Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3325 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (3330)IV. ÚS 210/04
PDF · 276.29 KB
No categories available
IV. ÚS 210/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2004
v senáte prerokoval sťažnosť JUDr. S. C., bytom V. K., zastúpeného advokátkou JUDr. E.
Ľ., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej
Bystrici v konaní vedenom pod ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo JUDr. S. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 b o l o p o r u š e n é .
2. JUDr. S. C. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk
(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský úrad justičnej polície
Policajného zboru v Banskej Bystrici p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od doručenia tohto nálezu.
3. Krajský úrad justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici
j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. S. C. trovy konania v sume 9 342 Sk
(slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne
JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie
sťažnosť JUDr. S. C., bytom V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom
Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 bolo porušené jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“).
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru požaduje, aby krajský úrad konal bez
zbytočných prieťahov a bez diskriminácie a zaplatil mu primerané finančné zadosťučinenie
vo výške jeden milión slovenských korún a úhradu trov konania.
Sťažovateľ uviedol:
«Uznesením z 11. 06. 2001, ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 bolo voči sťažovateľovi
začaté trestné stíhanie pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa v štyroch
skutkoch a prijímania úplatku v jednom skutku tak, ako je to uvedené v písomnom
vyhotovení tohto rozhodnutia, ktoré vo fotokópii pripájame (príloha 1). (...)
Aj napriek viacerým sťažnostiam - ďalšie prílohy - ostatný stav v trestnom konaní je
taký, že vyšetrovateľ PZ vydal dňa 28. 2. 2003 vo veci uznesenie o nariadení
znaleckého dokazovania ohľadne ocenenia určitých pozemkov, a to právnickou osobou
Lesoprojektom Z.
Po ďalších sťažnostiach a pátraniach sťažovateľ dňa 11. 3. 2004 u uvedenej
právnickej osoby zistil, že vyšetrovateľ pre vypracovanie posudku nezabezpečil podklady
tak, ako sa zaviazal urobiť pre Ing. Ľ. V. - ktorý bol Lesoprojektom určený splniť žiadanú
úlohu - takže znalecký posudok nikto nerobí. (...)
Z uvedených súvislostí je už na prvý pohľad zrejmé, že príslušný úrad vyšetrovania je
neprimeranú a značnú dobu - v jednom úseku bez akýchkoľvek pochybností, napr. v čase od
nariadenia znaleckého dokazovania dňa 28. 2. 2003 doteraz, t. j. do 14. 4. 2004 dokedy spis
je uložený nečinne u znalca, ale aj ďalšie úseky nečinnosti - nečinný, čím vedome či
dokonca úmyselne porušuje právo sťažovateľa na primerané rýchle konanie; inak si
nevieme vysvetliť jeho nečinnosť - ak nejde už o neschopnosť preukázať trestnú
zodpovednosť sťažovateľovi - keď napriek nespočetným sťažnostiam vo veci plynulo
a sústredene nekoná, sťažovateľa dokonca zavádza (napr., že sa vo veci robí znalecké
dokazovanie, ktoré Lesoprojekt nie je schopný urobiť a vyšetrovateľ má voči nemu len
jedinú sankciu, a to krátenie odmeny - vysvetlenie ktp. P. F. a pod.) a za celkovú dobu vyše
troch rokov, nebol schopný pripraviť vec tak, aby sťažovateľa buď „postavil“ pred súd,
alebo ho zbavil neoprávneného obvinenia, najmä keď ide a) o skutkovo a právne
jednoduchú vec a b) sťažovateľ je kedykoľvek ochotný sa podrobiť akémukoľvek
vyšetrovaciemu úkonu a tým prispieť k rýchlemu objasneniu veci.
2. Pokiaľ ide o postup orgánov činných v trestnom konaní, štát je zodpovedný za ich
činnosť; musí organizovať svoj trestný systém takým spôsobom, aby orgány trestného
stíhania mohli a mali konať s požadovanou rýchlosťou. Za prekročenie „primeranej lehoty“
musí niesť patričné sankcie - finančné, alebo zastavenie trestného stíhania, či iná
kompenzácia. (...)
Na základe vyššie uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že uvedenou nečinnosťou boli
porušené základné práva garantované ústavou a medzinárodnými dokumentami, preto
navrhujeme, aby ústavný súd vydal nález:
1. Právo JUDr. S. C., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6. ods. 1 Dohovoru Krajským úradom vyšetrovania justičnej polície PZ
v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod číslom: ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 porušené
bolo. (...)
