Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 91/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., bytom N., ktorou namieta porušenie svojho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky Okresným súdom Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa Okresným súdom

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2003 doručená sťažnosť Ing. M. S., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) Okresným súdom Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Porušenie svojho uvedeného práva vidí sťažovateľ v tom, že v konaní o návrhu

na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorý podal okresnému súdu 2. septembra 2002 a súdny

poplatok uhradil 20. septembra 2002, je tento zatiaľ nečinný.

Z uvedeného dôvodu podal sťažovateľ v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. sťažnosti predsedovi okresného súdu, a to listami z 13. januára 2003

a z 24. apríla 2003. Dňa 9. júna 2003 sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou v predmetnej veci

na predsedu Krajského súdu v Košiciach. Keďže podľa sťažovateľa sa v jeho veci

na okresnom súde, aj napriek podaným sťažnostiam, stále nekoná, žiada ústavný súd

o doriešenie celého sporu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal

spisovú dokumentáciu vedenú na okresnom súde pod sp. zn. .

Z nej zistil, že žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 200 000 Sk

s príslušenstvom sťažovateľ podal okresnému súdu voči Sporoinvest, a.s., Košice (ďalej len

„žalovaný“) 2. septembra 2002. Už 6. septembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok

24. septembra 2002.

Listom zo 14. októbra 2002 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril

k pripojenému návrhu. Prostredníctvom doručovacieho oddelenia tohto súdu sa 22. októbra

2002 vrátila predmetná zásielka ako neprevzatá žalovaným v stanovenej lehote.

Z uvedeného dôvodu sa okresný súd 13. novembra 2002 obrátil so žiadosťou o doručenie

zásielky žalovanému na Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Staré mesto.

Dňa 26. novembra 2002 tento orgán vrátil súdu nedoručenú zásielku adresovanú

žalovanému z dôvodu, že na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra žalovaný

nesídli a iné sídlo tejto spoločnosti sa mu nepodarilo zistiť. Návrh žaloby sa žalovanému

napokon podarilo doručiť prostredníctvom súdneho doručovateľa 15. mája 2003.

Dňa 6. februára 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 27. apríl 2004, na ktorom

vzhľadom na charakter sporu (pohľadávka titulom zmluvy o pôžičke), by mohlo dôjsť

k ukončeniu právnej neistoty sťažovateľa (k rozhodnutiu vo veci).

Z vyššie uvedeného je nepochybné, že okresný súd nebol počas sťažovateľom

namietanej doby konania v jeho veci nečinný. Zo spisu vyplýva, že okresný súd po zistení

neúspechu doručovania návrhu žaloby žalovanému súdnym doručovateľom využil

pri zabezpečovaní tohto úkonu aj súčinnosť orgánov polície.

Pri posúdení adekvátnosti postupu okresného súdu prihliadal ústavný súd aj na tú

skutočnosť, že ak súd podľa vyzve účastníka,

aby sa vyjadril o určitom návrhu, tak ide o súčasť prípravy pojednávania vo veci. Aj keď

okresný súd vo výzve adresovanej žalovanému ho upozorňuje, že v prípade márneho

uplynutia stanovenej lehoty na vyjadrenie k návrhu môže súd rozhodnúť rozsudkom

pre zmeškanie podľa , podmienkou pre takýto postup

súdu je riadne doručenie výzvy tomuto účastníkovi. A práve doručovanie návrhu druhému

účastníkovi – žalovanému malo (nie zanedbateľný) vplyv na celkovú dĺžku doterajšieho

konania vo veci (1 rok aj 3 mesiace do podania sťažnosti ústavnému súdu).

Celková dĺžka doterajšieho konania spolu s charakterom veci – spor o vrátenie

vkladu, ktorý sťažovateľ poskytol žalovanému ako nebankovej finančnej spoločnosti, zatiaľ

vylučuje, aby konanie vedené pod sp. zn. bolo už možné pokladať za konanie

so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa “ (). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,

keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku

súdneho konania (napr. , , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (), prípadne návrhu buď nevyhovel (), alebo ho odmietol

ako zjavne neopodstatnený (, , ).

V okolnostiach prípadu ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu v uvedenej

veci v doterajšom konaní (od podania žaloby 2. septembra 2002 do súčasnosti) z hľadiska

naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

za zjavne neodôvodnený (majúci charakter zbytočného prieťahu

v konaní).

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný

súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok v predmetnej sťažnosti v konaní

pred ústavným súdom (akého rozhodnutia ústavného súdu sa sťažovateľ domáha,

k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie advokátom, ktoré musí

sťažovateľ pripojiť k návrhu na začatie konania pred ústavným súdom).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004