plynovej bomby, čo nemožno považovať za nič iné len za chabý pokus o exkulpáciu, pretože prípadná explózia 2,5kg plynovej bomby by bola nad akúkoľvek pochybnosť spôsobilá zachvátiť požiarom nie je len byt, v

ktorom by táto bomba explodovala, ale celý bytový dom, čo preukazuje priame ohrozenie majetku a to viacerých osôb súčasne. To, že skutočne opakovane došlo k požiaru spôsobeného používaním plynovej bomby žalobcami, vedia potvrdiť viacerí svedkovia. Viac ako 8 rokov žalobcovia užívali byt bez akéhokoľvek právneho titulu, a to pri plnom vedomí, že byt je vlastníctvom žalovaných. Žalobcovia nenamietali neplatnosť zmluvy ani takúto potrebu nemali celých 8 rokov, až do času kedy im bolo jasné, že sa blíži chvíľa, že budú z bytu deložovaní a vtedy si zrazu spomenuli, že predĺžia riešenie celej veci tvrdením o údajnej nespôsobilosti žalobkyne 2/. Žalovaní nadobudli byt dobromyseľne, riadnym uzavretím platnej kúpnej zmluvy, za tento riadne uhradili kúpnu cenu a nedôvodným konaním žalobcov a zároveň dôverčivosťou a benevolenciou žalovaných došlo k stavu, že žalobcovia toto zneužili na dobu viac ako 8 rokov a bezdôvodne a bez právneho titulu užívali byt, o ktorom vedeli, že ho slobodne, vážne a dobrovoľne predali právnej predchodkyni žalovaných p. Š. a táto následne žalovaným. Meritom veci však je skutočnosť, že žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa žalovaných nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie na byt, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, tento riadne nadobudli titulom kúpnej zmluvy, tento nie je ani nebol obydlím žalobcov, keďže žalobca l/ sám presmeroval odvoz vysťahovávaných vecí z bytu do skutočného obydlia žalobcov, ktorým bola nehnuteľnosť v V. a preto neobstojí žiadny zo skutkových ani právnych argumentov prezentovaných žalobcami o porušení ich základných práv alebo o naliehavosti a bezodkladnosti takéhoto rozhodnutia, keďže jedinými porušovateľmi zákona a práva sú práve žalobcovia, ktorí sa rozhodli nerešpektovať vlastníctvo žalovaných k bytu a to za stavu, keď žalovaní nadobudli vlastníctvo k bytu dobromyseľne.

