Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 34/2018
PDF · 209.25 KB
No categories available
II. ÚS 34/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, advokátska kancelária,
Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 410/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd, ako i právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 410/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 559 €
(slovom päťstopäťdesiatdeväť eur), ktorú j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť
JUDr. Michalovi Feciľakovi, advokátska kancelária, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 34/2018-13 z 18. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 410/2013 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
„... Sťažovateľ sa ako žalobca žalobou o ochranu osobnosti z 22.06.2005 domáhal
voči žalovanému (MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 334/18, 900 82 Blatné),
ospravedlnenia a opravy reportáže, odvysielanej v televíznych novinách žalovaného dňa
09.05.2005. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4 C 393/2008.
V predmetnej právnej veci rozhodol Okresný súd Pezinok rozsudkom sp. zn.
4 C 393/2008 z 19.03.2013 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ
dňa 28.05.2013 odvolanie. Po odvolaní sťažovateľa, bol predmetný súdny spis doručený na
Krajský súd v Bratislave, a to dňa 09.07.2013.
Sťažovateľ k veci uvádza, že odo dňa podania odvolania sťažovateľa proti rozsudku
súdu prvej inštancie, ako aj odo dňa doručenia súdneho spisu na Krajský súd v Bratislave
už uplynula lehota viac ako troch rokov a porušovateľ v predmetnej právnej veci nevykonal
žiaden úkon...
Napadnutým konaním porušovateľa boli porušené základné práva sťažovateľa,
zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
... Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR platí, že pri rozhodovaní, či vo veci
došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, Ústavný súd SR zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú:
1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
2) správanie sa účastníka konania,
3) spôsob, akým súd v konaní postupoval (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00).
Ad 1) sťažovateľ uvádza, že v danom prípade ide o štandardnú občianskoprávnu vec
(konanie o ochranu osobnosti), patriacu do bežnej rozhodovacej agendy všeobecného
súdnictva. Aj zo samotného skutkového stavu veci je nesporné, že nejde o právne zložitú vec,
ktorá by vykazovala črty mimoriadnej faktickej zložitosti, ktorá by bola dôvodom na jej
predĺženie.
Ad 2) sťažovateľ uvádza, že ani jeho správanie a ani správanie sa žalovaného
nemalo vplyv na prieťahy v konaní, keďže sťažovateľ vo veci vykonal všetky úkony, ktoré
vykonať mal - mohol, a to že podal voči rozsudku súdu prvej inštancie dňa 28.05.2013
odvolanie.
Ad 3) sťažovateľ uvádza, že v danom prípade porušovateľ za viac ako 3 roky,
(odo dňa 09.07.2013, kedy bol predmetný spis porušovateľovi doručený), nevykonal žiaden
úkon, pričom na nekonanie zo strany porušovateľa nebol žiadny objektívny dôvod.
Vzhľadom na okolnosti danej veci - keďže sťažovateľ má za to, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru by nebolo pre neho dostatočným zadosťučinením, a preto v zmysle § 56 ods. 4
zákona č. 38/1993 Z.z. sťažovateľ požaduje priznať mu aj primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc euro).
Je predsa nesporné, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu na začatie konania
z 22.06.2005, resp. od doručenia predmetného súdneho spisu porušovateľovi dňa
09.07.2013, ku dňu podania tejto sťažnosti je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná,
pričom ju spôsobil výhradne porušovateľ svojou nečinnosťou.
... Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR, na základe skutočností a dôvodov
uvedených v tejto sťažnosti, po ich prerokovaní rozhodol nálezom nasledovne:
1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 410/2013 porušil
základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 410/2013
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-
EUR (slovom: päťtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči
porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie
a náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 363,79 EUR za dva úkony
právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. písomné podanie sťažnosti
na Ústavný súd SR á 143,- EUR plus 2 x režijný paušál 2016 vo výške 8,58 EUR plus 20 %
DPH vo výške 60,63 EUR (zo základu dane vo výške 303,16 EUR), ktoré je porušovateľ
povinný uhradiť sťažovateľovi na účet advokáta JUDr. Michala Feciľaka... a to do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia...“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1SprV/514/2017
z 13. februára 2018 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného
súdu z 21. februára 2018.
3.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné
skutočnosti:
„... Vec Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/393/2008 bola na Krajský súd
v Bratislave predložená na konanie a rozhodnutie dňa 09. 07. 2013, kde je vedená pod
sp. zn. 5Co/410/2013.
Rozhodnutá bola verejným vyhlásením rozsudku dňa 15. 11. 2016, konkrétne
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/410/2013-224 zo dňa 15. 11. 2016, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 10. 2017.
Tunajší, odvolací súd vrátil základný súdny spis sp. zn. 4C/393/2008 súdu prvého
stupňa dňa 21. 11. 2016.
Možnosť plynulého konania a rozhodnutia vo veci sp. zn. 5Co/410/2013 bola do
značnej miery ovplyvnená jednak opakovanými personálnymi zmenami v senáte 5Co, ako aj
vysokým počtom nevybavených vecí v tomto súdnom oddelení ku dňu nápadu danej veci
okresného súdu sp. zn. 4C/393/2008 odvolaciemu súdu a následnému vysokému nárastu
vecí v senáte 5Co, ktorý sa i napriek skoršej snahe senátu 5Co darí znižovať až v poslednej
dobe, a to vzhľadom na utlmenie počtu napádaných vecí v súvislosti s nadobudnutím
účinnosti Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016 (objektívnosť personálna
a procesná).
Na doplnenie uvádzam, že vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/410/2013,
nebola zo strany sťažovateľa v priebehu tohto súdneho konania podaná sťažnosť podľa
ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení.“
3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie
predsedu krajského súdu reagoval takto:
„... Porušovateľ svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že plynulosť rozhodnutia vo veci
5 Co 410/2013 bola do značnej miery ovplyvnená jednak opakovanými personálnymi
zmenami v senáte 5 Co, ako aj vysokým počtom nevybavených vecí v predmetnom súdnom
oddelení ku dňu nápadu danej veci z okresného súdu na krajský súd a následnému
vysokému nárastu veci v senáte 5 Co.
K vyššie uvedenému sťažovateľ uvádza, že ak teda predseda Krajského súdu
v Bratislave vedel, ako to vyplýva z uvedeného vyjadrenia, že v senáte 5 Co je vysoký nárast
vecí, mal potom opatrením v rozvrhu práce prijať patričné opatrenia, aby opísanému stavu
v senáte 5 Co zabránil. Avšak ani vysoký nápad veci nie je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu dôvodom na porušenie základných práv strán sporu podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38
ods. 2 listiny, ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5 Co 410/2013:
Dňa 9. júla 2013 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o odvolaní
sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4 C 393/08-182 z 19. marca
2013.
Dňa 15. novembra 2016 krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 410/2013-224 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 410/2013 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd
rozhodoval o odvolaní sťažovateľa, ktorý sa domáhal žalobným návrhom proti
„žalovanému (MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 334/18, 900 82 Blatné),
ospravedlnenia a opravy reportáže, odvysielanej v televíznych novinách žalovaného dňa
09.05.2005“.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého
občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje
osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016 a iné).
12. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.
14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania do vyhlásenia odvolacieho
rozhodnutia (3 roky a 4 mesiace) už aj vzhľadom na celkové trvanie konania o návrhu
sťažovateľa na ochranu osobnosti (celkove viac ako 11 rokov) treba považovať za
neprimerané.
Ústavný súd pritom konštatuje, že krajský súd bol v predmetnej veci bez
akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný minimálne po dobu dvoch rokov.
Krajský súd teda dlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani
správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Vzhľadom na povahu veci (ochrana osobnosti) v okolnostiach danej veci nebolo
možné súhlasiť s názorom predsedu krajského súdu, podľa ktorého „objektívne okolnosti“,
teda množstvo „nevybavených vecí“ bránili postupu krajského súdu. Ústavný súd už
v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre tieto účely prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda
vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti
označované ako objektívne vo vyjadrení krajského súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.
15. Vzhľadom na to, že 15. novembra 2016 krajský súd rozsudkom č. k.
5 Co 410/2013-224 o odvolaní sťažovateľa rozhodol, neprichádzalo do úvahy
v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde,
preto v tejto časti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 3 tohto nálezu.
16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, avšak svoj
návrh v tomto smere neodôvodnil.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, svoj návrh
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vôbec neodôvodnil, ústavný súd jeho
sťažnosti v tejto časti nevyhovel, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu v bode 3.
17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 9. novembra 2016
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. februára 2018). Za dva úkony
vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume
dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 prislúcha odmena v sume 153,50 €
spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 465,87 €, ku ktorej bolo treba pripočítať
20 % DPH, teda sumu 93,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú
celkove sumu 559,04 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2018