Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 70/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha prerokoval

sťažnosť L. i. c., B., zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., Pri Suchom mlyne 56, Bratislava,

vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a porušenia práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. i. c., B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. i. c., B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

L. i. c., B. vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. i. c., B. n e p r i z n á v a úhradu trov tohto konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

17. októbra 2002 doručené podanie L. i. c., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. O. Š., Pri Suchom mlyne 56, Bratislava, označené ako „Ústavná

sťažnosť“.

Sťažovateľ uviedol, že 7. marca 2000 podal Krajskému súdu v Bratislave žalobu

proti odporcovi B. & C. spol. s r. o, B. o zaplatenie 2 750 000 ATS s príslušenstvom.

Krajský súd v Bratislave spis z dôvodu vecnej príslušnosti postúpil Okresnému súdu

Bratislava I a na tomto súde je evidovaný pod sp. zn. .

Ďalej uviedol, že napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli viac ako dva roky,

a napriek jeho opakovaným písomným výzvam adresovaným Okresnému súdu

Bratislava I na určenie termínu pojednávania, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

nebolo ani jedno pojednávanie nariadené.

Vzhľadom na túto situáciu podal 24. januára 2002 predsedovi Okresného súdu

Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej zároveň žiadal o včasné konanie vo veci

a určenie termínu pojednávania. Podľa jeho vyjadrenia predseda Okresného súdu

Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní neuznal za dôvodnú.

So zreteľom na tieto skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby po vykonaní dokazovania

vo veci bolo rozhodnuté nálezom,

„že nekonaním Okresného súdu Bratislava I. v právnej veci žalobcu L. i. c., B. proti

žalovanému B. and C., spol. s r. o., B. o zaplatenie 2 750 000,- ATS s príslušenstvom došlo

k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného .

Ústavný súd preto prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby vo veci bez

zbytočného odkladu ďalej konal.

Zároveň Ústavný súd priznáva navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 500.000,- Sk z dôvodu morálnej a finančnej ujmy spôsobenej nekonaním Okresného

súdu Bratislava I.“

II.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd výzvou z 27. novembra 2002

požiadal predsedu Okresného súdu Bratislava I o vyjadrenie ku konaniu ústneho

pojednávania v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Rovnakú výzvu (v rovnakom termíne

a s rovnakou lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Obidvaja účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia, aby bolo upustené

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Predseda Okresného súdu Bratislava I vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 7. januára 2003 navrhol podanú ústavnú sťažnosť zamietnuť, pretože Okresný súd

Bratislava I musel v konaní odstraňovať nedostatky žaloby, čo objektívne má vplyv na

dĺžku konania.

Ďalej predseda Okresného súdu Bratislava I poukázal na veľký počet nevybavených

vecí a nedostatok sudcov na tomto súde.

III.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v (ďalej len „“), podľa

ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov ...“. Domáhal sa tiež vyslovenia porušenia svojho práva upraveného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) na

prerokovanie veci v primeranej lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej istoty preto

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru

ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo

veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou () zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Preskúmaním doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava I ústavný súd

z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. doručeného ústavnému súdu 7. januára 2003

zistil, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava I od 15. marca 2000 (keď mu bol

postúpený spis z Krajského súdu Bratislava) až do odoslania spisu ústavnému súdu vykonal

tieto úkony:

Dňa 8. augusta 2000 vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie príloh k návrhu

a upresnenie petitu návrhu. Dňa 11. júla 2001 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku. Dňa 20. marca 2002 vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie listinných

dôkazov a kvalifikovanej plnej moci a 26. júna 2002 opätovne vyzval právneho zástupcu

žalobcu na doručenie ďalších listinných dôkazov.

Zo spisu ďalej ústavný súd zistil, že právny zástupca žalobcu 28. augusta 2000

doručil Okresnému súdu Bratislava I prílohy na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I

z 8. augusta 2000 a upresnil petit návrhu, 30. apríla 2001 doručil Okresnému súdu

Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci a určenie termínu pojednávania, 17. júla 2001

žalobca (sťažovateľ) zaplatil súdny poplatok, 20. novembra 2001 právny zástupca opätovne

doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci a určenie termínu

pojednávania, 9. apríla 2002 doručil Okresnému súdu Bratislava I vyjadrenie na základe

výzvy z 20. marca 2002. Ďalej právny zástupca sťažovateľa 3. júla 2002 opätovne doručil

Okresnému súdu Bratislava I vyjadrenie a 6. septembra 2002 po tretíkrát žiadal Okresný

súd Bratislava I o včasné konanie a určenie termínu pojednávania.

IV.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava I vo

veci sp. zn. s použitím troch označených základných kritérií zistil:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. rozhoduje

o návrhu na začatie konania o zaplatenie 2 750 000 ATS s príslušenstvom. Nárok

sťažovateľovi vznikol na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym

predchodcom sťažovateľa ako prenajímateľom a firmou B. & C. Gesellschaft m. b. H., V.

ako nájomcom, pričom predmetom nájomnej zmluvy boli nebytové priestory. Predmet

konania spočíval v zistení dôvodnosti nároku sťažovateľa. V danom prípade ide o bežnú

súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou

praxou ustálená a používaná právna úprava.

Okresný súd ani nenamietol, že v prípade sťažovateľa ide o skutkovo a právne zložitú

vec (spor).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred Okresným súdom Bratislava I došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a dohovoru. Sťažovateľ ako účastník konania pred

Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. bol aktívny

a súčinnostný. Je pravda, že návrh na začatie konania doručil vecne nepríslušnému

Krajskému súdu v Bratislave 10. marca 2000, čo ale nemá vplyv na prieťahy v konaní,

pretože tento neodkladne vec postúpil vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I,

ktorému bola vec doručená 15. marca 2000. Z vyžiadaného spisu Okresného súdu

Bratislava I ústavný súd zistil, že sťažovateľ v označení návrhu na začatie konania uviedol,

že ide o predmet konania o zaplatenie sumy 2 350 000 ATS, pričom ale v petite návrhu

presne určil výšku a rozsah požadovaného plnenia, rovnako spolu s návrhom na začatie

konania doručil súdu i splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní právnym zástupcom

(č. l. 5), ktoré nebolo podpísané právnym zástupcom.

Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že určitý podiel na celkovej dĺžke

konania má i sťažovateľ najmä v tom, že návrh na začatie konania, ktorý doručil Okresnému

súdu Bratislava I, obsahoval odstrániteľné nedostatky a nezaplatil súdny poplatok pri

doručení návrhu súdu, ale tento zaplatil až na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I

17. júla 2001. V danom prípade však nejde o významnejšiu skutočnosť, ktorá by ovplyvnila

celkovú dĺžku konania. Postup účastníka totiž nezbavuje Okresný súd Bratislava I

zodpovednosti za prieťahy v konaní, pretože povinnosťou súdu je v konaní postupovať

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná

a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili (§ 6 Občianskeho

súdneho poriadku).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a dohovoru, bol postup samotného Okresného súdu

Bratislava I.

Ústavný súd zistil, že v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I bez

akejkoľvek zákonnej prekážky došlo k zbytočným prieťahom. Okresný súd Bratislava I bol

nečinný od 15. marca 2000, keď mu bola vec postúpená z Krajského súdu v Bratislave,

do 8. augusta 2000, keď vyzval právneho zástupcu žalobcu (sťažovateľa) na doručenie

príloh k návrhu a upresnenie petitu návrhu (viac ako 4 mesiace), pričom ďalšie úkony

vykonal až 11. júla 2001, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (nečinnosť

viac ako 10 mesiacov), a 20. marca 2002 a 26. júna 2002 (keď sťažovateľovi zaslal žiadosti,

ktoré mu mohol doručiť pri prvej výzve – nečinnosť viac ako 8 mesiacov). Od 26. júna

2002 Okresný súd Bratislava I vo veci nevykonal žiadny úkon (nečinnosť viac ako 6

mesiacov, čo predstavuje celkovú nečinnosť viac ako 28 mesiacov).

Táto nečinnosť Okresného súdu Bratislava I nebola dôsledkom žiadnej procesnej

prekážky; úkony, ktoré sudca vo veci urobil, nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty

účastníka, a vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie napriek tomu, že sťažovateľ

niekoľkokrát doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci

a určenie termínu pojednávania.

Obranu súdu spočívajúcu vo vysokom počte nevybavených vecí na tomto súde

a v jeho nedostatočnom personálnom obsadení ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ). Námietka

pretrvávajúceho vysokého nápadu na občianskoprávnom úseku či námietka personálneho

obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní

agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za

rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje

v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez

zbytočných prieťahov.

Keďže po prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že vo veci vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. postup tohto súdu nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, bolo potrebné rozhodnúť tak, že postupom

Okresného súdu Bratislava I v uvedenom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v a v dohovoru.

V.

V zmysle druhej a tretej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením.

Ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru, a preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa

rozhodnutia súdu v jeho veci.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa,

zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ požadoval za porušenie ním označeného základného práva finančné

zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk. V tejto časti sťažnosť odôvodnil tým, že finančného

zadosťučinenia sa domáha z titulu vynaloženia nevyhnutných finančných nákladov na

obhajobu svojich ústavných práv a slobôd a z dôvodu finančných strát, ktoré mu vznikli

v dôsledku dlhodobého neplnenia si zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ako aj

v dôsledku nečinnosti súdu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v napadnutom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a dohovoru nemožno účinne odstrániť len

uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho (aj vzhľadom na dobu nečinnosti)

považoval preto za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá

sťažovateľovi v dôsledku toho vznikla, a to priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu konania Okresného súdu

Bratislava I poznačenú zbytočnými prieťahmi (nečinnosťou) vo veci vedenej pod sp. zn.

a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu rozhodol, že 20 000 Sk možno

považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi právo na úhradu trov tohto konania, pretože

právny zástupca sťažovateľa trovy konania pred ústavným súdom neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2003