Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 40/97

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 8. októbra

1997, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka, sudcov JUDr. Ľubomíra

Dobríka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu , bytom

zastúpenej JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, o porušení práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznaného

Slovenskej republiky v konaní o zrušenie ústavnej výchovy maloletej

, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 P

98/94 takto

r o z h o d o l :

Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Bratislava III, v konaní

o zrušenie ústavnej výchovy maloletej , sp. zn.

15 , právo priznané

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov p o r u š i l a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal dňa 17. 6.

1997 podnet , , bytom ,

zastúpenej JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, na začatie konania pred ústavným

súdom pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

priznaného (ďalej len „“). K

prieťahom v konaní dochádza podľa vyjadrenia právneho zástupcu v konaní na

Okresnom súde Bratislava III (predtým Okresný súd Bratislava - vidiek), na ktorý

predkladateľka podnetu podala návrh na zrušenie ústavnej výchovy maloletej dcéry

, .

Návrh bol podaný 3. 7. 1996 a do dňa podania podnetu na ústavný súd nebolo

vo veci rozhodnuté. Prejednanie veci v primeranej lehote považuje predkladateľka

podnetu za významné z toho dôvodu, že ide o poručenskú vec, ktorá neznesie odklad

a do budúcnosti maloletej dcéry môže zasiahnuť negatívnym spôsobom.

Ako vyplýva zo sťažnosti, ktorú v mene podal právny zástupca

JUDr. Ján Benčura predsedovi Okresného súdu Bratislava III, jeho klientka mala zo

začiatku pochopenie pre to, že vec nebola riešená bezprostredne po podaní návrhu,

lebo mala vedomosť, že justícia je v súčasnom období preťažená. Keď však ani po 10

mesiacoch nebolo vo veci vytýčené pojednávanie, podala dňa 29. 4. 1997

prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažnosť nemá povahu opravného prostriedku, ale je právnym prostriedkom

umožňujúcim účastníkovi konania uchádzať sa o dosiahnutie nápravy, ak súd

porušuje jeho právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zákon

nedovoľuje orgánu správy súdov, aby v konaní o sťažnosti nariadil sudcovi, aby

prestal porušovať účastníkovo právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Uznanie opodstatnenosti sťažnosti možno zabezpečovať právnym

donútením len následne a nepriamo, uplatnením kárnej zodpovednosti sudcu podľa §

2 ods. 1 o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona č.

Sťažnosť predsedovi súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorého nečinnosť

sa sťažnosťou namieta, je jedným z prostriedkov dosiahnutia nápravy. Účelom

priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu,

aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o podnete

namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 koná, ak predkladateľ podnetu

preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa § 17 ods. 1, § 20,

alebo o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov) alebo ak sa preukáže, že

vzhľadom na okolnosti prípadu využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať

za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu práva priznaného podľa čl. 48 ods. 2

. Využitie možnosti podľa

Zb. v znení neskorších predpisov pre začatie konania o podnete namietajúcom

porušenie sa nevyžaduje. Požiadavkou vyčerpania všetkých

prostriedkov priznaných podľa v znení neskorších predpisov

pred začatím konania pred ústavným súdom by ústavný súd sám prispieval

k porušovaniu priznaného práva na verejné prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov. Podanie sťažnosti neviedlo k náprave a urýchleniu konania, v dôsledku

čoho sa obrátila s podnetom na ústavný súd.

Ústavný súd na svojom neverejnom zasadnutí 2. 7. 1997 podnet predbežne

prerokoval a po zistení, že spĺňa náležitosti predpísané

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení uznesením rozhodol o jeho prijatí na

konanie.

Ústavný súd listom zo dňa 21. 7. 1997 vyzval predsedu Okresného súdu

Bratislava III, aby sa k podnetu vyjadril a zároveň ho požiadal o zapožičanie spisu

15 z konania o zrušenie ústavnej výchovy. Následne požiadal ústavný súd

oboch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k potrebe ústneho pojednávania vo veci

pred ústavným súdom. Tak právny zástupca predkladateľky podnetu, ako aj Okresný

súd Bratislava III uviedli, že na ústnom pojednávaní netrvajú, nakoľko od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavnému súdu bolo dňa 12. 8. 1997 doručené vyjadrenie Okresného súdu

Bratislava III, v ktorom sa uvádza, že prerokovanie veci nebolo možné uskutočniť

bez zbytočných prieťahov v dôsledku mimoriadnej zaťaženosti sudcov tamojšieho

súdu a vo veci sú robené kroky na postúpenie veci Okresnému súdu v Malackách.

Ústavnému súdu bol zároveň zapožičaný spis z konania vo veci o zrušení ústavnej

výchovy .

Zo spisového materiálu súdu bolo zistené, že maloletá ,

je dieťaťom , posledné spoločné bydlisko

Vzhľadom na rozvrátené pomery v rodine, stala sa

predmetom opatrovanského konania. Obvodným úradom Malacky pod č. 37/94 bolo

dňa 18. 4. 1994 vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení umiestnenia

v Detskom diagnostickom ústave Bratislava - Trnávka. Následne bol dňa

19. 4. 1994 vypracovaný a 20. 4. 1994 podaný na Okresný súd Bratislava - vidiek

návrh na ústavnú výchovu mal. . Po zabezpečení podkladov a

zistení skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia vo veci, Okresný súd

Bratislava - vidiek stanovil pojednávanie na deň 25. 8. 1994, na ktorom rozhodol

rozsudkom o nariadení ústavnej výchovy u maloletej . Rozsudok

(po vzdaní sa práva na odvolanie účastníkmi konania) v uvedený deň nadobudol

právoplatnosť.

Maloletá bola pôvodne umiestnená dobrovoľne v Diagnostickom

centre Bratislava, v ktorom pokračovala v pobyte na podklade vydaného

predbežného opatrenia. V ďalšom období bola maloletá na podklade súdneho

rozhodnutia umiestnená v Reedukačnom detskom domove Studené - Most pri

Bratislave, Detskom domove v Modre, Reedukačnom detskom domove pre deti a

mládež Košice - Horný Bankov a v súčasnom období sa nachádza v Reedukačnom

domove pre deti a mládež v Zlatých Moravciach. Zo spisu nebolo možné zistiť (s

výnimkou jedného prípadu sťahovania detského domova), na základe akých

skutočností bola maloletá umiestňovaná v jednotlivých zariadeniach. Zo spisu tiež

vyplýva, že maloletá zo zariadení pravidelne utekala, pričom najviac útekov je

zaznamenaných v Detskom domove v Modre.

Rozsudkom z 12. 10. 1995 bolo manželstvo rodičov maloletej

rozvedené. Rozsudok sa stal právoplatným 8. 11. 1995. Po rozvode žije

matka na adrese , pracuje ako umývačka riadu v Rakúsku, kam

každodenne dochádza, vo svojej starostlivosti má mal.

a v spoločnej domácnosti žije aj dospelá dcéra , . V tejto situácii,

ktorú možno označiť za stabilizovanú, v porovnaní s pomermi, za ktorých bola mal.

umiestnená do ústavnej výchovy, požiadala matka o zrušenie ústavnej

výchovy.

Zo súdneho spisu bolo zistené, že Okresný súd Bratislava III od podania

návrhu neurobil vo veci jediný úkon, ktorý by v ďalšom období

mohol slúžiť ako podklad pre rozhodnutie, či sú dané podmienky pre zrušenie

ústavnej výchovy. Sťažnosť matky z 30. 4. 1997 vybavil predseda

súdu 24. 6. 1997 oznámením, že agendu na uvedenom úseku vybavuje iba

zastupujúca sudkyňa a sú robené kroky na prenesenie príslušnosti na Okresný súd

Malacky. V čase zapožičania spisu ústavnému súdu (august 1997) bol v ňom

založený koncept uznesenia s dátumom 8. 4. 1997 o prenesení príslušnosti z

Okresného súdu Bratislava III na Okresný súd Skalica. V spise sa nenachádzal

doklad o tom, že by pripravené uznesenie bolo prijaté a doručené účastníkom

konania.

Dňa 19. 9. 1997 oznámil právny zástupca ústavnému súdu, že

mu 17. 9. 1997 bolo Okresným súdom Bratislava III doručené uznesenie z 11. 9. 1997

o prenesení miestnej príslušnosti v právnej veci starostlivosti o maloletú

na Okresný súd Skalica po právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie súd

odôvodnil všeobecne tým, že medzičasom došlo k zmene okolností, podľa ktorých sa

posudzuje príslušnosť, s odkazom na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku a ustanovenie .

Z odôvodnenia to jednoznačne nevyplýva, ale za dôvod zrejme považoval zmenu

zariadenia, v ktorom je maloletá v súčasnom období umiestnená. Táto skutočnosť

však nedáva odpoveď na otázku, prečo súd uplatnil uvedené ustanovenia

14 mesiacov po podaní návrhu na zrušenie ústavnej

výchovy. Maloletá bola počas viac ako 3-ročného obdobia ústavnej starostlivosti

umiestnená postupne v šiestich detských domovoch a súd doposiaľ túto skutočnosť

nepovažoval za dôvod na zmenu miestnej príslušnosti.

Ústavný súd sa v konaní o uvedenom prípade zaoberal tromi základnými

hľadiskami, na podklade ktorých je možné posúdiť, či v prípade dochádza k

prieťahom v konaní. V prvom rade posúdil, či je možné považovať vec za zložitú.

Zložitosť veci nemožno predpokladať. Základnými kritériami pre hodnotenie veci

ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie

o veci.

Z predloženého spisu bolo zistené, že vec nebola zložitá skutkovo ani právne.

Úlohou súdu bolo na základe podaného návrhu zistiť, či trvajú podmienky pre

pokračovanie ústavnej výchovy. Podkladom pre rozhodnutie mala byť správa

Detského domova, v ktorom je maloletá umiestnená v súčasnom období, o

tom, ako sa maloletá správa a či sú podmienky, aby bola ústavná výchova ukončená.

Súd mal tiež dopytom na štátnom orgáne sociálnej starostlivosti overiť, aké sú

súčasné podmienky v rodine matky na výchovu maloletej . Ani jeden z

uvedených úkonov súd nevykonal, a pritom ani jeden z nich nemožno označiť za

zložitý.

V konaní o podnete namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch podieľa osoba, ktorá podala podnet vo veci porušenia

práva zaručeného podľa .

Predkladateľka podnetu sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava III

správa aktívne. V celom konaní je zastúpená advokátom, z čoho možno usudzovať,

že doriešenie problému s výchovou maloletej dcéry považuje za dôležité, vyžadujúce

si odbornú pomoc. Právny zástupca matky postupoval v prípade aktívne. Po tom, čo

súd vo veci nekonal, využil možnosť priznanú v znení

neskorších predpisov a podal predsedovi Okresného súdu Bratislava III sťažnosť na

prieťahy v konaní. Ako dôkaz v konaní o zrušenie ústavnej výchovy chcel použiť

správu z Reedukačného detského domova Košice - Horný Bankov, ktorý mohol

podať objektívne informácie o správaní sa maloletej . Oslovený detský

domov však správu odmietol poskytnúť s odôvodnením, že ju podá iba súdu. Súd

však takúto správu vôbec nepožadoval. Nekonanie súdu vo veci zrušenia ústavnej

výchovy ani po podaní sťažnosti na prieťahy považoval preto právny zástupca za

dôvod na podanie podnetu na ústavný súd.