3. Krajskému úradu vyšetrovania JP PZ v B. Bystrici prikazuje, aby v konaní
ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 konal bez zbytočných prieťahov a bez diskriminácie
sťažovateľa.
4. JUDr. S. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške jeden milión Sk,
ktoré je KÚV JP PZ Banská Bystrica povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.»
Krajský úrad na sťažnosť zaujal toto stanovisko:
«1. Identifikácia vecí:
a. ČVS: KUV-25/OVEK-2001:
obvinený: JUDr. S. C., bytom V. K.,
počet skutkov: 4,
právna kvalifikácia: zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 158
ods. 1 písm. a, b, c, ods. 2 písm. a, c Trestného zákona,
prijímanie úplatku podľa § 160, ods. 2, 3 Trestného
zákona,
dátum začatia TS: 11. 06. 2001,
vznesenie obvinenia: 11. 06. 2001, na základe súhlasu Ústavno-právneho
výboru NR SR (uznesenie NR SR pod č. 1449),
skončenie veci: 11. 10. 2004, návrhom na podanie obžaloby, predloženom
dozor vykonávajúcemu prokurátorovi.
Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase bezprostredne pred vyvodením
trestnej zodpovednosti sudcovi sa na menovaného sudcu (ako špecifický subjekt trestného
konania) vzťahovala procesná exempcia, teda celkové vyňatie z právomoci orgánov činných
v trestnom konaní. To predstavovalo „zákonnú prekážku“ v otázke právnej opodstatnenosti
aplikácie ustanovenia § 163 ods. 1 Trestného poriadku (vznesenie obvinenia), čo definovalo
ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 ods. 1, písm. c. Zákona
č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v tom čase účinného. Preto
bola Národná rada SR žiadosťou vyšetrovateľa PZ zo dňa 14. marca 2001, v súlade
s ustanovením § 55 Zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (v tom čase účinného),
požiadaná o danie súhlasu na trestné stíhanie sudcu, kde súhlas je v písomnej forme
deklarovaný uznesením NR SR pod č. 1449.
Súhlas bol nutný v dôsledku tej skutočnosti, že sudca JUDr. C. sa mal vyššie
uvedených trestných činov dopustiť (vo všetkých 4 skutkoch) v súvislosti s výkonom svojej
sudcovskej činnosti (3 krát konaním pri veciach dedičskej agendy pridelenej mu na
vybavenie ako zákonnému sudcovi, jedenkrát vo veci neoprávneného odňatia spisu
exekučnej agendy zákonnej sudkyni).
b. ČVS: KUJP-7/OVEK-2003:
dôvodne podozrivý: JUDr. S. C., bytom V. K.,
počet skutkov: 4,
právna kvalifikácia: zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 ods. 1, písm. a Trestného zákona
a ohováranie podľa § 206 ods. 1 Trestného
zákona,
dátum začatia TS: 22. 01. 2003 (2 skutky), 12. 03. 2003 (1 skutok),
18. 03. 2003 (1 skutok).
Podľa platnej právnej úpravy sa tiež v súčasnej dobe na sudcu (špecifický subjekt
trestného konania) vzťahuje procesná exempcia, teda celkové vyňatie z právomoci orgánov
činných v trestnom konaní. To zatiaľ predstavuje „zákonnú prekážku“ v otázke právnej
opodstatnenosti aplikácie ustanovenia § 163 ods. 1 Trestného poriadku - vznesenie
obvinenia, čo definuje ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 ods. 1,
písm. b. Zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v platnom
znení (bez dania súhlasu Ústavným súdom SR v zmysle článku 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky č. 460/1992 Zb. v znení a doplnení Ústavných zákonov č. 244/1998 Z. z., č.
9/1999 Z. z., č. 90/2001 Z. z. a č. 140/2004 Z. z.). Z uvedeného dôvodu bolo zatiaľ
v rozhodovacom procese vyšetrovateľa PZ možné aplikovať vo vzťahu k identifikovanej
trestnej veci len inštitút definovaný v ustanovení § 160 ods. 1 Tr. poriadku (začatie
trestného stíhania). Preto menovanému sudcovi v tomto konaní, ku dňu predloženia tejto
analýzy zatiaľ prislúcha procesné postavenie svedka. Pred predložením požiadavky na
danie súhlasu k trestnému stíhaniu menovaného na Ústavný súd SR (cestou dozor
vykonávajúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry) je však potrebné vec náležite
zdokumentovať a to v rozsahu nevyhnutnom na predloženie predmetného vyšetrovacieho
spisu.
