Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 32/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2002 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána

Klučku v konaní o sťažnosti J. G., bytom K., zastúpeného JUDr. F. K., K., vo veci

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C

465/00 konal bez zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. februára

2002 doručené podanie J. G., bytom K., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť

na prieťahy v konaní evidované na Okresnom súde Košice II“, ktorým požaduje, aby

ústavný súd konštatoval, že došlo k „porušeniu práva pri prieťahoch súdneho konania, ako

aj práva na spravodlivé konanie“, pričom podľa obsahu sťažnosť smerovala k rozhodnutiu

o porušení základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Iné

požiadavky na ústavný súd neformuloval. Sťažovateľ využil inštitút sťažnosti na orgán

štátnej správy súdov, ktorá bola uznaná ako dôvodná, a požiadal aj o ustanovenie právneho

zástupcu, pričom dokumentoval svoje osobné pomery. Ústavný súd uznesením č. k.

-8 vyhovel žiadosti sťažovateľa a ustanovil mu za právneho zástupcu advokáta

JUDr. F. K., K.. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistil dôvody na jej

odmietnutie podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a prijal ju

uznesením č. k. -13 na ďalšie konanie.

V nadväznosti na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

Okresného súdu Košice II na vyjadrenie k podaniu sťažovateľa, ako aj oznámenie, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na výzvu ústavného súdu predseda Okresného súdu Košice II oznámil nasledovné:

„V uvedenom konaní skutočne došlo k prieťahu, ako som to uviedol v odpovedi na

sťažnosť J. G. zo dňa 11. 12. 2001. K prieťahu v konaní došlo od augusta r. 2000 do 31. 12.

2001, kedy JUDr. R. L., ktorý vo veci konal, prestal vykonávať funkciu sudcu na tunajšom

súde.

Následne bola predmetná vec presunutá dňa 8. 1. 2002 do súdneho oddelenia

Mgr. D. F., ktorá výzvou zo dňa 30. 1. 2002 vyzvala žalobcu na doplnenie návrhu, ktoré

bolo doručené cestou právnej zástupkyne žalobcu tunajšiemu súdu dňa 20. 3. 2002. Dňa 21.

3. 2002 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 29. 4. 2002.

V súčasnosti teda súd vo veci plynule koná.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.

Keďže vo veci je určený termín pojednávania na deň 29. 4. 2002, predmetný spis

Vám bude zaslaný bezprostredne po skončení pojednávania.“ (pozn.: spis bol zaslaný

ústavnému súdu 17. mája 2002).

Právny zástupca taktiež netrval na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Zo spisu vyplynulo nasledovné:

1. Návrh na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru bol doručený Okresnému súdu

Košice II 23. mája 2000;

2. Okresný súd Košice II vyzval 5. júna 2000 sťažovateľa na predloženie tlačiva

o potvrdení osobných, majetkových a zárobkových pomerov na ustanovenie

právneho zástupcu, ktoré sťažovateľ vrátil obratom (12. júna 2000) späť;

3. Okresný súd Košice II ustanovil 13. júna 2000 sťažovateľovi právneho zástupcu-

advokátku JUDr. J. M.;

4. Okresný súd Košice II 13. júna 2000 vyzval odporcu (Štátny zdravotný ústav Košice,

Ipeľská 1, aby sa k návrhu sťažovateľa vyjadril;

5. Štátny zdravotný ústav Košice, Ipeľská 1, doručil Okresnému súdu Košice II

11. augusta 2000 svoje vyjadrenie, toto bolo 21. augusta 2000 zaslané právnej

zástupkyni sťažovateľa;

6. 8. januára 2002 bola vec sp. zn. presunutá do iného súdneho oddelenia

(Mgr. D. F.);

7. Okresný súd Košice II vyzval 30. januára 2002 sťažovateľa na doplnenie petitu

žalobného návrhu, na čo sťažovateľova právna zástupkyňa reagovala 20. marca

2002;

8. 21. marca 2002 bol nariadený termín prvého pojednávania na 29. apríl 200;

9. 29. apríla 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým,

že sa sťažovateľovi uložilo písomne spracovať úpravu petitu a žalovanému doložiť

do spisu kópiu predložených dokladov. Sťažovateľ predložil dokumentáciu 30. apríla

2002 a Štátny zdravotný ústav Košice 6. mája 2002;

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola ...v primeranej lehote prejednaná...“

V prípadoch sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru na prerokovanie veci v primeranej lehote ústavný súd zohľadňuje svoju stabilnú

judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom

„tento účel možno dosiahnuť len právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že

štátny orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza

až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa

názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

účastníka súdneho konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie

účastníka súdneho konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prejednávanej veci.

S použitím uvedených kritérií ústavný súd preskúmal doterajšie konanie pred

Okresným súdom Košice II a dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, nejde o zložitú vec. Ide

o pracovnoprávny spor (neplatnosť rozviazania pracovného pomeru), ktorý sa osobitne

nelíši od pracovnoprávnych sporov tohto druhu. Z hľadiska povahy veci však ide o konanie

mimoriadne citlivé, pretože stav neistoty ohľadne trvania pracovného pomeru závažne

ovplyvňuje zabezpečovanie životných potrieb účastníka konania, prípadne aj jeho rodiny

().

2. Pokiaľ ide o správanie účastníka konania vo veci sp. zn. , toto bolo po

celú dobu aktívne a súčinnostné a neprispelo žiadnym spôsobom a ani v žiadnom rozsahu

k doterajšej dĺžke súdneho konania.

3. V rámci posledného, tretieho kritéria ústavný súd zisťoval, či nedošlo

k namietaným zbytočným prieťahom v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

postupom samotného Okresného súdu Košice II. Ústavný súd zistil, že Okresný súd Košice

II neurobil vo veci žiadny procesný úkon od 21. augusta 2000 do 8. januára 2002, t. j.

takmer 16 mesiacov, hoci jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. Toto obdobie

uznal za prieťah v konaní aj predseda Okresného súdu Košice II vo svojej odpovedi

z 11. decembra 2001 sťažovateľovi a aj vo svojom vyjadrení pre ústavný súd zo 16. apríla

2002.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd rozhodol, že obdobie nečinnosti

Okresného súdu Košice II od 21. augusta 2000 do 8. januára 2002 je obdobím, ktoré možno

označiť za zbytočné prieťahy v konaní, ktorými došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

V nadväznosti na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

podľa Dohovoru, podľa prikázal

Okresnému súdu Košice II, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002