Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 716 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (721)II. ÚS 813/00
PDF · 197.2 KB
No categories available
II. ÚS 813/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku
a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Mazáka o podnete R. B., bytom B.,
zastúpeného advokátkou JUDr. V. K., B., namietajúcom porušenie jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III vo veci sp. zn. 28 C 64/97 17. januára 2001 takto
r o z h o d o l :
Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III vo
veci sp. zn. 28 C 64/97 b o l o p o r u š e n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
10. novembra 2000 doručené podanie R. B. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom B.,
zastúpeného advokátkou JUDr. V. K., B., označené ako „Ústavný podnet na začatie
konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že
navrhovateľ v ňom namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na prerokovanie svojej veci bez
zbytočných prieťahov, k porušeniu ktorého dochádza postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní sp. zn. 28 C 64/97. V tomto konaní sa navrhovateľ žalobou
domáhal určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením
podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Nakoľko o jeho žalobe podanej na
Okresný súd Bratislava III ešte 13. augusta 1997 doteraz nebolo rozhodnuté,
navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho podnetu na konanie rozhodol:
„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Bratislava III v právnej veci
podnecovateľa R. B., vedenej pod sp. zn. č. k. 28 C 64/97 došlo k porušeniu jeho
ústavného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, tak ako je
zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.
Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom
zasadnutí a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a že nie sú ani
ďalšie dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ho
28. novembra 2000 prijal na ďalšie konanie. Po prijatí podnetu na konanie sa ústavný
súd podľa § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde obrátil 29. novembra 2000 na Okresný
súd Bratislava III so žiadosťou o písomné stanovisko k prijatému podnetu
navrhovateľa. Z písomného stanoviska podpredsedu Okresného súdu Bratislava III
(Spr 3606/00 z 8. decembra 2000) vyplýva: „V liste Spr. 2085/98 zo dňa 20. 10. 1998,
ktorým som odpovedal zástupkyni navrhovateľa JUDr. V. K., advokátke na sťažnosť
týkajúcu sa prieťahov v konaní veci, som konštatoval prieťahy v konaní v období od
podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 6. 3. 1998 do 16. 10. 1998,
kedy súd rozhodol o tomto návrhu a v období od podania návrhu na začatie konania
dňa 13. 8. 1997 do prvého úkonu sudkyne, ktorý urobila až dňa 19. 10. 1998“.
V ďalšej časti vyjadrenia podpredseda Okresného súdu Bratislava III popisuje postup
súdu od 9. decembra 1998 do 11. novembra 1999, kedy bol súdu doručený od
zástupkyne navrhovateľa výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 21. októbra 1999 týkajúci sa žalovanej strany. Od tohto dňa: „ďalší úkon vo veci
urobený nebol“, pričom „komplikáciu zrejme spôsobuje skutočnosť, že odporca
existuje len právne, pričom spoločník je rakúsky subjekt a prokúru vykonáva osoba
s adresou pobytu v Rakúsku“.
Nakoľko obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho
pojednávania, ústavný súd o podnete navrhovateľa podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde konal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.
II.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa
právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára
právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí,
aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba
domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie sa
účastníka konania (2) a spôsob, akým súd v konaní postupoval (3) – I. ÚS 70/98,
Postupujúc podľa týchto kritérií mal ústavný súd na zreteli aj povahu veci,
nakoľko „stav neistoty ohľadom trvania pracovného pomeru závažne ovplyvňuje
zabezpečovanie životných potrieb účastníka konania. Ústavný súd Slovenskej
republiky spor o trvanie pracovného pomeru hodnotí ako predmet konania, ktorý je
právne významný pre rozhodnutie..., či v konaní pred všeobecným súdom došlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ (II. ÚS 52/99).
1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 28 C 64/97 pred Okresným súdom
Bratislava III je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru jeho okamžitým
zrušením podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vo svojej veci sa navrhovateľ
žalobou podanou 13. augusta 1997 domáhal, aby Okresný súd Bratislava III rozhodol
o vyslovení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru uskutočneného
NENTWIG, s. r. o., Pluhová 8, Ivanka pri Dunaji (ďalej len „odporca“) a aby svojím
rozhodnutím zaviazal odporcu na úhradu mzdy podľa § 61 Zákonníka práce, súdnych
trov a trov právneho zastupovania podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
č. 240/1990 Zb. Podľa ústavného súdu vec z tohto hľadiska nemožno hodnotiť ako
právne či fakticky zložitú, pretože aj keď ukončenie pracovného pomeru zamestnanca
okamžitým zrušením nemožno považovať za bežný a frekventovaný spôsob ukončenia
pracovného pomeru, pre sudcu rozhodujúceho pracovnoprávne spory by stanovenie
procesného postupu a zabezpečenie dôkazov nemalo predstavovať osobitný problém.
Vo veci predloženej na súdne rozhodnutie platí stabilná právna úprava a uplatňuje sa
ustálená judikatúra súdov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nepovažoval vec
predloženú navrhovateľom Okresnému súdu Bratislava III za právne a fakticky
zložitú.
2. Správanie sa účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Navrhovateľ sa v konaní pred Okresným súdom v Bratislave správa aktívne. V celom
konaní je zastúpený advokátkou, z čoho možno usudzovať, že doriešenie problému
ukončenia pracovného pomeru považuje za dôležité, vyžadujúce si odbornú pomoc.
Vo veci sp. zn. 28 C 64/97 sa konali celkom tri pojednávania Okresného súdu
Bratislava III (10. marca 1999, 12. mája 1999 a 29. októbra 1999), na ktorých sa
navrhovateľ zakaždým zúčastnil, a to buď sám, alebo so svojou právnou zástupkyňou.
Jeho správanie možno hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, nakoľko buď sám, alebo
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doložil súdu požadované podklady na
rozhodnutie a sťažnosťou na prieťahy v konaní z 1. októbra 1998 sa dožadoval
rozhodnutia vo svojej veci. V dôsledku takéhoto jeho postupu nedochádzalo
k prieťahom v konaní Okresného súdu Bratislava III vo veci 28 C 64/97.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťuje, či došlo
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je správanie sa (postup) samotného súdu. Vo veci
sp. zn. 28 C 64/97 rozdelil ústavný súd celkovú dobu doterajšieho súdneho konania
pred Okresným súdom Bratislava III na tri časové etapy, v rámci ktorých hodnotil, či
došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
1. Prvá etapa – od 13. augusta 1997 do 28. októbra 1998
Hoci navrhovateľ podal svoju žalobu na Okresný súd Bratislava III 13. augusta
1997, prvý procesný úkon vo veci samej (žiadosť o doplnenie žalobného návrhu podľa
§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) sudkyňa vykonala až
28. októbra 1998, t. j. po viac ako 14 mesiacoch od podania žaloby, bez toho, že by
existovala zákonná prekážka takéhoto jej postupu. Na nekonanie súdu v tejto lehote
upozornil svojou sťažnosťou podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov
1. októbra 1998 aj navrhovateľ. Vo svojej odpovedi 20. októbra 1998 orgán štátnej
správy súdu uznal obdobie od 13. augusta 1997 do 19. októbra 1998 za prieťah
v konaní Okresného súdu Bratislava III. Napriek tomu nevykonal žiadne opatrenia,
aby súd v konaní o veci pokračoval plynule, bez zbytočných prieťahov. Pri
posudzovaní tohto obdobia ústavný súd zobral do úvahy svoju predošlú judikatúru,
v súlade s ktorou: „Obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho
konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný
prieťah v konaní“ (II. ÚS 3/00). Nakoľko ústavný súd zistil, že v období od
13. augusta 1997 do 28. októbra 1998 Okresný súd Bratislava III vo veci
sp. zn. 28 C 64/97 nekonal, hoci jeho konaniu nebránila žiadna zákonná prekážka, toto
obdobie posúdil ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
2. Druhá etapa – od 9. decembra 1998 do 29. októbra 1999
V uvedenom období sa uskutočnili celkom tri pojednávania Okresného súdu
Bratislava III v termínoch 10. marca 1999, 12. mája 1999 a 29. októbra 1999. Prvé
z nich bolo odročené pre neúčasť právnej zástupkyne navrhovateľa a druhé (12. mája
1999) za účelom vyžiadania „aktuálneho výpisu z obchodného registra odporcu,
prípadne bude žiadané uznesenie s vyznačením doložky právoplatnosti, ktorým došlo
k zmene sídla odporcu“. Za účelom zistenia medzičasom zmenených údajov odporcu
si Okresný súd Bratislava III 25. mája 1999 vyžiadal z obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I výpis odporcu, t. j. NENTWIG, s. r. o., Pluhová 8, Ivanka pri Dunaji.
