Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 74/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Ľubomíra Dobríka, sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Júliusa Černáka na

neverejnom zasadnutí 7. júla 1998 prerokoval podnet , bytom

zastúpenej JUDr. Oľgou Tatranskou, Advokátska kancelária,

Košice, Pražská 2 vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upraveného v v

konaní o výkon rozhodnutia vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.

zn.

E 711/93 a takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Košice - okolie postupom v konaní o výkon rozhodnutia sp.

zn. E 711/93 p o r u š i l ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v , .

O d ô v o d n e n i e

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bol 10.

11. 1997 doručený podnet , bytom (ďalej len

„navrhovateľka“), v ktorom nečinnosť Okresného súdu Košice - okolie v konaní o

výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti sp. zn. E 711/93 označila za porušenie

práv občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov zo strany označeného súdu.

V odôvodnení navrhovateľka uvádza, že na základe rozsudku okresného

súdu

-21, ktorý sa stal vykonateľným 20. 2. 1992 nedošlo k plneniu v jeho

výrokovej časti zo strany odporcu, preto podala návrh na výkon rozhodnutia. Na

urgencie z 2. 12. 1993, 10. 12. 1993 a 24. 5. 1995 Okresný súd Košice - okolie, podľa

tvrdenia navrhovateľky reagoval tak, že po 24. mesiacoch nečinnosti neprípustným

spôsobom revidoval uznesenie odvolacieho súdu z 13. 9. 93 č. k. -8 a

Najvyššieho súdu SR Nco 8/94 a to zastavením právoplatného výkonu rozhodnutia

svojim uznesením z 18. 7. 1995. Dôvody, ktoré vo svojom liste uvádza predseda

Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie urgencie navrhovateľky z 27. 1. a 7. 4.

1997 považuje táto za zbytočné prieťahy a nečinnosť okresného súdu v konaní

pod sp. zn. E 711/93. Nesúhlasí s odôvodnením prieťahov v konaní predsedom

Okresného súdu Košice - okolie, že súd sa intenzívne zaoberá návrhmi povinného,

ktorým je o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. vo

vyjadrení, ktoré sa nachádza v zápisnici súdnych znalcov o ohliadke miesta, nemal

podľa vyjadrenia navrhovateľky výhrady voči spôsobu šetrenia a zistenému

skutkovému stavu, ale na pojednávaní pred okresným súdom vzniesol námietky voči

predloženým posudkom, čo je v príkrom rozpore s jeho písomným vyjadrením v

zápisniciach o ohliadke miesta.

Ďalej navrhovateľka tvrdí, že okresný súd vo svojej ústretovosti vychádza

povinnému tak ďaleko, že nariadil znovu ohliadku objektu 18. 6. 1997 a 30. 10. 1997

a poveril navrhovateľa (povinného) k násilnému odvŕtaniu a vylomeniu zámkov na

rodinnom dome napriek tomu, že tento doposiaľ disponuje kľúčmi od objektu,

neberúc zreteľ na rozsudok -21 a uznesenie E 711/93. Vŕtaním, páčením

zámkov a výplní vstupných dverí došlo podľa tvrdenia navrhovateľky k materiálnej

škode na objekte vo výške 5.400,- Sk, čo malo byť, podľa navrhovateľky, ohlásené a

zdokumentované policajným oddelením.

K podnetu navrhovateľka pripojila rozhodnutia Okresného súdu Košice -

okolie (predtým Košice - vidiek), Krajského súdu Košice, Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a ďalšie písomnosti, predovšetkým sťažnosti na prieťahy v

konaní a odpovede predsedu Okresného súdu Košice - okolie na tieto sťažnosti.

Povinnosť podľa ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v

znení (ďalej len „zákon o konaní pred Ústavným súdom

SR“) byť zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom bola zdokumentovaná

splnomocnením JUDr. Oľgy Tatranskej, Advokátska kancelária, Pražská 2, Košice.

Ústavný súd SR pri predbežnom prerokovaní podnetu z

jeho obsahu zistil, že tento smeruje k dovolaniu sa spravodlivého súdneho procesu,

resp. jeho princípu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na súdnu a

inú právnu ochranu, ako aj právo vlastniť majetok (vlastnícke právo vo všetkých jeho

aspektoch, tzn. držať ho, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), sú

základné práva občana garantované (ďalej len „Ústava

SR“) a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Z toho predovšetkým Ústavný súd SR vychádzal, a preto využijúc možnosť

danú mu SR prijal podnet na

ďalšie konanie ( zo 4. decembra 1997).

K podnetu navrhovateľky si vyžiadal Ústavný súd SR listom z 8. 12. 1997

vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice - okolie. Predseda Okresného súdu

Košice - okolie zaslal Ústavnému súdu SR 2. 1. 1998 list, ktorý je označený

„Sťažnosť na prieťahy vo veci E 711/93“, adresovaný je ,

a Ústavnému súdu SR je daný na vedomie. V

sprievodnom liste (Spr. 844/97) sa uvádza...„zasielame naše vyjadrenie, ktoré je

zároveň odpoveďou na sťažnosť pre Vaše použitie“.

Podľa prvej vety označeného listu „dňa 21. 11. 1997 nám KS v Košiciach

postúpil Vašu sťažnosť na prieťahy vo veci E 711/93“ predseda Okresného súdu

Košice - okolie JUDr. Oto Jurčo neodpovedal na výzvu Ústavného súdu

SR 8. 12. 1997 (doručenie vykázané 9. 12. 1997) vyjadriť sa k podnetu

.

Obsahom listu predsedu Okresného súdu Košice - okolie (ako už je naznačené

vyššie) je odpoveď na sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v konaní vo veci E

711/93. Podľa vyjadrenia predsedu označeného súdu „od 28. 1. 1997 až do 2. 7. 1997

sudkyňa vo veci nekonala, pretože sa venovala ostatným 230 veciam, ktoré má v

senáte. Od

2. 7. 1997 do 15. 9. 1997 bola PN a jej zlý zdravotný stav ovplyvnil aj

predchádzajúcu nečinnosť vo veci ...“. V liste predseda ďalej oznámil, že „4. 11.

1997 podal povinný návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o ktorom dosiaľ nebolo

rozhodnuté a do konca roka 1997 zrejme ani nebude, pretože sudkyňa čerpá

dovolenku od 17. 12. 1997 do

7. 1. 1998. Po návrate z dovolenky bude sudkyňa musieť rozhodnúť o návrhu na

odklad výkonu rozhodnutia a až po správoplatnení tohto rozhodnutia bude možné vo

výkone pokračovať“.

Po príprave konania vo veci samej Ústavný súd SR predpokladal, že od

ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, preto v súlade s

ustanovením § 30 ods. 2 zákona o konaní pred Ústavným súdom SR vyžiadal od

obidvoch účastníkov vyjadrenie, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.

Zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Oľga Tatranská 24. 6. 1998 oznámila, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Rovnako vo svojom liste z 29. 6. 1998

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania predseda Okresného súdu

Košice - okolie JUDr. Oto Jurčo.

II.

Ústavný súd SR pri posudzovaní námietok podnetu navrhovateľky vychádzal

z podstaty základného ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré z

hľadiska efektívnosti ochrany základných ľudských práv a slobôd je, resp. má byť

najúčinnejšia a rozhodujúca. Toto adjektívum ale je adekvátne len v prípade, ak

všetky postuláty práva na spravodlivý súdny proces sa v praxi dodržiavajú. Právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom je jedným z ústavných

súdnoprocesných princípov (princípov procesnej povahy) zahrnutých v garanciách čl.

48 ods. 2 SR. Podľa citovaného článku SR „každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“. Ústavnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov musia zodpovedať povinnosti súdov,

štátnych orgánov, či orgánov verejnej správy konať spôsobom vylučujúcim zbytočné

prieťahy. V posudzovanom prípade takéto povinnosti v súlade s SR ukladá

predovšetkým zákon o súdoch a sudcoch a súvisiaci zákon o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich a ako základný zákon, ktorý upravuje postup

súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Podľa ustanovenia § 100

„len čo sa konanie začalo postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“.

Rozhodovať bez prieťahov je jednou z povinností sudcu aj podľa

ustanovenia , druhej vety o súdoch a sudcoch.

V prípade, že sudca neplní vyššie uvedené povinnosti, umožňuje citovaný zákon o

súdoch a sudcoch a o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich,

podať sťažnosť na príslušný orgán štátnej správy súdov.

Možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní je jedným z právnych

prostriedkov nápravy, resp. odstránenia porušenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov príslušným súdom. Preto Ústavný súd SR ešte pri predbežnom

prerokovaní podnetu na neverejnom zasadnutí zisťuje, či bola táto možnosť

predkladateľom podnetu využitá, prípadne, či aj napriek využitiu tejto možnosti

nedošlo k náprave a odstráneniu prieťahov v konaní. Navrhovateľka

túto právnu možnosť nápravy využila, dokonca niekoľkokrát, ale

bezúspešne.

Podľa priloženej fotokópie listu podaného osobne na Okresnom súdu Košice -

vidiek 3. 12. 1993 (podľa prezentačnej pečiatky) navrhovateľka žiadala predsedu

označeného súdu o písomné stanovisko vo veci E 711/93 zo dňa 21. 7. 1993, v

ktorom sa nariaďuje výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti zapísanej na LV

v katastrálnom území , ale odporca (povinný) odmieta

dobrovoľne nehnuteľnosť vypratať. V poradí druhým listom z 13. 12. 1993

navrhovateľka opätovne žiadala predsedu Okresného súdu Košice - vidiek, aby v

zmysle vydaného uznesenia E 711/93, ktorý vydal Okresný súd Košice - vidiek, určil

deň výkonu rozhodnutia voči odporcovi o vypratanie nehnuteľnosti a umožnil tak

užívanie nehnuteľnosti. Treťou urgenciou, ako ju nazvala navrhovateľka, z 24. 5.

1995 navrhovateľka znovu žiadala predsedu Okresného súdu Košice - vidiek, aby

prijal účinné opatrenia v zmysle uznesenia E 711/93 z 21. 7. 1993. Konštatovala tiež,

že neobdržala žiadnu písomnú odpoveď ani rozhodnutie okresného súdu, ktorý by

zaviazal povinného uhradiť trovy konania.

Aj z listu Krajského súdu v Košiciach ( Spr. 11229/96 zo 16. 12. 1996)

vyplýva, že navrhovateľka celý čas, to znamená, až do podania podnetu na Ústavný

súd SR, sa domáhala svojho práva a realizácie rozsudku výkonom rozhodnutia, bola

súčinná v celom konaní a jej správanie v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako

také, ktoré by tiež prispelo k prieťahom v konaní. Rovnako to potvrdzuje jej list z 27.

1. 1997 adresovaný predsedovi Okresného súdu Košice - okolie (právny nástupca

Okresného súdu Košice - vidiek), ktorým ho žiadala, aby sa osobne angažoval a

dohliadal nad tým, aby sa urobili neodkladne také opatrenia aké ukladá

rozhodnutie E 711/93 z

21. 7. 1993 voči povinnému .

Sťažnosťou na prieťahy v konaní vo veci E 711/93 sa navrhovateľka domáhala

nápravy aj na Krajskom súde Košice. Vyplýva to z listu predsedu Okresného súdu

Košice - okolie (Spr. 273/98 z 18. 5. 1998) doručeného navrhovateľke ako odpoveď

na sťažnosť z 2. 4. 1998, ktorá bola Okresnému súdu Košice - okolie postúpená z

Krajského súdu v Košiciach.

Právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2

SR formulované bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na

všetky subjektívne práva a nie je z jeho dodržiavania umožnená žiadna výnimka.

Obdobnú úpravu (pokiaľ ide o občianske práva alebo záväzky) upravuje aj čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská

republika viazaná.

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, neplatí pre všetky prípady rovnako presne

ohraničená lehota. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá je kompatibilná s

ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, primeranosť lehoty sa

posudzuje vždy osobitne, podľa každého konkrétneho prípadu. Okrem už

naznačeného správania sa a súčinnosti účastníkov konania (navrhovateľa, či

sťažovateľa) dôležitým kritériom pri posudzovaní primeranosti lehoty je zložitosť

prerokovávanej veci a spôsob, ktorým orgán túto vec prerokováva. Do spôsobu súdu,

ktorým vec prerokováva patrí aj povinnosť súdu dbať o to, aby každý na konaní

participujúci, napr. aj znalec, tlmočník apod. konal tak, aby nedochádzalo k

zbytočným prieťahom. Osobitné, resp. výnimočné okolnosti môžu byť tiež jedným z

kritérií, či v konkrétnom prípade došlo k prieťahom v konaní, alebo či vec bola

prerokovaná v primeranej lehote.

Za začiatok lehoty sa spravidla považuje deň podania návrhu na súd; pokiaľ

ide o koniec lehoty táto sa posudzuje ako celok až do okamihu, kedy súd ukončí

právnu neistotu vo veci, ktorá bola predmetom prerokovávania pred súdom.

Zložitosť prerokovávanej veci z hľadiska skutkového a z hľadiska právnej

úpravy relevantnej pre prerokovávanú vec, je druhým základným kritériom prieťahov

v konaní.

Predmetom konania pred okresným súdom bol návrh na výkon rozhodnutia

vyprataním nehnuteľnosti. Okresný súd Košice - vidiek uznesením E 711/93-8

z

21. 7. 1993 nariadil výkon rozhodnutia podľa vykonateľného rozsudku Okresného

súdu Košice - vidiek zo dňa 2. 10. 1991 sp. zn. -21 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Košice sp. zn. -39, ktorý nadobudol

právoplatnosť 20. 2. 1992 vyprataním nehnuteľnosti zapísanej na LV kat.

územie , dom, dvor, vrátane obytných miestností rodinného

domu, hospodárske miestnosti, komoru, sklad, maštaľ, sklad uhlia a stodolu

nachádzajúcich sa na parcele . Súčasne súd zaviazal povinného (

) uhradiť trovy konania za výkon rozhodnutia vo výške 300,- Sk oprávnenej.

Uznesením E 711/93-25 Okresný súd Košice - vidiek 18. 7. 1995, teda dva

roky po nariadení výkonu rozhodnutia, zastavil výkon rozhodnutia a v odôvodnení

uviedol, že po nariadení výkonu rozhodnutia zistil, že oprávnená osoba previedla

vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti dňa 15. 10. 1991 na , čím

podľa odôvodnenia súdu už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti

zapísaných na liste vlastníctve kat. územia a zaniklo jej

právo rozhodnutím priznané. Proti tomuto uzneseniu sa odvolala

na Krajský súd v Košiciach. Navrhla zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a

pokračovať vo výkone rozhodnutia. Tento uznesením -37 (31. októbra

1996) zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V

odôvodnení uznesenia Krajský súd Košice zdôraznil, že pri nariadení výkonu

rozhodnutia nebolo prihliadnuté na námietku povinného, že oprávnená nie je

vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, lebo k zmene vlastníka došlo ešte pred

vydaním titulu (k prevodu vlastníctva došlo 16. 10. 1991 a podkladový rozsudok bol

vydaný 25. 10. 1991) a preto tu neboli skutočnosti, ktoré nastali po vydaní

vykonávaného rozhodnutia. Okolnosti, ktoré znamenajú zánik práva v titule

uvedeného a ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon dovoľuje uplatňovať len v

občianskom súdnom konaní spôsobom na to určeným, t. j. nie vo vykonávacom

konaní.

Za tohto stavu, odôvodnil ďalej Krajský súd Košice, „zastavenie rozhodnutiu

podľa s odôvodnením, že po vydaní rozhodnutia zaniklo

právo ním priznané, nemá oporu v zistenom skutkovom stave a naviac neprípustným

spôsobom reviduje uznesenie odvolacieho súdu z 13. 9. 1993 č. k. -8. Už

v tomto rozhodnutí totiž odvolací súd uzavrel, že pri výkone rozhodnutia možno

prihliadať len na také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní vykonávaného rozhodnutia

a nemožno akceptovať to, čo sa udialo pred jeho vydaním“.

Zložitosť veci z hľadiska skutkového stavu a právnej úpravy ako jedno z troch

základných kritérií, či prieťahy v konaní boli odôvodnené alebo boli zbytočné, v

danom prípade nemožno preto považovať za odôvodnenie prieťahov v konaní, teda

za ospravedlňujúce prieťahy, resp. za prejednanie veci v primeranej lehote.

Už v rozsudku Okresného súdu Košice - vidiek (právny predchodca Okresného

súdu Košice - okolie) č. k. -21, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 2. 1992,

bolo vykonaným dokazovaním zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti (vypratanie, ktorých bolo predmetom výkonu rozhodnutia E 711/93),

čo preukázala listom vlastníctva. Povinný vyprataním nehnuteľnosti (podľa

odôvodnenia označeného rozsudku) vo svojej výpovedi uviedol, že vlastníctvo

navrhovateľky uznáva, ako aj spôsob užívania nehnuteľnosti. Skutočnosť, že povinný

disponovanie navrhovateľky svojim vlastníctvom využíval na podávanie

opakovaných návrhov tiež nemožno kvalifikovať ako zložitosť skutkového stavu

alebo zložitosť právnej úpravy relevantnej pre namietanú vec. Jednoznačne to tiež

potvrdzuje vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach -37,

ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení výkonu rozhodnutia a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Treba ale poznamenať, že zložitosťou skutkového stavu alebo právnej úpravy

neodôvodňuje vo svojich odpovediach prieťahy v konaní ani predseda Okresného

súdu Košice - okolie.

Spôsob, ktorým orgán vec prerokovával ako kritériom prieťahov, je vzhľadom

na vyššie uvedené preto príčinou prieťahov, ktoré ústavný súd kvalifikuje ako také,

ktorým sa bolo možné vyhnúť v konaní namietanom navrhovateľkou. Okrem už

uvedených rozhodnutí a vybratých častí ich odôvodnení, vyplýva to aj z odpovede

predsedu Okresného súdu Košice - okolie (z 25. 3. 1997) na prieťahy v konaní vo

veci č. k. E 711/93. Hneď v úvode listu predseda súdu uvádza, že „od posledného

rozhodnutia krajského súdu v tejto veci a doručenia nášmu súdu uplynuli len 3

mesiace, čo na našom súde nie je možné považovať za prieťah vzhľadom na veľké

množstvo vecí v senáte u jednotlivých sudcov. Celkove však nebol zrealizovaný

výkon rozhodnutia od roku 1993 len preto, že vo veci sa stále koná o návrhoch na

zastavenie výkonu rozhodnutia, ktoré podáva povinný. Terajšie uznesenie krajského

súdu o zrušení uznesenia nášho súdu o zastavení výkonu rozhodnutia sa stalo

právoplatným 23. 1. 1997. Od tej doby súd vo veci nevykonal žiaden úkon, pretože

od podania Vašej sťažnosti od 28. 1. 1997 bol spis za účelom jej vybavenia v mojej

dispozícii. V ďalšom predseda súdu uvádza, že „vzhľadom na personálne obsadenie

súdu, na ekonomické možnosti, dopravné prostriedky a pod. momentálne nie je

možné zrealizovať vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ sa v nej nachádzajú veci patriace

povinnému, pretože súd nemá možnosť ich náležite zabezpečiť proti poškodeniu a

odcudzeniu“.

Záverečná veta „v záujme zrealizovania exekúcie by bolo pre Vás

najjednoduchšie riešenie obrátiť sa na niektorý z exekútorských úradov v Košiciach,

ktorý je na takéto úkony pripravený lepšie ako súd“, z hľadiska výpovednej hodnoty,

nota bene, ak je vyslovená po štyroch rokoch od začiatku namietaného konania a viac

ako päť rokov od začiatku konania o ochrane vlastníckeho práva je presvedčivým

dôkazom plnenia povinnosti súdu súvisiacich s ústavným právom na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

Spôsob, akým súd vec rieši, je zrejmý aj z listu predsedu Okresného súdu

Košice - okolie Spr. 844/97 (doručený Ústavnému súdu SR 2. 1. 1998) adresovaného

a Ústavnému súdu SR doručeného na vedomie. V liste odpovedá

predseda súdu navrhovateľke na sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci E 711/93,

ktorá bola odstúpená (21. 11. 1997) Krajským súdom v Košiciach. V odpovedi sa

uvádza, že „od 28. 1. 1997 až do 2. 7. 1997 sudkyňa vo veci nekonala, pretože sa

venovala ostatným 230 veciam, ktoré má v senáte. Od 2. 7. 1997 do 15. 9. 1997 bola

PN a jej zlý zdravotný stav ovplyvnil aj predchádzajúcu nečinnosť vo veci, pretože

už pred nástupom na operáciu zdravotné problémy ovplyvňovali jej pracovné

výsledky. Dňa 4. 11. 1997 podal povinný návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o

ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté a do konca roku 1997 zrejme ani nebude, pretože

sudkyňa čerpá dovolenku od 17. 12. 1997 do 7. 1. 1998.

Ústavný súd SR v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva vo svojich rozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že je povinnosťou súdu

a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom v

konaní. Nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ho

nezbavujú zodpovednosti za plnenie povinností súvisiacich s právom každého na

prerokovanie veci (v primeranej lehote) bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o

preťaženosť súdu, táto sa ospravedlňuje len výnimočne, pokiaľ príslušný súd urobil

všetko pre to, aby táto prekážka bola čo najskôr zlikvidovaná.

Platí to aj v posudzovanom prípade, v ktorom príčinou prieťahov v konaní

bola nesprávna a nedostatočná organizácia práce. Za takúto treba považovať určenie

čerpania dovolenky na zotavenie sudkyni konajúcej v namietanej veci aj napriek

množstvu nevybavených vecí a s tým spojené avizovanie ďalších prieťahov. K iným

nedostatkom patrí, po štyroch rokoch trvania konania odkaz na iný orgán -

exekútorsky úrad z dôvodov lepšej pripravenosti ako súd, ale aj nedodržanie a

revidovanie uznesenia odvolacieho súdu. V konaní nebolo teda preukázané plnenie

povinnosti postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie vybavená a aby sa predišlo

zbytočným prieťahom. Súd ako štátny orgán vykonáva štátnu moc (súdnu) menom

štátu. Menom štátu za podmienok a spôsobom ustanoveným v súlade s

poskytuje aj súdnu ochranu práv občana.

Preto Ústavný súd SR vychádzajúc z ústavného práva na súdnu ochranu a jeho

procesných postulátov a posúdiac všetky hodnotiace kritéria prieťahov v konkrétnom

konaní súdu, vyhovel podnetu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 7. júla 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ľubomír

Dobrík

predseda senátu