Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 578 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (587)II. ÚS 74/97
PDF · 206.7 KB
No categories available
II. ÚS 74/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.
Ľubomíra Dobríka, sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Júliusa Černáka na
neverejnom zasadnutí 7. júla 1998 prerokoval podnet , bytom
zastúpenej JUDr. Oľgou Tatranskou, Advokátska kancelária,
Košice, Pražská 2 vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v
konaní o výkon rozhodnutia vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.
zn.
E 711/93 a takto
r o z h o d o l :
Okresný súd Košice - okolie postupom v konaní o výkon rozhodnutia sp.
zn. E 711/93 p o r u š i l ústavné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bol 10.
11. 1997 doručený podnet , bytom (ďalej len
„navrhovateľka“), v ktorom nečinnosť Okresného súdu Košice - okolie v konaní o
výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti sp. zn. E 711/93 označila za porušenie
práv občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov zo strany označeného súdu.
V odôvodnení navrhovateľka uvádza, že na základe rozsudku okresného
súdu
6 C 565/91-21, ktorý sa stal vykonateľným 20. 2. 1992 nedošlo k plneniu v jeho
výrokovej časti zo strany odporcu, preto podala návrh na výkon rozhodnutia. Na
urgencie z 2. 12. 1993, 10. 12. 1993 a 24. 5. 1995 Okresný súd Košice - okolie, podľa
tvrdenia navrhovateľky reagoval tak, že po 24. mesiacoch nečinnosti neprípustným
spôsobom revidoval uznesenie odvolacieho súdu z 13. 9. 93 č. k. 15 Co 338/93-8 a
Najvyššieho súdu SR Nco 8/94 a to zastavením právoplatného výkonu rozhodnutia
svojim uznesením z 18. 7. 1995. Dôvody, ktoré vo svojom liste uvádza predseda
Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie urgencie navrhovateľky z 27. 1. a 7. 4.
1997 považuje táto za zbytočné prieťahy a nečinnosť okresného súdu v konaní
pod sp. zn. E 711/93. Nesúhlasí s odôvodnením prieťahov v konaní predsedom
Okresného súdu Košice - okolie, že súd sa intenzívne zaoberá návrhmi povinného,
ktorým je o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. vo
vyjadrení, ktoré sa nachádza v zápisnici súdnych znalcov o ohliadke miesta, nemal
podľa vyjadrenia navrhovateľky výhrady voči spôsobu šetrenia a zistenému
skutkovému stavu, ale na pojednávaní pred okresným súdom vzniesol námietky voči
predloženým posudkom, čo je v príkrom rozpore s jeho písomným vyjadrením v
zápisniciach o ohliadke miesta.
Ďalej navrhovateľka tvrdí, že okresný súd vo svojej ústretovosti vychádza
povinnému tak ďaleko, že nariadil znovu ohliadku objektu 18. 6. 1997 a 30. 10. 1997
a poveril navrhovateľa (povinného) k násilnému odvŕtaniu a vylomeniu zámkov na
rodinnom dome napriek tomu, že tento doposiaľ disponuje kľúčmi od objektu,
neberúc zreteľ na rozsudok 6 C 565/91-21 a uznesenie E 711/93. Vŕtaním, páčením
zámkov a výplní vstupných dverí došlo podľa tvrdenia navrhovateľky k materiálnej
škode na objekte vo výške 5.400,- Sk, čo malo byť, podľa navrhovateľky, ohlásené a
zdokumentované policajným oddelením.
K podnetu navrhovateľka pripojila rozhodnutia Okresného súdu Košice -
okolie (predtým Košice - vidiek), Krajského súdu Košice, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a ďalšie písomnosti, predovšetkým sťažnosti na prieťahy v
konaní a odpovede predsedu Okresného súdu Košice - okolie na tieto sťažnosti.
Povinnosť podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení zákona č. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon o konaní pred Ústavným súdom
SR“) byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom bola zdokumentovaná
splnomocnením JUDr. Oľgy Tatranskej, Advokátska kancelária, Pražská 2, Košice.
