Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 58 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (63)IV. ÚS 46/07
PDF · 153.28 KB
No categories available
IV. ÚS 46/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K. a V. K., obaja bytom B., vo veci namietaného
porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn.
14 C 768/02 a postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.
1 Co 336/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. D. K. a V. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra
2006 doručená sťažnosť Ing. D. K. a V. K., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“),
v ktorej namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 768/02 a postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobným návrhom na vydanie platobného
rozkazu z 20. februára 1998 podaným Okresnému súdu Košice II domáhali od odporcov
uhradenia dlžnej sumy 30 500 Sk s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o predaji
osobného automobilu. Vec bola 17. novembra 1998 postúpená okresnému súdu ako miestne
príslušnému súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd a krajský súd napriek jednoduchosti veci
nerozhodli právoplatne ani po 8 rokoch trvania konania, sťažovatelia zastávajú názor, že
uvedeným postupom došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a „... keďže sme v konaní neboli zastúpení advokátom súd mal i za
povinnosť poskytnúť nám pomoc čo súd porušil a takto je aj naše právo podľa čl. 47 ods. 2
Ústavy SR porušené...
1. st. a 2 st. súd porušil i naše právo z uzavretých medzinárodných dohôd najmä
protokolu č. 4 čl. 6 a dodatkového protokolu čl. 1 a preto požadujeme a dožadujeme sa
u Ústavného súdu SR spravodlivého zadosťučinenia vzhľadom na rozsah, význam a cenu
porušených práv navrhujem, aby nám Ústavný súd SR priznal a aby zaviazal Okresný súd
Košice I a Krajský súd v Košiciach vyplatiť nám majetkovú a nemajetkovú ujmu každému po
65000.- Sk, sťažovateľovi v 1. rade aj 2. rade osobitne“. Sťažovatelia zároveň požiadali aj
o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú je možné považovať takú
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od
začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa
čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv v... čl. 46 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré
tieto ustanovenia vykonávajú.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv „... z uzavretých
medzinárodných dohôd najmä protokolu č. 4 čl. 6 a dodatkového protokolu čl. 1“ postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 768/02 a postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 336/2005. Sťažovatelia však neuviedli názov konkrétnej
medzinárodnej dohody, preto sa ústavný súd nemohol touto časťou sťažnosti zaoberať.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie
ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádzal ústavný súd zo svojej
stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd
poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému
porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá
(napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).
Zo sťažnosti, z predložených príloh, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu
č. Spr. 2332/06 z 11. apríla 2006 zjavne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu sa
vec nachádzala na krajskom súde v dôsledku podania odvolania, a to od vypravenia spisu
okresným súdom 4. októbra 2005. Sťažovatelia namietali prieťahy v konaní okresného
súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu
okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh
namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom. Sťažnosť sťažovateľov bolo preto
v tejto časti potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS
24/06) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd v rámci preskúmania odvolacieho konania pred krajským súdom
z príloh k sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu krajského súdu č. Spr. 10016/06 zo
7. apríla 2006 zistil, že po doručení spisu krajskému súdu 6. októbra 2005 bol termín
odvolacieho pojednávania stanovený na 20. apríl 2006. Z vyjadrenia predsedu krajského
súdu č. 1 SprV/303/2007 z 30. marca 2007 vyplýva, že krajský súd rozhodol o odvolaní
rozsudkom č. k. 1 Co 336/2005-126 z 19. októbra 2006, t. j. približne po 12 mesiacoch od
predloženia spisu.
Ústavný súd na základe týchto zistení konštatoval, že samotnú dĺžku odvolacieho
konania nemožno považovať za neprimerane dlhú, a to jednak vzhľadom na zložitosť veci
vyžadujúcu starostlivú prípravu pojednávania, ako aj potrebu vysporiadať sa so všetkými
skutočnosťami potrebnými pre vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom činnosť
krajského súdu v rámci odvolacieho konania považoval za plynulú a nespôsobujúcu
zbytočné prieťahy v konaní. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že v danom
prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom krajského súdu, a preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol pri predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovatelia namietali aj porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy tým, že „prieťahy na súdoch Slovenskej republiky pretrvávajú dodnes...“. Ústavný
súd v tejto súvislosti uvádza, že právo na súdnu ochranu predchádza ochranu priznanú
prostredníctvom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd ani
krajský súd neodmietli prerokovanie a rozhodovanie vo veci sťažovateľov, čím poskytli
ochranu ich právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní. Z uvedeného dôvodu
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
a preto bolo potrebné ich sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť pri predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažovatelia ďalej namietali porušenie svojho základného práva na právnu pomoc
podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že „... keďže sme neboli v konaní
zastúpení advokátom súd mal i za povinnosť poskytnúť nám pomoc čo súd porušil...“.
Obsahom základného práva na právnu pomoc je najmä poskytnutie právnej pomoci
v kvalifikovanej forme, t. j. osobou s právnickým vzdelaním. V konaní podliehajúcom
úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre právo na právnu pomoc
platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť inou osobou, pričom poučovacia
povinnosť súdu podľa § 5 OSP sa týka iba podmienok, spôsobu a účinku výkonu práv
a povinností účastníkov konania procesnej, nie hmotnoprávnej povahy. Vzhľadom na
uvedené ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu
a krajského súdu a základným právom sťažovateľov podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, a preto
ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími
návrhmi sťažovateľov (napr. ustanovenie právneho zástupcu, priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2007