Napriek tomu, že vo vyžiadanom výpise z obchodného registra z 28. júna 1999 už
nefiguruje slovenská konateľka odporcu, ale len jeho prokurista s bydliskom
v Rakúskej republike, na ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré Okresný súd Bratislava III
vytýčil na 29. október 1999, bola za odporcu prizvaná iba bývalá konateľka
spoločnosti, a to aj napriek jej telefonickému upozorneniu, že z tejto funkcie bola
odvolaná už v auguste 1998. Okresný súd Bratislava III pri predvolaní zástupcu
odporcu postupoval podľa prvého výpisu z obchodného registra z 21. februára 1997,
kde bola skutočne uvedená slovenská konateľka odporcu. Bývalá konateľka však
v uvedenom čase mohla byť vypočutá už len ako svedok k okolnostiam ukončenia
pracovného pomeru s navrhovateľom a ako odporcu v konaní bolo potrebné
predvolávať rakúskeho zástupcu, ktorý bol uvádzaný vo výpise z obchodného registra.
Ústavný súd pri posudzovaní tohto obdobia zobral do úvahy svoju judikatúru, v súlade
s ktorou: „... k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen samotným
nekonaním príslušného súdu, ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje
k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil
na súd“ (I. ÚS 89/99). K odstráneniu právnej neistoty účastníka by v tomto štádiu
konania nesporne prispelo ďalšie pojednávanie súdu vo veci samej za účasti
navrhovateľa a odporcu zastúpeného zástupcom oprávneným na jeho zastupovanie.
Napriek tomu, že z výpisu obchodného registra z 28. júna 1999 bolo zrejmé, kto je
jedine oprávnený odporcu zastupovať, Okresný súd Bratislava III prizval na
pojednávanie nariadené na 29. október 1999 iba bývalú slovenskú konateľku
spoločnosti. Ešte v deň pojednávania ju vyzval, aby „v lehote 10 dní písomne
oznámila adresu, na ktorej sa zdržuje prokurista odporcu“, napriek tomu, že úplná
adresa prokuristu v Rakúsku je uvedená vo všetkých vyžiadaných výpisoch
z obchodného registra. Nakoľko takýto postup Okresného súdu Bratislava III
nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa, ústavný súd posúdil aj
obdobie od 2. júla 1999 do 29. októbra 1999 ako zbytočné prieťahy v konaní
Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 28 C 64/97.
3. Tretia etapa – od 30. októbra 1999 do súčasného obdobia
Skutočnosť, kto je oprávnený odporcu zastupovať, opätovne potvrdila právna
zástupkyňa navrhovateľa 5. novembra 1999, kedy do súdneho spisu zaslala výpis
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I z 21. októbra 1999, v ktorom je
uvedená prokúra odporcu identická ako v prípade výpisu z obchodného registra
z 28. júna 1999. Napriek tejto skutočnosti od posledného pojednávania 29. októbra
1999 Okresný súd Bratislava III vo veci už ďalej nekonal a nakoľko jeho konaniu
nebránila žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posúdil aj toto obdobie ako ďalšie
zbytočné prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 28 C 64/97.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že za zákonnú prekážku postupu súdu
nepovažoval ani skutočnosť, že bydlisko prokuristu odporcu je v Rakúskej republike,
hoci táto skutočnosť môže mať prirodzene dopad na nariaďovanie ďalších pojednávaní
s primeraným časovým predstihom (vzhľadom na osobitný režim doručovania
písomností podľa Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskou republikou o vzájomnom právnom
styku vo veciach občianskoprávnych, o listinách a o právnych informáciách so
Záverečným protokolom z 10. novembra 1961).
4. Prieťahy v rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
navrhovateľa
V konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 64/97 pred Okresným súdom Bratislava III
podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 6. marca 1998 tiež
návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku, v ktorom požiadal, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania,
a domáhal sa, aby súd v súlade s § 76 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
uložil žalovanému povinnosť poskytnúť mu aspoň časť pracovnej odmeny. Okresný
súd Bratislava III rozhodol o tomto návrhu (tým, že ho zamietol) až 16. októbra 1998,
t. j. po lehote stanovenej § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na oneskorené
rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia upozornil navrhovateľ
1. októbra 1998 prostredníctvom svojej sťažnosti podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb.
o štátnej správe súdov a orgán štátnej správy Okresného súdu Bratislava III, ktorý vo
svojej odpovedi na ňu 20. októbra 1998 uznal prieťahy v konaní súdu aj pri
rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto časti podnetu navrhovateľa zobral do
úvahy: „Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenia v súdnom
konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy“ (I. ÚS 46/00), ako aj zo skutočnosti, že: „Ak súd neurobí úkon
v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou
činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 33/99).
Vzhľadom na uvedené aj pri zisťovaní, či pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia sa Okresný súd Bratislava III dopustil zbytočných
prieťahov v konaní, ústavný súd zohľadňoval tri kritériá vo veci samej, t. j. právnu
a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup samotného súdu.
Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd uvádza, že samotný Občiansky súdny
poriadok potvrdzuje právnu a skutkovú jednoduchosť rozhodovania o predbežnom
opatrení tým, že k základným predpokladom na jeho nariadenie zaraďuje iba
osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený dočasnou úpravou pomerov účastníkov
alebo má byť chránený pred obavou z marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pred
nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na predbežné opatrenie
súd takisto nevykonáva dokazovanie, ale vychádza len z obsahu návrhu a príloh.
V danom prípade preto Okresnému súdu Bratislava III postačovalo zistiť, či je tu spor
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a z jeho stavu vyvodiť záver o tom, či je
osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov (platenie aspoň časti
pracovnej odmeny).
Právna a skutková jednoduchosť návrhov na predbežné opatrenia vyplýva tiež
z toho, že Občiansky súdny poriadok sám ustanovuje pre súd pomerne krátku zákonnú
lehotu 30 dní, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť, ak sa
má dosiahnuť účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu v občianskom súdnom
konaní. V tejto lehote súd preskúma obsah návrhu na predbežné opatrenie, pripojené
listiny, prípadne požiada o vysvetlenie obsahu návrhu alebo o doplnenie niektorých
právne významných okolností prípadu a môže o návrhu rozhodnúť.
Pokiaľ ide o druhé kritérium, ústavný súd uvádza, že samotný navrhovateľ
(o návrhu súd rozhoduje spravidla bez vypočutia účastníkov) neprispel k zbytočným
prieťahom, pretože okrem podania návrhu a jeho upresnenia (opravy) už nemal žiadne
procesné povinnosti, nesplnenie ktorých alebo oneskorené splnenie by bolo v príčinnej
súvislosti so zbytočnými prieťahmi.
Nakoľko Okresný súd Bratislava III (a aj napriek uvedeným skutočnostiam)
konal a rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie až po zákonnej lehote, bez
primeraných dôvodov a pričinenia navrhovateľa, ústavný súd posúdil dobu konania
presahujúcu zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o predbežnom opatrení
navrhovateľa ako zbytočné prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 28 C 64/97.
Keďže ústavný súd zistil, že vo veci sp. zn. 28 C 64/97 Okresný súd
Bratislava III nepostupoval spôsobom, ktorý viedol k odstráneniu právnej neistoty
navrhovateľa, bolo treba rozhodnúť tak, že zbytočnými prieťahmi v jeho konaní došlo
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2001