Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí dňa

28. júna 2000 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a sudcov Lajosa

Mészárosa a Daniela Švábyho vo veci prijatého podnetu , bytom

v zastúpeného JUDr. Danielou Sotákovou, advokátkou,

Košice, Čajakova 5, týkajúceho sa porušenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa Okresným

súdom Košice I v konaní pod sp. zn. od 21. apríla 1999 takto

rozhodol:

Podnetu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podnetom na začatie konania zo dňa 9. februára 2000, ktorý Ústavnému súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) došiel dňa 9. februára 2000, sa domáha

(ďalej len „navrhovateľ“) preskúmania postupu Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. .

Navrhovateľ je toho názoru, že postupom Okresného súdu Košice I došlo

k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“).

V podnete uvádza, že uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. marca

1999 č. k. -144 bol zrušený v podstatnej časti rozsudok Okresného súdu

Košice I zo dňa 24. júla 1997 č. k. -102 a v rozsahu zrušenia bola vec

vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo spolu aj so spisom

doručené Okresnému súdu Košice I dňa 21. apríla 1999. Od tohto dátumu až doposiaľ

(teda do dňa 9. februára 2000) nebolo určené vo veci pojednávanie, hoci navrhovateľ

sa podaním zo dňa 20. septembra 1999 nazvaným sťažnosť a doručeným predsedovi

Okresného súdu Košice I domáhal odstránenia prieťahov vo veci. Na túto sťažnosť do

dňa podania podnetu na ústavný súd odpoveď nedostal, a preto ju nemohol k podnetu

ani pripojiť. Pretože ani po ďalších piatich mesiacoch po podaní sťažnosti nebolo vo

veci určené pojednávanie, je toho názoru, že úkony súdu, pokiaľ aj nejaké boli, boli

neefektívne, pričom desať mesiacov neefektívneho konania vo veci, ktorá sa začala

ešte dňa 15. januára 1996, je pre navrhovateľa ďalšou zbytočnou morálnou ujmou

popri tej, ktorá mu už bola spôsobená zo strany MEDES, s. r. o., v spore na ochranu

osobnosti, ako aj na Krajskom súde v Prešove. To je príčina, pre ktorú podáva podnet.

Považuje časový úsek od 21. apríla 1999 do 12. októbra 1999 a od 12. novembra 1999

do dňa vydania uznesenia za neefektívny a za prieťah zavinený nečinnosťou

Okresného súdu Košice I. Vedený snahou zefektívniť prejednanie a rozhodnutie jeho

právnej veci navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho podnet.

Navrhovateľ pripojil k podnetu rovnopis sťažnosti zo dňa 20. septembra 1999,

ktorú adresoval predsedovi Okresného súdu Košice I. Zo sťažnosti vyplýva, že hoci

vec sp. zn. došla na Okresný súd Košice I ešte dňa 21. apríla 1999, za

uplynulých celých päť mesiacov nebol stanovený termín pojednávania, čo navrhovateľ

považuje za súdom zavinený prieťah. Keďže inak ako sťažnosťou mu zákon

nedovoľuje dosiahnuť naplnenie ustanovenia § 100 prvej vety Občianskeho súdneho

poriadku a , podáva formálnu sťažnosť

a očakáva rozhodnutie vo veci v rozumnom a náročnosti veci zodpovedajúcom čase,

ktorý by nemal byť dlhší, ako je zákonná lehota na vybavenie sťažnosti.

Z predloženého rovnopisu vyplýva, že originál bol podaný osobne do podateľne

Okresného súdu Košice I dňa 20. septembra 1999. Svedčí o tom prezentačná pečiatka

súdu.

Na základe výzvy ústavného súdu zo dňa 22. februára 2000 zaslal navrhovateľ

ústavnému súdu rovnopis listu adresovaného predsedovi Okresného súdu Košice I zo

dňa 28. februára 2000, v ktorom urgoval u predsedu súdu vybavenie jeho sťažnosti zo

dňa 20. septembra 1999 týkajúcej sa prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

28/96. Na tomto podaní je zistiteľné, že bolo doručené osobne do podateľne

Okresného súdu Košice I dňa 28. februára 2000.

Podaním zo dňa 8. marca 2000, ktoré bolo ústavnému súdu doručené osobne

toho istého dňa, doplnil navrhovateľ petit podnetu nasledovne: „Po prijatí podnetu na

jeho predbežné konanie žiadam ÚS SR o vynesenie nasledovného rozhodnutia:

Postupom Okresného súdu Košice I v konaní bolo porušené základné

právo na verejnom prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov,

podľa prvá veta SR“.

Podaním zo dňa 1. apríla 2000, ktoré bolo ústavnému súdu doručené osobne

dňa 3. apríla 2000, zaslal navrhovateľ ústavnému súdu odpoveď predsedu Okresného

súdu Košice I na list navrhovateľa zo dňa 28. februára 2000. Z listu predsedu

Okresného súdu Košice I zo dňa 23. marca 2000 zn. Spr 446/00 vyplýva, že na

Okresnom súde Košice I nie je evidovaná sťažnosť týkajúca sa prieťahov v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu zo dňa 13. apríla 2000 navrhovateľ prípisom

zo dňa 20. apríla 2000, ktorý bol ústavnému súdu doručený osobne dňa 25. apríla

2000, predložil plnomocenstvo, ktorým splnomocnil advokátku JUDr. Danielu

Sotákovú na jeho zastupovanie v konaní o podnete. Okrem toho vysvetlil, prečo

považuje práve časové obdobie medzi 13. októbrom 1999 a 11. novembrom 1999 za

obdobie, v ktorom neboli prieťahy v konaní. V tejto súvislosti uviedol, že súd urobil

úkon 13. októbra 1999 a 30. júla 1999. Časové obdobie asi jeden mesiac medzi

13. októbrom 1999 a 11. novembrom 1999 považuje za toleranciu vzhľadom na

preťaženosť súdu, a preto v tomto období podľa neho prieťahy v konaní neboli. Okrem

toho súd urobil úkon, na ktorý navrhovateľ reagoval až 22. októbra 1999, a predtým

urobil súd úkon 30. júla 1999, na ktorý navrhovateľ reagoval 10. augusta 1999

doplatením súdneho poplatku 600,-- Sk. Aj keď išlo o dva neefektívne úkony, ktoré

mohli byť vykonané naraz, považoval toto obdobie za také, v ktorom neboli prieťahy.

Toleroval pritom aj preťaženosť súdov, ako aj jednomesačné dovolenkové obdobie.

Ostatné úkony súdu, aj keby sa boli vyskytli, ako aj úkony, ktoré navrhovateľ inicioval

a ktoré sa nevykonali, považuje za neefektívne. Takými sú úkony MEDES, s. r. o.,

smerujúce ku vyhláseniu konkurzu.

Navrhovateľ ďalej uvádza, že vďaka podnetu, ktorý podal ústavnému súdu, sa

dňa 15. marca 2000 a dňa 30. marca 2000 konali pojednávania. Dňa 30. marca 2000

súd vo veci aj rozhodol, pričom on proti rozsudku súdu podal odvolanie.

Napokon uvádza, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatom podnete.

Uznesením zo dňa 12. apríla 2000 sp. zn. -19 ústavný súd prijal

podnet navrhovateľa na začatie konania.

Hoci ústavný súd vyzval Okresný súd Košice I prípisom zo dňa 13. apríla 2000,

aby sa tento vyjadril k vecnej stránke prijatého podnetu, z vyjadrenia predsedu

Okresného súdu Košice I zo dňa 2. mája 2000, ktoré ústavnému súdu došlo dňa

9. mája 2000, vyplýva, že Okresný súd Košice I (odporca) zaujíma stanovisko

k uzneseniu ústavného súdu sp. zn. -19, a nie ku podnetu navrhovateľa.

Pravdepodobne z tohto dôvodu vyjadrenie odporcu neobsahuje návrh vo veci samej.

Z vyjadrenia odporcu vyplývajú predovšetkým úkony, ktoré súd vo veci sp. zn.

urobil, ako aj niektoré ďalšie skutočnosti.

Predseda Okresného súdu Košice I konkrétne uvádza, že po doručení spisu

sp. zn. Okresnému súdu Košice I dňa 21. apríla 1999 bol dňa 26. apríla

1999 daný pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Prešove zástupcom

účastníkov. Od 21. júna 1999 do 25. júna 1999 sudca, ktorému bola vec podľa rozvrhu

práce pridelená na rozhodnutie, čerpal dovolenku. Dňa 27. júla 1999 sa robili úkony

smerujúce k tomu, aby na pojednávaní mohli byť vykonané dôkazy, na základe

ktorých by bolo možné rozhodnúť. Vykonali sa tiež úkony na zistenie procesných

podmienok týkajúcich sa zastúpenia účastníka advokátom, ktorý v tom čase mal

pozastavenú činnosť. Ďalej navrhovateľ doplatil súdny poplatok dňa 10. augusta 1999

a Slovenská advokátska komora súdom požadované listiny zaslala dňa 13. augusta

1999. Žalovaný účastník MEDES, s. r. o., výzve súdu nevyhovel. Od 5. augusta 1999

do 2. septembra 1999 čerpal sudca dovolenku. Od 18. augusta 1999 do 30. septembra

1999 bol spis na ústavnom súde za účelom rozhodnutia o podnete žalobcu proti

postupu Krajského súdu v Prešove v odvolacom konaní.

Dňa 11. októbra 1999 vyzval súd navrhovateľa na predloženie alebo označenie

dôkazov na preukázanie opodstatnenosti jeho žaloby tak, aby mohli byť vykonané na

pojednávaní, čo navrhovateľ splnil dňa 22. októbra 1999. Od 28. októbra 1999 do

12. novembra 1999 bol sudca práceneschopný. Od 24. novembra 1999 do

26. novembra 1999 bol sudca na školení v Trenčianskych Tepliciach. Od 3. januára

2000 do 10. januára 2000 bol sudca práceneschopný. Od 24. januára 2000 do

25. januára 2000 bol sudca na školení v Trenčianskych Tepliciach.

Dňa 10. februára 2000 sudca nariadil pojednávanie na deň 15. marca 2000, na

ktoré sa zo štyroch predvolaných svedkov dostavil len jeden, pojednávanie bolo

odročené na deň 30. marca 2000 a na tomto pojednávaní bola vec meritórne

rozhodnutá.

Napokon predseda Okresného súdu Košice I oznamuje, že súhlasí, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom podnete.

Ku vyjadreniu odporcu podal ešte stanovisko navrhovateľ, a to dňa 12. mája

2000 s tým, že ústavnému súdu došlo dňa 15. mája 2000.

Je toho názoru, že vo vyjadrení odporcu zo dňa 2. mája 2000 chýbajú už len

údaje o tom, odkedy, dokedy a s kým bol sudca na obede. Odhliadnuc však od toho je

navrhovateľ toho názoru, že v čase od 21. apríla 1999 do 27. júla 1999 sa súd mohol

jeho veci venovať zodpovednejšie a toto platí zvlášť aj o období od 13. novembra

1999 do 3. januára 2000 a od 11. januára 2000 do 10. februára 2000, kedy podľa jeho

názoru vec začínala šedivieť. Tieto obdobia považuje za obdobia zbytočných

prieťahov, a to aj vzhľadom na predchádzajúce prieťahy v konaní na Krajskom súde

v Prešove. Toto platí aj vtedy, ak sa odhliadne od ostatných kratších období

nečinnosti, ktoré sa v konaní vyskytli, a ak sa odhliadne od neefektívnosti

a rozvláčnosti jednotlivých úkonov súdu, ktoré mali byť vykonané naraz, a nie

postupne za sebou, ak boli podľa názoru súdu potrebné.

II.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. boli zistené nasledovné

skutočnosti.

Žaloba žalobcu zo dňa 1. decembra 1995 smerujúca

proti žalovanej MEDES, s. r. o., došla okresnému súdu dňa 15. januára 1996. Žalobca

v rámci ochrany osobnosti požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75 000,-- Sk

za to, že v denníku Korzo vydávanom žalovaným bol dňa 9. novembra 1995

uverejnený článok označujúci žalobcu za agenta ŠtB.

Žalovaný priznal inkriminovaný článok, ale tvrdil, že v článku bola uvedená

pravda.

Podaním zo dňa 16. marca 1996, došlým súdu dňa 27. marca 1996, rozšíril

žalobca náhradu nemajetkovej ujmy na 150 000,-- Sk, a to vzhľadom na ďalší útok

proti nemu v Korze zo dňa 26. januára 1996.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. -76 zo dňa 9. januára

1997 bola žaloba zamietnutá na tom základe, že žalovaný podľa zistenia súdu bol

pozitívne lustrovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. novembra 1997 č. k.

-122 prikázal vec v odvolacom konaní Krajskému súdu v Prešove.

Prípisom zo dňa 10. januára 1999, došlým Krajskému súdu v Prešove dňa

20. januára 1999, žalobca vzal späť žalobu o 60 000,-- Sk a žiadal prisúdiť už len

90 000,-- Sk.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. marca 1999 č. k.

114, ktoré došlo na Okresný súd Košice I dňa 21. apríla 1999, odvolací súd pripustil

späťvzatie žaloby o 60 000,-- Sk, konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšnej časti

zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa. Vyslovil názor, že

v danej veci žalovaný porušil , keďže došlo

k neoprávnenému zverejneniu údajov týkajúcich sa žalobcu bez jeho súhlasu. Došlo

preto ku zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Je otázne, či sa tým v značnej

miere znížila dôstojnosť jeho osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Preto podľa

odvolacieho súdu má súd prvého stupňa dôsledne zistiť všetky okolnosti ovplyvňujúce

výšku uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu.

Dňa 26. apríla 1999 konajúca sudkyňa dala pokyn kancelárii doručiť uznesenie

odvolacieho súdu účastníkom. Dňa 27. júla 1999 sudkyňa dala pokyn kancelárii

vyzvať žalobcu doplatiť 600,-- Sk súdneho poplatku zo žaloby do 7 dní, vyzvať

Slovenskú advokátsku komoru na doručenie Zásad výkonu advokácie zo dňa 6. júna

1997 do 15 dní a vyzvať žalovaného na oznámenie, v ktorých masovokomunikačných

prostriedkoch došlo predo dňom 9. novembra 1995 ku uverejneniu informácie, že

žalobca je evidovaný agent, ako to zástupca žalovaného tvrdil na pojednávaní

konanom dňa 30. septembra 1996.

Listom Okresného súdu Košice I zo dňa 18. augusta 1999 zn. Spr 877/99

predseda okresného súdu predložil spis ústavnému súdu, pričom list so

spisom na ústavný súd došiel dňa 19. augusta 1999. Z listu sudcu ústavného súdu zo

dňa 29. septembra 1999, ktorý došiel konajúcemu súdu dňa 30. septembra 1999, je

zistiteľné, že ústavný súd vrátil spis . Z uvedeného sa dá vyvodiť, že v čase

medzi 18. augustom 1999 a 30. septembrom 1999 konajúci súd nemal sporový spis

k dispozícii, lebo bol v tom čase na ústavnom súde. Dňa 18. augusta 1999 došli súdu

Zásady výkonu advokácie od Slovenskej advokátskej komory.

Dňa 11. októbra 1999 sudkyňa dala pokyn kancelárii zažurnalizovať spis

a vyzvať žalobcu predložiť alebo navrhnúť dôkazy o znížení dôstojnosti a vážnosti

jeho osoby v značnej miere. Dňa 22. októbra 1999 došlo súdu podanie právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 21. októbra 1999, v ktorom žiadal vypočuť 3 svedkov. Ďalej

navrhol, aby si súd vyžiadal správu zo Športového gymnázia v Košiciach a Gymnázia

na Opatovskej ceste v Košiciach o študijných výsledkoch detí žalobcu v šk. r. 1996/97.

Dňa 10. februára 2000 súd vytýčil termín pojednávania na deň 15. marca 2000.

Zároveň sa informoval vo veci právneho zastúpenia, opakoval voči žalovanému

požiadavku na upresnenie, kedy a kde bola v minulosti zverejnená informácia

o žalobcovi ako o spolupracovníkovi ŠtB, na pojednávanie dal súd predvolať svedkov

a nariadil tiež poslať prípis Rade STV, či sa zaoberali žalobcom ako bývalým

riaditeľom STV Košice s tým, aby v kladnom prípade zaslali súdu príslušnú časť

zápisnice.

Dňa 3. marca 2000 došiel súdu prípis Rady STV zo dňa 29. februára 2000.

Oznámili, že o žalobcovi rokovali dňa 20. marca 1996, pričom zo zápisnice vyplývala

informácia o tom, že žalobca rezignoval na funkciu riaditeľa vzhľadom na požiar, čo

rada prijala.

Listom žalovaného zo dňa 13. marca 2000, došlým súdu toho istého dňa,

ospravedlnil tento neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho

neprítomnosti. Oznámil tiež, že nemá žiaden majetok a že ešte dňa 12. júna 1998 podal

sám voči sebe návrh na vyhlásenie konkurzu.

Na pojednávaní dňa 15. marca 2000 rozšíril žalobca žalobu o úroky 17,6 %

ročne odo dňa 15. januára 1996 do zaplatenia, čo súd pripustil. Bol vypočutý svedok

Jurko. Ďalší volaní svedkovia sa neustanovili, preto súd prerušil pojednávanie do

15.00 h, avšak ani po prerušení žiaden z ďalších predvolaných svedkov neprišiel.

Zástupca žalobcu vyhlásil, že na vypočutí ďalších svedkov netrvá, keďže vzhľadom na

odstup času si už nebudú udalosť pamätať. Súd odročil pojednávanie na deň 30. marca

2000, kedy rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietol.

Z pripojeného spisu ústavného súdu sp. zn. vyplýva, že nálezom zo

dňa 13. októbra 1999 č. k. -29 rozhodol ústavný súd o podnete

proti Krajskému súdu v Prešove vo veci porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 prvej vete

v konaní o návrhu na ochranu osobnosti vedenom na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. , tak, že vyslovil porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že časový úsek konania na Krajskom súde

v Prešove trvajúci od 18. mája 1998 do 16. marca 1999 bol posúdený ústavným súdom

ako neefektívny a pomalý, a preto konštatoval, že išlo o zbytočné prieťahy.

III.

V zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov môže ústavný súd so

súhlasom účastníkov upustiť od ústneho pojednávania, ak od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Keďže účastníci súhlasili s upustením od

ústneho pojednávania, ústavný rozhodoval na neverejnom zasadnutí senátu.

Pri posudzovaní dôvodnosti podnetu treba predovšetkým zdôrazniť, že

navrhovateľ vymedzil z časového hľadiska predmet sporu na obdobia od 21. apríla

1999 do 12. októbra 1999 a ďalej od 12. novembra 1999 do dňa vydania uznesenia.

Tým treba zrejme rozumieť rozhodnutie súdu vo veci samej. V tomto časovom období

došlo podľa názoru navrhovateľa ku zbytočným prieťahom v konaní.

Základnou otázkou, s ktorou sa ústavný súd musel v tejto súvislosti

vysporiadať, bolo určenie časového obdobia, ktoré treba skúmať pre posúdenie

navrhovateľom namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní pred všeobecným súdom.

Vo svojom rozhodnutí sp. zn. ústavný súd ustálil, že pokiaľ ide

o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2

, je pod konaním, v ktorom sa táto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen

konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie

v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor

ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani procesné predpisy upravujúce

činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať

bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana.

Pokiaľ ide o ohraničenie doby skúmania prieťahov v konaní, z doterajšej

judikatúry ústavného súdu vyplýva, že „Ústavný súd SR sa v konaní o podnete pri

hodnotení postupu okresného súdu nezaoberal iba navrhovateľom označeným

obdobím, v ktorom súd nevykonal žiadny úkon ..., ale ... preskúmal celé doterajšie

(viac ako-5 ročné) obdobie konania vo veci ...“ (-30).

Z pripojeného spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

ústavný súd rozhodol tak, že „Krajský súd v Prešove v konaní o návrhu na

ochranu osobnosti a o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov sp. zn. 4 Co

543/97 a sp. zn. p o r u š i l základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 v prvej vete

“. Možno konštatovať, že ústavný súd predmetným

nálezom poskytol ochranu práva navrhovateľa podľa nielen na

dobu konania pred Krajským súdom v Prešove, ako to vyplýva z výroku nálezu, ale na

celú dobu konania pred súdom I. a II. stupňa, teda od začiatku konania (15. január

1996) až do vynesenia predmetného návrhu, t. j. do 13. októbra 1999. Vyplýva to zo

samotného nálezu, kde sa v odôvodnení (str. 8 a n.) vyslovene konštatuje, že

z „vyžiadaného súdneho spisu vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd

nezistil žiadne prieťahy v konaní Okresného súdu Košice I, ktoré by boli spôsobené

nedostatočnou súčinnosťou, či dokonca pasivitou navrhovateľa v tejto veci“. Ako už

ústavný súd v rámci zisťovania skutkových podkladov v tomto konaní zistil, uvedený

spis Okresného súdu Košice I bol na ústavnom súde od 18. augusta 1999 do

30. septembra 1999. Keďže predmetný nález bol vynesený 13. októbra 1999, treba

vychádzať z toho, že ústavný súd v predchádzajúcom konaní (sp. zn. )

skúmal v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu nielen časové obdobie

konania na odvolacom súde, ale aj časové obdobie na súde I. stupňa, t. j. až do

13. októbra 1999, kedy ústavný súd rozhodol vo veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych názorov a skutočností ústavný súd

uzavrel otázku navrhovateľom vymedzeného časového obdobia skúmania prieťahov

v konaní pred Okresným súdom Košice I tak, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha

ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

prvej vety v tom istom konaní dvoma (alebo viacerými) po sebe nasledujúcimi

podnetmi, pričom ústavný súd prvému (predchádzajúcemu) podnetu nálezom vyhovel

(vyslovil porušenie práva), potom druhým (nasledujúcim) podnetom môže

navrhovateľ namietať porušenie toho istého práva len v časovom období, ktoré

nasleduje po vydaní predmetného nálezu. Inak povedané, navrhovateľ nemôže úspešne

namietať porušenie toho istého práva za časové obdobie, ktoré tomuto nálezu

predchádzalo, pretože toto obdobie už bolo preskúmavané v predchádzajúcom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom. V danom prípade ide o prvú vetu tohto ústavného ustanovenia.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia súdneho alebo iného orgánu Slovenskej republiky. K naplneniu tohto

práva dochádza najčastejšie právoplatným rozhodnutím (), prípadne aj

vykonaním takéhoto rozhodnutia ().

Pri hodnotení, či v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. pred súdom

prvého stupňa v časovom období vymedzenom navrhovateľom došlo k zbytočným

prieťahom, a teda aj k porušeniu prvej vety , ústavný súd vzal do

úvahy najmä tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

správanie sa účastníkov súdneho konania a postup súdu.

Pokiaľ ide o posúdenie zložitosti veci, ústavný súd odkazuje na svoj

predchádzajúci nález v predmetnej veci z 13. októbra 1999 sp. zn. ,

v ktorom ústavný súd nehodnotil vec z hľadiska skutkového stavu ani z dôvodov

právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na túto problematiku, ako zložitú (str. 8 cit. nálezu).

Správanie účastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v konaní, len ak jeho dôsledkom je spomalenie postupu konania. Okrem toho

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré by bolo možné pripísať správaniu účastníka

konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka konania sa

rozhoduje dlhšie, ako je primerané podľa povahy veci, ak ide o zbytočný prieťah

zapríčinený nečinnosťou súdu.

V období, ktoré je predmetom konania, urobil navrhovateľ niekoľko úkonov,

a to jednak takých, ktorými reagoval na požiadavky súdu, ako aj takých, pre ktoré sa

rozhodol z vlastnej iniciatívy. Ani jeden z týchto úkonov nemožno hodnotiť tak, že by

narušil (sťažil) alebo mohol narušiť plynulosť konania na súde. Treba preto

konštatovať, že ústavný súd nezistil žiadne prieťahy v konaní, ktoré by boli spôsobené

navrhovateľovou nedostatočnou súčinnosťou, pasivitou alebo inak.

Posledným kritériom, z ktorého ústavný súd vychádzal, bolo, či vznikli

zbytočné prieťahy postupom odporcu, ako to navrhovateľ vo svojom podnete namieta.

Časové obdobie po tom, čo spis došiel okresnému súdu dňa 21. apríla 1999 až

do meritórneho rozhodnutia vo veci sp. zn. , t. j. do 13. októbra 1999,

ústavný súd z vyššie uvedených dôvodov v tomto konaní neskúmal, pretože toto

obdobie bolo predmetom predchádzajúceho skúmania vo veci.

Pri posudzovaní postupu Okresného súdu Košice I v čase od 13. októbra 1999

doteraz ústavný súd dospel k záveru, že postup Okresného súdu Košice I v konaní

o tejto veci za skúmané časové obdobie (t. j. približne 8 mesiacov), tak ako to vyplýva

zo zistených skutočností, sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné jednoznačne kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ustanovenia

, na základe čoho by sa mohol namietaný postup okresného súdu

považovať za porušenie práva navrhovateľa, tak ako sa toho dovolával vysloviť

v predmetnom podnete. Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2000