Uvedených trestných činov sa mal menovaný sudca v tomto prípade dopustiť jednak
v súvislosti s výkonom svojej sudcovskej činnosti (3 krát konaním pri veciach dedičskej
agendy pridelenej mu na vybavenie ako zákonnému sudcovi), ale aj iným konaním
(jedenkrát napísaním listu s nepravdivými údajmi a jeho rozoslaním na viaceré inštitúcie)
avšak podľa platnej právnej úpravy (citovanej vyššie), danie súhlasu je pre vyvodenie
trestnej zodpovednosti nevyhnutné aj pri absencii súvisu protiprávnej činnosti sudcu
s výkonom sudcovskej činnosti.
2. Zrealizované úkony v prípravnom konaní:
ČVS: KUV-25/OVEK-2001:
V identifikovanej trestnej veci boli v prípravnom konaní realizované nasledovné
úkony vyšetrovateľa (usporiadané chronologicky):
- dňa 05. 10. 2001 - výsluch obv. JUDr. C.,
- dňa 17. 10. 2001 - výsluch svedka Z.,
- dňa 14. 11. 2001 - pribr. tlmočníka podľa § 28 Tr. Por. (k výsluchu Z.),
- dňa 15. 11. 2001 - výsluch svedka N.,
- výsluch svedka Ing. N.,
- výsluch svedka Z.,
- dňa 22. 11. 2001 - výsluch svedka M.,
- výsluch svedka Ch.,
- výsluch svedka D.,
- dňa 30. 11. 2001 - výsluch svedka JUDr. R.,
- dňa 03. 12. 2001 - výsluch svedka P.,
- dňa 06. 12. 2001 - výsluch svedka JUDr. B.,
- dňa 13. 12. 2001 - výsluch svedka Mgr. S.,
- výsluch svedka JUDr. B.,
- dňa 18. 12. 2001 - výsluch svedka JUDr. R. (dopočutie),
- dňa 07. 03. 2002 - výsluch svedka M.,
- výsluch svedka N.,
- výsluch svedka G.,
- dňa 21. 03. 2002 - výsluch svedka JUDr. V.,
- výsluch svedka T.,
- výsluch svedka Ing. G.,
- dňa 17. 04. 2002 - výsluch svedka JUDr. D.,
- výsluch svedka JUDr. P.,
- výsluch svedka JUDr. B.,
- výsluch svedka K.,
- výsluch svedka Mgr. Ž.,
- dňa 18. 04. 2002 - výsluch svedka JUDr. Š.,
- výsluch svedka Ing. M.,
- dňa 02. 07. 2002 - pribratie znalca Ing. A.,
- dňa 18. 07. 2002 - výsluch svedka Mgr. V.,
- výsluch svedka S.,
- výsluch svedka D.,
- dňa 12. 09. 2002 - výsluch svedka Š.,
- dňa 20. 09. 2002 - výsluch svedka JUDr. V.,
- dňa 27. 09. 2002 - výsluch svedka C.,
- výsluch svedka Ing. D.,
- dňa 10. 10. 2002 - výsluch svedka R.,
- dňa 22. 10. 2002 - výsluch svedka H.,
- dňa 29. 10. 2002 - výsluch svedka H.,
- výsluch svedka M.,
- výsluch svedka JUDr. Z.,
- výsluch svedka Š.,
- výsluch svedka K.,
- dňa 13. 11. 2002 - úkon vydania veci podľa § 78 ods. 1 Tr. por. (Š.),
- dňa 19. 12. 2002 - výsluch svedka G.,
- dňa 24. 01. 2003 - pribratie kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ ako znalca,
- dňa 28. 02. 2003 - pribratie znaleckej inštitúcie Lesoprojekt Z. do konania,
- dňa 03. 04. 2003 - obdržanie znal. posudku KEÚ PZ Bratislava,
- dňa 16. 04. 2003 - výsluch svedka JUDr. R. (dopočutie),
- dňa 08. 06. 2004 - konfrontácia obv. JUDr. C. a sv. Z.,
- dňa 16. 06. 2004 - obdržanie znal. posudku znaleckej inštitúcie Lesoprojekt,
- dňa 17. 06. 2004 - obdržanie znaleckého posudku znalca Ing. A.,
- dňa 24. 06. 2004 - výsluch svedka M.,
- dňa 27. 09. 2004 - výsluch svedka Bc. S.