Ústavný súd SR pri predbežnom prerokovaní podnetu z
jeho obsahu zistil, že tento smeruje k dovolaniu sa spravodlivého súdneho procesu,
resp. jeho princípu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na súdnu a
inú právnu ochranu, ako aj právo vlastniť majetok (vlastnícke právo vo všetkých jeho
aspektoch, tzn. držať ho, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), sú
základné práva občana garantované Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“) a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Z toho predovšetkým Ústavný súd SR vychádzal, a preto využijúc možnosť
danú mu čl. 130 ods. 3 Ústavy SR prijal podnet na
ďalšie konanie (II. ÚS 74/97 zo 4. decembra 1997).
K podnetu navrhovateľky si vyžiadal Ústavný súd SR listom z 8. 12. 1997
vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice - okolie. Predseda Okresného súdu
Košice - okolie zaslal Ústavnému súdu SR 2. 1. 1998 list, ktorý je označený
„Sťažnosť na prieťahy vo veci E 711/93“, adresovaný je ,
a Ústavnému súdu SR je daný na vedomie. V
sprievodnom liste (Spr. 844/97) sa uvádza...„zasielame naše vyjadrenie, ktoré je
zároveň odpoveďou na sťažnosť pre Vaše použitie“.
Podľa prvej vety označeného listu „dňa 21. 11. 1997 nám KS v Košiciach
postúpil Vašu sťažnosť na prieťahy vo veci E 711/93“ predseda Okresného súdu
Košice - okolie JUDr. Oto Jurčo neodpovedal na výzvu Ústavného súdu
SR 8. 12. 1997 (doručenie vykázané 9. 12. 1997) vyjadriť sa k podnetu
.
Obsahom listu predsedu Okresného súdu Košice - okolie (ako už je naznačené
vyššie) je odpoveď na sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v konaní vo veci E
711/93. Podľa vyjadrenia predsedu označeného súdu „od 28. 1. 1997 až do 2. 7. 1997
sudkyňa vo veci nekonala, pretože sa venovala ostatným 230 veciam, ktoré má v
senáte. Od
2. 7. 1997 do 15. 9. 1997 bola PN a jej zlý zdravotný stav ovplyvnil aj
predchádzajúcu nečinnosť vo veci ...“. V liste predseda ďalej oznámil, že „4. 11.
1997 podal povinný návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o ktorom dosiaľ nebolo
rozhodnuté a do konca roka 1997 zrejme ani nebude, pretože sudkyňa čerpá
dovolenku od 17. 12. 1997 do
7. 1. 1998. Po návrate z dovolenky bude sudkyňa musieť rozhodnúť o návrhu na
odklad výkonu rozhodnutia a až po správoplatnení tohto rozhodnutia bude možné vo
výkone pokračovať“.
Po príprave konania vo veci samej Ústavný súd SR predpokladal, že od
ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, preto v súlade s
ustanovením § 30 ods. 2 zákona o konaní pred Ústavným súdom SR vyžiadal od
obidvoch účastníkov vyjadrenie, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.
Zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Oľga Tatranská 24. 6. 1998 oznámila, že
súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Rovnako vo svojom liste z 29. 6. 1998
vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania predseda Okresného súdu
Košice - okolie JUDr. Oto Jurčo.
II.
Ústavný súd SR pri posudzovaní námietok podnetu navrhovateľky vychádzal
z podstaty základného ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré z
hľadiska efektívnosti ochrany základných ľudských práv a slobôd je, resp. má byť
najúčinnejšia a rozhodujúca. Toto adjektívum ale je adekvátne len v prípade, ak
všetky postuláty práva na spravodlivý súdny proces sa v praxi dodržiavajú. Právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom je jedným z ústavných
súdnoprocesných princípov (princípov procesnej povahy) zahrnutých v garanciách čl.
48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa citovaného článku Ústavy SR „každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“. Ústavnému právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov musia zodpovedať povinnosti súdov,
štátnych orgánov, či orgánov verejnej správy konať spôsobom vylučujúcim zbytočné
prieťahy. V posudzovanom prípade takéto povinnosti v súlade s Ústavou SR ukladá
predovšetkým zákon o súdoch a sudcoch a súvisiaci zákon o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách
prísediacich a Občiansky súdny poriadok ako základný zákon, ktorý upravuje postup
súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Podľa ustanovenia § 100
Občianskeho súdneho poriadku „len čo sa konanie začalo postupuje v ňom súd i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“.
Rozhodovať bez prieťahov je jednou z povinností sudcu aj podľa
ustanovenia § 5 ods. 2, druhej vety zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.
V prípade, že sudca neplní vyššie uvedené povinnosti, umožňuje citovaný zákon o
súdoch a sudcoch a zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich,
podať sťažnosť na príslušný orgán štátnej správy súdov.
Možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní je jedným z právnych
prostriedkov nápravy, resp. odstránenia porušenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov príslušným súdom. Preto Ústavný súd SR ešte pri predbežnom
prerokovaní podnetu na neverejnom zasadnutí zisťuje, či bola táto možnosť
predkladateľom podnetu využitá, prípadne, či aj napriek využitiu tejto možnosti
nedošlo k náprave a odstráneniu prieťahov v konaní. Navrhovateľka
túto právnu možnosť nápravy využila, dokonca niekoľkokrát, ale
bezúspešne.
Podľa priloženej fotokópie listu podaného osobne na Okresnom súdu Košice -
vidiek 3. 12. 1993 (podľa prezentačnej pečiatky) navrhovateľka žiadala predsedu
označeného súdu o písomné stanovisko vo veci E 711/93 zo dňa 21. 7. 1993, v
ktorom sa nariaďuje výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti zapísanej na LV
v katastrálnom území , ale odporca (povinný) odmieta
dobrovoľne nehnuteľnosť vypratať. V poradí druhým listom z 13. 12. 1993
navrhovateľka opätovne žiadala predsedu Okresného súdu Košice - vidiek, aby v
zmysle vydaného uznesenia E 711/93, ktorý vydal Okresný súd Košice - vidiek, určil
deň výkonu rozhodnutia voči odporcovi o vypratanie nehnuteľnosti a umožnil tak
užívanie nehnuteľnosti. Treťou urgenciou, ako ju nazvala navrhovateľka, z 24. 5.
1995 navrhovateľka znovu žiadala predsedu Okresného súdu Košice - vidiek, aby
prijal účinné opatrenia v zmysle uznesenia E 711/93 z 21. 7. 1993. Konštatovala tiež,
že neobdržala žiadnu písomnú odpoveď ani rozhodnutie okresného súdu, ktorý by
zaviazal povinného uhradiť trovy konania.
Aj z listu Krajského súdu v Košiciach ( Spr. 11229/96 zo 16. 12. 1996)
vyplýva, že navrhovateľka celý čas, to znamená, až do podania podnetu na Ústavný
súd SR, sa domáhala svojho práva a realizácie rozsudku výkonom rozhodnutia, bola
súčinná v celom konaní a jej správanie v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako
také, ktoré by tiež prispelo k prieťahom v konaní. Rovnako to potvrdzuje jej list z 27.
1. 1997 adresovaný predsedovi Okresného súdu Košice - okolie (právny nástupca
Okresného súdu Košice - vidiek), ktorým ho žiadala, aby sa osobne angažoval a
dohliadal nad tým, aby sa urobili neodkladne také opatrenia aké ukladá
rozhodnutie E 711/93 z
21. 7. 1993 voči povinnému .
Sťažnosťou na prieťahy v konaní vo veci E 711/93 sa navrhovateľka domáhala
nápravy aj na Krajskom súde Košice. Vyplýva to z listu predsedu Okresného súdu
Košice - okolie (Spr. 273/98 z 18. 5. 1998) doručeného navrhovateľke ako odpoveď
na sťažnosť z 2. 4. 1998, ktorá bola Okresnému súdu Košice - okolie postúpená z
Krajského súdu v Košiciach.
Právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR formulované bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na
všetky subjektívne práva a nie je z jeho dodržiavania umožnená žiadna výnimka.
Obdobnú úpravu (pokiaľ ide o občianske práva alebo záväzky) upravuje aj čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská
republika viazaná.
Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, neplatí pre všetky prípady rovnako presne
ohraničená lehota. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá je kompatibilná s
ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, primeranosť lehoty sa
posudzuje vždy osobitne, podľa každého konkrétneho prípadu. Okrem už
naznačeného správania sa a súčinnosti účastníkov konania (navrhovateľa, či
sťažovateľa) dôležitým kritériom pri posudzovaní primeranosti lehoty je zložitosť
prerokovávanej veci a spôsob, ktorým orgán túto vec prerokováva. Do spôsobu súdu,
ktorým vec prerokováva patrí aj povinnosť súdu dbať o to, aby každý na konaní
participujúci, napr. aj znalec, tlmočník apod. konal tak, aby nedochádzalo k
zbytočným prieťahom. Osobitné, resp. výnimočné okolnosti môžu byť tiež jedným z
kritérií, či v konkrétnom prípade došlo k prieťahom v konaní, alebo či vec bola
prerokovaná v primeranej lehote.
Za začiatok lehoty sa spravidla považuje deň podania návrhu na súd; pokiaľ
ide o koniec lehoty táto sa posudzuje ako celok až do okamihu, kedy súd ukončí
právnu neistotu vo veci, ktorá bola predmetom prerokovávania pred súdom.
Zložitosť prerokovávanej veci z hľadiska skutkového a z hľadiska právnej
úpravy relevantnej pre prerokovávanú vec, je druhým základným kritériom prieťahov
v konaní.
Predmetom konania pred okresným súdom bol návrh na výkon rozhodnutia
vyprataním nehnuteľnosti. Okresný súd Košice - vidiek uznesením E 711/93-8
z
21. 7. 1993 nariadil výkon rozhodnutia podľa vykonateľného rozsudku Okresného
súdu Košice - vidiek zo dňa 2. 10. 1991 sp. zn. 6 C 565/91-21 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Košice sp. zn. 13 Co 326/91-39, ktorý nadobudol
právoplatnosť 20. 2. 1992 vyprataním nehnuteľnosti zapísanej na LV kat.
územie , dom, dvor, vrátane obytných miestností rodinného
domu, hospodárske miestnosti, komoru, sklad, maštaľ, sklad uhlia a stodolu
nachádzajúcich sa na parcele . Súčasne súd zaviazal povinného (
) uhradiť trovy konania za výkon rozhodnutia vo výške 300,- Sk oprávnenej.
Uznesením E 711/93-25 Okresný súd Košice - vidiek 18. 7. 1995, teda dva
roky po nariadení výkonu rozhodnutia, zastavil výkon rozhodnutia a v odôvodnení
uviedol, že po nariadení výkonu rozhodnutia zistil, že oprávnená osoba previedla
vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti dňa 15. 10. 1991 na , čím
podľa odôvodnenia súdu už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti
zapísaných na liste vlastníctve kat. územia a zaniklo jej
právo rozhodnutím priznané. Proti tomuto uzneseniu sa odvolala
na Krajský súd v Košiciach. Navrhla zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a
pokračovať vo výkone rozhodnutia. Tento uznesením 14 Co 158/96-37 (31. októbra
1996) zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia Krajský súd Košice zdôraznil, že pri nariadení výkonu
rozhodnutia nebolo prihliadnuté na námietku povinného, že oprávnená nie je
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, lebo k zmene vlastníka došlo ešte pred
vydaním titulu (k prevodu vlastníctva došlo 16. 10. 1991 a podkladový rozsudok bol
vydaný 25. 10. 1991) a preto tu neboli skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
vykonávaného rozhodnutia. Okolnosti, ktoré znamenajú zánik práva v titule
uvedeného a ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon dovoľuje uplatňovať len v
občianskom súdnom konaní spôsobom na to určeným, t. j. nie vo vykonávacom
konaní.
