Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 326/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., S., zastúpenej advokátkou E. H., S., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er

640/1997 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2010

doručená sťažnosť I. Š., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou E. H., S.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Ja, sťažovateľka I. Š., som podľa Zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy zo dňa 1. 11.

1992 zapožičala J. K. finančné prostriedky v sume 210.000,- Sk. Túto pôžičku som ako

pohľadávku zabezpečila Záložnou zmluvou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v K.

a ktorá Záložná zmluva bola tiež dňa 7. 4. 1993 vyznačená na LV č. 505 pre obec a k. ú. K.

pod č. V-123/93. Pretože J. K. pôžičku nesplácal, požiadala som v r. 1997 o exekúciu

nehnuteľností, patriacich J. K. Dňa 21. 6. 2001 podľa zápisnice č. EX 305/1997 bol

vykonaný rozvrh výťažku dražby nehnuteľností a bolo uspokojené zákonné záložné právo

Daňového úradu v Skalici, prihlásené do exekučného konania až dňa 28. 4. 2000 a moje

zmluvné záložné právo ostalo neuspokojené.

Dňa 21. 6. 2001 som ja, sťažovateľka, na rozvrhovom pojednávaní vzniesla

námietky, o ktorých Okresný súd v Senici až dňa 22. 8. 2005 pod č. k.

uznesením rozhodol tak, že mojím námietkam proti rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností

vyhovel. Dňa 14. 3. 2006… Okresný súd v Senici pod č. vydal uznesenie,

ktorým rozvrh výťažku dražby nehnuteľností z 21. 6. 2001 neschválil. Proti tomuto

uzneseniu podal odvolanie Daňový úrad Skalica, ku ktorému som sa dňa 19. 5. 2006

vyjadrila. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. z 31. 11. 2006 rozhodol tak,

že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 26.

11. 2008 Okresný súd v Senici uznesením č. k. schválil rozvrh výťažku dražby

nehnuteľností podľa rozvrhového pojednávania z 21. 6. 2001. Proti tomuto uzneseniu som

dňa 16. 12. 2008 podala odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté KS Trnava dňa 10. 11. 2009

a ktoré mi bolo doručené dňa 31. 5. 2010.

Vo veci som dňa 6. 7. 2010 podala generálnemu prokurátorovi SR v Bratislave

podnet na podanie mimoriadneho dovolania, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté.

Od roku 1997 do roku 2010, teda za 13 rokov nebolo v mojej exekučnej veci, vedenej

na Okresnom súde v Senici pod č. k. rozhodnuté.

Z uvedených skutočností vyplýva, že došlo k porušeniu článku 48 Slovenskej

republiky, ako aj k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

V petite svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol

týmto nálezom:

„1/ Základné právo I. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Senici v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo.

2/ I. Š. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 21.576,- €, ktoré je Okresný súd

v Senici povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3/ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky uk1adá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia I. Š. v sume 688,26 € na účet advokáta E. H… do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.

4/ Okresný súd v Senici je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume

688,26 € na účet Kancelárie Ústavného súdu SR... do 15 dní od právoplatnosti tohoto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci, a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania. Z judikatúry ústavného súdu (napr. ) vyplýva, že ústavný súd

je viazaný najmä návrhom na rozhodnutie (tzv. petitom) sťažnosti.

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhala, aby ústavný súd vyslovil, že

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

v označenom konaní okresného súdu vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej

judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty ().

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto

vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov upravenému v (čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu

podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť

orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis ,

, , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka na účely vymoženia svojej pohľadávky

z titulu pôžičky v roku 1997 podala návrh na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností

povinného, ku ktorým bolo zmluvne zriadené záložné právo v prospech zabezpečenia

pohľadávky sťažovateľky voči povinnému z titulu pôžičky. Okresný súd viedol predmetné

exekučné konanie pod sp. zn. a exekútor poverený vykonaním exekúcie

viedol konanie pod sp. zn. EX 305/1997.

Po uskutočnení dražby nehnuteľností súdny exekútor 21. júna 2001 vykonal rozvrh

výťažku, ktorý predložil okresnému súdu na schválenie. Po rozhodovaní o námietkach

a odvolaniach účastníkov exekučného konania bol rozvrh z výťažku dražby nehnuteľností

z 21. júna 2001 schválený uznesením okresného súdu č. k. -117

z 26. novembra 2008 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.

-136 z 10. novembra 2009 (ďalej len „uznesenie o schválení výťažku

z dražby“).

Na základe zistenia ústavného súdu na okresnom súde uznesenie o schválení výťažku

z dražby nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2010.

Podstatou sťažnosti je namietanie zdĺhavého postupu okresného súdu pri schvaľovaní

rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností. Podľa sťažovateľky v namietanom exekučnom

konaní nebolo v čase podania sťažnosti „rozhodnuté“ a v tejto súvislosti uviedla, že podala

podnet na podanie mimoriadneho dovolania Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“), o ktorom v čase podania sťažnosti nebolo rozhodnuté.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že právoplatné uznesenie o schválení výťažku

z dražby je posledným z úkonov exekučného súdu v exekučnom konaní predajom

nehnuteľností (v ďalšom priebehu exekúcie už nasleduje realizácia výplaty výťažku

oprávneným osobám súdnym exekútorom v súlade s § 165 Exekučného poriadku).

Vzhľadom na uvedené v čase, keď sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu

(26. júla 2010) a domáhala sa ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní, už

objektívne nemohlo dochádzať zo strany okresného súdu k porušovaniu označených práv

sťažovateľky.

Ústavný súd súčasne uvádza, že podnet daný generálnej prokuratúre na podanie

mimoriadneho dovolania nie je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu

a nemôže mať vplyv na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o rozvrhu výťažku dražby.

Preto nie je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľky, že v čase podania sťažnosti

v exekučnom konaní „nebolo rozhodnuté“.

Je potrebné ešte podotknúť, že v danom prípade vzhľadom na sťažovateľkou

namietané porušenie základného a iného práva neprináležalo ústavnému súdu posudzovať

vecnú správnosť uznesenia o schválení výťažku dražby, ktorú zrejme sťažovateľka vytýkala

v podnete doručenom generálnej prokuratúre.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010