Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 46/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K. a V. K., obaja bytom B., vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K. a V. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2006 doručená sťažnosť Ing. D. K. a V. K., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“),

v ktorej namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobným návrhom na vydanie platobného

rozkazu z 20. februára 1998 podaným Okresnému súdu Košice II domáhali od odporcov

uhradenia dlžnej sumy 30 500 Sk s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o predaji

osobného automobilu. Vec bola 17. novembra 1998 postúpená okresnému súdu ako miestne

príslušnému súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd a krajský súd napriek jednoduchosti veci

nerozhodli právoplatne ani po 8 rokoch trvania konania, sťažovatelia zastávajú názor, že

uvedeným postupom došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a „... keďže sme v konaní neboli zastúpení advokátom súd mal i za

povinnosť poskytnúť nám pomoc čo súd porušil a takto je aj naše právo podľa čl. 47 ods. 2

SR porušené...

1. st. a 2 st. súd porušil i naše právo z uzavretých medzinárodných dohôd najmä

protokolu č. 4 čl. 6 a dodatkového protokolu čl. 1 a preto požadujeme a dožadujeme sa

u Ústavného súdu SR spravodlivého zadosťučinenia vzhľadom na rozsah, význam a cenu

porušených práv navrhujem, aby nám Ústavný súd SR priznal a aby zaviazal Okresný súd

Košice I a Krajský súd v Košiciach vyplatiť nám majetkovú a nemajetkovú ujmu každému po

65000.- Sk, sťažovateľovi v 1. rade aj 2. rade osobitne“. Sťažovatelia zároveň požiadali aj

o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú je možné považovať takú

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od

začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa

domáhať sa práv v... možno len v medziach zákonov, ktoré

tieto ustanovenia vykonávajú.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa , a a práv „... z uzavretých

medzinárodných dohôd najmä protokolu č. 4 čl. 6 a dodatkového protokolu čl. 1“ postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovatelia však neuviedli názov konkrétnej

medzinárodnej dohody, preto sa ústavný súd nemohol touto časťou sťažnosti zaoberať.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie

ich základného práva podľa vychádzal ústavný súd zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (). Zároveň zo

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v ústavný súd

poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému

porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá

(napr. mutatis mutandis ).

Zo sťažnosti, z predložených príloh, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu

č. Spr. 2332/06 z 11. apríla 2006 zjavne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu sa

vec nachádzala na krajskom súde v dôsledku podania odvolania, a to od vypravenia spisu

okresným súdom 4. októbra 2005. Sťažovatelia namietali prieťahy v konaní okresného

súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu

okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh

namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom. Sťažnosť sťažovateľov bolo preto

v tejto časti potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (m. m. , II. ÚS

24/06) podľa .

Ústavný súd v rámci preskúmania odvolacieho konania pred krajským súdom

z príloh k sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu krajského súdu č. Spr. 10016/06 zo

7. apríla 2006 zistil, že po doručení spisu krajskému súdu 6. októbra 2005 bol termín

odvolacieho pojednávania stanovený na 20. apríl 2006. Z vyjadrenia predsedu krajského

súdu č. z 30. marca 2007 vyplýva, že krajský súd rozhodol o odvolaní

rozsudkom č. k. -126 z 19. októbra 2006, t. j. približne po 12 mesiacoch od

predloženia spisu.

Ústavný súd na základe týchto zistení konštatoval, že samotnú dĺžku odvolacieho

konania nemožno považovať za neprimerane dlhú, a to jednak vzhľadom na zložitosť veci

vyžadujúcu starostlivú prípravu pojednávania, ako aj potrebu vysporiadať sa so všetkými

skutočnosťami potrebnými pre vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom činnosť

krajského súdu v rámci odvolacieho konania považoval za plynulú a nespôsobujúcu

zbytočné prieťahy v konaní. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu, a preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol pri predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Sťažovatelia namietali aj porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

tým, že „prieťahy na súdoch Slovenskej republiky pretrvávajú dodnes...“. Ústavný

súd v tejto súvislosti uvádza, že právo na súdnu ochranu predchádza ochranu priznanú

prostredníctvom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd ani

krajský súd neodmietli prerokovanie a rozhodovanie vo veci sťažovateľov, čím poskytli

ochranu ich právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní. Z uvedeného dôvodu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa ,

a preto bolo potrebné ich sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť pri predbežnom prerokovaní

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovatelia ďalej namietali porušenie svojho základného práva na právnu pomoc

podľa , ku ktorému malo dôjsť tým, že „... keďže sme neboli v konaní

zastúpení advokátom súd mal i za povinnosť poskytnúť nám pomoc čo súd porušil...“.

Obsahom základného práva na právnu pomoc je najmä poskytnutie právnej pomoci

v kvalifikovanej forme, t. j. osobou s právnickým vzdelaním. V konaní podliehajúcom

úprave podľa (ďalej len „OSP“) pre právo na právnu pomoc

platí, že účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť inou osobou, pričom poučovacia

povinnosť súdu podľa sa týka iba podmienok, spôsobu a účinku výkonu práv

a povinností účastníkov konania procesnej, nie hmotnoprávnej povahy. Vzhľadom na

uvedené ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu

a krajského súdu a základným právom sťažovateľov podľa , a preto

ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľov (napr. ustanovenie právneho zástupcu, priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2007