Za tohto stavu, odôvodnil ďalej Krajský súd Košice, „zastavenie rozhodnutiu
podľa § 268 ods. 1 písm. g) OSP s odôvodnením, že po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané, nemá oporu v zistenom skutkovom stave a naviac neprípustným
spôsobom reviduje uznesenie odvolacieho súdu z 13. 9. 1993 č. k. 15 Co 338/93-8. Už
v tomto rozhodnutí totiž odvolací súd uzavrel, že pri výkone rozhodnutia možno
prihliadať len na také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní vykonávaného rozhodnutia
a nemožno akceptovať to, čo sa udialo pred jeho vydaním“.
Zložitosť veci z hľadiska skutkového stavu a právnej úpravy ako jedno z troch
základných kritérií, či prieťahy v konaní boli odôvodnené alebo boli zbytočné, v
danom prípade nemožno preto považovať za odôvodnenie prieťahov v konaní, teda
za ospravedlňujúce prieťahy, resp. za prejednanie veci v primeranej lehote.
Už v rozsudku Okresného súdu Košice - vidiek (právny predchodca Okresného
súdu Košice - okolie) č. k. 6 C 565/91-21, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 2. 1992,
bolo vykonaným dokazovaním zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti (vypratanie, ktorých bolo predmetom výkonu rozhodnutia E 711/93),
čo preukázala listom vlastníctva. Povinný vyprataním nehnuteľnosti (podľa
odôvodnenia označeného rozsudku) vo svojej výpovedi uviedol, že vlastníctvo
navrhovateľky uznáva, ako aj spôsob užívania nehnuteľnosti. Skutočnosť, že povinný
disponovanie navrhovateľky svojim vlastníctvom využíval na podávanie
opakovaných návrhov tiež nemožno kvalifikovať ako zložitosť skutkového stavu
alebo zložitosť právnej úpravy relevantnej pre namietanú vec. Jednoznačne to tiež
potvrdzuje vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 14 Co 158/96-37,
ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení výkonu rozhodnutia a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Treba ale poznamenať, že zložitosťou skutkového stavu alebo právnej úpravy
neodôvodňuje vo svojich odpovediach prieťahy v konaní ani predseda Okresného
súdu Košice - okolie.
Spôsob, ktorým orgán vec prerokovával ako kritériom prieťahov, je vzhľadom
na vyššie uvedené preto príčinou prieťahov, ktoré ústavný súd kvalifikuje ako také,
ktorým sa bolo možné vyhnúť v konaní namietanom navrhovateľkou. Okrem už
uvedených rozhodnutí a vybratých častí ich odôvodnení, vyplýva to aj z odpovede
predsedu Okresného súdu Košice - okolie (z 25. 3. 1997) na prieťahy v konaní vo
veci č. k. E 711/93. Hneď v úvode listu predseda súdu uvádza, že „od posledného
rozhodnutia krajského súdu v tejto veci a doručenia nášmu súdu uplynuli len 3
mesiace, čo na našom súde nie je možné považovať za prieťah vzhľadom na veľké
množstvo vecí v senáte u jednotlivých sudcov. Celkove však nebol zrealizovaný
výkon rozhodnutia od roku 1993 len preto, že vo veci sa stále koná o návrhoch na
zastavenie výkonu rozhodnutia, ktoré podáva povinný. Terajšie uznesenie krajského
súdu o zrušení uznesenia nášho súdu o zastavení výkonu rozhodnutia sa stalo
právoplatným 23. 1. 1997. Od tej doby súd vo veci nevykonal žiaden úkon, pretože
od podania Vašej sťažnosti od 28. 1. 1997 bol spis za účelom jej vybavenia v mojej
dispozícii. V ďalšom predseda súdu uvádza, že „vzhľadom na personálne obsadenie
súdu, na ekonomické možnosti, dopravné prostriedky a pod. momentálne nie je
možné zrealizovať vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ sa v nej nachádzajú veci patriace
povinnému, pretože súd nemá možnosť ich náležite zabezpečiť proti poškodeniu a
odcudzeniu“.