Okrem zložitosti veci a správania predkladateľa podnetu pri rozhodovaní o

tom, či právo zaručené čl. 48 ods. 2 bolo porušené, ústavný súd preskúmava aj

činnosť štátneho orgánu, proti ktorému podnet smeruje, v období, v ktorom sa

namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pri hodnotení správania sa súdu, voči ktorému bola uplatnená námietka

prieťahov v konaní, možno konštatovať, že tento svoju nečinnosť, tak pri vybavovaní

sťažnosti, ako aj vo vyjadrení pre ústavný súd odôvodnil výlučne nedostatkom

sudcov a organizačnými problémami. Vo svojom vyjadrení Spr. 3557/97 zo 6. 8.

1997 uviedol:

„Návrh matky malol. , napadol na Okresný

súd Bratislava-vidiek dňa 3. 7. 1996. V zmysle Rozvrhu práce tohto súdu na r. 1996

napadol do oddelenia JUDr. Nadeždy Tomanicovej.

Dňa 22. 11. 1996 došlo v zmysle k zániku Okresného

súdu Bratislava-vidiek zlúčením s Obvodným súdom Bratislava 3, ktorý sa súčasne

premenoval na Okresný súd Bratislava III. K uvedenému dňu mal zaniknuvší súd

počet 31 sudcov, vrátane justičných funkcionárov, pričom agendu PaNC, v rámci

ktorej je návrh navrhovateľky prejednávaný, vybavoval jeden sudca. K tomuto dňu

predstavovali všetky nevybavené veci Okresného súdu Bratislava-vidiek počet

11.580, z toho na agendu PaNC pripadalo 564 nevybavených vecí.

Obvodný súd Bratislava 3 mal k 22. 1. 1996 18 sudcov, vrátane justičných

funkcionárov. Agendu PaNC vybavoval taktiež jeden sudca. Všetky nevybavené veci

tohto súdu predstavovali k uvedenému dňu 9.248 nevybavených vecí, z toho na

agendu PaNC pripadalo 249 nevybavených vecí. Teda ku dňu 23. 11. 1996

predstavoval počet nevybavených vecí Okresného súdu Bratislava III 20 828, pri

počte 49 sudcov. V priebehu roku 1996 a piatich mesiacov roku 1997 došlo k redukcii

sudcov tunajšieho súdu pri minimálnej účasti predsedu Okresného súdu Bratislava III,

ale aj predsedu Krajského súdu Bratislava na 32 sudcov, včítane funkcionárov štátnej

správy súdu. Myslím, že nie je potrebné uvádzať to, že pri takejto migrácii sudcov

pernamentne dochádzalo k presunom agend v rámci súdnych oddelení.

Agendu PaNC za Okresný súd Bratislava III od jeho vzniku vybavujú dve

sudkyne, JUDr. Zdenka Mattielighová - územný obvod Okresného súdu Bratislava III

a JUDr. Zuzana Lohnertová (od 1. 7. 1997) územný obvod Okresu Senec a veci

bývalého Okresného súdu Bratislava-vidiek. K vývoju obsadenia agendy PaNC

sudcami treba uviesť nasledovné: Po odchode JUDr. Nadeždy Tomanicovej na

Okresný súd Bratislava IV. bola k 1. 1. 1997 poverená vybavovaním agendy PaNC

JUDr. Nadežda Weissová, ktorá však bez môjho súhlasu bola pridelená na

krátkodobú stáž na MS SR od 1. 3. 1997 do 30. 6. 1997. Následne, po mojom

nesúhlase a nesúhlase predsedu KS BA bola menovanej sudkyni predĺžená stáž do

konca roku 1997. Predĺženie stáže JUDr. Weissovej bolo dôvodom pre presunutie

agendy PaNC na vybavovanie druhej sudkyni (JUDr. Lohnertovej), v zmysle ust. § 2

ods. 2, 4 Vyhlášky č. v zmysle neskorších noviel. Až po predĺžení stáže

bolo možno vyhodnotiť neprítomnosť sudkyne za dlhodobú v zmysle Spravovacieho

poriadku.

Dňa 30. 4. 1997 sa na mňa obrátila navrhovateľka so sťažnosťou vo

veci jej návrhu na ktorú som odpovedal dňa 24. 6. 1997. Odpoveď je súčasťou spisu

sp. zn. V-2-15 , ktorý Vám zapožičiavame. Je nutné uviesť, že počty sudcov

uvedené vyššie sú počtami „tabuľkovými“, faktický stav je o piatich sudcov nižší

(dvaja sudcovi sú na stáži MS SR, dve sudkyne na materskej dovolenke, jedna

sudkyňa je dlhodobo práceneschopná).

Mám za to, že uvedené stručné opísanie zaťaženosti sudcov tunajšieho súdu

dávajú dostatočný obraz o možnosti prejednania veci bez zbytočného odkladu, ako ho

predpokladá SR.“

Právny zástupca matky podal v jej mene predsedovi Okresného súdu

Bratislava III dňa 30. 4. 1997 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

Zb. v znení neskorších predpisov. Sťažnosť vybavil predseda súdu listom

č. Spr. 2054/97 dňa 24. 6. 1997. V odpovedi uviedol, že agendu vybavuje iba

zastupujúca sudkyňa a sú robené kroky na prenesenie príslušnosti na Okresný súd

Malacky.

štát priznáva občanovi práva a slobody a zaväzuje sa ich sám chrániť

a dodržovať. Tieto úlohy plní prostredníctvom štátnych orgánov. Právo zaručené

podľa sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania

súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na

orgán súdnej moci. Ústavný súd už v súlade s medzinárodným štandardom

uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol, že

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje

zodpovednosti za pomalé konanie. Táto zásada sa vzťahuje aj na okolnosti konania

pred Okresným súdom Bratislava III o návrhu . Okresný súd Bratislava

III na odôvodnenie stavu konania vo veci vedenej pod sp. zn. uviedol

počet nevybavených vecí, o ktorých má súd rozhodnúť. Počet nevybavených vecí,

ktoré má súd rozhodnúť môže byť objektívnym stavom, ale tiež môže byť následkom

pretrvávajúcich nedostatkov v organizácii práce súdu alebo pomalého postupu osôb

konajúcich v mene súdu. Preto námietka počtu nevybavených vecí bez predloženia

dôkazov nemá povahu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za porušenie práva

občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Okresný súd Bratislava III také

dôkazy nenavrhol. Okresný súd Bratislava III neuviedol ani ďalšie okolnosti na

odôvodnenie ústavnosti svojho postupu.

Dňa 19. 9. 1997 oznámil právny zástupca ústavnému

súdu, že 17. 9. 1997 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. V-2 -30, ktorým súd prenáša svoju miestnu príslušnosť na Okresný

súd Skalica.

Takéto konanie súdu má povahu konania s prieťahmi. Súd príslušnosť na

iný preniesol po 14 mesiacoch od podania návrhu, pričom dôvody pre takéto

rozhodnutie existovali už dávno predtým. Naviac išlo len o technickú záležitosť.

Koncept uznesenia (počítačovo spracovaný) bol v spise pripravený už 8. 4. 1997

a k jeho vyhotoveniu a expedovaniu došlo až po 5 mesiacoch. Pritom je potrebné

zdôrazniť, že vzhľadom na skutočnosť, že v spise sa nenachádza jediný doklad

potrebný pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie ústavnej výchovy, vyžiada si

zisťovanie rozhodných skutočností ďalší čas na miestne príslušnom súde

v Skalici. Tieto okolnosti môžu zapríčiniť, že maloletá zotrvá v ústavnej výchove

ďalšie obdobie, ktoré sa môže výrazne premietnuť do jej dospievania. Maloletá v

mesiaci septembri dovŕšila 16 rokov veku a práve tento možno hodnotiť ako

najdôležitejší pre formovanie jej životných postojov. Výchovné pôsobenie matky je

pre dievča uvedeného veku nazastupiteľné a neodôvodnené zotrvávanie vo

výchovnom zariadení môže výrazným spôsobom zasiahnuť do života mladého

človeka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k

predseda senátu