Ako to vyplýva aj z vyššie uvedeného rozpisu úkonov, do konania bol v súlade
s ustanovením § 105 ods. 1 Trestného poriadku uznesením zo dňa 02. 07. 2002 pribratý
znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie poľnohospodársky lesný fond a to Ing. J. A.,
CSc. na ocenenie nehnuteľností - poľnohospodárskych pozemkov, ktoré boli predmetom
dedičských konaní pridelených JUDr. C. ako zákonnému sudcovi. Pre značnú časovú
náročnosť vyplývajúcu najmä z veľkého objemu týchto nehnuteľností a z potreby realizovať
aj terénne šetrenie s cieľom upresniť zaradenie predmetných parciel do príslušných BPEJ
(ale aj v dôsledku iných problémov, ktoré sa pri výkone znaleckej činnosti vyskytli) toto
znalecké skúmanie bolo skončené a obdržané až 17. 06. 2004. Predmetné znalecké
skúmanie aj napriek viacerým ústnym aj písomným urgenciám vyšetrovateľa trvalo tomuto
znalcovi neobvykle dlho. Vyšetrovateľ zvažuje výrazné krátenie znalečného u menovaného
znalca. Znalec najprv poukázal na to, že pri identifikácii parciel potrebuje využiť aj služby
geodeta, požiadavku však nepredložil vyšetrovateľovi napriek tomu, že táto možnosť bola
konzultovaná so znalcom ešte koncom mesiaca november 2003 (aj v prítomnosti dozor
vykonávajúceho prokurátora vtedy ešte Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici). Nakoniec
sa so skúmaním vysporiadal aj bez služby geodeta pri identifikácii parciel. Znalec sa
vyšetrovateľovi v priebehu znaleckého skúmania javil ako málo aktívny, slabo
spolupracoval s vyšetrovateľom.
Nakoľko medzi nehnuteľnosťami (predmet dedenia) boli aj nehnuteľnosti charakteru
lesných pozemkov, uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 28. 02. 2003 bola v súlade s § 110
ods. 1 Trestného poriadku pribratá do konania znalecká inštitúcia - subjekt Lesoprojekt Z.
Toto znalecké skúmanie bolo tiež realizované dlhšiu dobu a bolo predložené vyšetrovateľovi
dňa 16. 06. 2004. Bolo totiž potrebné, aby sa prv zrealizovalo znalecké skúmanie znalcom
Ing. A. a až potom sa dorealizovalo skúmanie touto znaleckou inštitúciou (aby nedošlo
k prípadnej duplicite v ocenení niektorých parciel!), resp. aby znalci pri výkone znalečnej
činnosti vzájomne spolupracovali.
Vyššie identifikované skúmania znalca (znaleckej inštitúcie) boli pre účely konania
nevyhnutné práve z toho dôvodu, že ocenenie viacerých nehnuteľností, ktoré boli
predmetom sporných dedičských rozhodnutí sudcu (ocenenie v čase protiprávnych
rozhodnutí) determinuje hodnotu, ktorá predstavuje neoprávnený prospech (pri trestnom
čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona). Práve výška tohto
prospechu zrejmá z posudkov je dôležitá pre právne posúdenie veci v tom zmysle, či
do úvahy pripadá aj aplikácia kvalifikovanej skutkovej podstaty, hmotnoprávne definovanej
v ods. 2 menovaného ustanovenia Trestného zákona.
