Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 216/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že od 12. mája 2015 prebieha na okresnom súde

konanie o jeho návrhu na zverenie maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti

a o určenie výživného. Aj napriek tomu, že od začatia konania uplynuli už 2 roky a 5

mesiacov, do dnešného dňa nie je právoplatne ukončené. Sťažovateľ tvrdí, že vyčerpal

všetky právne prostriedky, keď listom z 11. novembra 2015 adresoval predsedníčke

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Túto

sťažnosť vybavil Krajský súd v Žiline, pretože predsedníčka súdu je zároveň zákonnou

sudkyňou vo veci. Krajský súd v Žiline konštatoval, že nejde o také trvanie konania, ktoré

by vykazovalo znaky zbytočných prieťahov, a že odporca koná s náležitou odbornou

starostlivosťou.

3. Sťažovateľ poukazuje na nálezy ústavného súdu sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , podľa ktorých odstránenie stavu právnej neistoty je

podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom

tento účel je možné dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou povinnosťou

súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd s návrhom na rozhodnutie

vo veci.

4. Ku kritériám, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri posudzovaní, či v konaní došlo

k zbytočným prieťahom, sťažovateľ uvádza tieto relevantné skutočnosti. Pokiaľ ide

o zložitosť veci, sťažovateľ poukazuje na to, že nejde o právne zložitú vec, keďže

rozhodovanie o starostlivosti o maloletých tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti

odporcu. Ďalej uvádza, že vo veci podal dva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia

vo veci, avšak okresný súd jeho návrhy zamietol. Jeho pochybenie bolo napravené až

Krajským súdom v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. z 8. októbra 2015

predbežné opatrenie nariadil. Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, sťažovateľ

zdôrazňuje, že on v konaní žiadne prieťahy nespôsobil. Prieťahy v tomto konaní spôsobuje

matka maloletého, ktorá sa opakovane nevyjadruje k výzvam súdu, a najmä okresný súd,

ktorý takéto správanie toleruje. Sťažovateľ opakovane žiadal o nariadenie termínu

pojednávania a o vykonanie dokazovania vo veci. Okresný súd však nariaďuje

pojednávania, ktoré nevedú k meritórnemu prejedaniu a rozhodnutiu veci a zbytočne sa

odročujú. Čo sa týka postupu súdu, sťažovateľ cituje závery ústavného súdu, podľa ktorých

na realizáciu základného práva podľa nepostačuje iba konanie vo veci

bez meritórneho rozhodnutia. Ďalej poukazuje na ustanovenia

v znení neskorších predpisov týkajúce sa rýchlosti konania

(konkrétne § 6, § 100 ods. 1, § 114, § 119 ods. 1) a tiež obdobné ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov ( a 2,

čl. 17, § 157 ods. 1, § 179 ods. 1 a § 183 ods. 1), ktorý nadobudol účinnosť v priebehu

konania 1. júla 2016. Z obsahu spisu okresného súdu je podľa sťažovateľa zrejmé, že

odporca tieto zákonné ustanovenia v konaní nerešpektuje. Už samotná skutočnosť, že

predmetné konanie trvá 2 roky a 5 mesiacov, a pritom ide o vec starostlivosti súdu

o maloletého, kde sa má konať prednostne, podľa sťažovateľa postačuje k záveru, že vo veci

dochádza k porušovaniu jeho práv.

5. Sťažovateľ s ohľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd konštatoval, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 2 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť zaplatiť sťažovateľovi

trovy konania.

6. Ústavný súd sa 24. októbra 2017 obrátil na okresný súd so žiadosťou o informáciu

o stave napadnutého konania. Prípisom (emailom) doručeným 26. októbra 2017 okresný súd

oznámil, že 28. marca 2016 bol vo veci vydaný rozsudok, ktorým bol maloletý zverený do

osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou

100 €, zaplatiť zameškané výživné a bol upravený styk matky s maloletým. Na odvolanie

sťažovateľa odvolací súd potvrdil výrok o zverení maloletého do starostlivosti otca a zmenil

výrok o úprave styku maloletého s matkou, a tieto výroky nadobudli právoplatnosť

21. novembra 2016. Prvostupňový súd ďalej konal o výživnom, o ktorom rozhodol

rozsudkom vyhláseným 17. októbra 2017. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže proti

nemu podľa informácie z okresného súdu z 13. februára 2018 podal sťažovateľ odvolanie.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

10. Predmetom napadnutého konania je úprava pomerov k maloletému dieťaťu,

konkrétne v súčasnosti už iba nedoriešená otázka vyživovacej povinnosti rodičov k ich

maloletému dieťaťu. Predmetom konania sú teda nároky, ktoré majú priamy vplyv

na kvalitu životnej úrovne maloletého, ako aj na existenčnú sféru sťažovateľa. Vzhľadom

na uvedené si preto povaha tohto konania vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť

všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania (napr. ,

, , ).

11. Ústavný súd už totiž v minulosti vyslovil, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu ();

každé namietané porušenie označeného práva sa pritom skúma s ohľadom na konkrétne

okolnosti posudzovaného prípadu (, ).

12. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , ), a nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , , ). Zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie práva podľa môže vyplývať aj z toho,

že sa jeho porušenie namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska

jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch

().

13. V posudzovanom prípade trvá konanie o starostlivosti o maloletého a o určení

výživného od 12. mája 2015. Okresný súd prvýkrát rozhodol 28. marca 2016, toto

rozhodnutie však bolo na podklade odvolania sťažovateľa v časti týkajúcej sa určenia výšky

výživného zrušené. Výrok týkajúci sa zverenia maloletého do starostlivosti sťažovateľa

nadobudol právoplatnosť už 21. novembra 2016. Druhé rozhodnutie okresného súdu

týkajúce sa výživného bolo vydané 17. októbra 2017, toho istého dňa podal sťažovateľ

ústavnú sťažnosť. Ani toto rozhodnutie však nenadobudlo právoplatnosť, keďže sťažovateľ

proti nemu podal odvolanie. Sťažovateľovi nemožno uprieť, že je v predmetnom konaní

aktívny, pretože ako účastník konania má na použitie opravných prostriedkov (či iných

návrhov) právo, na druhej strane je však nutné konštatovať, že rozhodovanie o nich

nemožno pripísať ani na ťarchu okresného súdu. Dĺžku napadnutého konania považuje

ústavný súd vzhľadom na okolnosti (kedy dvakrát rozhodoval krajský súd na podklade

odvolania sťažovateľa a navyše bolo rozhodované o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia) ešte za akceptovateľnú. V tomto smere ústavný súd zohľadnil tiež skutočnosť, že

o samotnom návrhu na zverenie maloletého do starostlivosti jedného z rodičov bolo už

právoplatne rozhodnuté a právna istota bola v tomto smere nastolená.

14. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd nezistil také zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní okresného súdu, na základe ktorých by bolo možné vysloviť

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného či práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018