Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 305 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (310)II. ÚS 61/98
PDF · 125.8 KB
No categories available
II. ÚS 61/98
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na zasadnutí senátu 14. apríla 1999
prerokoval podnet V. H., bytom B., zastúpenej JUDr. E. Ľ., advokátkou, B., vo veci
porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III
pod sp. zn. 10 C 119/96 a takto
r o z h o d o l :
Okresný súd Bratislava III v konaní o vypratanie nehnuteľnosti vedenom pod
sp. zn. 10 C 119/96 p o r u š i l základné ústavné právo V. H. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Podnetom podaným na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný
súd SR“) sa V. H., bytom B., zastúpená JUDr. E. Ľ., advokátkou, B. (ďalej len
„navrhovateľka“), domáhala preskúmania podnetu v označenej veci, pretože podľa jej
názoru sú „voči štátnej mašinérii všeobecných súdov bezmocní, domôcť sa
v primeranej dobe ochrany svojich ústavných a ľudských práv“.
V odôvodnení svojho podnetu navrhovateľka uviedla, že je výlučnou
2
vlastníčkou parcely č. 2778 vo výmere 4262 mv katastrálnom území Rača (o čom
priložila fotokópiu listu vlastníctva č. 3188 Okresného úradu – odboru katastra pre
Bratislavu III). Žalobou podanou 3. 6. 1996 na bývalom Obvodnom súde, Bratislava
III, teraz Okresný súd Bratislava III, sa navrhovateľka domáhala vypratania uvedenej
nehnuteľnosti podľa § 126 Občianskeho zákonníka voči tým, ktorí ju bezdôvodne
užívajú a odmietajú ju dobrovoľne vydať.
K domáhaniu sa prerokovania veci pred príslušným okresným súdom
navrhovateľka uviedla, že urobila tak písomnými podaniami z 19. 5. 1997, 20. 8. 1997,
6. 11. 1997 a 17. 3. 1998, ako aj ústnymi rokovaniami s podpredsedom súdu v máji a
začiatkom júna 1998, kedy žiadala vytýčenie prvého pojednávania a začatia konania
vo veci samej, ale bezvýsledne.
K nečinnosti súdu navrhovateľka vyslovuje názor, že také konanie súdu, ktorý
koná a rozhoduje o právach účastníkov v neprimeraných časových dimenziách, je
zásahom do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, podľa ktorých má každý právo, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných
prieťahov.
Ústavnému súdu navrhovateľka navrhuje vydať nález, že „právo V. H. na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
nečinnosťou Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným súdom Bratislava III, v
konaní o ochranu vlastníckeho práva vedenom na tomto súdu pod sp. zn. 10 C 119/96
bolo porušené“.
Ústavný súd SR si vyžiadal od navrhovateľky vyjadrenie, resp. upresnenie, či
písomné podania, ktorými sa podľa podnetu domáhala na Okresnom súde Bratislava
III vytýčenia prvého pojednávania a začatia konania vo veci pod sp. zn. 10 C 119/96,
možno kvalifikovať ako sťažnosť, to znamená právny prostriedok nápravy, ktorým sa
účastník konania domáha odstránenia prieťahov v konaní súdu. Na túto výzvu
Ústavného súdu SR zaslala navrhovateľka (10. 11. 1998) šesť písomných podaní
rôzneho označenia vrátane „sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona č. 80/1992
Zb.“ Z obsahu týchto podaní vyplýva, že navrhovateľka sa dožadovala vytýčenia
pojednávania a ukončenia nečinnosti súdu v jej veci. Práve podľa obsahu týchto
písomných podaní považoval Ústavný súd SR využitie možnosti domáhania sa
prerokovania veci pred všeobecným súdom bez zbytočných prieťahov za neúspešné.
To spolu s absenciou iných právnych možností odstránenia stavu neistoty a nečinnosti
súdu bolo dôvodom toho, že Ústavný súd SR využil možnosť podľa čl. 130 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a prijal navrhovateľkin podnet
na začatie konania vo veci porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 druhou vetou Ústavy SR.
V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Ústavný súd SR doručil Okresnému súdu
Bratislava III ako druhému účastníkovi konania prijatý podnet sp. zn. II. ÚS 61/98
s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v určenej lehote.
Okresný súd Bratislava III sa k podnetu vyjadril listom predsedu súdu z 15. 12.
1998. V stanovisku predseda súdu uvádza, že konanie vo veci sp. zn. 10 C 119/96 bolo
začaté na návrh V. H. (tiež navrhovateľky pred Ústavným súdom SR) 3. 6. 1996 a vec
„prejednáva a rozhoduje“ JUDr. M. Z. Táto sudkyňa prvým úkonom v tejto veci
v zmysle úpravy z 28. 9. 1998 vyzvala navrhovateľkinu zástupkyňu na predloženie
potrebného počtu rovnopisov návrhu, doplnenie presného znenia výroku rozsudku,
ktorého sa navrhovateľka domáha (úplná identifikácia nehnuteľnosti a predloženie
aktualizovaného listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti). JUDr. Ľ. (zástupkyňa
navrhovateľky v konaní pred Okresným súdom Bratislava III, ako aj pred Ústavným
súdom SR v posudzovanej veci) tak urobila podľa vyjadrenia v stanovisku predsedu
súdu 26. 10. 1998.
Ku konaniu vo veci sp. zn. 10 C 119/96, ktoré je predmetom námietok
prieťahov v konaní pred Ústavným súdom SR, predseda súdu uvádza, že na Okresnom
súde Bratislava III prebieha konanie vo veci sp. zn. 8 C 173/93 o určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti, v ktorej je V. H. v procesnom postavení odporkyne. Táto vec bola,
podľa vyjadrenia predsedu súdu, skončená rozsudkom č. k. 8 C 173/93 z 19. 3. 1996
právoplatným dňa 2. 6. 1997, ktorým súd návrh zamietol. Navrhovatelia 13. 6. 1997
podali proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 13 Co 272/96-120, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dovolanie. Vec bola predložená 9. 11. 1998
Najvyššiemu súdu SR.
Nečinnosť sudkyne konajúcej vo veci sp. zn. 10 C 119/96, v ktorej táto sudkyňa
prvý úkon od podania návrhu 3. 6. 1996 urobila až 28. 9. 1998, odôvodňuje Okresný
súd Bratislava III jej práceneschopnosťou od januára do decembra 1997. Predseda
súdu vyjadruje svoj názor, že sudkyňa ani nemohla pojednávať vec sp. zn. 10 C
119/96 do skončenia veci sp. zn. 8 C 173/93 z hľadiska predmetov konaní v týchto
veciach. Poznamenáva, že „situácia mohla byť procesne pokrytá“ prerušením konania
v zmysle § 109 ods. 2 OSP“. Nečinnosť súdu v konaní veci sp. zn. 10 C 119/96 je
myslím si dôvodná“, uviedol tiež vo svojom vyjadrení predseda Okresného súdu
Bratislava III.
Ústavný súd si za účelom zistenia konkrétnych okolností, za ktorých malo dôjsť
k namietaným prieťahom v konaní, vyžiadal z Okresného súdu Bratislava III spis sp.
zn. 10 C 119/96. Po vyžiadaní spisu podpredseda súdu JUDr. K. telefonicky oznámil,
že vzhľadom na pojednávanie vo veci spis zašlú po 23. 3. 1999.
Z doručeného spisového materiálu Ústavný súd SR zisťuje, že skutočnosti
tvrdené navrhovateľkou o úkonoch súdu týkajúcich sa prieťahov veci sp. zn. 10 C
119/96 sú dôvodné a preukázané. V celom rozsahu boli preukázané aj tvrdenia
druhého účastníka konania. Z listu predsedu súdu Spr. 3357/98 z 2. októbra 1998
zástupkyni navrhovateľky Ústavný súd SR zisťuje, že navrhovateľka sa viackrát
domáhala činnosti súdu – vytýčenia pojednávania na orgánoch štátnej správy súdu. Aj
v tomto liste sa Okresný súd Bratislava III (potvrdzuje) vyjadril, že prvým úkonom
sudkyne vo veci (ktorá je tiež predmetom podnetu) bola výzva sudkyne z 2. októbra
1998, ktorým vyzvala navrhovateľku na doplnenie návrhu. Nečinnosť v konaní
ospravedlňoval súd práceneschopnosťou sudkyne. Z vyžiadaného spisu 10 C 119/96
Ústavný súd SR tiež zistil, že pojednávanie vo veci o vypratanie nehnuteľnosti
vytýčené na 23. 3. 1999 bolo toho dňa z dôvodu neprítomnosti odporcov odročené na
20. apríl 1999.
Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
základným ľudským právom, resp. jedným z procesných princípov, ktoré majú
garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa citovaného
článku, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov. Ústavnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zodpovedá povinnosť súdov, iných štátnych orgánov a orgánov verejnej správy konať
spôsobom vylučujúcim zbytočné prieťahy. Pokiaľ ide o súdy, v súlade s Ústavou SR
im povinnosti ukladá predovšetkým zákon o súdoch a sudcoch, zákon o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o
voľbách prísediacich a Občiansky súdny poriadok ako všeobecná zákonná úprava,
ktorá upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Podľa
ustanovenia § 100 Občianskeho súdneho poriadku, len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá. Rozhodovať bez prieťahov je jednou z povinností sudcu aj podľa
ustanovenia § 5 ods. 2 druhej vety zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.
Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, teda lehoty, kedy by mala byť vec
prerokovaná, táto nie je presne ohraničená. Za začiatok lehoty sa spravidla považuje
deň podania návrhu na súd; pokiaľ ide o koniec lehoty, táto sa posudzuje ako celok do
okamihu, keď súd ukončí právnu neistotu vo veci, ktorá bola predmetom
prerokovávania pred súdom. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a
cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá je kompatibilná s ustálenou
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, primeranosť lehoty sa posudzuje vždy
osobitne, podľa každého konkrétneho prípadu. Pri hodnotení prieťahov v konaní
Ústavný súd SR v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vychádza
z troch základných kritérií.
Okrem správania sa a súčinnosti účastníkov konania ďalším kritériom pri
posudzovaní primeranosti lehoty je zložitosť prerokovávanej veci a spôsob, ktorým
orgán túto vec prerokováva. Do spôsobu súdu, ktorým vec prerokováva, patrí aj
povinnosť súdu dbať o to, aby každý na konaní participujúci, napr. aj znalec, tlmočník
a pod., konal tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom. Osobitné, resp.
výnimočné okolnosti môžu byť tiež jedným z kritérií, či v konkrétnom prípade došlo k
prieťahom v konaní, alebo či vec bola prerokovaná v primeranej lehote.
Zložitosť prerokovanej veci z hľadiska skutkového a z hľadiska právnej úpravy
relevantnej pre prerokovanú vec je druhým základným kritériom prieťahov v konaní.
Okresný súd Bratislava III neodôvodňuje prieťahy v konaní v posudzovanej veci
zložitosťou právnej úpravy.
Predmetom konania pred okresným súdom, nečinnosť ktorého je namietaná ako
porušenie ústavného práva, bol návrh – žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Aj keď
Ústavný súd SR berie do úvahy a zhodnocuje vzájomnú súvislosť a podmienenosť
konaní vo veci sp. zn. 8 C 173/93 a veci pod sp. zn. 10 C 119/96, v žiadnom prípade
nemôže obdobie od podania návrhu na súd 3. 6. 1996 do 28. 9. 1998, kedy sudkyňa
urobila vo veci prvý úkon, považovať za zložitosť prerokovanej veci alebo za
odôvodnenosť prieťahov v konkrétnom konaní.
Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát zdôraznil, že je
povinnosťou súdu a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo
k neodôvodneným prieťahom v konaní. Súd ako štátny orgán vykonáva súdnu moc v
mene štátu. V konkrétnom prípade nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky
v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty prerokovania (vybavenie)
konkrétnej veci, sú porušením základného práva navrhovateľky, aby jej vec bola
prerokovaná bez zbytočných prieťahov.
Preto Ústavný súd SR podľa uvedených kritérií posúdil všetky okolnosti
v namietanom konaní súdu vyhovel podnetu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 1999