Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 331/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, „práva na osobnú slobodu“, namietaného porušenia jeho práva „na

urýchlené konanie“ postupom Okresného súdu Bratislava III a práva na prístup k súdu

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2018

doručená sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , „práva na osobnú slobodu“, namietaného porušenia jeho práva „na

urýchlené konanie“ postupom Okresného súdu Bratislava III a práva na prístup k súdu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«Vo veci pod písm. a/ voči OS BA I. som bol dňa 21.10.2015 odsúdený ŠTS, sp.zn.

(v Pezinku) pre podvod podľa § 250 ods. 5. Uznesením NS SR zo dňa

28.3.2018, sp.zn. bol rozsudok ŠTS správoplatnený, pričom mi bol povolený

odklad na výkon trestu o jeden mesiac. Predsedníčka senátu NS SR dňa 27.4.2018 zrušila

príkaz na dodanie do výkonu trestu, aby neboli porušené moje ústavné práva, pričom jeden

z dôvodov bola podaná žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

( viď „odpoveď“ NS SR z 30.4.2018), sp.zn. , AF/371).

Dňa 16.4.2018 som podal žiadosť o podmienečné prepustenie... OS BA I...

OS BA I nariadil prvé pojednávanie na 19.6.2018, čím bola prekročená maximálna

doba 60 dní. Keďže ani v tomto termíne nemal OS BA I započítanie väzby do trestu,

nemohol posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok pre rozhodnutie... odročil vec na

neurčito a... vytýčil termín na 2.7.2018. Na tento termín som sa už nemohol dostaviť,

pretože mi v tom zabránila polícia na základe nového príkazu na dodanie do výkonu trestu,

o ktorom som nevedel, pretože v rozpore s § 408 ods. 2 ma predseda senátu ŠTS nevyzval

na nástup trestu... v tomto termíne OS BA I znovu odročil termín pojednávania pre

chýbajúci dokument, ktorý som mal pri sebe a bol tiež na KS BA... Po zadržaní som bol...

eskortovaný do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov... Po prevoze do Leopoldova mi OS BA I listom z

12.7.2018 sp.zn. ... že vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil na OS

Trnava...

Dnes od podania je tomu už 98 dní... jasne hovorí, že o takej žiadosti sa musí

rozhodnúť do 60 dní...

S ohľadom na predvídateľnosť práva a práva na slobodu, hoci vynútiteľnosť

prepustenia na žiadosť o PP nie je garantovaná, som presvedčený, že môjmu prepusteniu

nestálo nič v ceste...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Postupom OS Bratislava I (hoci nezavineným) došlo k prieťahom konania

o žiadosti o podmienečnom prepustení.

2. OS-u I Bratislava I sa prikazuje o žiadosti o podmienečnom prepustení rozhodnúť

neodkladne z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti podľa termínu podania k skutkovému

stavu odsúdeného ku dňu 15.6.2019. Berie do úvahy zápočet a iné doklady súdu dodané aj

po tomto termíne ak sú v prospech žiadateľa – odsúdeného ().

3. sa prepúšťa na slobodu z dôvodu rozhodnutia NS SR

o zrušení príkazu na dodanie do výkonu trestu, čím sa výkon trestu prerušuje až do

právoplatného rozhodnutia o žiadosti o podmienečnom prepustení.

4. OS Bratislava I sa prikazuje uhradiť sumu 10.000,- € a výlohy na obhajobu.

Poznámka: Ak súd zváži bod 3. petit nech vydá ako predbežné opatrenie.

5. Voči bolo porušené právo na urýchlené súdne

rozhodnutie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj právo na osobnú slobodu podľa

čl... Dohovoru.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že bolo proti nemu „... začaté trestné

konanie v r. 1993... V r. 1995... bol odsúdený na 3 roky nepodmienečne... konalo sa ako

proti ušlému. Môj obhajca mi nič neoznámil a nechal vec správoplatniť na I. stupni. Neskôr

som sa o tomto dozvedel. S ohľadom na nové skutočnosti... OS BA III dvakrát povolil

obnovu konania a dvakrát to KS Bratislava zrušil a vrátil na OS BA III. Nový obhajca

potom podal (asi v r. 1999) návrh na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Prokurátor

GP SR vec zreferoval v môj prospech a podal odporúčanie generálnemu prokurátorovi aby

podal SPZ na NS SR. Ten z neznámych dôvodov s podaním otáľal viac ako dva roky.

Medzitým ma v r. 2000 dodali do výkonu trestu tiež bez predošlej výzvy do ÚVTOS Trnava.

Až v máji 2001 mohol NS SR rozhodovať o SPZ, ktorú podal v marci 2001 generálny

prokurátor...

