Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2001 predbežne prerokoval podnet K. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž.,

K., na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet K. B. na začatie konania o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2001

doručené podanie K. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na

začatie konania pred Ústavným súdom SR v Košiciach pre porušenie

SR podaný na základe SR“ (ďalej len „návrh“), v ktorom navrhovateľ

namietol porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. 39

Cb 1352/00.

V návrhu uviedol, že 31. marca 2000 požiadal okresný súd o vydanie platobného

rozkazu. Okresný súd mu síce vyhovel vydaním platobného rozkazu z 12. apríla 2000 pod

č. k. -9, „ale ani do roka a do dňa súd právoplatne v mojej veci nerozhodol

alternatívne navrhnutým rozsudkom po tom ako odporca P. podal odpor dňa 20. 6. 2000 na

súde“. Keďže po tom, čo sa na výzvu okresného súdu 31. júla 2000 vyjadril k odporu, bol

okresný súd pasívny, podal 13. marca 2001 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu, ktorý nezistil prieťahy s tvrdením, že jeho sťažnosť je neopodstatnená.

Podľa navrhovateľa toto zistenie nie je opodstatnené, lebo okresný súd bol nečinný od

31. júla 2000 do 29. apríla 2001 a iba vďaka podanej sťažnosti začal v jeho veci konať.

Navrhovateľ k návrhu pripojil rôzne podania týkajúce sa namietaného konania pred

okresným súdom, ktoré 14. septembra 2001 doplnil o list okresného súdu z 3. júla 2001

obsahujúci oznámenie, že konanie v jeho veci sa v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona

č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov prerušuje z dôvodu, že

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 11. apríla 2001 č. k.

-11 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130

ods. 3 v znení platnom a účinnom v čase jeho podania navrhovateľom ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je

ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Inými

slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na

prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno

presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle citovaného ustanovenia (, ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr.

, ). Pokiaľ ide o celkovú dĺžku súdneho konania, ústavný súd

pripustil, že trvanie súdneho konania napr. po dobu dvoch rokov by samo osebe vzhľadom

na povahu sporu nemuselo z hľadiska vyvolať problém tzv. zbytočných

prieťahov ().

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (, ). Aj v týchto prípadoch totiž platí, že ak

s ohľadom na tvrdené skutočnosti v návrhu neprichádza do úvahy, aby ústavný súd

namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , dôvod zjavne neopodstatneného návrhu ustanovený v

ods. 2 bráni jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Z dokladov pripojených k návrhu, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že navrhovateľ 31. marca 2000 podal návrh na okresný súd,

v ktorom žiadal platobným rozkazom uložiť odporcovi P., K. povinnosť na zaplatenie sumy

24.159,- Sk s poplatkom z omeškania s odôvodnením, že odporca mu neuhradil faktúry za

predaný tovar. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. .

Dňa 12. apríla 2000 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal

20. júna 2000 odpor. Okresný súd uznesením zo 4. júla 2000 vyzval odporcu na zaplatenie

súdneho poplatku za odpor a zároveň zaslal odpor navrhovateľovi na vyjadrenie.

Navrhovateľ sa k nemu vyjadril 31. júla 2000. Uznesenie zo 4. júla 2000, ktoré okresný súd

znovu zaslal odporcovi 18. septembra 2000, nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2000.

Návrh bol 14. decembra 2000 prevedený do registra Cb a zapísaný pod sp. zn.

. Dňa 26. januára 2001 okresný súd určil na 21. jún 2001 termín

pojednávania vo veci. Dňa 26. apríla 2001 okresný súd zistil, že uznesením krajského súdu

z 11. apríla 2001 sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu. S odvolaním

sa na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov okresný súd pojednávanie 21. júna 2001, na ktoré sa dostavil len navrhovateľ so

svojím právnym zástupcom, odročil na neurčito „s tým, že konanie bude pokračovať po

odpadnutí prekážky prerušeného konania“. Dňa 3. júla 2001 okresný súd zaslal správkyni

konkurznej podstaty úpadcu P., K. výzvu na vyjadrenie, či súhlasí s pokračovaním v tomto

konaní.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ namietal porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní, ktoré sa týka

jeho majetkovej veci vyplývajúcej z obchodných vzťahov. Toto konanie trvá k dnešnému

dňu cca 20 mesiacov. Okresný súd o návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu

rozhodol do dvoch týždňov, avšak odporca podal proti vydanému platobnému rozkazu

odpor (§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho konania). Vyhlásenie konkurzu 11. apríla 2001

na majetok úpadcu – odporcu navrhovateľa v konaní pred okresným súdom zakladá

zákonný dôvod na jeho prerušenie. Až do toho času procesné úkony okresného súdu

plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa, čo je hlavným účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (). Postup

okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

vzhľadom na predmet konania a jeho celkovú dĺžku kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle .

Pretože s ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd

namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , ústavný súd jeho návrh odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2001