Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 395/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť a

, obaja bytom , zastúpených advokátom

JUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namietajú porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Piešťany pod sp. zn. a sp. zn. a následne vedenom Okresným

súdom Trnava pod sp. zn. PN ), za účasti Okresného súdu Piešťany, a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejedanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť a

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 284,08 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Dalibora

Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2014

doručená sťažnosť a , obaja bytom

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Daliborom

Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namietali porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn.

a následne vedenom Okresným súdom v Trnave pod sp. zn.

PN ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 8. decembra 2003 okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhali úroku z omeškania. „Po vydaní

platobného rozkazu 05. 02. 2004 bol dňa 08. 03. 2004 podaný odpor. Prvé riadne

pojednávanie bolo vytýčené po viac ako roku a trištvrte na deň 14. 09. 2005, na ktorom

došlo k vyhláseniu rozsudku. Po podanom odvolaní protistranou, Krajský súd v Trnave dňa

11. 04. 2006 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po pojednávaní dňa 18. 09. 2007, teda po ďalšom roku a pol, porušovateľ okrem

zaslania vyjadrenia protistrany, dňa 26. 11. 2007 ustanovil znalca... Dňa 08. 08. 2008

vrátil znalec spis (teda po 9 mesiacoch od ustanovenia) a súd až 30. 09. 2009 zistil

vyčiarknutie zo zoznamu znalcov (teda takmer po 2 rokoch od ustanovenia).

Až dňa 16. 03. 2012 (teda po takmer 4 a pol roku od ustanovenia bez znaleckého

dokazovania, ktoré bolo nariadené) súd vyzval účastníkov, či trvajú na svojom návrhu...

Súd svojimi uzneseniami zo dňa 07. 06. 2012 zrušil pôvodného znalca (teda po

4 rokoch od vrátenia spisu týmto znalcom) a ustanovil iného...

Až dňa 15. 03 2013 (po 9 mesiacoch od ustanovenia nového znalca) znalec vykonal

prvý úkon...

Dňa 24.05 2013 bol doručený znalecký posudok a súd po ďalšom pol roku pasivity

a nečinnosti priznal znalcovi odmenu...

Od vtedy sa s vecou nedialo a nedeje nič...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle SR a Dohovoru bolo postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne na Okresnom

súde Piešťany pod sp. zn. a pod sp. zn. a následne

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN – ) porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom po sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000 € (slovom: desaťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €

(slovom: desaťtisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3

a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb) a v sume

300,16 € (slovom: tristo Eur a šesťnásť centov) advokátovi ...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. 17

z 23. júna 2015 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili,

či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu

zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka

okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 10. augusta

2015, v ktorom sa okrem prehľadu úkonov vo veci uvádza:

„Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu, či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by sami disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod

okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd

naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom okresným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. a následne Okresným súdom Trnava pod

sp. zn. PN ).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom

k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu“ (). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie

(postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a tiež práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníkov konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj

povaha prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom namietaného konania je rozhodovanie o priznaní peňažného nároku vo výške

2 960,15 € z titulu úroku z omeškania, ide teda z vecného hľadiska o vec, ktorá tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa všeobecného súdnictva, t. j.

nejde o vec, ktorá by bola z právneho hľadiska zložitá. Po preskúmaní príslušného spisu

ústavný súd pripúšťa vyššiu mieru faktickej zložitosti veci, ktorá však nemôže ospravedlniť

stav, v akom sa nachádzalo namietané konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného

zadosťučinenia.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu významnejšiu okolnosť,

ktorou by sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, prostredníctvom ktorého ústavný súd zisťoval, či

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa , ako aj ich

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Z prehľadu spisu ústavný súd zistil, že okresný súd konal v predmetnej veci plynule

od podania návrhu sťažovateľov okresnému súdu (8. decembra 2003) až do vyhlásenia

rozsudku sp. zn. zo 14. septembra 2005. Po zrušení označeného rozsudku

uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. z 11. apríla 2006 a vrátení veci na

ďalšie konanie nariadil okresný súd po predchádzajúcej urgencii sťažovateľov pojednávanie

až na 26. jún 2007; nečinnosť okresného súdu v tomto období nemožno ničím ospravedlniť,

a preto v tomto období došlo k zbytočným prieťahom. K dlhodobej ničím neodôvodnenej

nečinnosti došlo aj v období od 8. augusta 2008 (v tom čase bola vec v dôsledku

reorganizácie súdnictva vedená Okresným súdom Piešťany) do 11. januára 2012, a preto aj

toto obdobie ústavný súd vyhodnotil ako obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom.

V ďalšom období (2012 – 2013) sa okresný súd sústredil na zabezpečenie znaleckého

dokazovania, ktoré ústavný súd hodnotí ako obdobie neefektívnej činnosti, a teda taktiež

ako zbytočné prieťahy v konaní. Po pridelení veci novému zákonnému sudcovi

( ) okresný súd v zásade plynule smeroval k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci a 16. októbra 2014 vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal odporcov

zaplatiť sumu 2 960,15 € a náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní

zmenil rozsudok okresného súdu zo 16. októbra 2014 len v časti týkajúcej trov konania.

Ústavný súd zistil, že v čase jeho rozhodovania o sťažnosti bolo namietané konanie už

právoplatne skončené.

Na tomto základe ústavný súd predovšetkým z dôvodu dlhodobej neodôvodnenej

nečinnosti, ako aj vzhľadom na celkovú  zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania

(11 rokov) dospel k záveru, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj ich právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo namietané

konanie už právoplatne skončené, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov, aby prikázal

okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov

(bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € s odôvodnením, že neúmerná dĺžka konania pred okresným súdom má dopad na

ich psychickú stránku a spôsobuje absolútnu neistotu, pretože nemôže byť uzavretá kapitola

v ich živote, a to definitívne vyporiadanie sa s odporcami.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov

podľa a ich právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj ich

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

faktickú zložitosť veci, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, celkovú zjavne

neprimeranú dĺžku konania, ale aj predmet konania (pôvodne spor o zaplatenie sumy

89 177,60 Sk spolu s úrokom z omeškania), ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 1 500 € každému

zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 300,16 €.

Ústavný súd však trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 284,08 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmetom konania pred ústavným súdom

podľa je namietané porušenie základných práv a slobôd, ktoré v zásade nie je

oceniteľné peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v období od 1. januára 2014 v konaní pred ústavným súdom predstavuje sumu

134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €. V súlade s týmito ustanoveniami možno teda

trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

veci, písomné podanie súdu) vykonané v roku 2014 vrátane režijného paušálu (2 x 134 € + 2

x 8,04 € = 284,08 €). Na tomto základe ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania tak, ako

to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015