NS SR vrátila vec na nové rozhodovanie na OS BA III. Vec však už bola pridelená

inému senátu a po medializácii v kauze pribudli k tomuto konaniu nové

obžaloby. Vec sa dlho ťahala a znova sa zmenil senát. Vec teda pokračovala od počiatku.

... súčasný senát... zistil, že ohľadom sprenevery mi nič nezverili, takisto podpísali

prehlásenie, že nemajú voči mne žiadne pohľadávky... v duchu predvídateľnosti práva

môžem očakávať oslobodzujúci rozsudok...

K tejto veci nemám vo výkone k dispozícii sp. zn. ani iné podklady. Trestné konanie

sa dá identifikovať tak, že ide o OS BA III, predsedníčka senátu , obž.

.

TK trvá viac ako 26 rokov!“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1. Voči bolo porušené právo OS BA III na urýchlené

konanie a GP SR právo na prístup k súdu podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. OS BA III sa prikazuje vo veci urýchlene konať.

3. OS Bratislava III sa prikazuje uhradiť...“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. a práva na osobnú slobodu

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. . Podľa sťažovateľa k namietanému porušeniu

označeného práva malo dôjsť tým, že Okresný súd Bratislava I do dňa podania sťažnosti

nerozhodol o jeho žiadosti o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

zo 16. apríla 2018.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote upravenému v čl. 6 ods. 1

dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase,

keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej

moci v tom čase ešte mohla trvať (m. m. , , ,

).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že okresný súd postúpil 12. júna

2018 žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na Okresný súd Trnava.

Sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava I bola sťažovateľom spísaná 23. júla 2018

a ústavnému súdu doručená až 26. júla 2018, teda v čase, keď k porušovaniu označeného

práva postupom Okresného súdu Bratislava I už nemohlo dochádzať.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava I v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, spôsobovať prípadné prieťahy, a teda nemohol ani porušovať právo sťažovateľa na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho právo na osobnú slobodu, ku ktorému

malo dôjsť tým, že „jeho prepusteniu nič nestálo v ceste“, ak by Okresný súd Bratislava I

rozhodol o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

ústavný súd uvádza, že sťažnosť v tejto časti okrem sťažovateľových úvah, ktorými

prejudikuje výsledok konania o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu, neobsahuje žiadne

dôvody, ktoré by mohli viesť k vysloveniu porušenia práva na osobnú slobodu sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva „na urýchlené konanie“ postupom Okresného

súdu Bratislava III a práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

generálnej prokuratúry

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ).

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti, čo znamená, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba v rozsahu

korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil: „voči

bolo porušené právo OS BA III na urýchlené konanie a GP SR

právo na prístup k súdu podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru“, teda navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil porušenie jeho práv Okresným súdom Bratislava III a generálnou prokuratúrou,

avšak bez toho, aby presne špecifikoval, či má ísť o porušenie práv postupom alebo

rozhodnutím alebo iným zásahom uvedených orgánov, a neuvádza ani spisovú značku, pod

ktorou má byť vec na Okresnom súde Bratislava III, resp. na generálnej prokuratúre vedená.

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ bol už opakovane ústavným súdom

v súvislosti s jeho predchádzajúcimi podaniami opakovane informovaný a poučený

o podmienkach konania o sťažnosti podľa , ako aj o predpísaných

náležitostiach takejto sťažnosti (napr. , , ). Naposledy

vo veci vedenej pod sp. zn. v oznámení o odložení veci z 18. júla 2018.

Neobstojí ani argument sťažovateľa, že nemá k dispozícii spisovú značku konaní,

v ktorých malo dôjsť k porušeniu ním označených práv. Zo sťažnosti nevyplýva žiadna

skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ vyvinul akúkoľvek aktivitu,

ktorá by viedla k zisteniu skutočností, ktoré tvoria obligatórnu náležitosť podanej sťažnosti.

Sťažovateľ, ako to vyplýva zo sťažnosti, je v ním namietanej veci v pozícii

obžalovaného, a ako taký má podľa právo nahliadať do spisu,

pričom o tomto práve musel byť sťažovateľ opakovane orgánmi činnými v trestnom konaní,

resp. súdmi poučený. Toto právo nemôže byť sťažovateľovi odopreté iba z dôvodu, že sa

nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, navyše takúto skutočnosť sťažovateľ

v sťažnosti ani neuvádza.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

V súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom ústavný súd uvádza, že jednou z podmienok na ustanovenie

advokáta v konaní pred ústavným súdom je, že nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie

ochrany základných práv (). V danom prípade dospel ústavný súd k záveru,

že námietky sťažovateľa neodôvodňujú prijatie jeho sťažnosti na ďalšie konanie, preto

zároveň konštatuje, že nie sú splnené podmienky na ustanovenie mu právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018