Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 27/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát Mgr. Michal Zeman, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48

ods. 2 a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím všeobecného súdu

z 27. augusta 2015 bolo rozvedené manželstvo sťažovateľa a schválená rodičovská dohoda

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, v zmysle ktorej sa

maloletý zveril do osobnej starostlivosti svojej matke a sťažovateľ ako otec bol oprávnený

stretávať sa s maloletým neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou a vždy v jej

prítomnosti. Sťažovateľ podal 24. novembra 2016 na okresnom súde návrh na zmenu styku

s jeho maloletým synom. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že dôvodom podania návrhu na začatie

konania bola skutočnosť, že matka maloletého syna, jeho bývalá manželka, mu začala

brániť v stretávaní sa s maloletým synom a podala na neho aj trestné oznámenie

pre nebezpečné vyhrážanie. Dôsledkom toho bol sťažovateľ 29. marca 2016 vzatý do väzby,

z ktorej bol neskôr (16. septembra 2016) prepustený a rozhodnutím okresného súdu

z 9. marca 2017 oslobodený spod obžaloby.

Pretože okresný súd vo veci jeho návrhu na zmenu styku s maloletým synom

„riadne nekonal, a sťažovateľ viac ako 1 rok svojho syna ani len nevidel, urgoval dňa 10. 3.

2017 cestou svojho právneho zástupcu písomne súd, aby vo veci konal, pričom svoju

žiadosť riadne zdôvodnil.“. Okresný súd vykonal v roku 2017 dve pojednávania, a pritom

„prvé pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 5.2017 bolo nemeritórne a druhé

pojednávanie zo dňa 4.10.2017 súd odročil za účelom znaleckého dokazovania. Medzi

týmito pojednávaniami prišlo k niekoľkým asistovaným stretnutiam sťažovateľa so synom...

avšak tieto boli v zásade neúčelné z dôvodu, že matka vyvolávala u syna... neustály tlak, aby

svojho otca odmietal... Následne súd uznesením zo dňa 6. 12. 2017 ustanovil znalca a uložil

mu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku 4 mesiace, t. j. niekedy do polovice apríla

roku 2018.

Keďže Okresný súd Bratislava II znalecký posudok sťažovateľovi v stanovenej lehote

nedoručil a taktiež ani nevytýčil pojednávanie, sťažovateľ podal na súd dňa 12. 9. 2018

opätovnú žiadať, aby súd v predmetnej veci neodkladne konal...

Následne súd dňa 2.10. 2018 doručil sťažovateľovi znalecký posudok. Odvtedy,

t. j. počas takmer jedného roka súd už neuskutočnil vo veci žiadny relevantný úkon, ktorý by

smeroval k rozhodnutiu vo veci samej.“.

Dňa 17. apríla 2019 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke

okresného súdu, ktorá prípisom z 10. mája 2019 sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu,

pretože napadnuté konanie v súčasnosti „dosahuje takmer 3 roky“ a zbytočné prieťahy

a neprimeraná dĺžka konania nie sú spôsobené jeho správaním.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej sú štátne orgány

povinné prijať dostatočné opatrenia na zaistenie rodinných väzieb a umožnenie kontaktu

maloletého s oboma rodičmi, teda aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené

do osobnej starostlivosti.

4. Sťažovateľ si tiež uplatňuje aj právo na primerané finančné zadosťučinenie,

odôvodňujúc to tým, že sa v dôsledku neprimerane dlho trvajúceho súdneho konania

nachádza v stave právnej neistoty týkajúcej sa práva styku s jeho maloletým synom, ktoré

mu je zo strany matky odopierané už tri a pol roka, čo pociťuje ako výraznú nemajetkovú

ujmu, a len samotné konštatovanie týkajúce sa porušenia práv sťažovateľa by nebolo

dostatočnou satisfakciou za spôsobený stav a zásah do jeho práv.

5. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

a a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

12. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

III.

Ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľ sa prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, ako aj porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd je nečinný, pretože dosiaľ nezabezpečil,

aby sa sťažovateľ mohol stýkať so svojím maloletým synom.

III.1 K namietanému porušeniu a dohovoru

14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, , , ).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

16. Ústavný súd preskúmal napadnutý postup okresného súdu z hľadiska jeho

ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľom

označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

17. Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho súdneho spisu

sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky

od začiatku napadnutého konania konal vo veci v podstate priebežne. Okresný súd zároveň

musel rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa a jeho bývalej manželky na vydanie

neodkladných opatrení.

Dňa 24. novembra 2016 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu

styku s jeho maloletým synom. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že

- 3. marca 2017 okresný súd nariadil pojednávanie 11. máj 2017,

- 24. marca 2017 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho

opatrovníka,

- 28. marca 2017 bol doručený návrh sťažovateľa na vydanie neodkladného

opatrenia, ktorý okresný súd uznesením z 10. apríla 2017 vylúčil na samostatné konanie,

ktoré bolo vedené pod sp. zn. ,

- 12. apríla 2017 bolo doručené vyjadrenie bývalej manželky sťažovateľa,

- 11. mája 2017 sa konalo pojednávanie s výsluchom účastníkov, ktoré bolo odročené

na 27. september 2017,

- 23. júna 2017 a 4. júla 2017 boli okresnému súdu doručené hodnotenia priebehu

stretnutí sťažovateľa s maloletým synom za prítomnosti matky v Krízovom centre Dúha,

- 14. júla 2017 okresný súd upovedomil o odročení pojednávania z dôvodu

plánovanej dovolenky zákonnej sudkyne a predvolal účastníkov na nový termín,

- 4. októbra 2017 bolo konané pojednávanie odročené na neurčito s cieľom

nariadenia znaleckého dokazovania,

- 23. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená správa kolízneho opatrovníka

o nepokračovaní v asistovaných stretnutiach zo strany rodičov maloletého,

- 6. decembra 2017 okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca z odboru

psychológie,

- 12. marca 2018 po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia (26. januára 2018, pozn.)

bol ustanovenému súdnemu znalcovi zaslaný spis,

- 21. augusta 2018 na základe urgencie okresného súdu znalec informoval, že čaká

na podklady ním pribratej znalkyne z odboru psychiatrie,

- 7. septembra 2018 boli okresnému súdu doručené znalecké posudky,

- 21. septembra 2018 vydal okresný súd uznesenie o priznaní znalečného,

- 17. októbra 2018 sťažovateľ doručil sťažnosti proti sume znalečného,

- 17. decembra 2018 okresný súd doručoval sťažnosti sťažovateľa znalcovi s výzvou

na vyjadrenie,

- 16. a 24. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca,

- 18. apríla 2019 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na prehodnotenie

znaleckého posudku,

- 29. apríla 2019 okresný súd uznesením zamietol sťažnosti sťažovateľa proti sume

znalečného,

- 9. septembra 2019 vydal okresný súd opravné uznesenie o oprave výroku o priznaní

znalečného,

- 12. novembra 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. december 2019,

- 4. decembra 2019 konané pojednávanie bolo odročené na 24. február 2020 a rodičia

maloletého boli vyzvaní na preverenie kapacitných možností iných krízových centier

a na dohodu v realizácii asistovaných stretnutí.

18. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov okresného súdu, konštatuje, že aj keď doterajší priebeh napadnutého konania nebol

celkom bez prieťahov, nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní

v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie. Istá miera časovej náročnosti je daná nariadeným znaleckým dokazovaním. V tejto

súvislosti je okresnému súdu možné vytknúť určitú nečinnosť v období od februára 2018

do septembra 2018 v priebehu vyhotovovania znaleckých posudkov ustanoveným znalcom,

no v okolnostiach danej veci sa javí znalecké dokazovanie vykazujúce črty mimoriadnej

zložitosti ako podstatné pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím predovšetkým na záujmy

maloletého.

Pri hodnotení priebehu napadnutého konania nemohol ústavný súd nebrať do úvahy

tieto skutočnosti a okolnosti:

- asistované stretnutia sťažovateľa s maloletým za prítomnosti matky a asistencie

psychologičky v období od 19. mája 2017 do 21. septembra 2017 v Krízovom centre Dúha

vyvolávali u maloletého prejavy úzkosti a neistoty;

- z vyjadrení psychologičky (napr. z 30. júna 2017 a 28. septembra 2017)

nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že vo vzťahu maloletého k sťažovateľovi sa

nepodarilo vytvoriť dôverný a bezpečný vzťah, čo si podľa jej názoru bude vyžadovať

pravdepodobne dlhší čas;

- samotné závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, kde znalec neodporúča

samostatné stretávanie otca s maloletým, ale ich stretávanie za prítomnosti psychológa

formou asistovaného stretávania.

19. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Vzhľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

20. Ústavný súd konštatuje, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci

týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.

Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej

únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci

alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy

najlepšie záujmy dieťaťa“.

Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa

s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo

ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi

výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov.

Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia

nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku

poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa (porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,

rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 6. 7. 2010, č. 41615/07, bod 136; Elsholz v. Nemecko,

rozsudok ESĽP z 13. 7. 2000, č. 25735/94, bod 50; Maršálek v. Česká republika, rozsudok

ESĽP zo 4. 4. 2006, č. 8153/04, bod 71).

V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať

najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej

veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa (napr. ).

21. Aj v iných obdobných veciach ESĽP uviedol, že si je vedomý, že všetky

relevantné dôvody na prehodnotenie pôvodného rozhodnutia musia byť v súlade s najlepším

záujmom dieťaťa. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu je

platné pre stav v čase rozhodovania, čo znamená, že s pribúdajúcim vekom a vyspelosťou

môže dôjsť u dieťaťa k zmene (Buchleither proti Nemecku, rozsudok ESĽP z 28. 4. 2016,

č. 20106/13). Aj z judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že konajúci súd musí vždy

prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický

vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné

stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného

pôsobenia (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 14. júna 2017).

22. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v okolnostiach

danej veci v doterajšom priebehu konania konal plynulo a jeho postup nemožno hodnotiť

ako zjavne neprimeraný, prípadne zjavne nesprávny. Ústavný súd nezistil pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti existenciu takej príčinnej súvislosti medzi postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a namietaným porušením v ústavnej sťažnosti

označených práv sťažovateľa ( a dohovoru), ktorá by

signalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie, a preto odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

III.2 K namietanému porušeniu a dohovoru

v napadnutom konaní

23. Sťažovateľ porušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru odôvodnil

v ústavnej sťažnosti v podstate tým, že okresný súd je v napadnutom konaní nečinný

a neprijal všetky vhodné opatrenia, ktoré boli potrebné pre umožnenie sťažovateľovi stýkať

sa so svojím maloletým synom.

24. Podľa , ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života, pod ,,neoprávneným zasahovaním“ treba

rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,

nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je

nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (podobne

, , , ).

25. V súvislosti s námietkou porušenia základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že ústavnú

sťažnosť aj v tejto časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,

pretože sťažovateľ namietal porušenie tohto základného práva v súvislosti s nečinnosťou

okresného súdu v napadnutom konaní. V okolnostiach prípadu sťažovateľa nemožno

hovoriť o zásahu do práva na rodinný život, keďže o návrhu sťažovateľa na zmenu styku

s maloletým synom dosiaľ okresný súd nerozhodol. Po prípadnom rozhodnutí okresného

súdu má sťažovateľ v prípade svojej nespokojnosti s rozhodnutím k dispozícii opravný

prostriedok, odvolanie, čo je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti aj

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie [§ 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a)

].

26. Sťažovateľ v súvislosti s nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní

namieta aj porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že dlhšie trvajúce konanie o návrhu na zmenu

styku sťažovateľa s jeho maloletým dieťaťom nepochybne negatívne ovplyvňuje rodinný

život sťažovateľa a vzťahovú väzbu s jeho maloletým synom a pre absenciu prítomnosti

v jeho živote aj právo na riadnu rodičovskú starostlivosť a výchovu. Ústavný súd však vždy

prihliada na to, či pochybenie orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavne významnú

intenzitu, že jeho následky sú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom označeného

práva. V okolnostiach danej veci dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade

negatívny vplyv dĺžky napadnutého konania na označené práva sťažovateľa nedosahuje takú

ústavne relevantnú intenzitu, že by bolo možné vysloviť ich porušenie.

V neposlednom rade v sťažovateľovej veci nejde o výkon rozhodnutia vo veciach

maloletých, ale o zmenu úpravy styku s maloletým z dôvodu tvrdenej zmeny pomerov

oproti času, keď okresný súd rozhodoval v úprave styku v konaní o rozvod. Tým,

že v danom prípade okresný súd o zmene úpravy styku ešte nerozhodol, ostáva v platnosti

pôvodné rozhodnutie z 27. augusta 2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi.

27. Všeobecné súdy nerezignovali ani na pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy

rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb

vyplývajúci z čl. 8 dohovoru (bod 25). Ústavnému súdu preto neostávalo iné, iba ústavnú

sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

28. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu