Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 527/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , a maloletej sťažovateľky , , , zastúpených Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. júna 2026 sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa (ďalej len „“), základného práva na starostlivosť o deti a na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Maloletá sťažovateľka sa domáha aj vyslovenia porušenia práva podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Sťažovatelia navrhujú uloženie príkazu mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj priznať im finančné zadosťučinenie každému po 3 000 eur a nahradiť trovy konania 1 879,38 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi napadnutého konania, ktoré sa začalo 2. novembra 2023 na podklade návrhu podaného sťažovateľom, ktorým sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej sťažovateľke a navrhol zverenie maloletej sťažovateľky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

II. Argumentácia sťažovateľov

3. Sťažovatelia namietajú, že mestský súd predvolal rodičov na informatívne stretnutie až po 6 mesiacoch od začatia konania, pričom termín následne zrušil z dôvodu podania námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Zrušenie termínu stretnutia spôsobilo vznik zbytočných prieťahov, keďže mohlo prebehnúť aj pred samotným rozhodnutím o námietke zaujatosti.

4. Po rozhodnutí o námietke zaujatosti bol nariadený termín informatívneho stretnutia až na august 2024, t. j. desať mesiacov po podaní návrhu.

5. Rozsudok vo veci bol mestským súdom vyhlásený na treťom pojednávaní 3. februára 2025, pričom k jeho písomnému vyhotoveniu došlo až 24. marca 2025, t. j. po 50 dňoch od jeho vyhlásenia.

6. Sťažovateľ namieta odôvodnenie rozsudku mestského súdu z 3. februára 2025 v kontexte neefektívneho apelovania súdu na matku namiesto autoritatívneho rozhodnutia o zverení maloletej sťažovateľky do striedavej starostlivosti.

7. K neefektívnemu postupu mestského súdu došlo aj z dôvodu kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 15. decembra 2025) o zrušení rozsudku mestského súdu z 3. februára 2025, a to pre nesprávne skutkové zistenia a neúplné zistenie skutočného stavu veci, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

8. Zákonná sudkyňa už na prvom pojednávaní vyslovila predbežný právny názor o predčasnosti zmeny skoršieho rozsudku, a preto nebola potreba vykonávať až tri výsluchy maloletej sťažovateľky. Neprijateľné je obdobie potrebné na vyhotovenie oboch rozsudkov, keďže ani neumožňuje predĺženie lehoty predsedom súdu. Sťažovateľ zdôrazňuje neprijateľnosť subsidiárnej aplikácie (ďalej aj „“) v konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých. Okrem už uvedeného sťažovatelia uvádzajú, že neboli splnené podmienky výslovne upravené v , t. j. aby išlo o závažné dôvody.

9. Celkovo konanie pred mestským súdom vrátane konania pred odvolacím súdom presiahlo obdobie 2 rokov a 6 mesiacov, čo je, berúc do úvahy predmet konania, neakceptovateľné.

10. V príčinnej súvislosti s porušením práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov namietajú sťažovatelia aj porušenie práv hmotnoprávneho charakteru. V konkrétnostiach akcentujú, že v dôsledku rozhodnutia mestského súdu mal sťažovateľ výrazne obmedzený priestor na výchovné pôsobenie na maloletú sťažovateľku a elimináciu nevhodného vplyvu matky na maloletú sťažovateľku.

11. Napokon sťažovateľ ako dôvod priznania finančného zadosťučinenia uvádza, že trvanie napadnutého konania porušuje jeho právo na výchovu dcéry a jej právo na riadnu starostlivosť od rodiča.

III. Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľov

III.1. Vyjadrenie mestského súdu:

12. Na výzvu ústavného súdu zo 7. augusta 2026 reagoval mestský súd podaním sp. zn. zo 17. augusta 2026, v ktorom bola konštatovaná nedôvodnosť ústavnej sťažnosti. Obsahom podania bol prehľad procesných úkonov vykonaných vo veci, na podklade ktorého predsedníčka mestského súdu akcentovala plynulý postup podľa možností zákonného sudcu a administratívneho aparátu. Mestský súd konal v primeraných lehotách a v posudzovanom období aj meritórne rozhodol.

13. V kontexte prekročenia lehoty na vyhotovenie rozsudku bola zdôraznená potreba prihliadať na konkrétne okolnosti veci, t. j. skutočnosť, že zákonná sudkyňa je zároveň podpredsedníčkou mestského súdu, čo si vyžiadalo predĺženie lehoty. V tomto smere poukázala predsedníčka mestského súdu na obsiahlosť súdneho spisu a skutočnosť, že rozsudok sa nachádza a liste č. 1782. Nestotožnila sa s argumentom o nemožnosti aplikácie a predĺženia lehoty na vypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku.

14. V dôsledku podanej námietky zaujatosti bol spis predložený krajskému súdu, čo znemožňovalo uskutočniť informatívne stretnutie. Prvý rozsudok bol vyhlásený približne 15 mesiacov od podania návrhu a po vrátení veci z odvolacieho súdu rozhodol do 5 mesiacov. Z dôvodu podaného odvolania sa v súčasnosti vykonávajú administratívne úkony pred predložením veci krajskému súdu.

III.2. Replika sťažovateľa:

15. V replike doručenej ústavnému súdu 4. septembra 2026 sťažovateľ argumentuje, že kvôli námietke zaujatosti bol spis predkladaný krajskému súdu 30. apríla 2024, pričom stretnutie bolo plánované na 18. apríl 2026. Jeho konaniu teda nič nebránilo.

16. Sťažovateľ poukazuje na konzistentný názor zákonnej sudkyne o neexistencii zmeny pomerov a v tomto kontexte zdôrazňuje, že aj napriek tomu trvalo mestskému súdu 33 mesiacov, aby rozhodol.

17. V súvislosti s prekročením lehoty na vyhotovenie rozsudku sťažovateľ opätovne uvádza, že pri prvom rozsudku prekročil mestský súd zákonom stanovenú lehotu 10 dní 4-násobne a pri druhom rozsudku bola zákonom stanovená lehota 15 dní prekročená 2-násobne. Nejde pritom o jedinú skutočnosť, na podklade ktorej sa zbytočné prieťahy namietajú.

18. Sťažovatelia nesúhlasia ani s dôvodmi, ktorými mestský súd vysvetľuje čas potrebný na vyhotovenie rozsudku. Vykonávanie funkcie podpredsedu mestského súdu nemôže byť dôvodom na zásah do práv sťažovateľa. Okrem toho dôvod neobstojí ani preto, lebo zákonná sudkyňa mala v sledovanom období znížený nápad, a to práve preto, aby mohla v jej pridelených veciach konať bez prieťahov.

19. Rovnako ani poukaz na obsiahlosť spisu nemôže byť rozhodujúci. Nevykonávalo sa dokazovanie a mestský súd rozhodol len na podklade listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania.

20. Za kontraproduktívne považuje paušálne doručovanie všetkých písomností do vlastných rúk adresáta. Ako nedôvodné hodnotí doručovanie ním podaného odvolania s výzvou na vyjadrenie matke nanovo listinne 24. augusta 2026. Mestský súd tak konal v reakcii na oznámenie o ukončení zastupovania matky právnou zástupkyňou, no podľa sťažovateľa je elektronické doručovanie do elektronickej schránky právnej zástupkyne matky, ktoré sa začalo 13. augusta 2026 a skončilo uplynutím úložnej lehoty 29. augusta 2026, účinným doručením písomností. Uvedené spôsobuje zásah do práv sťažovateľov.

IV. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

21. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní vedenom mestským súdom vo veci návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sťažovateľke.

22. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

IV.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom mestského súdu v napadnutom konaní:

23. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

24. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (, , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý je potrebné vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

25. Ústavný súd rovnako stabilne judikuje, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne vyjadriť. Presne časovo ohraničená nie je ani primeranosť lehoty, počas ktorej by mala byť tá-ktorá vec prerokovaná a najmä rozhodnutá (, ).

26. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP k zodpovedajúcemu právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

27. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vo veci zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sťažovateľke spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov. V zmysle judikatúry ESĽP sa napadnuté konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému zaraďuje do kategórie tzv. citlivých konaní, ktorým majú všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní venovať zvýšenú pozornosť ().

28. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľov ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o tom, že sťažovatelia svojím správaním prispeli k predĺženiu napadnutého konania vedeného mestským súdom.

29. Čo sa týka samotného postupu súdu prvej inštancie ústavný súd s prihliadnutím na zistenia vyplývajúce z predmetného súdneho spisu konštatuje, že tento bol v zásade plynulý. Pre potvrdenie tohto predbežného záveru v konkrétnostiach uvádza, že po podaní návrhu v novembri 2023 mestský súd ustanovil kolízneho opatrovníka a predvolal rodičov na informatívny výsluch, ktorý sa mal uskutočniť v apríli 2024. Výsluch bol zrušený z dôvodu matkou podanej námietky zaujatosti proti všetkým sudcom a jej návrhu na prikázanie veci inému súdu. Spis bol následne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke 30. apríla 2024. Vo veci námietky bolo rozhodnuté 24. mája 2024, pričom spis bol mestskému súdu vrátený 30. mája 2024. Dňa 14. augusta 2024 prebehlo informatívne stretnutie rodičov.

30. Vo veci boli uskutočnené tri pojednávania, a to 30. októbra 2024, 9. decembra 2024 a 3. februára 2025. Dňa 5. decembra 2024 bol vykonaný výsluch maloletej sťažovateľky a zároveň bolo uskutočnené šetrenie pomerov v mieste bydliska sťažovateľa. Na treťom pojednávaní, ktoré prebehlo 3. februára 2025, bol zároveň vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh podaný sťažovateľom zamietnutý a zároveň bol upravený styk sťažovateľa s maloletou sťažovateľkou počas sviatkov a prázdnin, čím došlo k zmene predchádzajúceho exekučného titulu.

31. Z dôvodu sťažovateľom podaného odvolania a námietky zaujatosti (apríl 2025) bol spis po vykonaní potrebných úkonov predložený na rozhodnutie krajskému súdu v júli 2025. Krajský súd uznesením z 15. decembra 2025 rozsudok mestského súdu z 3. februára 2025 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

32. Vzhľadom na skutočnosť zmeny pomerov po vyhlásení rozsudku z 3. februára 2025 zákonná sudkyňa požiadala o vykonanie opakovaného pohovoru s maloletou sťažovateľkou. Vo veci boli následne vykonané tri pojednávania, pričom na poslednom, ktoré sa uskutočnilo 11. mája 2026, došlo k vyhláseniu rozsudku. Vzhľadom na sťažovateľom podané odvolanie (august 2026) sa v súčasnosti vykonávajú potrebné administratívne úkony pred predložením spisu odvolaciemu súdu.

33. Z prehľadu vykonaných procesných úkonov vyplýva, že v posudzovanom období došlo k zrušeniu v poradí prvého rozsudku mestského súdu z dôvodu neúplne zisteného skutočného stavu veci (bod 7 tohto uznesenia), čo si vyžiadalo opätovné nariadenie pojednávaní a vykonanie

dokazovania. Konkrétne okolnosti prejednávanej veci, berúc do úvahy skutočnosť, že k vyhláseniu prvého rozsudku došlo 15 mesiacov od podania návrhu a po vrátení veci z odvolacieho súdu mestský súd rozhodol do 5 mesiacov, však aj napriek existencii neefektívneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý si vyžiadal opätovné prejednanie veci, neumožňujú dospieť k záveru o tom, že touto izolovanou neefektívnou činnosťou mestského súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

34. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní (spôsobený nečinnosťou či neefektívnou činnosťou) má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (, , , ).

35. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ). K takémuto záveru ústavný súd dospel aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti.

36. V reakcii na námietky sťažovateľov týkajúce sa predlžovania lehoty na písomné vyhotovenie rozsudkov, ako aj doručovania písomností do vlastných rúk (body 5, 17 a 20 tohto uznesenia), ktoré boli vznesené sťažovateľmi aj v inej ich veci predbežne prerokovanej ústavným súdom pod sp. zn. , ústavný súd bez potreby bližšieho ozrejmenia poukazuje na body 28 a 29 ním vydaného uznesenia z 31. júla 2026. V označenom rozhodnutí sa ústavný súd dostatočným spôsobom vysporiadal s totožnou argumentáciou sťažovateľov. Už len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je rozhodovanie vo veci existencie zbytočných prieťahov v príslušnom súdnom konaní, mu neprináleží posudzovať ústavnú udržateľnosť výkladu príslušných zákonných ustanovení týkajúcich sa subsidiárneho použitia ustanovení a už vôbec nie podávať výklad príslušných zákonných ustanovení, čoho sa vo svojej podstate sťažovateľ v ústavnej sťažnosti domáha (predovšetkým bod 8 tohto uznesenia). Z rovnakých dôvodov ústavnému súdu neprináleží ani preskúmavať odôvodnenie meritórneho rozhodnutia všeobecného súdu (bod 6 tohto uznesenia).

37. Ústavný súd pri rozhodovaní vo veci ústavnej sťažnosti prihliadol aj na skutočnosť využívania procesných oprávnení účastníkov konania (podania námietok zaujatosti), ktoré si vyžiadali zásah krajského súdu a v konečnom dôsledku predĺžili napadnuté konanie. Vnímajúc všetky okolnosti veci, berúc do úvahy privilegovaný predmet konania, ako aj dĺžku napadnutého konania vedeného mestským súdom a jeho izolovanú neefektívnu činnosť v postupe (bod 33 tohto uznesenia) a zohľadňujúc skutočnosť promptného rozhodnutia po vrátení veci z odvolacieho súdu, ústavný súd konštatuje, že dĺžku posudzovaného obdobia (bod 9 tohto uznesenia) dosiaľ nemožno považovať za neúnosnú.

38. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu mestského súdu v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že doterajší postup mestského súdu nesignalizuje neefektívnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavnú sťažnosť sťažovateľov

preto pri predbežnom prerokovaní v relevantnej časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

IV.2. K namietanému porušeniu práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, resp. na rešpektovanie súkromného a rodinného života a základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť a na starostlivosť o deti postupom mestského súdu v napadnutom konaní:

39. Zohľadňujúc argumentáciu sťažovateľov, títo namietajú porušenie práv hmotného charakteru ako dôsledok existencie zbytočných prieťahov. Vzhľadom na absenciu vyslovenia porušenia práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ako spôsobilého predpokladu na vyslovenie porušenia práv hmotného charakteru neprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia citovaných práv zaručených , dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa.

40. Ústavný súd preto relevantnú časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

41. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov uvedených v ústavnej sťažnosti.

42. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že nečinnosť, resp. neefektívna činnosť všeobecného súdu budú pokračovať, sťažovatelia sa môžu opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu