Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 77/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Vodohospodářský rozvoj a výstavba, a. s., Nábřežní 90/4, Praha, Česká republika,

IČO 47 116 971, zastúpenej advokátkou JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, Bratislavská

61/68, Šamorín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Vodohospodářský rozvoj a výstavba, a. s.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Vodohospodářský rozvoj

a výstavba, a. s., Nábřežní 90/4, Praha, Česká republika, IČO 47 116 971 (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, Bratislavská

61/68, Šamorín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.1 Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou

so sídlom v Českej republike, ktorá bola na území Slovenskej republiky neúspešným

účastníkom verejnej súťaže, v dôsledku čoho podala 25. októbra 2017 na krajskom súde

žalobu o preskúmanie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 13831-9000/2017

z 21. septembra 2017. V rámci konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.

podala sťažovateľka celkovo dve sťažnosti na nečinnosť zákonnej sudkyne

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli podpredsedom krajského súdu v jeho

listoch sp. zn. z 31. mája 2019 a sp. zn. zo 4. novembra 2019

vyhodnotené ako opodstatnené.

2.2 Sťažovateľka k postupu krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré trvá

27 mesiacov, zhrnula: „Keďže konaním Krajského súdu v Bratislave pretrváva právna

neistota sťažovateľa už viac ako dva roky, sťažovateľ sa dôvodne obáva, že o jeho návrhu už

nemôže byť rozhodnuté spravodlivo resp. rozhodnutie, ktoré bude vydané po uplynutí tejto

dlhej doby už nebude mať tie účinky, ktoré by malo, keby bolo vydané v primeranej lehote.

V priebehu týchto dvoch rokov Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka už

predmetnú súťaž zrušilo, a to dňa, 07.12.2018, čiže účinky v prípade vyhovenia

sťažovateľovmu nároku, by už nemali na pôvodnú súťaž žiadny dosah a tak konanie, ktoré

bolo namietané ako netransparentné zo strany sťažovateľa sa môže znovu opakovať.

Rozhodnutie sťažovateľ legitímne očakával v primeranej lehote. Toto rozhodnutie súdu bolo

pre neho dôležité aj pre jeho ďalšiu činnosť, keďže základom jeho podnikateľskej aktivity sú

štátne zákazky. Sťažovateľ svojou žalobou poukazoval na diskriminačné podmienky verejnej

súťaže a domáhal sa transparentnosti verejnej súťaže. Ak by bolo rozhodnutie súdu vydané

počas trvania predmetnej verejnej súťaže, sťažovateľ by sa mohol v prípade svojho

neúspechu obrátiť na Najvyšší súd SR. Tým, že o žalobe nebolo doteraz rozhodnuté, mal

vyhlasovateľ verejnej súťaže možnosť zákazku zrušiť, aby sa tak vyhol akýmkoľvek

následkom podania tejto žaloby, čím sa sťažovateľ ocitol v nevýhode...“

3. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„/1/ Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prerokovanie záležitostí v primeranej dobe

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

/2/ Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

/3/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.800- € (slovom:

päťtisícosemsto eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

/4/ Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy konania v sume 354,- € (slovom:

tristopäťdesiat štyri eur) podľa § 11, odsek 3 vyhlášky 655/2004 Z. z do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde).

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , rovnako tak aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

v ich všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že , obdobne tak aj dohovoru v relevantnej časti

ustanovujú imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

11. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného

práva/práv, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (). Ústavný súd teda

poskytuje ochranu základnému právu podľa (obdobne aj právu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie predmetného

základného práva ešte trvalo alebo k jeho porušeniu dochádza (, ,

, , ). Uvedený právny názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“

(rozsudok ESĽP vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009,

sťažnosť č. 16970/05)].

12. Ak teda v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemôže dochádzať

k porušovaniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a v rovnakom rozsahu aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne,

vychádzajúc pri tom z účelu týchto práv, ktorých spoločným menovateľom je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci (, , , ).

13. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu súvisiacej s namietaným

porušením základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru je aj právny názor, podľa ktorého nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru (,

, , , , , ,

, , , , , ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama

osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru (, , , , ). Na kratšie

obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (,

, ).

14. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle (obdobne aj podľa

dohovoru), alebo konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je

možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov. rozsudky ESĽP vo veci Libanský proti

Českej republike či Králiček proti Českej republike), nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (, , ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (,

, , , , , ,

, , ). Teda zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, resp. pred orgánom, ktorý je nositeľom verejnej moci,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15.1 Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (, , , , ,

).

15.2 V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci

Záborský a Šmáriková v. Slovensko, , , ,

).

III.1 Právna a faktická zložitosť veci

16. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec spadá

do pôsobnosti správneho súdnictva, ktoré predstavuje bežnú agendu krajských súdov,

a nemožno ju považovať za skutkovo či právne zložitú.

III.2 Správanie účastníka konania

17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práv

podľa a podľa dohovoru. Pokiaľ ide o správanie

sťažovateľky, ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by bolo možné pričítať

na vrub samotnej sťažovateľke.

III.3 Postup krajského súdu v napadnutom konaní

18.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní, bol postup krajského

súdu.

18.2 Vychádzajúc z postupu krajského súdu v napadnutom konaní, ústavný súd

konštatuje, že návrh sťažovateľky bol doručený krajskému súdu 25. októbra 2017. Následne

krajský súd v napadnutom konaní postupoval od 22. novembra 2017 do 29. októbra 2018

podľa a v znení neskorších

predpisov a v rámci tejto doby doručil Úradu pre verejné obstarávanie ako žalovanému

sťažovateľkou podanú žalobu a následne ďalšie vyjadrenia účastníkov konania (repliku

a dupliku). Krajský súd svojím uznesením č. k. -221 zo 16. februára 2018

zamietol návrh sťažovateľky na priznanie odkladného účinku podanej žaloby a ďalším

uznesením č. k. -249 zo 7. decembra 2018 nevyhovel návrhu na podanie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Teda je možné konštatovať,

že krajský súd v napadnutom konaní postupoval v priebehu roka 2018 plynulo. V priebehu

roka 2019 sa v postupe krajského súdu v napadnutom konaní vyskytli viaceré

obdobia nečinnosti (ako to vyplýva z písomného vyjadrenia podpredsedu krajského súdu

sp. zn. z 31. mája 2019), keď bol krajský súd od 7. decembra 2018 vo veci

nečinný v trvaní šiestich mesiacov a v priebehu roka 2019 sa konalo jedno pojednávanie,

a to 10. decembra 2019. V priebehu roka 2019 bol krajský súd v napadnutom konaní

nečinný, nepostupoval plynulo a len sporadicky vykonal úkon smerujúci k rozhodnutiu

vo veci. Na druhej strane je však potrebné vziať do úvahy, že verejný obstarávateľ zrušil

v decembri 2018 verejnú súťaž, pre neúspech v ktorej podala sťažovateľka žalobu

na krajskom súde. Vzhľadom na to je teda aktuálne otázna dôvodnosť vedeného konania,

keď vecne jeho predmet odpadol, v dôsledku čoho bola „de facto“ odstránená právna

neistota sťažovateľky, aj keď napadnuté konanie nie je v čase podanej ústavnej sťažnosti

skončené (so situáciou, ktorá nastala, sa bude musieť krajský súd procesne vyrovnať).

18.3 Ústavný súd teda uzatvára, že s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania v trvaní

dvoch rokov, ako aj vzhľadom na to, že v dôsledku zrušenia verejnej súťaže verejným

obstarávateľom bola právna neistota sťažovateľky už v čase podania ústavnej sťažnosti

fakticky odstránená (postup obstarávateľa pri zadávaní zákazky už nie je možné ovplyvniť

v prospech sťažovateľky), nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých prieťahoch,

ktorých intenzita by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala

ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv. K uvedenému

záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP

v obdobných veciach, podľa ktorých dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní

dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo veci

Humen proti Poľsku z 15. 10. 1999, body 58 a 69, rozsudok ESĽP vo veci Calvelli a Ciglio

proti Taliansku zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66). V dôsledku tohto záveru ústavný súd

podľa odmieta sťažovateľkou podanú ústavnú

sťažnosť pre porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú.

19. Na záver ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil ústavnú sťažnosť

sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

v nej obsiahnutými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu