Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. J., bytom K., zastúpeného komerčnou právničkou

JUDr. D. M., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a pod nešpecifikovanou sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2002 doručená sťažnosť Ing. M. J., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

komerčnou právničkou JUDr. D. M., K., ktorou v spojení s podaním zo 17. decembra 2002

označeným ako „Doplnok s úpravou“ (ďalej len „sťažnosť“) namietal porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a „pod sp. zn. ...“ (ďalej len „pod nešpecifikovanou

sp. zn.“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Okrem vyslovenia porušenia jeho práva sťažovateľ

žiadal prikázať okresnému súdu vo veci konať a priznať mu primerané finančné

zadosťučinenie z dôvodov, že „už viac ako štyri roky nemám konečné rozhodnutie o tom, či

som v práve (...), čo ma znervózňuje a spôsobuje mi traumy v psychickej zložke mojej

osobnosti (...)“.

Sťažovateľ uviedol, že uvedené námietky porušenia označených práv sa týkajú

konania sp. zn. „12 C 721/98 v rámci ktorého som svoj protinávrh v odpore doručenom

Okresnému súdu Košice I dňa 14. 7. 1998 podal“, že okresný súd o jeho „(...) návrhu

/protinávrhu/ od 14. 7. 2001 do 27. 2. 2001 (...) nerokoval vôbec a od 27. 2. 2001 rozhodol

takým rozsudkom vo vzťahu k môjmu protinávrhu, že som proti uvedenej časti nemal

možnosť úspešne podať riadny opravný prostriedok nápravy a o mojom návrhu nekonal aj

preto, spolu 4 roky a 4 mesiace (...)“. Sťažovateľ napokon uviedol, že tento jeho

„protinávrh“ bol rozsudkom okresného súdu z 27. februára 2001 č. k. -59

„vylúčený na nič nehovoriace osobitné konanie“, resp. že mu spisová značka osobitného

konania nebola na jeho „sťažnosť z 25. 4. 2001 oznámená“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...), ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Predmetom sťažnosti je z hľadiska namietaného porušenia základného (ľudského)

práva podľa označených článkov a Dohovoru postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a pod nešpecifikovanou sp. zn. a postup krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci vzájomného návrhu, ktorý sťažovateľ

podal okresnému súdu 14. júla 1998.

Ústavný súd konštatuje, že o tomto protinávrhu sťažovateľa zo 14. júla 1998 okresný

súd rozhodol rozsudkom z 27. februára 2001 tak, že ho vylúčil na samostatné konanie, resp.

krajský súd odvolanie sťažovateľa proti tomuto výroku okresného súdu, t. j. „výroku,

ktorým bol protinávrh žalovaného na zaplatenie 25.200 Sk a 9.367,20 Sk s príslušenstvom

vylúčený na samostatné konanie“, odmietol z dôvodu, že ide o výrok rozsudku, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné ( ).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že svojím nálezom z 19. februára 2003 č. k.

-42 rozhodol pod bodom 1 tak, že „Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené nebolo“. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že

predmetom tohto nálezu bola podľa jeho odôvodnenia sťažnosť sťažovateľa, v ktorej jeho

právna zástupkyňa uviedla, že „14. júla 1998 podal sťažovateľ ako odporca v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Ro 1606/98 odpor proti platobnému rozkazu,

o ktorom porušovateľ práva okresný súd nerozhodol v primeranej lehote, pretože prvé

pojednávanie bolo nariadené až po uplynutí 15 mesiacov a až 27. februára 2001 bolo

vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. . Proti predmetnému rozsudku podal

sťažovateľ odvolanie. Vzhľadom na to, že už v odpore, ktorý sťažovateľ doručil okresnému

súdu 14. júla 1998, podal vzájomný návrh, o ktorom nebolo rozhodnuté ani po uplynutí

4 rokov, podal 25. apríla 2001 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu (...)“.

Na základe uvedeného ústavný súd teda konštatuje, že z hľadiska namietaného

porušenia základného (ľudského) práva podľa a Dohovoru

sú predmetom tejto sťažnosti postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci

„protinávrhu“ sťažovateľa zo 14. júla 1998, o ktorých sa už ústavný súd svojím nálezom

z 19. februára 2003 vyslovil tak, že právo sťažovateľa podľa označených článkov

a Dohovoru nimi „porušené nebolo“. Pretože tento nález ústavného súdu zahŕňa namietaný

postup okresného súdu a postup krajského súdu v označených konaniach až

do právoplatnosti rozsudku krajského súdu zo 7. novembra 2002 č. k. -120,

, resp. až do 19. februára 2003, keď ústavný súd uvedeným nálezom meritórne

rozhodol (pozri napr. , ), bolo potrebné v tejto časti predmetnú

sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde. Inými slovami, z dôvodu prekážky res iudicata sa ústavný súd už nemohol na

základe predmetnej sťažnosti meritórne zaoberať namietaným postupom okresného súdu

a krajského súdu vo veci „protinávrhu“ sťažovateľa zo 14. júla 1998, ktorý v označených

konaniach zahŕňal úsek od jeho podania až do 19. februára 2003.

Pokiaľ sťažovateľ predmetnou sťažnosťou namietal v danom kontexte aj postup

okresného súdu, ktorý nasledoval po tomto dátume v konaní vedenom pod pôvodnou

spisovou značkou, resp. pod nešpecifikovanou sp. zn., bolo potrebné v tejto časti jeho

sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti

postup okresného súdu v konaní v úseku od 20. februára 2003 doteraz považovať za taký,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle cit. článku

a Dohovoru. S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda do úvahy, aby ústavný súd

namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie označeného základného (ľudského) práva sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2003