9. K vyjadreniu žalovaných žalobcovia predniesli, že podľa znaleckého stanoviska „C. Š. trpí od ranného detstva mentálnou retardáciou, ktorej závažnosť sa pohybuje na hranici medzi ľahkým a stredne ťažkým stupňom. Jedná sa o duševnú poruchu trvalú, bez možnosti zlepšenia stavu alebo možnosti prechodného zlepšenia. Stupeň narušenia intelektovej a kognitívnej kapacity menovanej, opakovane potvrdený psychologickými vyšetreniami spolu so zistenými dlhodobými limitmi reálneho výkonu v bežnom fungovaní, preukazuje z medicínskeho hľadiska neschopnosť menovanej na základe zistenej duševnej poruchy porozumieť právnemu úkonu, a to dlhodobo, teda aj v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.“ Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že žalobkyňa 2/ trpí duševnou poruchou od ranného detstva, duševná porucha je trvalá a bez možnosti zlepšenia alebo možnosti prechodného zlepšenia, čiže znalec úplne vylúčil možnosť jasných okamihov. Žalovaná 2/ v čase predmetnej zmluvy nebola schopná porozumieť tomuto právnemu úkonu, teda znalec priamo hodnotí stav žalobkyne 2/ v roku 2014. Žalobcovia argumentujú, že predložili súdu aj lekárske správy od r. 2000, ktoré opakovane a stabilne potvrdzovali duševnú poruchu žalobkyne 2/. Podpis záložnej zmluvy v banke neznamená a nepreukazuje nič. Zamestnanec banky nemá dostatočnú odbornosť na posúdenie právnej spôsobilosti, nemá medicínske vzdelanie 2. vysokoškolského stupňa, atestáciu a prax v psychiatrii. Podľa žalobcov je zvláštne, že na jednej strane žalovaní namietajú schopnosť znalca posúdiť psychiatrický stav žalobkyne 2/, ale na druhej strane tvrdia, že tohto posúdenia je schopný zamestnanec banky. Na vydanie súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti žalobkyne 2/ na právne úkony nebol žiaden dôvod, a aj v prípade takéhoto návrhu by mu súd nevyhovel, nakoľko si to životné podmienky žalobkyne 2/ nevyžadovali, nebolo to potrebné pre ochranu jej práv a záujmov. Okrem ustálenej judikatúry, aj z vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti má výslovne subsidiárny charakter, t. j. použije sa len ak nie sú možné iné vhodné a menej obmedzujúce opatrenia. Keďže žalobcovia namietajú platnosť predmetnej zmluvy z dôvodu podľa , otázka neexistencie súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je bezpredmetná. Žalovaní tvrdia, že nie je pravdou, že predmetná zmluva je platná v časti prevodu podielu žalobcu 1/. Zmluva bola zamýšľaná presne pre troch účastníkov. Z jej znenia jednoznačne vyplýva, že účelom bolo nadobudnúť byt ako celok, nie jednotlivé vlastnícke podiely. Platba kúpnej ceny nie je rozdelená osobitne pre žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/, ale pôsobí ako jeden celok. Preto, ak jeden z účastníkov zmluvy nebol spôsobilý na jej uzatvorenie, neplatná je celá zmluva. Dôvodom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalovaní bez zákonného dôvodu narušili 40 rokov trvajúci pokojný stav. Nespôsobilosť uzatvoriť kúpnu zmluvu robí takúto zmluvu neplatnú ex tunc a teda z hľadiska určenia vlastníckeho práva je irelevantné, či sú žalovaní priamymi účastníkmi zmluvy so žalobcami, alebo právnymi nástupcami domnelého nadobúdateľa. Žalovaní sa snažia navodiť dojem, ako keby do celej situácie vpadli omylom či neúmyselne, teda že sú obeťami. Nie je to však pravda. Žalovaní boli pri celej záležitosti od počiatku a oni dohodli kúpnu zmluvu medzi žalobcami a p. Š.. V skutočnosti bola p. Š. len akýmsi dočasným prostredníkom. Žalobcovia žalovaných poznali dlhodobo, poznali ich sociálnu situáciu a vedeli aj o duševnej poruche žalobkyne 2/. V tom čase žalobca 1/ nemal dostatok informácií, ale pri súčasnej znalosti veci sa javí ako najpravdepodobnejšie, že žalovaní takto konali premyslene a

