Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1014 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1313)I. ÚS 57/01
PDF · 117.8 KB
No categories available
I. ÚS 57/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 57/01-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2001 predbežne prerokoval podnet K. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž.,
K., na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 778/00 a sp. zn. 39 Cb 1352/00 a takto
r o z h o d o l :
Podnet K. B. na začatie konania o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2001
doručené podanie K. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na
začatie konania pred Ústavným súdom SR v Košiciach pre porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR podaný na základe čl. 130 ods. 3 Ústavy SR“ (ďalej len „návrh“), v ktorom navrhovateľ
namietol porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 778/00 a sp. zn. 39
Cb 1352/00.
V návrhu uviedol, že 31. marca 2000 požiadal okresný súd o vydanie platobného
rozkazu. Okresný súd mu síce vyhovel vydaním platobného rozkazu z 12. apríla 2000 pod
č. k. 1 Rob 778/00-9, „ale ani do roka a do dňa súd právoplatne v mojej veci nerozhodol
alternatívne navrhnutým rozsudkom po tom ako odporca P. podal odpor dňa 20. 6. 2000 na
súde“. Keďže po tom, čo sa na výzvu okresného súdu 31. júla 2000 vyjadril k odporu, bol
okresný súd pasívny, podal 13. marca 2001 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi
okresného súdu, ktorý nezistil prieťahy s tvrdením, že jeho sťažnosť je neopodstatnená.
Podľa navrhovateľa toto zistenie nie je opodstatnené, lebo okresný súd bol nečinný od
31. júla 2000 do 29. apríla 2001 a iba vďaka podanej sťažnosti začal v jeho veci konať.
Navrhovateľ k návrhu pripojil rôzne podania týkajúce sa namietaného konania pred
okresným súdom, ktoré 14. septembra 2001 doplnil o list okresného súdu z 3. júla 2001
obsahujúci oznámenie, že konanie v jeho veci sa v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona
č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov prerušuje z dôvodu, že
uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 11. apríla 2001 č. k.
2 K 34/00-11 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130
ods. 3 ústavy v znení platnom a účinnom v čase jeho podania navrhovateľom ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je
ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými
slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na
prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno
presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle citovaného ustanovenia (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). Na kratšie obdobia nečinnosti
všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane
a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00). Pokiaľ ide o celkovú dĺžku súdneho konania, ústavný súd
pripustil, že trvanie súdneho konania napr. po dobu dvoch rokov by samo osebe vzhľadom
na povahu sporu nemuselo z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy vyvolať problém tzv. zbytočných
prieťahov (I. ÚS 21/00).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako
zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01). Aj v týchto prípadoch totiž platí, že ak
s ohľadom na tvrdené skutočnosti v návrhu neprichádza do úvahy, aby ústavný súd
namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať
ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, dôvod zjavne neopodstatneného návrhu ustanovený v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde bráni jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Z dokladov pripojených k návrhu, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn.
39 Cb 1352/00 vyplýva, že navrhovateľ 31. marca 2000 podal návrh na okresný súd,
v ktorom žiadal platobným rozkazom uložiť odporcovi P., K. povinnosť na zaplatenie sumy
24.159,- Sk s poplatkom z omeškania s odôvodnením, že odporca mu neuhradil faktúry za
predaný tovar. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 1 Rob 778/00.
Dňa 12. apríla 2000 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal
20. júna 2000 odpor. Okresný súd uznesením zo 4. júla 2000 vyzval odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku za odpor a zároveň zaslal odpor navrhovateľovi na vyjadrenie.
Navrhovateľ sa k nemu vyjadril 31. júla 2000. Uznesenie zo 4. júla 2000, ktoré okresný súd
znovu zaslal odporcovi 18. septembra 2000, nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2000.
Návrh bol 14. decembra 2000 prevedený do registra Cb a zapísaný pod sp. zn.
39 Cb 1352/00. Dňa 26. januára 2001 okresný súd určil na 21. jún 2001 termín
pojednávania vo veci. Dňa 26. apríla 2001 okresný súd zistil, že uznesením krajského súdu
z 11. apríla 2001 sp. zn. 2 K 34/00 bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu. S odvolaním
sa na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov okresný súd pojednávanie 21. júna 2001, na ktoré sa dostavil len navrhovateľ so
svojím právnym zástupcom, odročil na neurčito „s tým, že konanie bude pokračovať po
odpadnutí prekážky prerušeného konania“. Dňa 3. júla 2001 okresný súd zaslal správkyni
konkurznej podstaty úpadcu P., K. výzvu na vyjadrenie, či súhlasí s pokračovaním v tomto
konaní.
Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ namietal porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní, ktoré sa týka
jeho majetkovej veci vyplývajúcej z obchodných vzťahov. Toto konanie trvá k dnešnému
dňu cca 20 mesiacov. Okresný súd o návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu
rozhodol do dvoch týždňov, avšak odporca podal proti vydanému platobnému rozkazu
odpor (§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho konania). Vyhlásenie konkurzu 11. apríla 2001
na majetok úpadcu – odporcu navrhovateľa v konaní pred okresným súdom zakladá
zákonný dôvod na jeho prerušenie. Až do toho času procesné úkony okresného súdu
plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa, čo je hlavným účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup
okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
vzhľadom na predmet konania a jeho celkovú dĺžku kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Pretože s ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd
namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať
ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2001