Záverečná veta „v záujme zrealizovania exekúcie by bolo pre Vás
najjednoduchšie riešenie obrátiť sa na niektorý z exekútorských úradov v Košiciach,
ktorý je na takéto úkony pripravený lepšie ako súd“, z hľadiska výpovednej hodnoty,
nota bene, ak je vyslovená po štyroch rokoch od začiatku namietaného konania a viac
ako päť rokov od začiatku konania o ochrane vlastníckeho práva je presvedčivým
dôkazom plnenia povinnosti súdu súvisiacich s ústavným právom na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Spôsob, akým súd vec rieši, je zrejmý aj z listu predsedu Okresného súdu
Košice - okolie Spr. 844/97 (doručený Ústavnému súdu SR 2. 1. 1998) adresovaného
a Ústavnému súdu SR doručeného na vedomie. V liste odpovedá
predseda súdu navrhovateľke na sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci E 711/93,
ktorá bola odstúpená (21. 11. 1997) Krajským súdom v Košiciach. V odpovedi sa
uvádza, že „od 28. 1. 1997 až do 2. 7. 1997 sudkyňa vo veci nekonala, pretože sa
venovala ostatným 230 veciam, ktoré má v senáte. Od 2. 7. 1997 do 15. 9. 1997 bola
PN a jej zlý zdravotný stav ovplyvnil aj predchádzajúcu nečinnosť vo veci, pretože
už pred nástupom na operáciu zdravotné problémy ovplyvňovali jej pracovné
výsledky. Dňa 4. 11. 1997 podal povinný návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o
ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté a do konca roku 1997 zrejme ani nebude, pretože
sudkyňa čerpá dovolenku od 17. 12. 1997 do 7. 1. 1998.
Ústavný súd SR v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva vo svojich rozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že je povinnosťou súdu
a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom v
konaní. Nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ho
nezbavujú zodpovednosti za plnenie povinností súvisiacich s právom každého na
prerokovanie veci (v primeranej lehote) bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o
preťaženosť súdu, táto sa ospravedlňuje len výnimočne, pokiaľ príslušný súd urobil
všetko pre to, aby táto prekážka bola čo najskôr zlikvidovaná.
Platí to aj v posudzovanom prípade, v ktorom príčinou prieťahov v konaní
bola nesprávna a nedostatočná organizácia práce. Za takúto treba považovať určenie
čerpania dovolenky na zotavenie sudkyni konajúcej v namietanej veci aj napriek
množstvu nevybavených vecí a s tým spojené avizovanie ďalších prieťahov. K iným
nedostatkom patrí, po štyroch rokoch trvania konania odkaz na iný orgán -
exekútorsky úrad z dôvodov lepšej pripravenosti ako súd, ale aj nedodržanie a
revidovanie uznesenia odvolacieho súdu. V konaní nebolo teda preukázané plnenie
povinnosti postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie vybavená a aby sa predišlo
zbytočným prieťahom. Súd ako štátny orgán vykonáva štátnu moc (súdnu) menom
štátu. Menom štátu za podmienok a spôsobom ustanoveným v súlade s ústavou
poskytuje aj súdnu ochranu práv občana.
Preto Ústavný súd SR vychádzajúc z ústavného práva na súdnu ochranu a jeho
procesných postulátov a posúdiac všetky hodnotiace kritéria prieťahov v konkrétnom
konaní súdu, vyhovel podnetu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 7. júla 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ľubomír
Dobrík
predseda senátu