Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 390/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, Štefánikova 209/9, Námestovo, proti postupu Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v označenom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.

2. V civilnom spore vedenom na okresnom súde vystupuje sťažovateľ na strane žalovaného. Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) bola podaná 17. septembra 2024. Na základe výzvy súdu z novembra 2024 sa sťažovateľ k žalobe vyjadril 2. decembra 2024.

3. Sťažovateľ argumentuje, že v predmetnej veci napadnuté konanie trvá 20 mesiacov a dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie ani nariadené pojednávanie. Vec vedená pred okresným súdom predstavuje bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecného súdu, nejde o vec právne či faktický zložitú. Sťažovateľ svojím správaním k predĺženiu konania neprispel. Prieťahy vyhovujú žalobkyni, ktorá účelovo predlžuje napadnuté konanie, nepreberá a nereaguje na výzvy súdu.

Sťažovateľ je toho názoru, že v napadnutom konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom.

4. Sťažovateľ 30. decembra 2024 podal sťažnosť na prieťahy a tiež namietal, že ide o zmätočnú žalobu. Predsedníčka okresného súdu v liste zo 14. januára 2025 sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože v konaní sa priebežne koná a nezistila žiadne prieťahy ani dôvod na odmietnutie žaloby.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

6. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu ().

7. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, , ).

8. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , , , ). Ústavný súd tiež akcentuje, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , , , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania.

9. K samotnému postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vo veci samej trvalo od podania žaloby (v septembri 2024) ku dňu doručenia ústavnej sťažnosti (máj 2026) 20 mesiacov. Takúto dĺžku vo všeobecnosti nemožno hodnotiť ako extrémne dlhú, resp. ako nezlučiteľnú so základným právom podľa (napr. , , ). Okresný súd po podaní žaloby vykonal prvotné procesné úkony a približne od januára 2025 zostal nečinný. Tvrdenie sťažovateľa, že vo veci nebolo nariadené pojednávanie, sa nezakladá na pravde. Okresný súd 6. februára 2026 nariadil termín predbežného prejednania sporu, ktoré sa uskutočnilo 25. marca 2026. Prvé pojednávanie sa vykonalo 20. mája 2026 (teda deň po podaní ústavnej sťažnosti, pozn.), ktoré bolo pre účely ustálenia masy BSM a ďalšieho dokazovania odročené na 10. jún 2026.

10. Navyše, prejednávaná vec sťažovateľa sa z pohľadu judikatúry ESĽP ani ústavného súdu nepovažuje za spor, ktorý si z časového hľadiska vyžaduje osobitnú starostlivosť [napr. občiansky stav a spôsobilosť osôb (Bock proti Nemecku, rozsudok z 29. 3. 1989, Laino proti Taliansku, rozsudok z 18. 2. 1999), zverenie dieťaťa do starostlivosti (Hokkanen proti Fínsku, rozsudok z 23. 9. 1994, Niederböster proti Nemecku, rozsudok z 27. 2. 2003, , ), pracovnoprávne spory (Vocaturo proti Taliansku, rozsudok z 24. 5. 1991, ) a pod].

11. Ústavný súd konštatuje, že zistená nečinnosť okresného súdu vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania a všetky okolnosti daného prípadu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by nasvedčovala, že došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2026

Robert Šorl

predseda senátu