Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 372/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. P., B., zastúpenej JUDr. A. K., Č., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2009

doručená sťažnosť A. P., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. apríla 2008

okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

len „návrh na vyporiadanie BSM“). V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že okresný súd

takmer rok vo veci nekonal, preto podala 14. januára 2009 „žiadosť o urýchlenie konania“.

Zabezpečiť plynulý priebeh konania sa usilovala aj svojimi ďalšími podaniami z 2. marca

2009 a 13. marca 2009. Podľa vyjadrenia sťažovateľky súd do dnešného dňa nekoná

a na jej podania vôbec nereaguje.

V postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru, preto ústavnému

súdu navrhuje, aby vyslovil, že v konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd

porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať a priznal jej primerané finančné

zadosťučinenia v sume 2 000 €, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup

súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné

porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ ().

Ústavný súd z predloženého spisového materiálu sp. zn. zistil,

že okresný súd sa v počiatočnej fáze konania začatého 9. apríla 2008 zaoberal poplatkovou

povinnosťou sťažovateľky a uznesením z 23. júna 2008 priznal sťažovateľke oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka podala okresnému súdu 14. januára 2009 „žiadosť o urýchlenie

konania“ a obdobnými podaniami urgovala okresný súd aj 2. marca 2009 a 13. marca 2009.

Okresný súd 30. septembra 2009 určil termín pojednávania na 12. október 2009

a na tomto pojednávaní doručil sťažovateľke vyjadrenie odporcu. Sťažovateľka požiadala

o odročenie pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu a takisto z dôvodu

zabezpečenia právneho zastúpenia vo veci. Okresný súd pojednávanie odročil

na 18. november 2009, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu odročené na 20. január

2010.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania (jeden rok a šesť mesiacov) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

citovaného článku . V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj prieťah v trvaní

približne 1 roka a 3 mesiacov (obdobie od 23. júna 2008, keď okresný súd rozhodol

o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov pre sťažovateľku, do 12. októbra 2009,

keď vykonal vo veci pojednávanie), išlo však doteraz o ojedinelý prieťah, ktorý

bol následným začatím vykonávania úkonov zo strany okresného súdu, a to určením

termínu a vykonaním pojednávania 12. októbra 2009, napravený.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu

nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu

konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu

nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa ako návrh zjavne neopodstatnený.

Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že podľa § 53 ods. 1

sťažnosť podľa nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní, v ktorom sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, považuje ústavný súd za takýto

účinný právny prostriedok ochrany, ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti

a primeranej rýchlosti konania, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

príslušného okresného súdu poskytovanú ustanoveniami § 62 a nasledujúcich zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažovateľka v sťažnosti síce uviedla a zároveň z príloh sťažnosti a zo spisového

materiálu okresného súdu bolo zistené, že adresovala okresnému súdu niekoľko podaní,

v ktorých žiadala o urýchlenie konania (podania zo 14. januára 2009, 2. marca 2009

a 13. marca 2009), išlo tu však o podania adresované len k spisovej značke podaného

návrhu na vyporiadanie BSM, a nie o kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch, teda adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorá by bola spôsobilá

iniciovať postup upravený relevantnými ustanoveniami citovaného zákona.

V sťažnosti teda sťažovateľka nepreukázala a ani z príloh sťažnosti nevyplýva,

že by účinne využila zákonom ustanovený právny prostriedok podľa zákona o súdoch,

súčasne tiež nepreukázala, že túto podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného

zreteľa [ (obdobne napr. , )].

Zistená neprípustnosť by tak prichádzala do úvahy ako ďalší dôvod na odmietnutie

sťažnosti podľa v spojení s .

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni

sťažovateľke opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v

napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009