Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 210/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2004

v senáte prerokoval sťažnosť JUDr. S. C., bytom V. K., zastúpeného advokátkou JUDr. E.

Ľ., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. S. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 b o l o p o r u š e n é .

2. JUDr. S. C. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský úrad justičnej polície

Policajného zboru v Banskej Bystrici p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

3. Krajský úrad justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici

j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. S. C. trovy konania v sume 9 342 Sk

(slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie

sťažnosť JUDr. S. C., bytom V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom

Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru požaduje, aby krajský úrad konal bez

zbytočných prieťahov a bez diskriminácie a zaplatil mu primerané finančné zadosťučinenie

vo výške jeden milión slovenských korún a úhradu trov konania.

Sťažovateľ uviedol:

«Uznesením z 11. 06. 2001, ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 bolo voči sťažovateľovi

začaté trestné stíhanie pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa v štyroch

skutkoch a prijímania úplatku v jednom skutku tak, ako je to uvedené v písomnom

vyhotovení tohto rozhodnutia, ktoré vo fotokópii pripájame (príloha 1). (...)

Aj napriek viacerým sťažnostiam - ďalšie prílohy - ostatný stav v trestnom konaní je

taký, že vyšetrovateľ PZ vydal dňa 28. 2. 2003 vo veci uznesenie o nariadení

znaleckého dokazovania ohľadne ocenenia určitých pozemkov, a to právnickou osobou

Lesoprojektom Z.

Po ďalších sťažnostiach a pátraniach sťažovateľ dňa 11. 3. 2004 u uvedenej

právnickej osoby zistil, že vyšetrovateľ pre vypracovanie posudku nezabezpečil podklady

tak, ako sa zaviazal urobiť pre Ing. Ľ. V. - ktorý bol Lesoprojektom určený splniť žiadanú

úlohu - takže znalecký posudok nikto nerobí. (...)

Z uvedených súvislostí je už na prvý pohľad zrejmé, že príslušný úrad vyšetrovania je

neprimeranú a značnú dobu - v jednom úseku bez akýchkoľvek pochybností, napr. v čase od

nariadenia znaleckého dokazovania dňa 28. 2. 2003 doteraz, t. j. do 14. 4. 2004 dokedy spis

je uložený nečinne u znalca, ale aj ďalšie úseky nečinnosti - nečinný, čím vedome či

dokonca úmyselne porušuje právo sťažovateľa na primerané rýchle konanie; inak si

nevieme vysvetliť jeho nečinnosť - ak nejde už o neschopnosť preukázať trestnú

zodpovednosť sťažovateľovi - keď napriek nespočetným sťažnostiam vo veci plynulo

a sústredene nekoná, sťažovateľa dokonca zavádza (napr., že sa vo veci robí znalecké

dokazovanie, ktoré Lesoprojekt nie je schopný urobiť a vyšetrovateľ má voči nemu len

jedinú sankciu, a to krátenie odmeny - vysvetlenie ktp. P. F. a pod.) a za celkovú dobu vyše

troch rokov, nebol schopný pripraviť vec tak, aby sťažovateľa buď „postavil“ pred súd,

alebo ho zbavil neoprávneného obvinenia, najmä keď ide a) o skutkovo a právne

jednoduchú vec a b) sťažovateľ je kedykoľvek ochotný sa podrobiť akémukoľvek

vyšetrovaciemu úkonu a tým prispieť k rýchlemu objasneniu veci.

2. Pokiaľ ide o postup orgánov činných v trestnom konaní, štát je zodpovedný za ich

činnosť; musí organizovať svoj trestný systém takým spôsobom, aby orgány trestného

stíhania mohli a mali konať s požadovanou rýchlosťou. Za prekročenie „primeranej lehoty“

musí niesť patričné sankcie - finančné, alebo zastavenie trestného stíhania, či iná

kompenzácia. (...)

Na základe vyššie uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že uvedenou nečinnosťou boli

porušené základné práva garantované a medzinárodnými dokumentami, preto

navrhujeme, aby ústavný súd vydal nález:

1. Právo JUDr. S. C., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a . ods. 1 Dohovoru Krajským úradom vyšetrovania justičnej polície PZ

v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod číslom: ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 porušené

bolo. (...)

3. Krajskému úradu vyšetrovania JP PZ v B. Bystrici prikazuje, aby v konaní

ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 konal bez zbytočných prieťahov a bez diskriminácie

sťažovateľa.

4. JUDr. S. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške jeden milión Sk,

ktoré je KÚV JP PZ Banská Bystrica povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.»

Krajský úrad na sťažnosť zaujal toto stanovisko:

«1. Identifikácia vecí:

a. ČVS: KUV-25/OVEK-2001:

obvinený: JUDr. S. C., bytom V. K.,

počet skutkov: 4,

právna kvalifikácia: zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 158

ods. 1 písm. a, b, c, ods. 2 písm. a, c ,

prijímanie úplatku podľa § 160, ods. 2, 3 Trestného

zákona,

dátum začatia TS: 11. 06. 2001,

vznesenie obvinenia: 11. 06. 2001, na základe súhlasu Ústavno-právneho

výboru NR SR (uznesenie NR SR pod č. 1449),

skončenie veci: 11. 10. 2004, návrhom na podanie obžaloby, predloženom

dozor vykonávajúcemu prokurátorovi.

Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase bezprostredne pred vyvodením

trestnej zodpovednosti sudcovi sa na menovaného sudcu (ako špecifický subjekt trestného

konania) vzťahovala procesná exempcia, teda celkové vyňatie z právomoci orgánov činných

v trestnom konaní. To predstavovalo „zákonnú prekážku“ v otázke právnej opodstatnenosti

aplikácie ustanovenia (vznesenie obvinenia), čo definovalo

ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 ods. 1, písm. c. Zákona

č. o trestnom konaní súdnom () v tom čase účinného. Preto

bola Národná rada SR žiadosťou vyšetrovateľa PZ zo dňa 14. marca 2001, v súlade

s ustanovením o súdoch a sudcoch (v tom čase účinného),

požiadaná o danie súhlasu na trestné stíhanie sudcu, kde súhlas je v písomnej forme

deklarovaný uznesením NR SR pod č. 1449.

Súhlas bol nutný v dôsledku tej skutočnosti, že sudca JUDr. C. sa mal vyššie

uvedených trestných činov dopustiť (vo všetkých 4 skutkoch) v súvislosti s výkonom svojej

sudcovskej činnosti (3 krát konaním pri veciach dedičskej agendy pridelenej mu na

vybavenie ako zákonnému sudcovi, jedenkrát vo veci neoprávneného odňatia spisu

exekučnej agendy zákonnej sudkyni).

b. ČVS: KUJP-7/OVEK-2003:

dôvodne podozrivý: JUDr. S. C., bytom V. K.,

počet skutkov: 4,

právna kvalifikácia: zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa

, písm. a

a ohováranie podľa § 206 ods. 1 Trestného

zákona,

dátum začatia TS: 22. 01. 2003 (2 skutky), 12. 03. 2003 (1 skutok),

18. 03. 2003 (1 skutok).

Podľa platnej právnej úpravy sa tiež v súčasnej dobe na sudcu (špecifický subjekt

trestného konania) vzťahuje procesná exempcia, teda celkové vyňatie z právomoci orgánov

činných v trestnom konaní. To zatiaľ predstavuje „zákonnú prekážku“ v otázke právnej

opodstatnenosti aplikácie ustanovenia - vznesenie

obvinenia, čo definuje ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 ods. 1,

písm. b. o trestnom konaní súdnom () v platnom

znení (bez dania súhlasu Ústavným súdom SR v zmysle článku 136 ods. 3 Slovenskej

republiky č. v znení a doplnení Ústavných , č.

, č. a č. ). Z uvedeného dôvodu bolo zatiaľ

v rozhodovacom procese vyšetrovateľa PZ možné aplikovať vo vzťahu k identifikovanej

trestnej veci len inštitút definovaný v ustanovení (začatie

trestného stíhania). Preto menovanému sudcovi v tomto konaní, ku dňu predloženia tejto

analýzy zatiaľ prislúcha procesné postavenie svedka. Pred predložením požiadavky na

danie súhlasu k trestnému stíhaniu menovaného na Ústavný súd SR (cestou dozor

vykonávajúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry) je však potrebné vec náležite

zdokumentovať a to v rozsahu nevyhnutnom na predloženie predmetného vyšetrovacieho

spisu.

Uvedených trestných činov sa mal menovaný sudca v tomto prípade dopustiť jednak

v súvislosti s výkonom svojej sudcovskej činnosti (3 krát konaním pri veciach dedičskej

agendy pridelenej mu na vybavenie ako zákonnému sudcovi), ale aj iným konaním

(jedenkrát napísaním listu s nepravdivými údajmi a jeho rozoslaním na viaceré inštitúcie)

avšak podľa platnej právnej úpravy (citovanej vyššie), danie súhlasu je pre vyvodenie

trestnej zodpovednosti nevyhnutné aj pri absencii súvisu protiprávnej činnosti sudcu

s výkonom sudcovskej činnosti.

2. Zrealizované úkony v prípravnom konaní:

ČVS: KUV-25/OVEK-2001:

V identifikovanej trestnej veci boli v prípravnom konaní realizované nasledovné

úkony vyšetrovateľa (usporiadané chronologicky):

- dňa 05. 10. 2001 - výsluch obv. JUDr. C.,

- dňa 17. 10. 2001 - výsluch svedka Z.,

- dňa 14. 11. 2001 - pribr. tlmočníka podľa (k výsluchu Z.),

- dňa 15. 11. 2001 - výsluch svedka N.,

- výsluch svedka Ing. N.,

- výsluch svedka Z.,

- dňa 22. 11. 2001 - výsluch svedka M.,

- výsluch svedka Ch.,

- výsluch svedka D.,

- dňa 30. 11. 2001 - výsluch svedka JUDr. R.,

- dňa 03. 12. 2001 - výsluch svedka P.,

- dňa 06. 12. 2001 - výsluch svedka JUDr. B.,

- dňa 13. 12. 2001 - výsluch svedka Mgr. S.,

- výsluch svedka JUDr. B.,

- dňa 18. 12. 2001 - výsluch svedka JUDr. R. (dopočutie),

- dňa 07. 03. 2002 - výsluch svedka M.,

- výsluch svedka N.,

- výsluch svedka G.,

- dňa 21. 03. 2002 - výsluch svedka JUDr. V.,

- výsluch svedka T.,

- výsluch svedka Ing. G.,

- dňa 17. 04. 2002 - výsluch svedka JUDr. D.,

- výsluch svedka JUDr. P.,

- výsluch svedka JUDr. B.,

- výsluch svedka K.,

- výsluch svedka Mgr. Ž.,

- dňa 18. 04. 2002 - výsluch svedka JUDr. Š.,

- výsluch svedka Ing. M.,

- dňa 02. 07. 2002 - pribratie znalca Ing. A.,

- dňa 18. 07. 2002 - výsluch svedka Mgr. V.,

- výsluch svedka S.,

- výsluch svedka D.,

- dňa 12. 09. 2002 - výsluch svedka Š.,

- dňa 20. 09. 2002 - výsluch svedka JUDr. V.,

- dňa 27. 09. 2002 - výsluch svedka C.,

- výsluch svedka Ing. D.,

- dňa 10. 10. 2002 - výsluch svedka R.,

- dňa 22. 10. 2002 - výsluch svedka H.,

- dňa 29. 10. 2002 - výsluch svedka H.,

- výsluch svedka M.,

- výsluch svedka JUDr. Z.,

- výsluch svedka Š.,

- výsluch svedka K.,

- dňa 13. 11. 2002 - úkon vydania veci podľa (Š.),

- dňa 19. 12. 2002 - výsluch svedka G.,

- dňa 24. 01. 2003 - pribratie kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ ako znalca,

- dňa 28. 02. 2003 - pribratie znaleckej inštitúcie Lesoprojekt Z. do konania,

- dňa 03. 04. 2003 - obdržanie znal. posudku KEÚ PZ Bratislava,

- dňa 16. 04. 2003 - výsluch svedka JUDr. R. (dopočutie),

- dňa 08. 06. 2004 - konfrontácia obv. JUDr. C. a sv. Z.,

- dňa 16. 06. 2004 - obdržanie znal. posudku znaleckej inštitúcie Lesoprojekt,

- dňa 17. 06. 2004 - obdržanie znaleckého posudku znalca Ing. A.,

- dňa 24. 06. 2004 - výsluch svedka M.,

- dňa 27. 09. 2004 - výsluch svedka Bc. S.

Ako to vyplýva aj z vyššie uvedeného rozpisu úkonov, do konania bol v súlade

s ustanovením uznesením zo dňa 02. 07. 2002 pribratý

znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie poľnohospodársky lesný fond a to Ing. J. A.,

CSc. na ocenenie nehnuteľností - poľnohospodárskych pozemkov, ktoré boli predmetom

dedičských konaní pridelených JUDr. C. ako zákonnému sudcovi. Pre značnú časovú

náročnosť vyplývajúcu najmä z veľkého objemu týchto nehnuteľností a z potreby realizovať

aj terénne šetrenie s cieľom upresniť zaradenie predmetných parciel do príslušných BPEJ

(ale aj v dôsledku iných problémov, ktoré sa pri výkone znaleckej činnosti vyskytli) toto

znalecké skúmanie bolo skončené a obdržané až 17. 06. 2004. Predmetné znalecké

skúmanie aj napriek viacerým ústnym aj písomným urgenciám vyšetrovateľa trvalo tomuto

znalcovi neobvykle dlho. Vyšetrovateľ zvažuje výrazné krátenie znalečného u menovaného

znalca. Znalec najprv poukázal na to, že pri identifikácii parciel potrebuje využiť aj služby

geodeta, požiadavku však nepredložil vyšetrovateľovi napriek tomu, že táto možnosť bola

konzultovaná so znalcom ešte koncom mesiaca november 2003 (aj v prítomnosti dozor

vykonávajúceho prokurátora vtedy ešte Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici). Nakoniec

sa so skúmaním vysporiadal aj bez služby geodeta pri identifikácii parciel. Znalec sa

vyšetrovateľovi v priebehu znaleckého skúmania javil ako málo aktívny, slabo

spolupracoval s vyšetrovateľom.

Nakoľko medzi nehnuteľnosťami (predmet dedenia) boli aj nehnuteľnosti charakteru

lesných pozemkov, uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 28. 02. 2003 bola v súlade s § 110

ods. 1 pribratá do konania znalecká inštitúcia - subjekt Lesoprojekt Z.

Toto znalecké skúmanie bolo tiež realizované dlhšiu dobu a bolo predložené vyšetrovateľovi

dňa 16. 06. 2004. Bolo totiž potrebné, aby sa prv zrealizovalo znalecké skúmanie znalcom

Ing. A. a až potom sa dorealizovalo skúmanie touto znaleckou inštitúciou (aby nedošlo

k prípadnej duplicite v ocenení niektorých parciel!), resp. aby znalci pri výkone znalečnej

činnosti vzájomne spolupracovali.

Vyššie identifikované skúmania znalca (znaleckej inštitúcie) boli pre účely konania

nevyhnutné práve z toho dôvodu, že ocenenie viacerých nehnuteľností, ktoré boli

predmetom sporných dedičských rozhodnutí sudcu (ocenenie v čase protiprávnych

rozhodnutí) determinuje hodnotu, ktorá predstavuje neoprávnený prospech (pri trestnom

čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona). Práve výška tohto

prospechu zrejmá z posudkov je dôležitá pre právne posúdenie veci v tom zmysle, či

do úvahy pripadá aj aplikácia kvalifikovanej skutkovej podstaty, hmotnoprávne definovanej

v ods. 2 menovaného ustanovenia .

Okrem toho bolo do spisu zadovážené veľké množstvo listinných dôkazov,

zadovážené príslušné spisy dedičských a exekučného konania (pridelené JUDr. C. ako

zákonnému sudcovi), ktoré obsahujú podporné dôkazy jednoznačne usvedčujúceho

charakteru vo vzťahu k obvinenému. Viackrát bolo potrebné spisový materiál predkladať na

KP Banská Bystrica z dôvodov žiadosti obvineného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

danej podľa ustanovenia , boli viackrát vznesené námietky zaujatosti,

kde v každom prípade týchto podaní sa vyšetrovateľ nevylúčil z vykonávania úkonov

trestného konania. Tiež sú evidované podania, ktorými sa obvinený snaží o delegovanie vecí

do iného kraja na výkon prokurátorského dozoru, kde však vec nebola odňatá z výkonu

dozoru Krajskej prokuratúre a prikázaná do konania inej prokuratúre. Je možné

konštatovať, že aj množstvo rôznych podaní obvineného JUDr. C. v minulosti predlžovalo

vyšetrovanie, sú to však podania opierajúce sa o zákonné ustanovenie ,

ktoré sú definované medzi právami obvineného.

Vec bola pomerne zložitá a rozsiahla najmä z hľadiska znaleckých skúmaní,

realizovaných jednak pribratým do konania v súlade s /1

(Lesoprojekt Z.) a tiež do konania pribratým znalcom Ing. A., CSc. Ako som už uviedol, išlo

o skúmanie nehnuteľností (pozemkov charakteru lesných pozemkov, ale aj

poľnohospodárskej pôdy), ktoré boli predmetom dedenia - protiprávnych rozhodnutí

obvineného. Išlo o veľký objem nehnuteľností a znalci sa stretávali s rôznymi problémami

objektívneho charakteru, ktoré sťažovali ich znaleckú činnosť (najmä zhoršená spolupráca

so Správou katastra vo Veľkom Krtíši v predkladaní podkladov pre výkon znaleckého

skúmania vyžiadaných vyšetrovateľom).

Vec ČVS: KUV-25/OVEK-2001 bola skončená dňa 11. 10. 2004 návrhom na podanie

obžaloby podľa ustanovenia . Spisový materiál bude po

dožurnalizovaní o posledne vykonané úkony predložený v dohľadnej dobe na Úrad

špeciálneho prokurátora (ktorý v súčasnosti vykonáva v predmetnej veci dozor

v prípravnom konaní). Vec je zdokumentovaná v spisovom materiáli o rozsahu viac ako

1 500 listov + doplňujúci spisový materiál (zrekonštruované náhradné spisy dedičských

konaní, spisy dedičských konaní, spis exekučnej agendy Okresného súdu vo Veľkom Krtíši

a iný spisový materiál podľa návrhu obvineného).

Čo sa týka Vašej konkrétnej otázky, či trestné konanie v označenej veci považujem za

konanie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, uvádzam, že mám za to, že k určitým

prieťahom zo strany znalca Ing. A. (pri realizácii znaleckého skúmania) došlo, avšak na

tomto prieťahu nemá subjektívne zavinenie orgán činný v dokumentovaní predmetnej

trestnej veci. Ten vo vzťahu k tomuto znalcovi môže aplikovať len inštitút krátenia

znalečného v zmysle relevantnej platnej právnej úpravy, čo ako vyšetrovateľ budem

v dohľadnej dobe aj aplikovať pri vyúčtovaní. Vec nebolo možné vyšetrovateľom rozhodnúť

pri absencii znaleckých skúmaní, čo v danom prípade najmä predĺžilo trestné stíhanie. Tiež

Vám oznamujem, že netrvám na verejnom ústnom pojednávaní.»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom

konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného

súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe

uznesenia o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný

v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo navrhne,

v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, iný spôsob konečného

rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj

k prieťahom. Preto je v ustanovené, že obvinený a poškodený

majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené

prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.

Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,

musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ

upovedomený.

K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až

takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom

konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné

právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia

základného práva podľa (aj podľa dohovoru) ústavný súd

skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v trestnej veci sťažovateľa

preskúmal skutkovú a právnu zložitosť veci sťažovateľa, ktorá je tvorená skutkami,

pre ktoré je stíhaný, a ich právnou kvalifikáciou, jeho správaním v priebehu stíhania

a napokon aj postupom krajského úradu.

Posudzovaná trestná vec sa zakladá na trestnom stíhaní sťažovateľa pre štyri skutky,

z ktorých tri majú rovnaký právny a skutkový základ a štvrtý skutok sa týka inej právnej

kvalifikácie a odlišného skutkového stavu. Trestné stíhanie začalo 11. júna 2001 po udelení

súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1449/2001.

Ústavný súd nepovažuje skutky, pre ktoré je sťažovateľ stíhaný, za také, ktoré

predstavujú osobitné ťažkosti pri dokazovaní. Vyplýva to z toho, že všetky skutky (až na

trestný čin ohovárania) súvisia s pôsobením sťažovateľa ako sudcu Slovenskej republiky

a posledný skutok sa opiera o písomné dôkazy, ktoré poskytol sám sťažovateľ tým, že ich

zaslal na rozličné adresy. Ani potreba znaleckého dokazovania nie je takou skutkovou

komplikáciou, ktorá by odôvodňovala záver, že trestné stíhanie sťažovateľa závisí

od rozsiahlych skutkových zistení. Znalecké dokazovanie totiž malo za cieľ len ohodnotiť

nehnuteľnosti a napriek ich objemu sa toto ohodnotenie dalo vykonať v primeranejšej

lehote, ako to uznal aj krajský úrad. Právne posúdenie skutkov je súčasťou štandardnej

rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a modality tohto posudzovania sú

vysvetlené v rozsiahlej judikatúre najvyšších súdov (bývalej Československej republiky aj

Slovenskej republiky).

Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť (a krajský úrad ju ani netvrdil), ktorá by

znamenala spomalenie postupu vyšetrovania samotným sťažovateľom alebo okolnosťami,

ktoré boli v príčinnej súvislosti s jeho úkonmi.

Postupu krajského úradu možno vyčítať predovšetkým to, že nariadil znalecké

dokazovanie (znalcom Ing. J. A., CSc.), ktoré trvalo bez primeraných dôvodov v podstate

dva roky. Toto obdobie považuje ústavný súd za obdobie nečinnosti krajského úradu, hoci

v tejto dobe vykonal výsluchy svedkov (aj úkon vydania veci). Na tomto konštatovaní

nemení nič ani to, že vyšetrovateľ písomne a ústne urgoval znalca. Okrem toho od začatia

trestného stíhania do podania návrhu na obžalobu (11. októbra 2004) uplynula doba takmer

tri a pol roka (ústavný súd nechce uvažovať v tomto štádiu konania o výsledku preskúmania

spisu prokurátorom), počas ktorej došlo k viacerým výsluchom svedkov, nariadeniu

znaleckých dokazovaní a ku konfrontácii. Treba konštatovať, že pre záver o zbytočných

prieťahov je dôležité to, že znalecké dokazovanie trvalo takmer dva roky, aj keď, ako to

uznáva aj krajský úrad, na to neboli rozumné dôvody.

Preto ústavný súd dospel k záveru, že povaha skutkov, pre ktoré je sťažovateľ

stíhaný, ich právna kvalifikácia, jeho správanie a postup krajského úradu vo svojom súhrne

treba kvalifikovať ako taký postup krajského úradu, ktorý je poznačený, najmä pre zdĺhavé

znalecké dokazovanie (vyšetrovateľ ešte len chce za to vyvodiť dôsledky, hoci pred

nariadením znaleckého dokazovania aj počas neho mohol viackrát prijať oveľa účinnejšie

opatrenia, napríklad poriadkové opatrenie až po nahradenie znalca inou osobou alebo

inštitútom) zbytočnými prieťahmi. Tento záver súčasne znamená, že krajský úrad porušil

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že trestné konanie prípravné pred krajským úradom bolo ku dňu

rozhodovania senátu ústavného súdu skončené (11. októbra 2004 bol predložený návrh na

podanie obžaloby príslušnej prokuratúre), hoci prípravné konanie trvá, nebolo potrebné

rozhodnúť tak, že krajský úrad pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 je povinný konať

bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď

priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,

v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

porušovania základného práva.

Ústavný súd na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva považoval za

potrebné priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk. Priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa v tejto veci je odôvodnené tým, že

sťažovateľ ako trestne stíhaná osoba bola vystavená účinkom trestného stíhania počas doby,

ktorá sa nedá ničím ospravedlniť, pretože, ako to bolo zistené počas podstatnej časti

doterajšieho konania, sa nevykonávali úkony, ktoré by napĺňali účel vyjadrený v § 1

, ale sa tolerovala nečinnosť, resp. neefektívny postup súdneho znalca.

Úspešnému sťažovateľovi ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov priznal úhradu

trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu 9 342 Sk (vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb).