Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 34/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, advokátska kancelária,

Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd, ako i právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 559 €

(slovom päťstopäťdesiatdeväť eur), ktorú j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť

JUDr. Michalovi Feciľakovi, advokátska kancelária, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 18. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Sťažovateľ sa ako žalobca žalobou o ochranu osobnosti z 22.06.2005 domáhal

voči žalovanému (MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 334/18, 900 82 Blatné),

ospravedlnenia a opravy reportáže, odvysielanej v televíznych novinách žalovaného dňa

09.05.2005. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. .

V predmetnej právnej veci rozhodol Okresný súd Pezinok rozsudkom sp. zn.

z 19.03.2013 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ

dňa 28.05.2013 odvolanie. Po odvolaní sťažovateľa, bol predmetný súdny spis doručený na

Krajský súd v Bratislave, a to dňa 09.07.2013.

Sťažovateľ k veci uvádza, že odo dňa podania odvolania sťažovateľa proti rozsudku

súdu prvej inštancie, ako aj odo dňa doručenia súdneho spisu na Krajský súd v Bratislave

už uplynula lehota viac ako troch rokov a porušovateľ v predmetnej právnej veci nevykonal

žiaden úkon...

Napadnutým konaním porušovateľa boli porušené základné práva sťažovateľa,

zakotvené v článku 48 ods. 2 , článku 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

... Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR platí, že pri rozhodovaní, či vo veci

došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

SR, Ústavný súd SR zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú:

1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2) správanie sa účastníka konania,

3) spôsob, akým súd v konaní postupoval (, , ).

Ad 1) sťažovateľ uvádza, že v danom prípade ide o štandardnú občianskoprávnu vec

(konanie o ochranu osobnosti), patriacu do bežnej rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva. Aj zo samotného skutkového stavu veci je nesporné, že nejde o právne zložitú vec,

ktorá by vykazovala črty mimoriadnej faktickej zložitosti, ktorá by bola dôvodom na jej

predĺženie.

Ad 2) sťažovateľ uvádza, že ani jeho správanie a ani správanie sa žalovaného

nemalo vplyv na prieťahy v konaní, keďže sťažovateľ vo veci vykonal všetky úkony, ktoré

vykonať mal - mohol, a to že podal voči rozsudku súdu prvej inštancie dňa 28.05.2013

odvolanie.

Ad 3) sťažovateľ uvádza, že v danom prípade porušovateľ za viac ako 3 roky,

(odo dňa 09.07.2013, kedy bol predmetný spis porušovateľovi doručený), nevykonal žiaden

úkon, pričom na nekonanie zo strany porušovateľa nebol žiadny objektívny dôvod.

Vzhľadom na okolnosti danej veci - keďže sťažovateľ má za to, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru by nebolo pre neho dostatočným zadosťučinením, a preto v zmysle § 56 ods. 4

sťažovateľ požaduje priznať mu aj primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc euro).

Je predsa nesporné, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu na začatie konania

z 22.06.2005, resp. od doručenia predmetného súdneho spisu porušovateľovi dňa

09.07.2013, ku dňu podania tejto sťažnosti je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná,

pričom ju spôsobil výhradne porušovateľ svojou nečinnosťou.

... Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR, na základe skutočností a dôvodov

uvedených v tejto sťažnosti, po ich prerokovaní rozhodol nálezom nasledovne:

1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a v Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-

EUR (slovom: päťtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči

porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie

a náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 363,79 EUR za dva úkony

právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. písomné podanie sťažnosti

na Ústavný súd SR á 143,- EUR plus 2 x režijný paušál 2016 vo výške 8,58 EUR plus 20 %

DPH vo výške 60,63 EUR (zo základu dane vo výške 303,16 EUR), ktoré je porušovateľ

povinný uhradiť sťažovateľovi na účet advokáta JUDr. Michala Feciľaka... a to do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia...“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 13. februára 2018 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného

súdu z 21. februára 2018.

3.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„... Vec Okresného súdu Pezinok sp. zn. bola na Krajský súd

v Bratislave predložená na konanie a rozhodnutie dňa 09. 07. 2013, kde je vedená pod

sp. zn. .

Rozhodnutá bola verejným vyhlásením rozsudku dňa 15. 11. 2016, konkrétne

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -224 zo dňa 15. 11. 2016, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 10. 2017.

Tunajší, odvolací súd vrátil základný súdny spis sp. zn. súdu prvého

stupňa dňa 21. 11. 2016.

Možnosť plynulého konania a rozhodnutia vo veci sp. zn. bola do

značnej miery ovplyvnená jednak opakovanými personálnymi zmenami v senáte 5Co, ako aj

vysokým počtom nevybavených vecí v tomto súdnom oddelení ku dňu nápadu danej veci

okresného súdu sp. zn. odvolaciemu súdu a následnému vysokému nárastu

vecí v senáte 5Co, ktorý sa i napriek skoršej snahe senátu 5Co darí znižovať až v poslednej

dobe, a to vzhľadom na utlmenie počtu napádaných vecí v súvislosti s nadobudnutím

účinnosti od 01. 07. 2016 (objektívnosť personálna

a procesná).

Na doplnenie uvádzam, že vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ,

nebola zo strany sťažovateľa v priebehu tohto súdneho konania podaná sťažnosť podľa

ustanovenia a nasl. o súdoch v platnom znení.“

3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie

predsedu krajského súdu reagoval takto:

„... Porušovateľ svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že plynulosť rozhodnutia vo veci

bola do značnej miery ovplyvnená jednak opakovanými personálnymi

zmenami v senáte 5 Co, ako aj vysokým počtom nevybavených vecí v predmetnom súdnom

oddelení ku dňu nápadu danej veci z okresného súdu na krajský súd a následnému

vysokému nárastu veci v senáte 5 Co.

K vyššie uvedenému sťažovateľ uvádza, že ak teda predseda Krajského súdu

v Bratislave vedel, ako to vyplýva z uvedeného vyjadrenia, že v senáte 5 Co je vysoký nárast

vecí, mal potom opatrením v rozvrhu práce prijať patričné opatrenia, aby opísanému stavu

v senáte 5 Co zabránil. Avšak ani vysoký nápad veci nie je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu dôvodom na porušenie základných práv strán sporu podľa čl. 48 ods. 2

SR.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. :

Dňa 9. júla 2013 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -182 z 19. marca

2013.

Dňa 15. novembra 2016 krajský súd rozsudkom č. k. -224 napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd

rozhodoval o odvolaní sťažovateľa, ktorý sa domáhal žalobným návrhom proti

„žalovanému (MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 334/18, 900 82 Blatné),

ospravedlnenia a opravy reportáže, odvysielanej v televíznych novinách žalovaného dňa

09.05.2005“.

8. Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , , a iné).

12. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania do vyhlásenia odvolacieho

rozhodnutia (3 roky a 4 mesiace) už aj vzhľadom na celkové trvanie konania o návrhu

sťažovateľa na ochranu osobnosti (celkove viac ako 11 rokov) treba považovať za

neprimerané.

Ústavný súd pritom konštatuje, že krajský súd bol v predmetnej veci bez

akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný minimálne po dobu dvoch rokov.

Krajský súd teda dlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na povahu veci (ochrana osobnosti) v okolnostiach danej veci nebolo

možné súhlasiť s názorom predsedu krajského súdu, podľa ktorého „objektívne okolnosti“,

teda množstvo „nevybavených vecí“ bránili postupu krajského súdu. Ústavný súd už

v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit.

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre tieto účely prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení krajského súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , v listiny, ako aj práva zaručeného v dohovoru tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

15. Vzhľadom na to, že 15. novembra 2016 krajský súd rozsudkom č. k.

-224 o odvolaní sťažovateľa rozhodol, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa ,

preto v tejto časti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 3 tohto nálezu.

16. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, avšak svoj

návrh v tomto smere neodôvodnil.

Podľa , ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, svoj návrh

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vôbec neodôvodnil, ústavný súd jeho

sťažnosti v tejto časti nevyhovel, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu v bode 3.

17. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 9. novembra 2016

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. februára 2018). Za dva úkony

vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 prislúcha odmena v sume 153,50 €

spolu s režijným paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 465,87 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 93,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkove sumu 559,04 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

18. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018