Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 306 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (312)III. ÚS 91/04
PDF · 111.59 KB
No categories available
III. ÚS 91/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., bytom N., ktorou namieta porušenie svojho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky Okresným súdom Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 745/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 745/02, o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra
2003 doručená sťažnosť Ing. M. S., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 745/02.
Porušenie svojho uvedeného práva vidí sťažovateľ v tom, že v konaní o návrhu
na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorý podal okresnému súdu 2. septembra 2002 a súdny
poplatok uhradil 20. septembra 2002, je tento zatiaľ nečinný.
Z uvedeného dôvodu podal sťažovateľ v konaní vedenom na okresnom súde pod
sp. zn. 20 C 745/02 sťažnosti predsedovi okresného súdu, a to listami z 13. januára 2003
a z 24. apríla 2003. Dňa 9. júna 2003 sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou v predmetnej veci
na predsedu Krajského súdu v Košiciach. Keďže podľa sťažovateľa sa v jeho veci
na okresnom súde, aj napriek podaným sťažnostiam, stále nekoná, žiada ústavný súd
o doriešenie celého sporu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal
spisovú dokumentáciu vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 745/02.
Z nej zistil, že žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 200 000 Sk
s príslušenstvom sťažovateľ podal okresnému súdu voči Sporoinvest, a.s., Košice (ďalej len
„žalovaný“) 2. septembra 2002. Už 6. septembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok
24. septembra 2002.
Listom zo 14. októbra 2002 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril
k pripojenému návrhu. Prostredníctvom doručovacieho oddelenia tohto súdu sa 22. októbra
2002 vrátila predmetná zásielka ako neprevzatá žalovaným v stanovenej lehote.
Z uvedeného dôvodu sa okresný súd 13. novembra 2002 obrátil so žiadosťou o doručenie
zásielky žalovanému na Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Staré mesto.
Dňa 26. novembra 2002 tento orgán vrátil súdu nedoručenú zásielku adresovanú
žalovanému z dôvodu, že na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra žalovaný
nesídli a iné sídlo tejto spoločnosti sa mu nepodarilo zistiť. Návrh žaloby sa žalovanému
napokon podarilo doručiť prostredníctvom súdneho doručovateľa 15. mája 2003.
Dňa 6. februára 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 27. apríl 2004, na ktorom
vzhľadom na charakter sporu (pohľadávka titulom zmluvy o pôžičke), by mohlo dôjsť
k ukončeniu právnej neistoty sťažovateľa (k rozhodnutiu vo veci).
Z vyššie uvedeného je nepochybné, že okresný súd nebol počas sťažovateľom
namietanej doby konania v jeho veci nečinný. Zo spisu vyplýva, že okresný súd po zistení
neúspechu doručovania návrhu žaloby žalovanému súdnym doručovateľom využil
pri zabezpečovaní tohto úkonu aj súčinnosť orgánov polície.
Pri posúdení adekvátnosti postupu okresného súdu prihliadal ústavný súd aj na tú
skutočnosť, že ak súd podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyzve účastníka,
aby sa vyjadril o určitom návrhu, tak ide o súčasť prípravy pojednávania vo veci. Aj keď
okresný súd vo výzve adresovanej žalovanému ho upozorňuje, že v prípade márneho
uplynutia stanovenej lehoty na vyjadrenie k návrhu môže súd rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku, podmienkou pre takýto postup
súdu je riadne doručenie výzvy tomuto účastníkovi. A práve doručovanie návrhu druhému
účastníkovi – žalovanému malo (nie zanedbateľný) vplyv na celkovú dĺžku doterajšieho
konania vo veci (1 rok aj 3 mesiace do podania sťažnosti ústavnému súdu).
Celková dĺžka doterajšieho konania spolu s charakterom veci – spor o vrátenie
vkladu, ktorý sťažovateľ poskytol žalovanému ako nebankovej finančnej spoločnosti, zatiaľ
vylučuje, aby konanie vedené pod sp. zn. 20 C 745/02 bolo už možné pokladať za konanie
so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe
ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ (I. ÚS 42/01). Na kratšie
obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,
keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku
súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol
ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).
V okolnostiach prípadu ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu v uvedenej
veci v doterajšom konaní (od podania žaloby 2. septembra 2002 do súčasnosti) z hľadiska
naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy za zjavne neodôvodnený (majúci charakter zbytočného prieťahu
v konaní).
V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný
súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok v predmetnej sťažnosti v konaní
pred ústavným súdom (akého rozhodnutia ústavného súdu sa sťažovateľ domáha,
k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie advokátom, ktoré musí
sťažovateľ pripojiť k návrhu na začatie konania pred ústavným súdom).
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2004