Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 625/2026
PDF · 150.09 KB
No categories available
IV. ÚS 625/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokát CIBULKA, s.r.o., Hodžova 1488/53, Trenčín, proti postupu Správneho súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 30Sas/11/2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnému súdu bola 9. októbra 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30Sas/11/2025. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol o vyslovení porušenia označených práv postupom správneho súdu v napadnutom konaní, ktorému prikáže konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 eur a náhradu trov konania.
2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 17. marca 2025 správnemu súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Sťažovateľ namieta, že napadnuté konanie trvá už 18 mesiacov a dosiaľ správny súd vo veci ani nenariadil termín pojednávania a ani nerozhodol, pričom podľa sťažovateľa predmet napadnutého konania nie je skutkovo a ani právne zložitý, on sám nezavinil dĺžku napadnutého konania, za ktorú zodpovedá v plnej miere správny súd, ktorý vo veci nekoná plynulo. Konkrétne poukázal na to, že správny súd po doručení správnej žaloby 17. marca 2025 (i) výzvou
z 5. júna 2025 vyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie administratívneho spisu, (ii) uznesením sp. zn. 30Sas/11/2025 z 18. júla 2025 zamietol jeho návrh (sťažovateľa ako žalobcu) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, (iii) 25. júla 2025 mu doručil (sťažovateľovi ako žalobcovi) vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a po márnom uplynutí lehoty na vyjadrenie žalovaného k jeho replike a predložení veci zákonnej sudkyni ostal vo veci úplne pasívny. Podľa sťažovateľa správny súd za viac ako 1 rok a 6 mesiacov od podania správnej žaloby vo veci ani nenariadil pojednávanie a celkovo neprijal také opatrenia, ktoré by smerovali k rozhodnutiu veci. K náprave nedošlo ani podaním sťažnosti na prieťahy predsedovi správneho súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to aj napriek výslovnému oznámeniu predsedu správneho súdu (po konzultácii so zákonnou sudkyňou) o plánovanom rozhodnutí vo veci samej v treťom štvrťroku roku 2026.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Ústavný súd v súlade s § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
4. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).
5. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež aj právny názor, podľa ktorého nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05, III. ÚS 372/09, IV. ÚS 34/2020, IV. ÚS 77/2020, IV. ÚS 576/2020, IV. ÚS 610/2020). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (IV. ÚS 34/2020, IV. ÚS 77/2020, IV. ÚS 576/2020, IV. ÚS 610/2020). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
6. Z príloh k podanej ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal správnu žalobu na správnom súde 17. marca 2025. V rámci napadnutého konania správny súd uznesením sp. zn. 30Sas/11/2025 z 26. mája 2025 vyzval sťažovateľa ako žalobcu na opravu vád podanej žaloby, čo sťažovateľ splnil 27. mája 2025. Správny súd následne výzvou z 5. júna 2025 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k správnej žalobe a predloženie administratívneho spisu. Sťažovateľ ako žalobca doručil 11. júna 2025 správnemu súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, na čo správny súd obratom žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k tomuto návrhu žalobcu. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril 20. júna 2025. Správny súd uznesením sp. zn. 30Sas/11/2025 zo 16. júla 2025 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zaslal 21. júla 2025 sťažovateľovi ako žalobcovi vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe na jeho repliku, ktorá bola správnemu súdu doručená 30. júla 2025 a bola následne správnym súdom zaslaná žalovanému na dupliku, ktorú neposkytol, a vec bola 10. septembra 2025 predložená zákonnej sudkyni na ďalší postup. Sťažovateľ urgoval postup správneho súdu v napadnutom konaní aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi súdu (19. marca 2026), ktorý ju vybavil listom sp. zn. 1SprS/1/2026 z 23. marca 2026 tak, že priznal prieťahy v napadnutom konaní, ktoré ale boli objektívnej, nie subjektívnej povahy. Sťažovateľ podal 9. októbra 2026 ústavnému súdu ústavnú sťažnosť. Ústavný súd dopytom na správnom súde zistil, že v napadnutom konaní je na 20. október 2026 naplánované verejné vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej.
7. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej judikatúry (bod 5), konštatuje, že pre posúdenie veci je relevantná celková dĺžka napadnutého konania správneho súdu, ktorá predstavuje ku dňu podania ústavnej sťažnosti dobu 1 roka a 6 mesiacov, počas ktorej nebol správny súd úplne pasívny (bod 6) a ktorá dosiaľ (do času podania ústavnej sťažnosti) zodpovedá jeho podstate a nie je tak ústavne nonkonformná, a teda v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z celkovej dĺžky napadnutého konania v trvaní 1 roka a 6 mesiacov správny súd vykonával úkony podľa § 105 a § 106 Správneho súdneho poriadku a uznesením sp. zn. 30Sas/11/2025 zo 16. júla 2025 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom vo veci je nariadený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na 20. október 2026. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 576/2020, IV. ÚS 96/2021, IV. ÚS 251/2021, IV. ÚS 139/2023, IV. ÚS 144/2023, IV. ÚS 179/2023, IV. ÚS 547/2024, IV. ÚS 549/2024, IV. ÚS 457/2025), pričom prieťah v určitej fáze konania môže byť prípustný, ak celková dĺžka konania nie je neprimeraná (Pretto a ďalší proti Taliansku z 8. 12. 1983).
8. Vzhľadom na tento záver ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. Samozrejme,
ústavná udržateľnosť aktuálnej pasivity správneho súdu môže byť prekročená, čomu však nenasvedčuje naplánovaný termín rozhodovania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Libor Duľa
predseda senátu