výslovne za účelom ľahkého a lacného nadobudnutia bytu žalobcov. Žalobcovia namietajú, že zo strany žalovaných nešlo o defenzívnu svojpomoc, ale o ofenzívnu svojpomoc, keďže invazívne vstúpili do bytu žalobcov, teda do ich súkromnej zóny, a priamo ich pozbavili výkonu práva na obydlie. Žalobcovia namietajú tvrdenie o tom, že byt demolovali. O takomto konaní žalovaní nepredložili žiaden dôkaz. Dokonca nimi predložené dôkazy preukazujú opak, byt bol z veľkej časti obnovený novými podlahami, stierkami, maľovkami, nábytkom a vybavením. Kuchyňa neniesla žiadne znaky demolácie, ale z fotografie jednoznačne vidieť stav uprostred jej rekonštrukcie. Žalobcovia preukázali, že mali obstaranú novú kuchynskú linku, ktorú žalobca 1/ chcel osadiť na miesto pôvodnej. Ohrev jedla prostredníctvom propán-butánovej fľaše je na Slovensku úplne štandardný - robia tak desiatky tisíc domácností v domoch aj bytoch. Žalobcovia mali 2,5 kg fľašu, pričom štandardne domácnosti majú 10 kg fľaše. Žalovaní vôbec nepreukázali, že by hrozilo nebezpečenstvo vznietenia či výbuchu fľaše. Žalobcovia poukázali aj na to, že žalovaní už ustúpili od svojich pôvodných tvrdení o tom, že sa plynová fľaša viackrát vznietila a hrozil výbuch (koniec 3. strany ich vyjadrenia zo dňa 16.02.2023). Argumentácia žalovaných o tom, že k vysťahovaniu pristúpili z obavy o životy, zdravie a majetok je úplne nepravdivá, a postavená len na (nepreukázaných) tvrdeniach, ktoré sú navyše umelo nafúknuté, prekrútené, nepravdivé, či priečiace sa dôkazom aj zdravému rozumu. Odmietajú nepreukázané tvrdenie, že žalobcovia boli 6-7 krát odpojení od elektrickej energie, ako aj nepreukázané tvrdenie o vlhnutí bytu. Aj keby ku konaniu žalobcov tak, ako ho opisujú žalovaní došlo (žalobcovia však trvajú na tom, že k takémuto konaniu nedošlo), nešlo by o zákonný dôvod na svojvoľne vysťahovanie žalobcov z bytu. Na nápravu sú určené iné efektívne zákonné prostriedky, ktoré by žalobcov nezbavili výkonu ich základného ľudského práva na obydlie. Žalovaní nepreukázali, že by sa predtým pokúšali o iné riešenia. Žalobcovia byt považovali a považujú za vlastný a nikdy sa ho nevzdali. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalobca 1/ byt postupne prerábal. A koniec-koncov, svedčí o tom aj toto konanie. Žalobca 1/ a žalovaní spolu komunikovali o možnosti dohody, ktorou by sa vyriešili ich vzájomné vzťahy (najmä otázka vlastníctva bytu) prinajmenšom od roku 2019. Prvý kontakt medzi právnym zástupcom žalobcov a žalovanými nastal na ich osobnom stretnutí v decembri 2019. Komunikácia a stretnutia strán (za účasti právnych zástupcov oboch strán) pokračovali až do júla 2022, kedy už bolo zrejmé, že k reálnej dohode nedôjde. Preto následne žalobcovia podali žalobu. Žalobcovia poukázali na to, že vo svojich predchádzajúcich podaniach predložili komunikáciu s advokátkou žalovaných E.. H. o tom, že žalobca 1/ chcel platiť platby za služby spojené s užívaním bytu, ale žalovaní to odmietli. Predložili ďalší dôkaz o tom, že žalobca 1/ opakovane žiadal žalovaných o oznámenie čísla účtu a sumy na uhradenie platieb za služby spojené s užívaním bytu - SMS komunikáciu s predchádzajúcou zástupkyňou žalovaných E.. E. z 21.12.2021. Hoci E.. E. sľúbila poskytnúť platobné údaje, neposkytla ich ona, ani žalovaní. Podľa informácií žalobcov, E.. E.Á. ukončila poskytovanie právnych služieb žalovaným na začiatkom roku 2022, posledné stretnutie právneho zástupcu žalobcov s E.. E. sa uskutočnilo 21.12.2021. K prvému kontaktu právneho zástupcu žalobcov so žalovanými došlo v decembri 2019, právny zástupca pri osobných rokovaniach upozornil na právny stav neplatnosti zmlúv a skutočného vlastníctva, pretože akékoľvek riešenie dohodou by muselo z takéhoto stavu vychádzať, ináč by aj dohoda o medzi stranami bola samo osebe neplatná.

10. Žalovaní v duplike k vyjadreniu žalobcov zopakovali svoju argumentáciu, podľa ktorej na to, aby bolo možné určiť žalobkyňu 2/ ako nespôsobilú na právny úkon napadnutej kúpnej zmluvy, je potrebné, aby bola obmedzená na spôsobilosti v zmysle , pretože nejde o dočasnú, ale o trvalú duševnú poruchu. Argumentujú, že zo strany žalovaných došlo k upozorneniu žalobcov o termíne vysťahovania v dostatočnom predstihu. Žalobcovia užívali byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Obrannú svojpomoc vykonávali žalovaní v rámci svojej prevenčnej povinnosti, ktorá im vyplýva priamo zo zákona, a teda boli povinní predchádzať vzniku ohrozeniu života a zdravia osôb. Tvrdenia žalobcov o rekonštrukcii bytu nie sú podľa žalovaných pravdivé, nakoľko z priložených fotografií v notárskej zápisnici je jednoznačné, že nedohádzalo k rekonštrukcii ale naopak, takto byt žalobcovia demontovali, demolovali a znehodnocovali. Žalovaní uviedli, že žalobcovia vedome dlhé roky zneužívali ich dobrú vôľu, na základe ktorej im žalovaní umožnili užívať predaný byt na čas do kúpy menšieho bytu zo strany žalobcov, čo sa malo stať do jedného roka od podpísania kúpnej zmluvy. Argumentácia smerujúca k neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy prezentovaná po takmer deviatich rokoch je podľa žalovaných špekulatívna a účelová, keď sám žalobca 1/ bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou 2/. Mal vedomosť o tom, akú zmluvu podpisujú, ako aj vedomosť o následku zbavenia sa vlastníctva zo strany oboch žalobcov a toto žalobcovi 1/ ani žalobkyni 2/ nevadilo počas celej doby trvania tohto stavu, ktorý výslovne a cielene zneužívali a zámienku duševnej indispozície žalobkyne 2/začali prezentovať až po tom, ako boli z bytu vyprataní prostredníctvom defenzívnej svojpomoc. Počas celej doby od povolenia vkladu vlastníckeho práva výlučne žalovaní platili všetky príspevky do fondu údržby a opráv bytového domu, o

čom mali žalobcovia mali vedomosť, keďže žalovaní nenadobudli byt od žalobcov ale od tretej osoby, ktorej žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 19.2.2014 byt predali. Žalovaní tvrdia, že žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Z výpisov listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz.: R. je zrejmé, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú žalovaní. Žalobca 1/ do dnešného dňa užíva k bytu patriacu garáž, ktorá je súčasťou bytového domu a aj neoddeliteľnou súčasťou bytu, a ktorá je aj predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014, ktorú podpísali žalobcovia s treťou osobou a následne kúpnej zmluvy, ktorú tretia osoba podpísala so žalovanými. Garáž, ktorá je stále de iure písaná na zomrelého otca žalobcov 1/ a 2/ a to napriek tomu, že táto je integrálnou súčasťou žalobcami predaného bytu, pričom v tejto garáži sa nachádzajú teplovzdušné rozvody kúrenia a rozvody elektroinštalácie patriaca k bytu.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015-ucinnost- od-01.06.2023> pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa písmeno c) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a podľa písmena d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu.

17. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali žalobcovia v konaní o veci samej, v ktorom sa domáhajú vydania rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Vec sama je sporom medzi osobami, ktoré tvrdia svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (žalobcovia) a osobami, o ktorých vlastníckom práva svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti (žalovaní).

18. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, ale nesmie dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Neodkladné opatrenie je primárne opatrenie dočasné, jeho trvanie je obmedzené a môže byť na návrh aj zrušené. Neodkladné opatrenie neprejudikuje konečný výsledok sporu, ale zaisťuje, aby konečné rozhodnutie malo aj reálny význam.

19. Z listinných dokladov predložených žalobcami súdu prvej inštancie nevyplývajú pochybnosti o tom, že žalovaní sa stali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.3.2014 vlastníkmi sporných nehnuteľnosti, ktoré predtým vlastnila Ľ. Š., a ktorej sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 19.2.2014 predali

žalobcovia, keď každý z nich vlastnil podiel vo veľkosti 1. Podľa článku VIII, bod 8.1. kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014 mali žalobcovia vyprataný byt odovzdať kupujúcej Ľ. Š.V. do 15 kalendárnych dní odo dňa zaplatenia kúpnej ceny. Žalobcom teda muselo byť zrejmé, že po splnení povinnosti zaplatenia kúpnej zmluvy sú povinní byt vypratať.

20. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaní od roku 2014 vyzývali žalobcov k vyprataniu nehnuteľnosti. Žalobcovia nehnuteľnosť nevypratali, pretože sú toho názoru, že žalovaní vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudli. Tvrdia, že kúpna zmluva zo dňa 19.2.2014 je absolútne neplatná, pretože žalobkyňa 2/ kúpnu zmluvu uzavrela v stave duševnej poruchy. Tomu nasvedčuje listina - zápis o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava-okolie zo dňa 5.12.2000 a 12.10.2000, založená žalobcami v spojení s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. spisu - 32), a podľa ktorej pre účely posúdenia invalidity žalobkyne 2/ bolo konštatované, že žalobkyňa 2/ trpí mentálnou retardáciou v pásme ťažkej debility na podklade organického poškodenia CNS, ktorý stav vznikol pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Dovolávajú sa ochrany podľa , v zmysle ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

21. Žalovaní dňa 20.1.2023 svojpomocne, bez súdneho rozhodnutia o vyprataní bytu, žalobcov z dovtedy užívaného bytu vypratali do ubytovne, ktorú im zabezpečili. Žalovaní tvrdili, že žalobcovia užívajú sporný byt bez právneho dôvodu, spôsobom, ktorý ohrozuje život, zdravie ostatných užívateľov bytového domu, ako aj majetok (č. l. spisu 47 - vyjadrenie žalovaných zo dňa 16.2.2023 k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

22. Podstata svojpomoci spočíva v tom, že si oprávnený subjekt vynucuje uskutočnenie svojho práva vlastnou mocou. Svojpomoc je výnimkou z výhradného práva štátu chrániť subjektívne práva. Podľa sa totiž možno proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Svojpomoc je obmedzená len na úplne potrebnú mieru. Ustanovenie , ktoré upravuje tzv. dovolenú svojpomoc, konštruuje svojpomoc ako subjektívne právo ohrozenej osoby na odvrátenie bezprostredného a neoprávneného zásahu do práva. Len vtedy pri splnení tejto podmienky je svojpomoc dovolená. Pri nedodržaní obmedzení svojpomoci, ide o exces, ktorý nepožíva právnu ochranu. Uvedené znamená, že aj vlastník veci sa proti neoprávnenému zasahovaniu do svojho vlastníckeho práva musí ochrany zásadne domáhať na príslušnom orgáne, teda predovšetkým žalobou na súde. Nakoniec aj právomoc na realizáciu súdneho rozhodnutia má iba súd, nie strana sporu. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( ). Svojpomoc žalovaných by bola dovolená len v prípade bezprostredne hroziaceho neoprávneného zásahu do ich subjektívneho práva, nepripadá však do úvahy pri pokojnom, i keď protiprávnom stave, ktorý už určitý čas trvá. Tak je tomu aj v prípade užívania bytu bez právneho dôvodu po prevode vlastníckeho práva, v podmienkach tejto veci po dobu 8 rokov nečinnosti žalovaných. Obsah spisu nedáva spoľahlivý podklad pre záver, že zo strany žalobcov išlo o taký bezprostredný zásah do práv žalovaných, ktorý by vyžadoval svojpomocné konanie v danom čase. Fotodokumentácia z vysťahovania žalobcov osvedčuje spôsob užívania bytu žalobcami, nie je však z nej možné vyvodiť záver o demolovaní a užívaní bytu v intenzite zneužívania užívacieho práva na úkor a ohrozenie žalovaných, respektíve tretích osôb. Na fotografiách predložených žalovanými je zrejmé, že kuchyňa je síce v provizórnom stave, ale nie v stave nefunkčnom, respektíve v stave násilného ničenia, ktoré známky nie sú viditeľné ani v ostatných častiach bytu. Notárska zápisnica spísaná notárom E.. G. J. dňa 20.1.2023 o svojpomocnom vysťahovaní žalobcov konštatuje len existenciu tvrdení žalovaných a predloženie fotografií. Žalovaní tvrdenie o ohrození majetku tretích osôb - obyvateľov domu ich svedectvom, eventuálne sťažnosťami proti spolunažívaniu so žalobcami v bytovo dome, respektíve nebezpečia v používaní prívodu plynu cez plynovú bombu, vierohodne nepodložili, naopak z mailovej komunikácie sporových strán zo dňa 15.6.2022 (č. l. spisu 29) vyplýva, že žalovaní sa na vysťahovanie žalobcov pripravovali. Je to zrejmé, z ich vyjadrenia (prostredníctvom ich právnej zástupkyne) ...“ V prípade záujmu zo strany Vašich klientov pripravíme potrebné podklady, aby k odpredaju bytu prišlo ešte pred plánovaným termínom vysťahovania (31.7.2022).“ Uvedené znamená, že v okolnostiach tejto veci pri skutkovom stave k času vydania rozhodnutia o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nebola preukázaná nutnosť okamžitej ochrany záujmov žalovaných. Podľa obsahu spisu nič nesvedčí proti tomu, že žalovaní po dobu 8 rokov tolerovali obydlie žalobcov v spornom byte. Nič nenasvedčuje ani tomu, že by žalobcovia disponovali iným obydlím, keď presťahovanie niektorých

veci na miesto označené žalobcom 1/, osvedčuje len reakciu na vzniknutý skutkový stav. I keby vyšlo najavo, že žalobcom nesvedčí právny dôvod bývania, žalovaní nemali za daného stavu právo vynucovať si splnenie vypratania bytu silou. Obydlie je chránené aj proti jeho vlastníkovi, čo platí o to viac, že žalovaní nedisponovali súdnym rozhodnutím na vypratanie bytu, ktoré by bolo prostriedkom ochrany ich vlastníckeho práva (založilo by exekučný titul), čím žalovaní nesú riziko dôsledkov svojho konania, v podobe obnovenia pôvodného stavu. V prospech žalovaných nesvedčia také okolnosti, ktoré by im bránili postupovať inak, ako cestou práva, teda najskôr si voči žalobcom zabezpečiť právoplatný a vykonateľný právny titul a následne súdnu exekúciu. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neprihliadol na nedovolené vypratanie bytu, kedy žalovaní bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia svojvoľne zasiahli do faktického stavu užívania bytu žalobcami. Žalobcovia preto pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia dôvodne osvedčili potrebu, aby im bola poskytnutá neodkladná ochrana, v podobe obydlia v spornej nehnuteľnosti. K predmetnej ochrane žalobcov odvolací súd prednáša, že proti zneužitiu práva žalobcami hrozí vznik zodpovednosti za spôsobenú škodu.

23. Žalobcovia okrem obnovenia pôvodného stavu žiadali aj vyslovenie zákazu žalovaným nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Bude vecou dokazovania vo veci samej, či žalobkyňa 2/ bola schopná posúdiť následky svojho konania spojeného s predajom sporného bytu. Okolnosť zdravotného stavu žalobkyne 2/, ktorej bol diagnostikovaný vysoký stupeň debility od skorého detstva, predbežne nasvedčuje tomu, že žaloba žalobcov nie je šikanózna. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nie je však možné vyvodiť len z obavy navrhovateľa neodkladného opatrenia s prípadnou (možnou) dispozíciou vlastníka s nehnuteľnosťou, keď pri rokovaniach o mimosúdnom riešení veci strany sporu preberali otázku výšky kúpnej ceny. Táto potreba je osvedčená len vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana sporu, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Bremeno jej osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré v predmetnej veci žalobcovia neuniesli. Potrebu dočasnej neodkladnej úpravy je nutné hodnotiť vždy objektívne. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcovia potrebu úpravy odvodili len zo svojho subjektívneho pohľadu odvodeného od podmienok rokovania o eventuálnej výške kúpnej ceny. Preto súd prvej inštancie správne vo vzťahu k tomuto návrhu (bod 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia - neodkladné opatrenie špecifikované pod bodom 2b) rozhodol o jeho zamietnutí, keď konštatoval nedostatok osvedčenia potreby požadovanej bezodkladnej úpravy. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že z verejne prístupného listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie R. vyplýva poznámka o podaní žaloby vo veci určenia vlastníckeho práva, čo podľa znamená, že výrok právoplatného rozsudku v predmetnej sporovej veci o určení vecného (vlastníckeho) práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Ak bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou. Poznámka k nehnuteľností totiž signalizuje skutočnosti, ktoré sa týkajú zmluvnej voľnosti nositeľa oprávnení zapísaného v katastri nehnuteľnosti.

24. Vzhľadom na dôvody vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou žalobcovia žiadali dočasnú úpravu spojenú s užívaním sporných nehnuteľnosti postupom podľa 388 čiastočne zmenil tak, že mu primerane v rozsahu potreby užívania spornej nehnuteľnosti žalobcami, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vyhovel. V zostávajúcom rozsahu napadnuté uznesenie, ako vo výroku vecne správne postupom podľa potvrdil.

25. Na záver odvolací súd prednáša, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri rozhodovaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal aj z vyjadrenia žalovaných zo dňa 16.2.2023 (č. l. spisu - 47), ktoré ale žalobcom nedoručil, čím porušil ich procesné práva, pretože im odňal možnosť zaujať k predneseným námietkam a tvrdeniam žalovaných stanovisko. Predmetné vyjadrenie žalobcom doručil odvolací súd. Vzhľadom na to, že žalobcovia v odvolacom konaní (už aj v samotnom odvolaní) podali k vyjadreniu žalovaných zo dňa 16.2.2023 podrobné stanovisko, považoval odvolací súd tento postup za zodpovedajúci náprave pochybenia súdu prvej inštancie.

26. O náhrade trov konania, ktoré vznikli stranám v spojení s týmto neodkladným opatrením bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).