Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)IV. ÚS 70/02
PDF · 189.04 KB
No categories available
IV. ÚS 70/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 70/02-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2003 v senáte
zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha prerokoval
sťažnosť L. i. c., B., zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., Pri Suchom mlyne 56, Bratislava,
vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 36/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo L. i. c., B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00 p o r u š e n é
b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. L. i. c., B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
L. i. c., B. vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. L. i. c., B. n e p r i z n á v a úhradu trov tohto konania.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
17. októbra 2002 doručené podanie L. i. c., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. O. Š., Pri Suchom mlyne 56, Bratislava, označené ako „Ústavná
sťažnosť“.
Sťažovateľ uviedol, že 7. marca 2000 podal Krajskému súdu v Bratislave žalobu
proti odporcovi B. & C. spol. s r. o, B. o zaplatenie 2 750 000 ATS s príslušenstvom.
Krajský súd v Bratislave spis z dôvodu vecnej príslušnosti postúpil Okresnému súdu
Bratislava I a na tomto súde je evidovaný pod sp. zn. 18 C 36/00.
Ďalej uviedol, že napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli viac ako dva roky,
a napriek jeho opakovaným písomným výzvam adresovaným Okresnému súdu
Bratislava I na určenie termínu pojednávania, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
nebolo ani jedno pojednávanie nariadené.
Vzhľadom na túto situáciu podal 24. januára 2002 predsedovi Okresného súdu
Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej zároveň žiadal o včasné konanie vo veci
a určenie termínu pojednávania. Podľa jeho vyjadrenia predseda Okresného súdu
Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní neuznal za dôvodnú.
So zreteľom na tieto skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby po vykonaní dokazovania
vo veci bolo rozhodnuté nálezom,
„že nekonaním Okresného súdu Bratislava I. v právnej veci žalobcu L. i. c., B. proti
žalovanému B. and C., spol. s r. o., B. o zaplatenie 2 750 000,- ATS s príslušenstvom došlo
k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd preto prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby vo veci bez
zbytočného odkladu ďalej konal.
Zároveň Ústavný súd priznáva navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500.000,- Sk z dôvodu morálnej a finančnej ujmy spôsobenej nekonaním Okresného
súdu Bratislava I.“
II.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd výzvou z 27. novembra 2002
požiadal predsedu Okresného súdu Bratislava I o vyjadrenie ku konaniu ústneho
pojednávania v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Rovnakú výzvu (v rovnakom termíne
a s rovnakou lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľa.
Obidvaja účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia, aby bolo upustené
od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.
Predseda Okresného súdu Bratislava I vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému
súdu 7. januára 2003 navrhol podanú ústavnú sťažnosť zamietnuť, pretože Okresný súd
Bratislava I musel v konaní odstraňovať nedostatky žaloby, čo objektívne má vplyv na
dĺžku konania.
Ďalej predseda Okresného súdu Bratislava I poukázal na veľký počet nevybavených
vecí a nedostatok sudcov na tomto súde.
III.
Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa
ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov ...“. Domáhal sa tiež vyslovenia porušenia svojho práva upraveného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) na
prerokovanie veci v primeranej lehote.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej istoty preto
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru
ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu
účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo
veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).
Preskúmaním doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava I ústavný súd
z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 18 C 36/00 doručeného ústavnému súdu 7. januára 2003
zistil, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava I od 15. marca 2000 (keď mu bol
postúpený spis z Krajského súdu Bratislava) až do odoslania spisu ústavnému súdu vykonal
tieto úkony:
Dňa 8. augusta 2000 vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie príloh k návrhu
a upresnenie petitu návrhu. Dňa 11. júla 2001 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku. Dňa 20. marca 2002 vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie listinných
dôkazov a kvalifikovanej plnej moci a 26. júna 2002 opätovne vyzval právneho zástupcu
žalobcu na doručenie ďalších listinných dôkazov.
Zo spisu ďalej ústavný súd zistil, že právny zástupca žalobcu 28. augusta 2000
doručil Okresnému súdu Bratislava I prílohy na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I
z 8. augusta 2000 a upresnil petit návrhu, 30. apríla 2001 doručil Okresnému súdu
Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci a určenie termínu pojednávania, 17. júla 2001
žalobca (sťažovateľ) zaplatil súdny poplatok, 20. novembra 2001 právny zástupca opätovne
doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci a určenie termínu
pojednávania, 9. apríla 2002 doručil Okresnému súdu Bratislava I vyjadrenie na základe
výzvy z 20. marca 2002. Ďalej právny zástupca sťažovateľa 3. júla 2002 opätovne doručil
Okresnému súdu Bratislava I vyjadrenie a 6. septembra 2002 po tretíkrát žiadal Okresný
súd Bratislava I o včasné konanie a určenie termínu pojednávania.
IV.
Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava I vo
veci sp. zn. 18 C 36/00 s použitím troch označených základných kritérií zistil:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00 rozhoduje
o návrhu na začatie konania o zaplatenie 2 750 000 ATS s príslušenstvom. Nárok
sťažovateľovi vznikol na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom sťažovateľa ako prenajímateľom a firmou B. & C. Gesellschaft m. b. H., V.
ako nájomcom, pričom predmetom nájomnej zmluvy boli nebytové priestory. Predmet
konania spočíval v zistení dôvodnosti nároku sťažovateľa. V danom prípade ide o bežnú
súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou
praxou ustálená a používaná právna úprava.
Okresný súd ani nenamietol, že v prípade sťažovateľa ide o skutkovo a právne zložitú
vec (spor).
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred Okresným súdom Bratislava I došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ ako účastník konania pred
Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00 bol aktívny
a súčinnostný. Je pravda, že návrh na začatie konania doručil vecne nepríslušnému
Krajskému súdu v Bratislave 10. marca 2000, čo ale nemá vplyv na prieťahy v konaní,
pretože tento neodkladne vec postúpil vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I,
ktorému bola vec doručená 15. marca 2000. Z vyžiadaného spisu Okresného súdu
Bratislava I ústavný súd zistil, že sťažovateľ v označení návrhu na začatie konania uviedol,
že ide o predmet konania o zaplatenie sumy 2 350 000 ATS, pričom ale v petite návrhu
presne určil výšku a rozsah požadovaného plnenia, rovnako spolu s návrhom na začatie
konania doručil súdu i splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní právnym zástupcom
(č. l. 5), ktoré nebolo podpísané právnym zástupcom.
Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že určitý podiel na celkovej dĺžke
konania má i sťažovateľ najmä v tom, že návrh na začatie konania, ktorý doručil Okresnému
súdu Bratislava I, obsahoval odstrániteľné nedostatky a nezaplatil súdny poplatok pri
doručení návrhu súdu, ale tento zaplatil až na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I
17. júla 2001. V danom prípade však nejde o významnejšiu skutočnosť, ktorá by ovplyvnila
celkovú dĺžku konania. Postup účastníka totiž nezbavuje Okresný súd Bratislava I
zodpovednosti za prieťahy v konaní, pretože povinnosťou súdu je v konaní postupovať
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná
a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili (§ 6 Občianskeho
súdneho poriadku).
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného Okresného súdu
Bratislava I.
Ústavný súd zistil, že v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I bez
akejkoľvek zákonnej prekážky došlo k zbytočným prieťahom. Okresný súd Bratislava I bol
nečinný od 15. marca 2000, keď mu bola vec postúpená z Krajského súdu v Bratislave,
do 8. augusta 2000, keď vyzval právneho zástupcu žalobcu (sťažovateľa) na doručenie
príloh k návrhu a upresnenie petitu návrhu (viac ako 4 mesiace), pričom ďalšie úkony
vykonal až 11. júla 2001, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (nečinnosť
viac ako 10 mesiacov), a 20. marca 2002 a 26. júna 2002 (keď sťažovateľovi zaslal žiadosti,
ktoré mu mohol doručiť pri prvej výzve – nečinnosť viac ako 8 mesiacov). Od 26. júna
2002 Okresný súd Bratislava I vo veci nevykonal žiadny úkon (nečinnosť viac ako 6
mesiacov, čo predstavuje celkovú nečinnosť viac ako 28 mesiacov).
Táto nečinnosť Okresného súdu Bratislava I nebola dôsledkom žiadnej procesnej
prekážky; úkony, ktoré sudca vo veci urobil, nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty
účastníka, a vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie napriek tomu, že sťažovateľ
niekoľkokrát doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci
a určenie termínu pojednávania.
Obranu súdu spočívajúcu vo vysokom počte nevybavených vecí na tomto súde
a v jeho nedostatočnom personálnom obsadení ústavný súd neakceptoval.
V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti
za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02, I. ÚS 51/01). Námietka
pretrvávajúceho vysokého nápadu na občianskoprávnom úseku či námietka personálneho
obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní
agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za
rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje
v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez
zbytočných prieťahov.
Keďže po prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 36/00 postup tohto súdu nesmeroval
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, bolo potrebné rozhodnúť tak, že postupom
Okresného súdu Bratislava I v uvedenom konaní došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V.
V zmysle čl. 127 ods. 2 druhej a tretej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd
podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie
konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,
prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred
porušením.
Ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov a odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa
rozhodnutia súdu v jeho veci.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa,
zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovateľ požadoval za porušenie ním označeného základného práva finančné
zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk. V tejto časti sťažnosť odôvodnil tým, že finančného
zadosťučinenia sa domáha z titulu vynaloženia nevyhnutných finančných nákladov na
obhajobu svojich ústavných práv a slobôd a z dôvodu finančných strát, ktoré mu vznikli
v dôsledku dlhodobého neplnenia si zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ako aj
v dôsledku nečinnosti súdu.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.
Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v napadnutom súdnom
konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len
uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho (aj vzhľadom na dobu nečinnosti)
považoval preto za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá
sťažovateľovi v dôsledku toho vznikla, a to priznaním primeraného finančného
zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu konania Okresného súdu
Bratislava I poznačenú zbytočnými prieťahmi (nečinnosťou) vo veci vedenej pod sp. zn.
18 C 36/00 a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu rozhodol, že 20 000 Sk možno
považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi právo na úhradu trov tohto konania, pretože
právny zástupca sťažovateľa trovy konania pred ústavným súdom neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2003