Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 204 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (209)I. ÚS 326/2010
PDF · 161.88 KB
No categories available
I. ÚS 326/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., S., zastúpenej advokátkou E. H., S., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er
640/1997 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2010
doručená sťažnosť I. Š., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou E. H., S.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 640/1997.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Ja, sťažovateľka I. Š., som podľa Zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy zo dňa 1. 11.
1992 zapožičala J. K. finančné prostriedky v sume 210.000,- Sk. Túto pôžičku som ako
pohľadávku zabezpečila Záložnou zmluvou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v K.
a ktorá Záložná zmluva bola tiež dňa 7. 4. 1993 vyznačená na LV č. 505 pre obec a k. ú. K.
pod č. V-123/93. Pretože J. K. pôžičku nesplácal, požiadala som v r. 1997 o exekúciu
nehnuteľností, patriacich J. K. Dňa 21. 6. 2001 podľa zápisnice č. EX 305/1997 bol
vykonaný rozvrh výťažku dražby nehnuteľností a bolo uspokojené zákonné záložné právo
Daňového úradu v Skalici, prihlásené do exekučného konania až dňa 28. 4. 2000 a moje
zmluvné záložné právo ostalo neuspokojené.
Dňa 21. 6. 2001 som ja, sťažovateľka, na rozvrhovom pojednávaní vzniesla
námietky, o ktorých Okresný súd v Senici až dňa 22. 8. 2005 pod č. k. 7 Er 640/1997
uznesením rozhodol tak, že mojím námietkam proti rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností
vyhovel. Dňa 14. 3. 2006… Okresný súd v Senici pod č. 7 Er 640/1997 vydal uznesenie,
ktorým rozvrh výťažku dražby nehnuteľností z 21. 6. 2001 neschválil. Proti tomuto
uzneseniu podal odvolanie Daňový úrad Skalica, ku ktorému som sa dňa 19. 5. 2006
vyjadrila. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9Co E/30/2006 z 31. 11. 2006 rozhodol tak,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 26.
11. 2008 Okresný súd v Senici uznesením č. k. 7Er 640/1997 schválil rozvrh výťažku dražby
nehnuteľností podľa rozvrhového pojednávania z 21. 6. 2001. Proti tomuto uzneseniu som
dňa 16. 12. 2008 podala odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté KS Trnava dňa 10. 11. 2009
a ktoré mi bolo doručené dňa 31. 5. 2010.
Vo veci som dňa 6. 7. 2010 podala generálnemu prokurátorovi SR v Bratislave
podnet na podanie mimoriadneho dovolania, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté.
Od roku 1997 do roku 2010, teda za 13 rokov nebolo v mojej exekučnej veci, vedenej
na Okresnom súde v Senici pod č. k. 7Er 640/1997 rozhodnuté.
Z uvedených skutočností vyplýva, že došlo k porušeniu článku 48 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.“
V petite svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol
týmto nálezom:
„1/ Základné právo I. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu v Senici v konaní vedenom pod č. k. 7Er 640/1997 porušené bolo.
2/ I. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 21.576,- €, ktoré je Okresný súd
v Senici povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3/ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky uk1adá zaplatiť trovy právneho
zastúpenia I. Š. v sume 688,26 € na účet advokáta E. H… do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.
4/ Okresný súd v Senici je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume
688,26 € na účet Kancelárie Ústavného súdu SR... do 15 dní od právoplatnosti tohoto
nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný
súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci
porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a
slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená
právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci, a poskytnúť tak ochranu
označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania. Z judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/07) vyplýva, že ústavný súd
je viazaný najmä návrhom na rozhodnutie (tzv. petitom) sťažnosti.
Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhala, aby ústavný súd vyslovil, že
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v označenom konaní okresného súdu vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej
judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto
vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu
podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť
orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06,
IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka na účely vymoženia svojej pohľadávky
z titulu pôžičky v roku 1997 podala návrh na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností
povinného, ku ktorým bolo zmluvne zriadené záložné právo v prospech zabezpečenia
pohľadávky sťažovateľky voči povinnému z titulu pôžičky. Okresný súd viedol predmetné
exekučné konanie pod sp. zn. 7 Er 640/1997 a exekútor poverený vykonaním exekúcie
viedol konanie pod sp. zn. EX 305/1997.
Po uskutočnení dražby nehnuteľností súdny exekútor 21. júna 2001 vykonal rozvrh
výťažku, ktorý predložil okresnému súdu na schválenie. Po rozhodovaní o námietkach
a odvolaniach účastníkov exekučného konania bol rozvrh z výťažku dražby nehnuteľností
z 21. júna 2001 schválený uznesením okresného súdu č. k. 7 Er 640/1997-117
z 26. novembra 2008 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
9 CoE 30/2009-136 z 10. novembra 2009 (ďalej len „uznesenie o schválení výťažku
z dražby“).
Na základe zistenia ústavného súdu na okresnom súde uznesenie o schválení výťažku
z dražby nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2010.
Podstatou sťažnosti je namietanie zdĺhavého postupu okresného súdu pri schvaľovaní
rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností. Podľa sťažovateľky v namietanom exekučnom
konaní nebolo v čase podania sťažnosti „rozhodnuté“ a v tejto súvislosti uviedla, že podala
podnet na podanie mimoriadneho dovolania Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“), o ktorom v čase podania sťažnosti nebolo rozhodnuté.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že právoplatné uznesenie o schválení výťažku
z dražby je posledným z úkonov exekučného súdu v exekučnom konaní predajom
nehnuteľností (v ďalšom priebehu exekúcie už nasleduje realizácia výplaty výťažku
oprávneným osobám súdnym exekútorom v súlade s § 165 Exekučného poriadku).
Vzhľadom na uvedené v čase, keď sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu
(26. júla 2010) a domáhala sa ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní, už
objektívne nemohlo dochádzať zo strany okresného súdu k porušovaniu označených práv
sťažovateľky.
Ústavný súd súčasne uvádza, že podnet daný generálnej prokuratúre na podanie
mimoriadneho dovolania nie je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu
a nemôže mať vplyv na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o rozvrhu výťažku dražby.
Preto nie je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľky, že v čase podania sťažnosti
v exekučnom konaní „nebolo rozhodnuté“.
Je potrebné ešte podotknúť, že v danom prípade vzhľadom na sťažovateľkou
namietané porušenie základného a iného práva neprináležalo ústavnému súdu posudzovať
vecnú správnosť uznesenia o schválení výťažku dražby, ktorú zrejme sťažovateľka vytýkala
v podnete doručenom generálnej prokuratúre.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2010