Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 61/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na zasadnutí senátu 14. apríla 1999

prerokoval podnet V. H., bytom B., zastúpenej JUDr. E. Ľ., advokátkou, B., vo veci

porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.

2 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Bratislava III v konaní o vypratanie nehnuteľnosti vedenom pod

sp. zn. p o r u š i l základné ústavné právo V. H. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené .

O d ô v o d n e n i e :

Podnetom podaným na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný

súd SR“) sa V. H., bytom B., zastúpená JUDr. E. Ľ., advokátkou, B. (ďalej len

„navrhovateľka“), domáhala preskúmania podnetu v označenej veci, pretože podľa jej

názoru sú „voči štátnej mašinérii všeobecných súdov bezmocní, domôcť sa

v primeranej dobe ochrany svojich ústavných a ľudských práv“.

V odôvodnení svojho podnetu navrhovateľka uviedla, že je výlučnou

2

vlastníčkou parcely č. 2778 vo výmere 4262 mv katastrálnom území Rača (o čom

priložila fotokópiu listu vlastníctva č. 3188 Okresného úradu – odboru katastra pre

Bratislavu III). Žalobou podanou 3. 6. 1996 na bývalom Obvodnom súde, Bratislava

III, teraz Okresný súd Bratislava III, sa navrhovateľka domáhala vypratania uvedenej

nehnuteľnosti podľa voči tým, ktorí ju bezdôvodne

užívajú a odmietajú ju dobrovoľne vydať.

K domáhaniu sa prerokovania veci pred príslušným okresným súdom

navrhovateľka uviedla, že urobila tak písomnými podaniami z 19. 5. 1997, 20. 8. 1997,

6. 11. 1997 a 17. 3. 1998, ako aj ústnymi rokovaniami s podpredsedom súdu v máji a

začiatkom júna 1998, kedy žiadala vytýčenie prvého pojednávania a začatia konania

vo veci samej, ale bezvýsledne.

K nečinnosti súdu navrhovateľka vyslovuje názor, že také konanie súdu, ktorý

koná a rozhoduje o právach účastníkov v neprimeraných časových dimenziách, je

zásahom do garantovaného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, podľa ktorých má každý právo, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných

prieťahov.

Ústavnému súdu navrhovateľka navrhuje vydať nález, že „právo V. H. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa SR

nečinnosťou Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným súdom Bratislava III, v

konaní o ochranu vlastníckeho práva vedenom na tomto súdu pod sp. zn.

bolo porušené“.

Ústavný súd SR si vyžiadal od navrhovateľky vyjadrenie, resp. upresnenie, či

písomné podania, ktorými sa podľa podnetu domáhala na Okresnom súde Bratislava

III vytýčenia prvého pojednávania a začatia konania vo veci pod sp. zn. ,

možno kvalifikovať ako sťažnosť, to znamená právny prostriedok nápravy, ktorým sa

účastník konania domáha odstránenia prieťahov v konaní súdu. Na túto výzvu

Ústavného súdu SR zaslala navrhovateľka (10. 11. 1998) šesť písomných podaní

rôzneho označenia vrátane „sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

Zb.“ Z obsahu týchto podaní vyplýva, že navrhovateľka sa dožadovala vytýčenia

pojednávania a ukončenia nečinnosti súdu v jej veci. Práve podľa obsahu týchto

písomných podaní považoval Ústavný súd SR využitie možnosti domáhania sa

prerokovania veci pred všeobecným súdom bez zbytočných prieťahov za neúspešné.

To spolu s absenciou iných právnych možností odstránenia stavu neistoty a nečinnosti

súdu bolo dôvodom toho, že Ústavný súd SR využil možnosť podľa čl. 130 ods. 3

(ďalej len „“) a prijal navrhovateľkin podnet

na začatie konania vo veci porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného druhou vetou SR.

V súlade so o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení Ústavný súd SR doručil Okresnému súdu

Bratislava III ako druhému účastníkovi konania prijatý podnet sp. zn.

s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v určenej lehote.

Okresný súd Bratislava III sa k podnetu vyjadril listom predsedu súdu z 15. 12.

1998. V stanovisku predseda súdu uvádza, že konanie vo veci sp. zn. bolo

začaté na návrh V. H. (tiež navrhovateľky pred Ústavným súdom SR) 3. 6. 1996 a vec

„prejednáva a rozhoduje“ JUDr. M. Z. Táto sudkyňa prvým úkonom v tejto veci

v zmysle úpravy z 28. 9. 1998 vyzvala navrhovateľkinu zástupkyňu na predloženie

potrebného počtu rovnopisov návrhu, doplnenie presného znenia výroku rozsudku,

ktorého sa navrhovateľka domáha (úplná identifikácia nehnuteľnosti a predloženie

aktualizovaného listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti). JUDr. Ľ. (zástupkyňa

navrhovateľky v konaní pred Okresným súdom Bratislava III, ako aj pred Ústavným

súdom SR v posudzovanej veci) tak urobila podľa vyjadrenia v stanovisku predsedu

súdu 26. 10. 1998.

Ku konaniu vo veci sp. zn. , ktoré je predmetom námietok

prieťahov v konaní pred Ústavným súdom SR, predseda súdu uvádza, že na Okresnom

súde Bratislava III prebieha konanie vo veci sp. zn. o určenie vlastníctva

k nehnuteľnosti, v ktorej je V. H. v procesnom postavení odporkyne. Táto vec bola,

podľa vyjadrenia predsedu súdu, skončená rozsudkom č. k. z 19. 3. 1996

právoplatným dňa 2. 6. 1997, ktorým súd návrh zamietol. Navrhovatelia 13. 6. 1997

podali proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -120, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dovolanie. Vec bola predložená 9. 11. 1998

Najvyššiemu súdu SR.

Nečinnosť sudkyne konajúcej vo veci sp. zn. , v ktorej táto sudkyňa

prvý úkon od podania návrhu 3. 6. 1996 urobila až 28. 9. 1998, odôvodňuje Okresný

súd Bratislava III jej práceneschopnosťou od januára do decembra 1997. Predseda

súdu vyjadruje svoj názor, že sudkyňa ani nemohla pojednávať vec sp. zn. 10 C

119/96 do skončenia veci sp. zn. z hľadiska predmetov konaní v týchto

veciach. Poznamenáva, že „situácia mohla byť procesne pokrytá“ prerušením konania

v zmysle “. Nečinnosť súdu v konaní veci sp. zn. je

myslím si dôvodná“, uviedol tiež vo svojom vyjadrení predseda Okresného súdu

Bratislava III.

Ústavný súd si za účelom zistenia konkrétnych okolností, za ktorých malo dôjsť

k namietaným prieťahom v konaní, vyžiadal z Okresného súdu Bratislava III spis sp.

zn. . Po vyžiadaní spisu podpredseda súdu JUDr. K. telefonicky oznámil,

že vzhľadom na pojednávanie vo veci spis zašlú po 23. 3. 1999.

Z doručeného spisového materiálu Ústavný súd SR zisťuje, že skutočnosti

tvrdené navrhovateľkou o úkonoch súdu týkajúcich sa prieťahov veci sp. zn. 10 C

119/96 sú dôvodné a preukázané. V celom rozsahu boli preukázané aj tvrdenia

druhého účastníka konania. Z listu predsedu súdu Spr. 3357/98 z 2. októbra 1998

zástupkyni navrhovateľky Ústavný súd SR zisťuje, že navrhovateľka sa viackrát

domáhala činnosti súdu – vytýčenia pojednávania na orgánoch štátnej správy súdu. Aj

v tomto liste sa Okresný súd Bratislava III (potvrdzuje) vyjadril, že prvým úkonom

sudkyne vo veci (ktorá je tiež predmetom podnetu) bola výzva sudkyne z 2. októbra

1998, ktorým vyzvala navrhovateľku na doplnenie návrhu. Nečinnosť v konaní

ospravedlňoval súd práceneschopnosťou sudkyne. Z vyžiadaného spisu

Ústavný súd SR tiež zistil, že pojednávanie vo veci o vypratanie nehnuteľnosti

vytýčené na 23. 3. 1999 bolo toho dňa z dôvodu neprítomnosti odporcov odročené na

20. apríl 1999.

Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa SR

základným ľudským právom, resp. jedným z procesných princípov, ktoré majú

garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa citovaného

článku, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov. Ústavnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zodpovedá povinnosť súdov, iných štátnych orgánov a orgánov verejnej správy konať

spôsobom vylučujúcim zbytočné prieťahy. Pokiaľ ide o súdy, v súlade s SR

im povinnosti ukladá predovšetkým zákon o súdoch a sudcoch, zákon o sídlach a

obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o

voľbách prísediacich a ako všeobecná zákonná úprava,

ktorá upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Podľa

ustanovenia , len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá. Rozhodovať bez prieťahov je jednou z povinností sudcu aj podľa

ustanovenia druhej vety o súdoch a sudcoch.

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, teda lehoty, kedy by mala byť vec

prerokovaná, táto nie je presne ohraničená. Za začiatok lehoty sa spravidla považuje

deň podania návrhu na súd; pokiaľ ide o koniec lehoty, táto sa posudzuje ako celok do

okamihu, keď súd ukončí právnu neistotu vo veci, ktorá bola predmetom

prerokovávania pred súdom. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a

cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá je kompatibilná s ustálenou

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, primeranosť lehoty sa posudzuje vždy

osobitne, podľa každého konkrétneho prípadu. Pri hodnotení prieťahov v konaní

Ústavný súd SR v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vychádza

z troch základných kritérií.

Okrem správania sa a súčinnosti účastníkov konania ďalším kritériom pri

posudzovaní primeranosti lehoty je zložitosť prerokovávanej veci a spôsob, ktorým

orgán túto vec prerokováva. Do spôsobu súdu, ktorým vec prerokováva, patrí aj

povinnosť súdu dbať o to, aby každý na konaní participujúci, napr. aj znalec, tlmočník

a pod., konal tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Osobitné, resp.

výnimočné okolnosti môžu byť tiež jedným z kritérií, či v konkrétnom prípade došlo k

prieťahom v konaní, alebo či vec bola prerokovaná v primeranej lehote.

Zložitosť prerokovanej veci z hľadiska skutkového a z hľadiska právnej úpravy

relevantnej pre prerokovanú vec je druhým základným kritériom prieťahov v konaní.

Okresný súd Bratislava III neodôvodňuje prieťahy v konaní v posudzovanej veci

zložitosťou právnej úpravy.

Predmetom konania pred okresným súdom, nečinnosť ktorého je namietaná ako

porušenie ústavného práva, bol návrh – žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Aj keď

Ústavný súd SR berie do úvahy a zhodnocuje vzájomnú súvislosť a podmienenosť

konaní vo veci sp. zn. a veci pod sp. zn. , v žiadnom prípade

nemôže obdobie od podania návrhu na súd 3. 6. 1996 do 28. 9. 1998, kedy sudkyňa

urobila vo veci prvý úkon, považovať za zložitosť prerokovanej veci alebo za

odôvodnenosť prieťahov v konkrétnom konaní.

Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že je

povinnosťou súdu a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo

k neodôvodneným prieťahom v konaní. Súd ako štátny orgán vykonáva súdnu moc v

mene štátu. V konkrétnom prípade nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky

v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty prerokovania (vybavenie)

konkrétnej veci, sú porušením základného práva navrhovateľky, aby jej vec bola

prerokovaná bez zbytočných prieťahov.

Preto Ústavný súd SR podľa uvedených kritérií posúdil všetky okolnosti

v namietanom konaní súdu vyhovel podnetu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 1999