Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 133 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (138)II. ÚS 27/2020
PDF · 235.46 KB
No categories available
II. ÚS 27/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava, v mene ktorej koná
advokát Mgr. Michal Zeman, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48
ods. 2 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 221/2016 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2
ústavy, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 221/2016
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím všeobecného súdu
z 27. augusta 2015 bolo rozvedené manželstvo sťažovateľa a schválená rodičovská dohoda
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, v zmysle ktorej sa
maloletý zveril do osobnej starostlivosti svojej matke a sťažovateľ ako otec bol oprávnený
stretávať sa s maloletým neobmedzene po predchádzajúcej dohode s matkou a vždy v jej
prítomnosti. Sťažovateľ podal 24. novembra 2016 na okresnom súde návrh na zmenu styku
s jeho maloletým synom. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 61 P 221/2016.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že dôvodom podania návrhu na začatie
konania bola skutočnosť, že matka maloletého syna, jeho bývalá manželka, mu začala
brániť v stretávaní sa s maloletým synom a podala na neho aj trestné oznámenie
pre nebezpečné vyhrážanie. Dôsledkom toho bol sťažovateľ 29. marca 2016 vzatý do väzby,
z ktorej bol neskôr (16. septembra 2016) prepustený a rozhodnutím okresného súdu
z 9. marca 2017 oslobodený spod obžaloby.
Pretože okresný súd vo veci jeho návrhu na zmenu styku s maloletým synom
„riadne nekonal, a sťažovateľ viac ako 1 rok svojho syna ani len nevidel, urgoval dňa 10. 3.
2017 cestou svojho právneho zástupcu písomne súd, aby vo veci konal, pričom svoju
žiadosť riadne zdôvodnil.“. Okresný súd vykonal v roku 2017 dve pojednávania, a pritom
„prvé pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 5.2017 bolo nemeritórne a druhé
pojednávanie zo dňa 4.10.2017 súd odročil za účelom znaleckého dokazovania. Medzi
týmito pojednávaniami prišlo k niekoľkým asistovaným stretnutiam sťažovateľa so synom...
avšak tieto boli v zásade neúčelné z dôvodu, že matka vyvolávala u syna... neustály tlak, aby
svojho otca odmietal... Následne súd uznesením zo dňa 6. 12. 2017 ustanovil znalca a uložil
mu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku 4 mesiace, t. j. niekedy do polovice apríla
roku 2018.
Keďže Okresný súd Bratislava II znalecký posudok sťažovateľovi v stanovenej lehote
nedoručil a taktiež ani nevytýčil pojednávanie, sťažovateľ podal na súd dňa 12. 9. 2018
opätovnú žiadať, aby súd v predmetnej veci neodkladne konal...
Následne súd dňa 2.10. 2018 doručil sťažovateľovi znalecký posudok. Odvtedy,
t. j. počas takmer jedného roka súd už neuskutočnil vo veci žiadny relevantný úkon, ktorý by
smeroval k rozhodnutiu vo veci samej.“.
Dňa 17. apríla 2019 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke
okresného súdu, ktorá prípisom z 10. mája 2019 sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu,
pretože napadnuté konanie v súčasnosti „dosahuje takmer 3 roky“ a zbytočné prieťahy
a neprimeraná dĺžka konania nie sú spôsobené jeho správaním.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej sú štátne orgány
povinné prijať dostatočné opatrenia na zaistenie rodinných väzieb a umožnenie kontaktu
maloletého s oboma rodičmi, teda aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené
do osobnej starostlivosti.
4. Sťažovateľ si tiež uplatňuje aj právo na primerané finančné zadosťučinenie,
odôvodňujúc to tým, že sa v dôsledku neprimerane dlho trvajúceho súdneho konania
nachádza v stave právnej neistoty týkajúcej sa práva styku s jeho maloletým synom, ktoré
mu je zo strany matky odopierané už tri a pol roka, čo pociťuje ako výraznú nemajetkovú
ujmu, a len samotné konštatovanie týkajúce sa porušenia práv sťažovateľa by nebolo
dostatočnou satisfakciou za spôsobený stav a zásah do jeho práv.
5. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa
čl. 48 ods. 2 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/221/2016
porušené boli.
Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 61P 221/2016 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur,
ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet
právneho zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,
keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej
moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 288/05,
II. ÚS 389/09, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
12. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
III.
Ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
13. Sťažovateľ sa prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ako aj porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd je nečinný, pretože dosiaľ nezabezpečil,
aby sa sťažovateľ mohol stýkať so svojím maloletým synom.
III.1 K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014, III. ÚS 784/2016).
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup
všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 38/04, II. ÚS 375/2015).