Okrem toho bolo do spisu zadovážené veľké množstvo listinných dôkazov,
zadovážené príslušné spisy dedičských a exekučného konania (pridelené JUDr. C. ako
zákonnému sudcovi), ktoré obsahujú podporné dôkazy jednoznačne usvedčujúceho
charakteru vo vzťahu k obvinenému. Viackrát bolo potrebné spisový materiál predkladať na
KP Banská Bystrica z dôvodov žiadosti obvineného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
danej podľa ustanovenia § 167 Tr. poriadku, boli viackrát vznesené námietky zaujatosti,
kde v každom prípade týchto podaní sa vyšetrovateľ nevylúčil z vykonávania úkonov
trestného konania. Tiež sú evidované podania, ktorými sa obvinený snaží o delegovanie vecí
do iného kraja na výkon prokurátorského dozoru, kde však vec nebola odňatá z výkonu
dozoru Krajskej prokuratúre a prikázaná do konania inej prokuratúre. Je možné
konštatovať, že aj množstvo rôznych podaní obvineného JUDr. C. v minulosti predlžovalo
vyšetrovanie, sú to však podania opierajúce sa o zákonné ustanovenie Trestného poriadku,
ktoré sú definované medzi právami obvineného.
Vec bola pomerne zložitá a rozsiahla najmä z hľadiska znaleckých skúmaní,
realizovaných jednak ústavom pribratým do konania v súlade s § 110/1 Tr. poriadku
(Lesoprojekt Z.) a tiež do konania pribratým znalcom Ing. A., CSc. Ako som už uviedol, išlo
o skúmanie nehnuteľností (pozemkov charakteru lesných pozemkov, ale aj
poľnohospodárskej pôdy), ktoré boli predmetom dedenia - protiprávnych rozhodnutí
obvineného. Išlo o veľký objem nehnuteľností a znalci sa stretávali s rôznymi problémami
objektívneho charakteru, ktoré sťažovali ich znaleckú činnosť (najmä zhoršená spolupráca
so Správou katastra vo Veľkom Krtíši v predkladaní podkladov pre výkon znaleckého
skúmania vyžiadaných vyšetrovateľom).
Vec ČVS: KUV-25/OVEK-2001 bola skončená dňa 11. 10. 2004 návrhom na podanie
obžaloby podľa ustanovenia § 166 ods. 3 Trestného poriadku. Spisový materiál bude po
dožurnalizovaní o posledne vykonané úkony predložený v dohľadnej dobe na Úrad
špeciálneho prokurátora (ktorý v súčasnosti vykonáva v predmetnej veci dozor
v prípravnom konaní). Vec je zdokumentovaná v spisovom materiáli o rozsahu viac ako
1 500 listov + doplňujúci spisový materiál (zrekonštruované náhradné spisy dedičských
konaní, spisy dedičských konaní, spis exekučnej agendy Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
a iný spisový materiál podľa návrhu obvineného).
Čo sa týka Vašej konkrétnej otázky, či trestné konanie v označenej veci považujem za
konanie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, uvádzam, že mám za to, že k určitým
prieťahom zo strany znalca Ing. A. (pri realizácii znaleckého skúmania) došlo, avšak na
tomto prieťahu nemá subjektívne zavinenie orgán činný v dokumentovaní predmetnej
trestnej veci. Ten vo vzťahu k tomuto znalcovi môže aplikovať len inštitút krátenia
znalečného v zmysle relevantnej platnej právnej úpravy, čo ako vyšetrovateľ budem
v dohľadnej dobe aj aplikovať pri vyúčtovaní. Vec nebolo možné vyšetrovateľom rozhodnúť
pri absencii znaleckých skúmaní, čo v danom prípade najmä predĺžilo trestné stíhanie. Tiež
Vám oznamujem, že netrvám na verejnom ústnom pojednávaní.»
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom
konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného
súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe
uznesenia o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný
v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo navrhne,
v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, iný spôsob konečného
rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.
Trestný poriadok predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj
k prieťahom. Preto je v § 167 Trestného poriadku ustanovené, že obvinený a poškodený
majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené
prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.
Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,
musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ
upovedomený.
K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až
takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom
konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné
právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd
skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v trestnej veci sťažovateľa
preskúmal skutkovú a právnu zložitosť veci sťažovateľa, ktorá je tvorená skutkami,
pre ktoré je stíhaný, a ich právnou kvalifikáciou, jeho správaním v priebehu stíhania
a napokon aj postupom krajského úradu.
Posudzovaná trestná vec sa zakladá na trestnom stíhaní sťažovateľa pre štyri skutky,
z ktorých tri majú rovnaký právny a skutkový základ a štvrtý skutok sa týka inej právnej
kvalifikácie a odlišného skutkového stavu. Trestné stíhanie začalo 11. júna 2001 po udelení
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1449/2001.
Ústavný súd nepovažuje skutky, pre ktoré je sťažovateľ stíhaný, za také, ktoré
predstavujú osobitné ťažkosti pri dokazovaní. Vyplýva to z toho, že všetky skutky (až na
trestný čin ohovárania) súvisia s pôsobením sťažovateľa ako sudcu Slovenskej republiky
a posledný skutok sa opiera o písomné dôkazy, ktoré poskytol sám sťažovateľ tým, že ich
zaslal na rozličné adresy. Ani potreba znaleckého dokazovania nie je takou skutkovou
komplikáciou, ktorá by odôvodňovala záver, že trestné stíhanie sťažovateľa závisí
od rozsiahlych skutkových zistení. Znalecké dokazovanie totiž malo za cieľ len ohodnotiť
nehnuteľnosti a napriek ich objemu sa toto ohodnotenie dalo vykonať v primeranejšej
lehote, ako to uznal aj krajský úrad. Právne posúdenie skutkov je súčasťou štandardnej
rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a modality tohto posudzovania sú
vysvetlené v rozsiahlej judikatúre najvyšších súdov (bývalej Československej republiky aj
Slovenskej republiky).
Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť (a krajský úrad ju ani netvrdil), ktorá by
znamenala spomalenie postupu vyšetrovania samotným sťažovateľom alebo okolnosťami,
ktoré boli v príčinnej súvislosti s jeho úkonmi.
Postupu krajského úradu možno vyčítať predovšetkým to, že nariadil znalecké
dokazovanie (znalcom Ing. J. A., CSc.), ktoré trvalo bez primeraných dôvodov v podstate
dva roky. Toto obdobie považuje ústavný súd za obdobie nečinnosti krajského úradu, hoci
v tejto dobe vykonal výsluchy svedkov (aj úkon vydania veci). Na tomto konštatovaní
nemení nič ani to, že vyšetrovateľ písomne a ústne urgoval znalca. Okrem toho od začatia
trestného stíhania do podania návrhu na obžalobu (11. októbra 2004) uplynula doba takmer
tri a pol roka (ústavný súd nechce uvažovať v tomto štádiu konania o výsledku preskúmania
spisu prokurátorom), počas ktorej došlo k viacerým výsluchom svedkov, nariadeniu
znaleckých dokazovaní a ku konfrontácii. Treba konštatovať, že pre záver o zbytočných
prieťahov je dôležité to, že znalecké dokazovanie trvalo takmer dva roky, aj keď, ako to
uznáva aj krajský úrad, na to neboli rozumné dôvody.
Preto ústavný súd dospel k záveru, že povaha skutkov, pre ktoré je sťažovateľ
stíhaný, ich právna kvalifikácia, jeho správanie a postup krajského úradu vo svojom súhrne
treba kvalifikovať ako taký postup krajského úradu, ktorý je poznačený, najmä pre zdĺhavé
znalecké dokazovanie (vyšetrovateľ ešte len chce za to vyvodiť dôsledky, hoci pred
nariadením znaleckého dokazovania aj počas neho mohol viackrát prijať oveľa účinnejšie
opatrenia, napríklad poriadkové opatrenie až po nahradenie znalca inou osobou alebo
inštitútom) zbytočnými prieťahmi. Tento záver súčasne znamená, že krajský úrad porušil
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vychádzajúc z toho, že trestné konanie prípravné pred krajským úradom bolo ku dňu
rozhodovania senátu ústavného súdu skončené (11. októbra 2004 bol predložený návrh na
podanie obžaloby príslušnej prokuratúre), hoci prípravné konanie trvá, nebolo potrebné
rozhodnúť tak, že krajský úrad pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 je povinný konať
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď
priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,
v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
porušovania základného práva.
Ústavný súd na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva považoval za
potrebné priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk. Priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa v tejto veci je odôvodnené tým, že
sťažovateľ ako trestne stíhaná osoba bola vystavená účinkom trestného stíhania počas doby,
ktorá sa nedá ničím ospravedlniť, pretože, ako to bolo zistené počas podstatnej časti
doterajšieho konania, sa nevykonávali úkony, ktoré by napĺňali účel vyjadrený v § 1
Trestného poriadku, ale sa tolerovala nečinnosť, resp. neefektívny postup súdneho znalca.
Úspešnému sťažovateľovi ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov priznal úhradu
trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu 9 342 Sk (vyhláška
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb).