Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 70/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Tibora Šafárika v konaní o prijatom

podnete K. N., bytom Ú., zastúpenej advokátom J. F., T., vo veci porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Košice-

okolie v konaní sp. zn. E 679/97 na svojom neverejnom zasadnutí 13. januára 1999 takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Košice-okolie svojím postupom v konaní sp. zn. E 679/97 p o r u š i l

základné právo K. N. na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. septembra

1998 doručené podanie K. N. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom Ú., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., T., označené ako „Návrh týkajúci sa porušenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného SR“. Vychádzajúc z jeho obsahu

a petitu ho ústavný súd posúdil ako podnet podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorým fyzická osoba namietala prieťahy v konaní

Okresného súdu Košice-okolie vo veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí

sp. zn. E 679/97. Navrhovateľka vo svojom podnete o. i. uviedla: „Návrhom zo dňa

22. októbra 1997 som sa domáhala výkonu rozhodnutia odňatím dieťaťa na základe

rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 5. decembra 1996 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 31. júla 1997 sp. zn. .

V tomto konaní súd sa snažil odňať maloleté dieťa a dať mi ho do výchovy. Podľa môjho

názoru však nekonal dôsledne tak, aby rýchlo a bezodkladne realizoval výkon rozhodnutia.

Výkon rozhodnutia z hľadiska ustanovení a nasl. sa podľa môjho názoru mal

vykonať bez prieťahov, pretože sa už vykonáva právoplatné a vykonateľné základné

rozhodnutie, o ktorom niet žiadnych pochybností. Výkon rozhodnutia nesmie byť na ujmu

moju a dieťaťa. Má byť účinné a rýchle. Domnievam sa, že prvostupňový súd nekoná vo

veci bez prieťahov a preto žiadam, aby ste o mojom návrhu konali a rozhodli.

Som toho názoru, že jedine štátna moc, ktorú v danom prípade reprezentuje súd, je

oprávnená realizovať výkon rozhodnutia. Svojmocne nie som schopná si zabezpečiť odňatie

dieťaťa, vzhľadom na obštrukcie povinného, môjho manžela. Tieto obštrukcie sú zrejme

z hore uvedených súdnych spisov, ktoré žiadam, aby si Ústavný súd pripojil.

Po vykonaní dokazovania navrhujem, aby Ústavný súd SR vydal toto:

r o z h o d n u t i e

Právo K. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48

ods. 2 SR nečinnosťou Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným súdom Košice-

okolie, v konaní o výkon rozhodnutia odňatím mal. M. N... vo veci pod sp. zn. E 679/97

bolo porušené“.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatému podnetu navrhovateľky vyjadril aj Okresný

súd Košice-okolie, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení z 11. novembra 1998

(Spr. 862/98) o. i. uviedol: „Návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je na našom súde vedený

pod sp. zn. E 679/97, bol podaný dňa 23. 10. 1997. Ráno toho istého dňa sudkyňa JUDr. H.

nariadila predloženie spisu odvolaciemu súdu vo veci E 127/97, kde predmetom konania

bolo tiež odňatie maloletého M. N. podľa predbežného opatrenia a k tomuto spisu boli

pripojené aj spisy, ktoré tvorili titul pre výkon rozhodnutia vo veci E 679/97. V odvolaní

totiž otec namietal, že matka dieťa nevidela od mája 1996 a pri realizácii výkonu dňa 16. 7.

1997 za prítomnosti príslušníkov polície matku dieťa nespoznalo, preto navrhoval nariadiť

znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie na skutočnosť, či je vhodné odovzdať

dieťa matke bez toho, aby to malo dopad na jeho zdravý vývoj. Preto náš súd nerealizoval

výkon rozhodnutia až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci E 127/97, pretože

dokazovanie vo veci E 679/97 by bolo totožné s dokazovaním, ktoré mohol nariadiť, alebo

sám vykonať odvolací súd vo veci E 127/97.

Odvolací súd dňa 28. 11. 1997 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie o nariadení

výkonu rozhodnutia vo veci E 127/97 a celý spis vrátil nášmu súdu dňa 23. 1. 1998.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 2. 1998. Už 16. 2. 1998, teda ešte pred

právoplatnosťou uznesenia KS bol otec vyzvaný na odovzdanie maloletého M. matke pod

hrozbou poriadkových opatrení. Výzvu prevzal dňa 20. 2. 1998 v K. na ul... Na výzvu však

nereagoval, aj keď sa medzitým advokáti oboch účastníkov spojili a bol určený termín

prevzatia dieťaťa na deň 14. 3. 1998. Keďže otec dieťa neodovzdal, súd dňa 31. 3. 1998

uložil otcovi pokutu v sume 2.000,- Sk a toto uznesenie otec prevzal až 20. 4. 1998. V ten

istý deň podal odvolanie proti uzneseniu, ku ktorému pripojil fotokópie správ o zdravotnom

stave dieťaťa. Napriek odvolaniu otca súd dňa 30. 4. 1998 prostredníctvom predsedu súdu

začal realizovať výkon odňatím dieťaťa, najprv v K. č. 82, kde sa mal otec s dieťaťom vtedy

zdržiavať, ale dieťa sa v dome nenachádzalo, preto sa pokračovalo vo výkone v K. na ul...,

kde otec býva, ale ani v tomto byte nebol nikto zastihnutý. Ďalší pokus o výkon bol

vykonaný dňa 19. 6. 1998, ktorý bol opäť neúspešný, pretože sa otec ani dieťa v K. č. 82

nenachádzali.

Medzitým dňa 23. 3. 1998 napadla na náš súd obžaloba na otca M. N. pre trestný čin

marenia výkonu súdneho rozhodnutia a trestný čin ublíženia na zdraví. Túto obžalobu sme

Vám už zaslali v odpovedi na Vaše dožiadanie vo veci . V trestnej veci vedenej

na našom súde pod sp. zn. bol vydaný trestný rozkaz dňa 29. 4. 1998. Dňa 2. 6.

1998 otec podal v trestnom konaní odpor, preto bol vo veci určený termín pojednávania na

deň 6. 11. 1998. Pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť otca, ktorý oznámil, že je

práceneschopný. Súd teraz skúma, či skutočne bol otec práceneschopný. V prípade, že

nebol, bude zrejme vzatý do väzby, pretože sa vyhýba trestnému konaniu. Pre účely

trestného konania bol náš spis E 679/97 pripojený k spisu a z toho dôvodu sa od

posledného pokusu o výkon rozhodnutia, teda od 19. 6. 1998 vo veci nekonalo a spis

nemohol byť predložený odvolaciemu súdu v dôsledku odvolania otca voči uzneseniu

o uložení pokuty. Okrem toho vodič Okresného súdu Košice-okolie, bez účasti ktorého nie

je možné zrealizovať odňatie dieťaťa je práceneschopný od 12. 10. 1998 až doposiaľ.

Pri realizácii výkonu rozhodnutia sa okrem ust. súd riadil aj inštrukciou č. 4 zo

7. júla 1965, ktorej fotokópiu pripájam.“

Obaja účastníci konania o podnete súhlasili s upustením od ústneho pojednávania vo

veci.

Ústavný súd pri rozhodovaní o podnete navrhovateľky vychádzal z písomného

vyjadrenia Okresného súdu Košice-okolie, ako aj z obsahu vyžiadaného súdneho spisu vo

veci sp. zn. E 679/97, pričom v súlade s § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov vykonal dôkazy nevyhnutné na zistenie skutočného

stavu veci.

II.

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné

rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej

konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor

ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani procesné predpisy upravujúce činnosť

súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana.

Pri hodnotení, či v súdnom konaní E 679/97 došlo k zbytočným prieťahom, a teda

k porušeniu , ústavný súd zobral do úvahy najmä tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka súdneho konania

a postup súdu. Ústavný súd vychádzajúc z judikatúry štrasburských orgánov pri

posudzovaní skutočnosti, či v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, zohľadnil

aj samotný predmet konania a vplyv prieťahov v konaní na vzájomné vzťahy jeho

účastníkov.

1. Vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie sp. zn. E 679/97 nešlo o právne

a fakticky zložitú vec, nakoľko predmetom súdneho konania bol len výkon rozhodnutia

o výchove maloletých detí. V danom prípade išlo o rozsudok Okresného súdu vo Vranove

nad Topľou z 5. decembra 1996 (sp. zn. ), ktorý bol po odvolaní manžela

sťažovateľky potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 31. júla

1997. Uvedenými rozsudkami bol maloletý M. N. zverený do výchovy svojej matky K. N.,

pisateľky podnetu na ústavný súd. Právnu úpravu postupu súdu v konaní o výkon takéhoto

rozhodnutia predstavujú a 273 , ako aj Inštrukcia

ministerstva spravodlivosti č. 4 zo 7. júla 1965 č. 734/65-L-MS, ktorou sa upravuje postup

pri výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí (zverejnená v čiastke 6-7/1965 Zbierky

inštrukcií a oznámení ministerstva spravodlivosti). Keďže v danom prípade nešlo o právne

a fakticky zložitú vec, ústavný súd v postupe Okresného súdu Košice-okolie nezistil žiadne

zbytočné prieťahy spôsobené týmito skutočnosťami.

2. Pokiaľ ide o správanie sa účastníčky súdneho konania o výkon rozhodnutia K. N.,

táto sa na Okresný súd Košice-okolie so svojím návrhom o výkon rozhodnutia odňatím

maloletého dieťaťa obrátila 23. októbra 1997, pričom rozsudok o zverení maloletého syna

do jej výchovy nadobudol právoplatnosť 17. októbra 1997. Z vyžiadaného súdneho spisu vo

veci vedenej pod sp. zn. E 679/97 ústavný súd nezistil žiadne prieťahy v konaní Okresného

súdu Košice-okolie, ktoré by boli spôsobené nedostatočnou súčinnosťou či dokonca

pasivitou navrhovateľky v tejto veci. Z vyžiadaného súdneho spisu naopak vyplynulo, že

navrhovateľka poskytovala všetku potrebnú súčinnosť pri pokusoch o odňatie dieťaťa jeho

otcovi v K. 30. apríla 1998 a v K. na ulici... dňa 19. júna 1998. Okrem toho sa

navrhovateľka viackrát domáhala tak aktívneho konania, ako aj skorého rozhodnutia

okresného súdu vo svojej veci, o čom o. i. svedčí jej podanie na Okresnú prokuratúru

Košice-okolie z 25. novembra 1997, list Okresnému súdu Košice-okolie z 2. januára 1998,

ako aj jej sťažnosť na prieťahy v konaní Okresného súdu Košice-okolie z 20. mája 1998.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nezistil žiadne prieťahy v konaní, ktoré by bolo možné

pripísať na vrub nedostatočnej súčinnosti či dokonca pasivity navrhovateľky, účastníčky

súdneho konania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí sp. zn. E 679/97.

3. Ďalšie kritérium, ktoré ústavný súd v konaní o podnete navrhovateľky použil,

bolo, či k zbytočným prieťahom v konaní sp. zn. E 679/97 nedošlo v dôsledku samotného

postupu Okresného súdu Košice-okolie, ako to vo svojom podnete namietala aj

navrhovateľka. Táto podala návrh na výkon rozhodnutia odňatím maloletého dieťaťa 23.

októbra 1997, avšak Okresný súd Košice-okolie prvý úkon v konaní o výkon rozhodnutia o

výchove maloletých detí (písomnú výzvu povinnému na podrobenie sa výkonu rozhodnutia

podľa ) urobil až 16. februára 1998, t. j. približne tri mesiace a tri týždne

po napadnutí veci. Pri zdôvodnení takéhoto postupu Okresný súd Košice-okolie vo svojom

písomnom vyjadrení z 11. novembra 1998 uviedol: „Návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je

na našom súde vedený pod sp. zn. E 679/97, bol podaný dňa 23. 10. 1997. Ráno toho istého

dňa sudkyňa JUDr. H. nariadila predloženie spisu odvolaciemu súdu vo veci E 127/97, kde

predmetom konania bolo tiež odňatie maloletého M. N. podľa predbežného opatrenia

a k tomuto spisu boli pripojené aj spisy, ktoré tvorili titul pre výkon rozhodnutia vo veci

E 679/97. V odvolaní totiž otec namietal, že matka dieťa nevidela od mája 1996 a pri

realizácii výkonu dňa 16. 7. 1997 za prítomnosti príslušníkov polície matku dieťa

nespoznalo, preto navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie

na skutočnosť, či je vhodné odovzdať dieťa matke bez toho, aby to malo dopad na jeho

zdravý vývoj. Preto náš súd nerealizoval výkon rozhodnutia až do rozhodnutia odvolacieho

súdu vo veci E 127/97, pretože dokazovanie vo veci E 679/97 by bolo totožné

s dokazovaním, ktoré mohol nariadiť, alebo sám vykonať odvolací súd vo veci E 127/97.

Odvolací súd dňa 28. 11. 1997 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie o nariadení

výkonu rozhodnutia vo veci E 127/97 a celý spis vrátil nášmu súdu dňa 23. 1. 1998.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 2. 1998. Už 16. 2. 1998, teda ešte pred

právoplatnosťou uznesenia KS bol otec vyzvaný na odovzdanie maloletého M. matke pod

hrozbou poriadkových opatrení“.

Z vyžiadaného súdneho spisu však ústavný súd zistil aj iné (a odlišné) zdôvodnenia

nekonania Okresného súdu Košice-okolie v uvedenej lehote. V liste adresovanom

navrhovateľke a označenom ako „Právna pomoc vo veci výkonu rozhodnutia“ (Spr. 862/97

z 15. januára 1998) Okresný súd Košice-okolie uviedol: „Okrem konania E 127/97 vedie sa

na našom súde aj ďalšie konanie E 679/97, kde je predmetom konania Váš návrh na výkon

rozhodnutia odňatím dieťaťa a titulom pre výkon rozhodnutia rozsudok v konaní

2 . Váš návrh došiel súdu dňa 23. 10. 1997. Vzhľadom k tomu, že sudkyňa

JUDr. H., ktorej bol spis E 679/97 pridelený bola počnúc 1. 1. 1998 pridelená na stáž na

Krajský súd v Košiciach, nebol vo veci vykonaný ešte žiadny úkon“. Napokon v odpovedi

na sťažnosť navrhovateľky na prieťahy v konaní sp. zn. E 679/97 Okresný súd Košice-

okolie 22. júna 1998 (Spr. 2063/97) uviedol: „Návrh na výkon rozhodnutia bol doručený

súdu dňa 23. 10. 1997. Práve v ten deň však sudkyňa postúpila na KS v dôsledku odvolania

otca spis, ktorým bolo tiež nariadené odňatie maloletého M., a to vo veci E 127/97.

Vzhľadom na to, že ide v podstate o totožný predmet konania, bolo potrebné vyčkať na

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia.

Uznesenie bolo doručené nášmu súdu dňa 23. 1. 1998“.

Z uvedeného vyplynulo, že hlavná argumentácia Okresného súdu Košice-okolie,

ktorou zdôvodňoval svoje „nekonanie“ v uvedenom období, spočívala v tom, že čakal na

rozhodnutie Krajského súdu Košice ako súdu odvolacieho vo veci sp. zn. E 127/97,

nakoľko: „dokazovanie vo veci E 679/97 by bolo totožné s dokazovaním, ktoré mohol

nariadiť alebo sám vykonať odvolací súd vo veci E 127/97“, resp. keďže išlo o: „totožný

predmet konania, bolo potrebné vyčkať na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo

uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia“. Ústavný súd v súvislosti s uvedeným

predovšetkým zisťoval, či Okresnému súdu Košice-okolie v začatí konania o výkone

rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa bránila konkrétna zákonná prekážka, a dospel

k záveru, že tomu tak nie je. Ohľadom spätosti konaní E 127/97 a E 679/97 vedených pred

Okresným súdom Košice-okolie ústavný súd uvádza, že tieto konania (hoci sa týkali tej istej

veci) sa v okamihu podania návrhu na výkon rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove nad

Topľou v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove nachádzali v rôznych štádiách

konania, pričom postup v konaní E 127/97 Okresnému súdu Košice-okolie nebránil (a ani

nevytváral žiadnu prekážku) v konaní E 679/97. Zatiaľ čo v konaní E 127/97 išlo

o odvolanie manžela navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 2. júla

1997 o odňatí dieťaťa jeho otcovi a jeho odovzdanie matke K. N. (toto uznesenie následne

potvrdil Krajský súd v Košiciach 28. novembra 1997), v konaní sp. zn. E 679/97 išlo len

o postup súdu predchádzajúci samotnému nariadeniu výkonu rozhodnutia. Podľa právneho

názoru ústavného súdu konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu (Krajského súdu

v Košiciach) proti uzneseniu Okresného súdu Košice-vidiek o nariadení odňatia maloletého

dieťaťa otcovi a jeho odovzdanie matke (vo veci sp. zn. E 127/97) tomu istému súdu

nebránilo prijať žiadne opatrenie predchádzajúce samotnému výkonu rozhodnutia v konaní

E 679/97.

Pokiaľ ide o ďalší z argumentov uvedených Okresným súdom Košice-okolie, t. j. že

dokazovanie, ktoré mal krajský súd vykonať vo veci sp. zn. E 127/97, by bolo totožné

s dokazovaním, ktoré by vykonal aj okresný súd vo veci sp. zn. E 679/97, Krajský súd

v Košiciach ako súd odvolací vo veci sp. zn. E 127/97 uviedol: „ďalšie dokazovanie ktorého

sa otec domáha, t. j. najmä znalecké dokazovanie, by bolo možné vykonať už len

v prípadnom konaní začatom na jeho návrh o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa. Avšak

ani podanie tohto návrhu by nemalo vplyv na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, pretože pre

súdny výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nemožno použiť ustanovenia o odklade

výkonu rozhodnutia podľa ()“. Okrem toho v tom štádiu konania,

v ktorom sa vec sp. zn. E 679/97 v uvedenom období na Okresnom súde Košice-okolie

nachádzala, sa žiadne dokazovanie nevyžadovalo. Z uvedených dôvodov ústavný súd takto

zdôvodnené nekonanie Okresného súdu Košice-okolie v lehote od 23. októbra 1997 do

16. februára 1998 hodnotil ako zbytočný prieťah v konaní.

Následný postup a časový sled uskutočňovania ďalších úkonov Okresného súdu

Košice-okolie od 16. februára 1998, t. j. výzva otcovi na odovzdanie dieťaťa matke,

rozhodnutie o uložení pokuty otcovi dieťaťa 31. marca 1998, uznesenie o odňatí dieťaťa

z rodinného prostredia otca z 30. apríla 1998, ako aj pokusy o odňatie dieťaťa 30. apríla

1998 a 19. júna 1998, ústavný súd posúdil tak, že k nim došlo (dochádzalo) bez zbytočných

prieťahov.

Nekonanie Okresného súdu Košice-okolie od 19. júna 1998 Okresný súd Košice-

okolie zdôvodnil takto: „Pre účely trestného konania bol náš spis E 679/97 pripojený k spisu

a z toho dôvodu sa od posledného pokusu o výkon rozhodnutia, teda od 19. júna

1998 vo veci nekonalo a spis nemohol byť predložený odvolaciemu súdu v dôsledku

odvolania otca voči uzneseniu o uložení pokuty. Okrem toho vodič Okresného súdu Košice-

okolie, bez účasti ktorého nie je možné zrealizovať odňatie dieťaťa, je práceneschopný od

12. októbra 1998 až doposiaľ“.

Svoje ďalšie nekonanie od 19. júna 1998 Okresný súd Košice-okolie zdôvodnil

jednak prebiehajúcim trestným konaním voči otcovi dieťaťa () pre trestný čin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa a trestný čin

ublíženia na zdraví podľa , jednak dlhotrvajúcou

práceneschopnosťou vodiča Okresného súdu Košice-okolie. Ústavný súd aj tieto argumenty

vyhodnotil a dospel k záveru, že nekonanie okresného súdu pri ďalších výkonoch

rozhodnutia o odňatí dieťaťa zdôvodňované práceneschopnosťou vodiča Okresného súdu

Košice-okolie možno považovať za ďalší zbytočný prieťah v konaní, nakoľko každý

účastník súdneho konania má právo, aby konanie v jeho veci (vrátane výkonu rozhodnutia)

prebiehalo bez zbytočných prieťahov, takže nemôže byť závislé ani od zdravotného stavu

sudcov, resp. súdnych zamestnancov.

4. Pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní o výkon rozhodnutia o výchove

maloletých detí pred Okresným súdom Košice-okolie sp. zn. E 679/97 ústavný súd napokon

zobral do úvahy aj jeho predmet a účel (t. j. opätovné spojenie rodiča a dieťaťa a obnovenie

ich normálnych vzťahov), ako aj povahu a rozsah ujmy, ktorá na ich vzájomných vzťahoch

vzniká v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní o výkon rozhodnutia o výchove

maloletých detí. Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil aj judikatúru štrasburských

orgánov, ktorá o. i. potvrdzuje, že v špecifických prípadoch je pri posudzovaní doby

konania pred súdnymi orgánmi potrebné brať do úvahy nielen celkovú zložitosť prípadu,

postup účastníka súdneho konania, ako aj postup príslušného súdu, ale tiež samotný predmet

konania, t. j. čo je pre účastníka konania v tomto konaní v stávke - „at stake“ (rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) z 31. marca 1987, X. v. France,

rozsudok Súdu z 20. marca 1989, Bock v. Germany, rozsudok Súdu z 31. marca 1992, X.

v. France, rozsudok Súdu z 26. apríla 1994, Vallée v. France, rozsudok Súdu z 8. februára

1996, A. and others v. Denmark a i.). Medzi tie veci pri posudzovaní dĺžky konania,

u ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, judikatúra štrasburských orgánov zaradila aj

vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, takže konaniu o nich majú príslušné súdne orgány

venovať „mimoriadnu starostlivosť, nakoľko akékoľvek procesné omeškanie v takejto veci

môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (rozsudok Súdu

z 8. júla 1987, H. v. United Kingdom, para. 85).

Osobitnú povahu týchto vzťahov aj v kontexte práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov uznal aj ústavný súd, keď vo veci sp. zn. uviedol:

„Výchovné pôsobenie matky je... nezastupiteľné a neodôvodnené zotrvávanie vo

výchovnom zariadení môže výrazným spôsobom zasiahnuť do života mladého človeka“.

Vychádzajúc z uvedených kritérií a berúc do úvahy, že odlúčenie dieťaťa od matky

trvá už od 31. júla 1995, takže akékoľvek ďalšie zbytočné prieťahy v konaní o výkon

rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa môžu vo vzťahoch medzi matkou a jej dieťaťom

viesť k ťažko odstrániteľnej či dokonca nezvratnej ujme, a berúc do úvahy taktiež potrebu

mimoriadnej starostlivosti, ktorú by súdne orgány takýmto konaniam mali venovať, ústavný

súd rozhodol, že Okresný súd Košice-okolie v konaní sp. zn. E 679/97 o výkon rozhodnutia

o výchove maloletého dieťaťa porušil základné právo K. N. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 1999