15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010,
16. Ústavný súd preskúmal napadnutý postup okresného súdu z hľadiska jeho
ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľom
označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho súdneho spisu
sp. zn. 61 P 221/2016, ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky
od začiatku napadnutého konania konal vo veci v podstate priebežne. Okresný súd zároveň
musel rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa a jeho bývalej manželky na vydanie
neodkladných opatrení.
Dňa 24. novembra 2016 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu
styku s jeho maloletým synom. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že
- 3. marca 2017 okresný súd nariadil pojednávanie 11. máj 2017,
- 24. marca 2017 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho
opatrovníka,
- 28. marca 2017 bol doručený návrh sťažovateľa na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorý okresný súd uznesením z 10. apríla 2017 vylúčil na samostatné konanie,
ktoré bolo vedené pod sp. zn. 59 P 54/2017,
- 12. apríla 2017 bolo doručené vyjadrenie bývalej manželky sťažovateľa,
- 11. mája 2017 sa konalo pojednávanie s výsluchom účastníkov, ktoré bolo odročené
na 27. september 2017,
- 23. júna 2017 a 4. júla 2017 boli okresnému súdu doručené hodnotenia priebehu
stretnutí sťažovateľa s maloletým synom za prítomnosti matky v Krízovom centre Dúha,
- 14. júla 2017 okresný súd upovedomil o odročení pojednávania z dôvodu
plánovanej dovolenky zákonnej sudkyne a predvolal účastníkov na nový termín,
- 4. októbra 2017 bolo konané pojednávanie odročené na neurčito s cieľom
nariadenia znaleckého dokazovania,
- 23. novembra 2017 bola okresnému súdu doručená správa kolízneho opatrovníka
o nepokračovaní v asistovaných stretnutiach zo strany rodičov maloletého,
- 6. decembra 2017 okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca z odboru
psychológie,
- 12. marca 2018 po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia (26. januára 2018, pozn.)
bol ustanovenému súdnemu znalcovi zaslaný spis,
- 21. augusta 2018 na základe urgencie okresného súdu znalec informoval, že čaká
na podklady ním pribratej znalkyne z odboru psychiatrie,
- 7. septembra 2018 boli okresnému súdu doručené znalecké posudky,
- 21. septembra 2018 vydal okresný súd uznesenie o priznaní znalečného,
- 17. októbra 2018 sťažovateľ doručil sťažnosti proti sume znalečného,
- 17. decembra 2018 okresný súd doručoval sťažnosti sťažovateľa znalcovi s výzvou
na vyjadrenie,
- 16. a 24. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca,
- 18. apríla 2019 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na prehodnotenie
znaleckého posudku,
- 29. apríla 2019 okresný súd uznesením zamietol sťažnosti sťažovateľa proti sume
znalečného,
- 9. septembra 2019 vydal okresný súd opravné uznesenie o oprave výroku o priznaní
znalečného,
- 12. novembra 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. december 2019,
- 4. decembra 2019 konané pojednávanie bolo odročené na 24. február 2020 a rodičia
maloletého boli vyzvaní na preverenie kapacitných možností iných krízových centier
a na dohodu v realizácii asistovaných stretnutí.
18. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných
úkonov okresného súdu, konštatuje, že aj keď doterajší priebeh napadnutého konania nebol
celkom bez prieťahov, nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní
v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie. Istá miera časovej náročnosti je daná nariadeným znaleckým dokazovaním. V tejto
súvislosti je okresnému súdu možné vytknúť určitú nečinnosť v období od februára 2018
do septembra 2018 v priebehu vyhotovovania znaleckých posudkov ustanoveným znalcom,
no v okolnostiach danej veci sa javí znalecké dokazovanie vykazujúce črty mimoriadnej
zložitosti ako podstatné pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím predovšetkým na záujmy
maloletého.
Pri hodnotení priebehu napadnutého konania nemohol ústavný súd nebrať do úvahy
tieto skutočnosti a okolnosti:
- asistované stretnutia sťažovateľa s maloletým za prítomnosti matky a asistencie
psychologičky v období od 19. mája 2017 do 21. septembra 2017 v Krízovom centre Dúha
vyvolávali u maloletého prejavy úzkosti a neistoty;
- z vyjadrení psychologičky (napr. z 30. júna 2017 a 28. septembra 2017)
nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že vo vzťahu maloletého k sťažovateľovi sa
nepodarilo vytvoriť dôverný a bezpečný vzťah, čo si podľa jej názoru bude vyžadovať
pravdepodobne dlhší čas;
- samotné závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, kde znalec neodporúča
samostatné stretávanie otca s maloletým, ale ich stretávanie za prítomnosti psychológa
formou asistovaného stretávania.
19. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Vzhľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
20. Ústavný súd konštatuje, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci
týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.
Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej
únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci
alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa“.
Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa
s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo
ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi
výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov.
Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia
nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku
poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa (porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,
rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 6. 7. 2010, č. 41615/07, bod 136; Elsholz v. Nemecko,
rozsudok ESĽP z 13. 7. 2000, č. 25735/94, bod 50; Maršálek v. Česká republika, rozsudok
ESĽP zo 4. 4. 2006, č. 8153/04, bod 71).
V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať
najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej
veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa (napr. II. ÚS 330/2018).
21. Aj v iných obdobných veciach ESĽP uviedol, že si je vedomý, že všetky
relevantné dôvody na prehodnotenie pôvodného rozhodnutia musia byť v súlade s najlepším
záujmom dieťaťa. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu je
platné pre stav v čase rozhodovania, čo znamená, že s pribúdajúcim vekom a vyspelosťou
môže dôjsť u dieťaťa k zmene (Buchleither proti Nemecku, rozsudok ESĽP z 28. 4. 2016,
č. 20106/13). Aj z judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že konajúci súd musí vždy
prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický
vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné
stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného
pôsobenia (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 CoP 22/2017
zo 14. júna 2017).
22. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v okolnostiach
danej veci v doterajšom priebehu konania konal plynulo a jeho postup nemožno hodnotiť
ako zjavne neprimeraný, prípadne zjavne nesprávny. Ústavný súd nezistil pri predbežnom
prerokovaní ústavnej sťažnosti existenciu takej príčinnej súvislosti medzi postupom
okresného súdu v napadnutom konaní a namietaným porušením v ústavnej sťažnosti
označených práv sťažovateľa (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorá by
signalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie, a preto odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa
§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
III.2 K namietanému porušeniu čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru
v napadnutom konaní
23. Sťažovateľ porušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva
na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru odôvodnil
v ústavnej sťažnosti v podstate tým, že okresný súd je v napadnutom konaní nečinný
a neprijal všetky vhodné opatrenia, ktoré boli potrebné pre umožnenie sťažovateľovi stýkať
sa so svojím maloletým synom.
24. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života, pod ,,neoprávneným zasahovaním“ treba
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,
nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je
nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (podobne
II. ÚS 55/98, I. ÚS 13/2000, III. ÚS 153/2016, I. ÚS 241/2019).
25. V súvislosti s námietkou porušenia základného práva na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že ústavnú
sťažnosť aj v tejto časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,
pretože sťažovateľ namietal porušenie tohto základného práva v súvislosti s nečinnosťou
okresného súdu v napadnutom konaní. V okolnostiach prípadu sťažovateľa nemožno
hovoriť o zásahu do práva na rodinný život, keďže o návrhu sťažovateľa na zmenu styku
s maloletým synom dosiaľ okresný súd nerozhodol. Po prípadnom rozhodnutí okresného
súdu má sťažovateľ v prípade svojej nespokojnosti s rozhodnutím k dispozícii opravný
prostriedok, odvolanie, čo je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti aj
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie [§ 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a)
26. Sťažovateľ v súvislosti s nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní
namieta aj porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že dlhšie trvajúce konanie o návrhu na zmenu
styku sťažovateľa s jeho maloletým dieťaťom nepochybne negatívne ovplyvňuje rodinný
život sťažovateľa a vzťahovú väzbu s jeho maloletým synom a pre absenciu prítomnosti
v jeho živote aj právo na riadnu rodičovskú starostlivosť a výchovu. Ústavný súd však vždy
prihliada na to, či pochybenie orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavne významnú
intenzitu, že jeho následky sú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom označeného
práva. V okolnostiach danej veci dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade
negatívny vplyv dĺžky napadnutého konania na označené práva sťažovateľa nedosahuje takú
ústavne relevantnú intenzitu, že by bolo možné vysloviť ich porušenie.
V neposlednom rade v sťažovateľovej veci nejde o výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých, ale o zmenu úpravy styku s maloletým z dôvodu tvrdenej zmeny pomerov
oproti času, keď okresný súd rozhodoval v úprave styku v konaní o rozvod. Tým,
že v danom prípade okresný súd o zmene úpravy styku ešte nerozhodol, ostáva v platnosti
pôvodné rozhodnutie z 27. augusta 2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi.
27. Všeobecné súdy nerezignovali ani na pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy
rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb
vyplývajúci z čl. 8 dohovoru (bod 25). Ústavnému súdu preto neostávalo iné, iba ústavnú
sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
28. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu