Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 34/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

20. mája 1999 predbežne prerokoval podnet a jeho

manželky , obaja bytom , vo veci

porušenia ich základných práv na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov

konania, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom i

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravených v čl.

48 ods. 2 prvej vete a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 a práva na pokojné užívanie svojho majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní sp. zn. 8

C 3/93 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

Podnet a jeho manželky

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bolo 16. januára 1999 doručené podanie a jeho

manželky , obaja bytom v (ďalej len

„navrhovatelia“), ktoré označili ako podnet podaný „v zmysle ods. 3/, čl. 130 platnej

v kontexte s jej článkom 11“. Uviedli v ňom, že

postupom všeobecných súdov došlo k porušeniu ich „garantovaných práv“, a to

„ústavného práva na prerokovanie veci pred všeobecnými súdmi bez zbytočných

prieťahov a v našej prítomnosti“ a „práv zakotvených v Európskom Dohovore o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov 3, 5 a 8“, a to

„právo na spravodlivé súdne konanie včítane primeranej lehoty“ a „právo na

spokojné užívanie svojho majetku“. K porušeniu týchto práv malo dôjsť postupom

Okresného súdu v Bardejove v konaní o veci vedenej pod sp. zn. a v

odvolacom konaní o tejto veci na Krajskom súde v Prešove vedenej pod sp. zn. 4 Co

11/97. Podľa navrhovateľov Okresný súd v Bardejove aj tým, že od podania ich

žaloby z 1. októbra 1997 (týkala sa inej veci a nebola v podnete bližšie označená)

neurobil „žiadny čo i len prvý úkon...“, „bolo porušené a je ohrozené ich právo na

prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa ods. 1), čl. 6 Európskeho

Dohovoru...“.

S ohľadom na to, že podnet obsahoval námietky porušenia základných práv

v dvoch samostatných veciach, ústavný súd ich vyčlenil na dve samostatné konania.

Pokiaľ išlo o tú časť podania navrhovateľov, posudzovanú už ako samostatný

podnet navrhovateľov, v ktorej namietali porušenie ich základných práv, a to práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prerokovanie veci v ich

prítomnosti ako účastníkov konania i práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

, navrhovatelia uviedli, že „Okresný súd v Bardejove svojím rozsudkom

pod č.k. , zo dňa 18.IV.1996 ľahkovážne zamietol“ návrh na rozdelenie

podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý podali „pred viac ako 6-timi

rokmi /!/“ a „pritom celé -1995/ s tým vlastne nič nerobil“. Proti

označenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, pretože ho „pokladali za právu

celkom odporujúci, rovnako tak morálke i právu sa protiviaci a za vysoko

nekvalifikovaný s hrubými školáckymi chybami, bez elementárnej znalosti

majetkového a občianskeho práva“. Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní o

tejto veci rozhodol rozsudkom č.k. z 19. júna 1997 a k nemu sa

navrhovatelia vyjadrili v tom zmysle, že „napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

zamietol, čím ho na našu ujmu učinil právoplatným“. Namietali, že tak urobil „v

našej neprítomnosti“, hoci podľa ich mienky „pojednávanie mohol kľudne odročiť,

pretože prekážky boli objektívne“. Vyslovili svoj právny názor na to, ako mal

prvostupňový súd postupovať pri rozhodovaní o rozdelení spoluvlastníctva k

predmetnej nehnuteľnosti, a preto podľa nich súd „bol povinný nášmu návrhu

vyhovieť a v prijateľnej podobe ho aj realizovať“.

S ohľadom na rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá,

navrhovatelia chceli, aby o ich spoluvlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti

bolo predsa len rozhodnuté, a preto podali 19. apríla 1996 modifikovaný návrh v tej

istej veci, o ktorej Okresný súd v Bardejove konal pod sp. zn. , avšak

konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

V závere podnetu navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že

„u občanov Ioana Komanického a jeho manželky v konaniach pred všeobecnými

súdmi v ich označených súdnych sporoch došlo: 1. U Okr. súdu v Bardejove pod

č.k. k zbytočným prieťahom; 2. U Kr. súdu v Prešove pod sp. zn. 4 Co

11/97 k znemožneniu im byť prítomnými na pojednávaní a vyjadriť sa ku všetkým

navrhovaným dôkazom; čím bolo porušené ich ústavné právo zakotvené v ods. 1/

čl. 48 Ú-SR“ (citovaný text sa vzťahoval k bodu 1. aj 2. - poznámka ústavného súdu);

„3. U Okr. súdu v Bardejove pod č.k. v spojení s č.k. a Kr. súdu

v Prešove pod sp. zn. a 223/97 nebol posúdený celkový stav vo veci

samej a jeho právne zhodnotenie na princípe spravodlivosti; čím neboli naplnené ich

práva garantované Európskym Dohovorom vyplývajúce z ods. 1/, čl. 6 a čl. 1

Dodatkového protokolu“.

II.

Ústavný súd podľa môže začať konanie aj na podnet

právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Z konania o

podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky

pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50

) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu

ochranu iný orgán Slovenskej republiky. Pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje predpísané náležitosti upravené zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. (ďalej len „

Z.z.“). Ak ústavný súd zistí, že podnet má také vady, pre ktoré by mohol byť

odmietnutý ( ), upozorní na ne navrhovateľa a určí

mu lehotu na ich odstránenie.

V súvislosti s tým, že podnet navrhovateľov mal niektoré vady podania,

ústavný súd vyzval navrhovateľov na ich odstránenie v 7-dňovej lehote listom

z 27. apríla 1999. V liste poukázal najmä na to, že konanie o podnete na ústavnom

súde začína až jeho prijatím na neverejnom zasadnutí senátu po predbežnom

prerokovaní podľa Ústavný súd môže, ale

nemusí podnet na konanie prijať ( ), a preto je v záujme

navrhovateľov potrebné, aby v čase doručenia ústavnému súdu obsahoval všetky

náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 citovaného zákona, prípadne § 50 v spojení

s § 31a citovaného zákona.

Navrhovatelia ani na výzvu ústavného súdu mu nepredložili dôkaz o tom, či

išlo skutočne o objektívne prekážky, ktoré im bránili zúčastniť sa odvolacieho

konania, teda nekonkretizovali konanie súdu, ktorým došlo k porušeniu označeného

základného práva. Z obsahu podania tiež nebolo zrejmé, aký dôkaz urobil Krajský

súd v Prešove v konaní sp. zn. bez vedomia účastníkov (navrhovateľov v

konaní pred ústavným súdom), ku ktorému sa nemohli vyjadriť, a preto boli vyzvaní

aj túto skutočnosť preukázať ústavnému súdu.

Keďže vec vedená pod sp. zn. bola právoplatne skončená skôr, ako sa

navrhovatelia domáhali ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov na ústavnom súde, nebolo potrebné, aby preukazoval svoju

snahu domôcť sa ochrany tohto práva aj formou sťažnosti podľa

Zb. o štátnej správe súdov. Ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému právu

len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Navrhovatelia neodstránili vady podnetu ani v určenej 7 dňovej lehote, ale ani

do rozhodnutia ústavného súdu, a preto bol ich podnet odmietnutý z dôvodu, ktorý

upravuje , pretože nemal náležitosti ustanovené

týmto zákonom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 1999

JUDr. Tibor Šafárik

predseda senátu