Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 480 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (485)I. ÚS 24/03
PDF · 222.74 KB
No categories available
I. ÚS 24/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 24/03-54
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2003 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. F. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., vo veci
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 121/92
v období od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/00 a
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 165/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 121/92 v období od
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/00 z 11. decembra 2001
p o r u š i l právo Ing. F. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 121/92
p r i k a z u j e vo veci konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. F. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk
(slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením z 5. februára
2003 sp. zn. I. ÚS 24/03 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť Ing. F. H., B. (ďalej aj „sťažovateľ“), v časti
namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 121/92 v období
od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/00, a v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 165/00.
Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta, že Okresný súd Bratislava II
„neustále porušuje“ jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92 o návrhu na
obnovu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na tomto
súde pod sp. zn. 10 C 25/92. Sťažovateľ poukázal na to, že k prieťahom v konaní sp. zn.
14 C 121/92 dochádza napriek tomu, že ústavný súd v tejto súvislosti už 11. decembra 2001
vydal nález sp. zn. I. ÚS 64/00, v ktorom konštatoval porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie tejto jeho veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ oznámil ústavnému
súdu, že uznesením č. k. 14 C 121/92-122 bolo toto konanie prerušené, pričom „v zákonnej
lehote som podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu, pretože pokladám za racionálne
ukončiť“ skôr toto konanie ako súvisiace konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 8 C 165/00.
Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho práva na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
8 C 165/00. V tomto konaní sa sťažovateľ domáha obnovy konania uvedeného súdu, ktorým
bola kúpno-predajná zmluva z 8. apríla 1991 určená za neplatnú (sp. zn. 14 C 123/92).
Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že návrh na obnovu konania podal osobne na
Okresnom súde Bratislava II 20. decembra 2000, napriek tomu „doteraz sa nekonalo ani
jedno pojednávanie“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol a listinami zdokumentoval, že
v súvislosti s konaniami vedenými na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92
a pod sp. zn. 8 C 165/00 vyčerpal aj právne prostriedky nápravy tým, že na prieťahy
v týchto konaniach podal sťažnosti podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov, avšak k náprave v postupe súdov nedošlo.
Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáhal aj „spravodlivého
zadosťučinenia“ v sume 10 miliónov Sk. Poukázal na to, že „po 11 rokov súdenia a neistoty
zostal som bez nehnuteľnosti, bez finančných prostriedkov vložených na kúpu predmetnej
nehnuteľnosti, bez finančných prostriedkov investovaných do opravy a rekonštrukcie
rodinného domu, pekárne a výstavby dvoj garáže, finančná strata z nedokončenej
rekonštrukcie v dôsledku rastu miery inflácie, strata na ušlom zisku zo zastaveného
podnikania, toto sú všetko dôsledky protizákonného konania štátnych orgánov“.
V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu
k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: Okresný súd Bratislava II, zastúpený JUDr. M. Š., poverenou zastupovaním
predsedníčky okresného súdu, listom z 26. februára 2003 č. Spr 2022/99 a sťažovateľ,
zastúpený svojím advokátom, stanoviskom z 19. marca 2003 a prípisom z 22. marca 2003.
Zástupkyňa Okresného súdu Bratislava II vo svojom vyjadrení uviedla, že:
„Vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 14 C 121/92 bola opatrením predsedu
súdu zo dňa 12. 11. 2001 z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku
prikázaná na vybavenie sudkyni JUDr. Z. K. Uznesením zo dňa 04. 06. 2002 bolo konanie
prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8 C 165/00 o obnovu
konania (pôvodné konanie vedené pod sp. zn. 14 C 123/92). Toto uznesenie z dôvodu
odvolania podaného Ing. F. H. dňa 19. 06. 2002 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
Vzhľadom k tomu, že odporkyne v 2. a 3. rade sú rakúskymi štátnymi občiankami, je
potrebné pri doručovaní napadnutého uznesenia postupovať podľa príslušných ustanovení
prostredníctvom dožiadania sprostredkovaného Ministerstvom spravodlivosti SR.
Predmetné dožiadanie bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené dňa 18. 12. 2002
a doposiaľ nebolo vybavené. Po jeho vybavení bude vec predložená Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.
Z uvedeného mám za to, že v konaní sp. zn. 14 C 121/92 nedošlo po 11. 12. 2001
k prieťahom a sťažnosť Ing. F. H. považujem za nedôvodnú.
Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 8 C 165/00 som zistila, že ide o konanie
o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 14 C 123/92. Návrh podal sťažovateľ Ing. F. H. dňa
20. 12. 2000 a o návrhu súd doposiaľ nerozhodol. Je potrebné uviesť, že k prieťahom
v tomto prípade skutočne došlo. K rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy konania je
potrebné predovšetkým zabezpečiť spis, v tomto prípade spis sp. zn. 14 C 123/92.
Z objektívnych príčin spočívajúcich jednak v tom, že v uvedenom spise boli až do decembra
2002 vykonávané úkony po rozhodnutí vo veci samej, bolo potrebné odstraňovať vady
rozsudku zo dňa 2. 10. 1998, ktoré bránili zapísaniu do katastra nehnuteľností, pričom
opravné uznesenie bolo vyhotovené až dňa 29. 10. 2002 a doručované 15-tim účastníkom
konania a katastrálnemu úradu, a tiež z dôvodu, že spis sa z dôvodu prešetrenia sťažnosti
Ing. F. H. nachádzal v roku 2002 niekoľko týždňov na Krajskom súde v Bratislave, nebolo
možné spis sp. zn. 14 C 123/92 pripojiť k spisu 8 C 165/00 a vo veci povolenia obnovy
konania rozhodnúť“.
K vyjadreniu okresného súdu zaslal svoje stanovisko sťažovateľ, ktorý
prostredníctvom svojho advokáta zaujal nasledovné stanovisko:
„Môj klient Ing. F. H. je rozhorčený nad skutočnosťou, že Okresný súd Bratislava II
nebol schopný od roku 1992 právoplatne ukončiť predmetné dve veci. Touto skutočnosťou
je môj klient stále v právnej neistote, keďže predmetom týchto vecí sú otázky vlastníctva
k nehnuteľnosti, čím je mu zabránené, aby nehnuteľnosť pokojne užíval, investoval do nej
a disponoval s ňou.
Podľa názoru klienta Ministerstvo spravodlivosti SR a uvedený súd majú zákonnú
povinnosť vytvárať také organizačné, materiálne a personálne podmienky, aby občania sa
domohli práva čím skôr a nemuseli čakať na meritórne rozhodnutie veľa rokov. (...)
Môj klient hodnotí vyjadrenie Okresného súdu Bratislava II za alibistické
a obranárske. Žiada, aby bolo prijaté rozhodnutie konštatujúce prieťahy v konaní a očakáva
také záruky, ktoré by garantovali to, že aj po pozitívnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
bola zabezpečená kontrola, že súd prvého stupňa takúto vec prioritne vyrieši“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konaní na Okresnom súde Bratislava II vedených pod sp. zn. 14 C 121/92, a to
v období od rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 64/00 a pod sp. zn. 8 C 165/00:
Priebeh konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 14 C 121/92 v období od
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 64/00 z 11. decembra 2001
Dňa 9. mája 2002 konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na
pôvodnom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Dňa 22. mája 2002 bola okresnému súdu doručená kladná odpoveď sťažovateľa na
uvedenú výzvu.
Dňa 28. mája 2002 sa v spise vyhotovil úradný záznam o tom, že sa zistilo, že na
okresnom súde sa vedie aj konanie sp. zn. 8 C 165/00.
Dňa 4. júna 2002 vydal okresný súd uznesenie č. k. 14 C 121/92-122 o prerušení
tohto konania.
Dňa 19. júna 2002 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uvedenému
uzneseniu o prerušení konania.
Dňa 30. októbra 2002 konajúca sudkyňa písomne vyhotovila dožiadanie (požiadala
príslušný súd pre Himberg - Rakúsko o doručenie uznesenia o prerušení konania
účastníčkam konania v Rakúsku G. Z. a E. S.) a ustanovila tlmočníčku na preloženie
uvedeného uznesenia.
Dňa 18. decembra 2002 bolo predmetné dožiadanie doručené Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky na vybavenie.
Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 165/00
Dňa 20. decembra 2000 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na obnovu konania
vo veci zrušenia kúpnej zmluvy vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 123/92.
Dňa 22. januára 2001 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdnych trov.
Dňa 1. februára 2001 sťažovateľ uhradil súdne trovy konania.
Dňa 27. júna 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie I. R. k návrhu na
obnovu konania.
Okrem uvedených úkonov sa v predmetnom spise nachádzajú iba opakované úpravy
na pripojenie rôznych spisov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Ústavný súd už rozhodol, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa vzťahuje nielen na konanie prvostupňového súdu, ale aj na
konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej na konanie v správnom súdnictve, ako aj na
konanie o výkon rozhodnutia. Ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov
v občianskych veciach totiž nevynímajú súdy z ich povinnosti konať bez zbytočných
prieťahov v žiadnej veci, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS
79/97, I. ÚS 3/00). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.
Vec Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14 C 121/92
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosti veci“ ústavný súd je toho názoru, že konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzhľadom na jeho predmet,
skutkovú a právnu povahu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Niektorí účastníci tohto
konania pred okresným súdom majú síce trvalý pobyt v cudzine a táto skutočnosť môže mať
vplyv na zdĺhavosť konania, nemá však podstatný vplyv na zložitosť veci.
2. Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda „správanie sťažovateľa“, ústavný súd nezistil
žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné považovať za také, ktoré by
zapríčiňovalo zbytočné prieťahy v konaní.
3. Pokiaľ ide o tretie kritérium, teda „postup súdu“, ústavný súd predovšetkým
konštatuje, že postup Okresného súdu Bratislava II v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 14 C 121/92 už bola predmetom posúdenia
namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, pričom ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 64/00 z 11. decembra 2001
rozhodol, že: „Okresný súd Bratislava II v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 121/92
p o r u š i l právo Ing. F. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.
Ústavný súd zameral svoju pozornosť na obdobie od vydania svojho nálezu sp. zn.
I. ÚS 64/00 z 11. decembra 2001 a zistil, že okresný súd bol nečinný od predchádzajúceho
rozhodnutia takmer šesť mesiacov a ďalších šesť mesiacov uplynulo, kým konajúca
sudkyňa neprávoplatné uznesenie o prerušení konania č. k. 14 C 121/92-122 zo 4. júna 2002
doručila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na vybavenie dožiadania.
Podľa názoru ústavného súdu uvedené takmer jednoročné obdobie nečinnosti
Okresného súdu Bratislava II, a to bez akýchkoľvek zákonných dôvodov je opakovaným
porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd už vyslovil, že v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti
okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp
materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný
dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli
priznané (I. ÚS 10/98).
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy, a
porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V dôsledku konštatovania zbytočných prieťahov v predmetnej veci ústavný súd
považoval za potrebné v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúcimi priebeh konania, tak aby nedochádzalo
k porušovaniu základného práva sťažovateľa. Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 6 OSP v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 10 miliónov Sk.
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal
ústavný súd z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde a s prihliadnutím na všetky
okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva vrátane významu predmetu sporu pre
sťažovateľa na skutočnosť, že predmetom návrhu na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva sú nehnuteľnosti, ktoré mali slúžiť aj na realizáciu základného práva
sťažovateľa, a to práva na podnikanie, preto v prípade sťažovateľa je opodstatnené
očakávanie včasného odstránenia jeho právnej neistoty. Ústavný súd tiež podľa zásad
spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk, pričom u tejto skutočnosti osobitne prihliadal na to, že
v posudzovanom konaní pred okresným súdom ústavný súd už konštatoval porušenie práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vec Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8 C 165/00
Po zadovážení spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8 C 165/00 ústavný súd
zistil, že návrhu sťažovateľa na obnovu konania vo veci o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
14 C 123/92 z 2. októbra 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
15 Co 168/99-21 z 22. júna 1999 doposiaľ nebolo vyhovené, a teda naďalej trvá prekážka
rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá môže byť odstrániteľná až právoplatným povolením
obnovy konania (§ 235 ods. 1 OSP).
Ústavný súd však pripomína, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 26/95,
I. ÚS 47/96, II. ÚS 32/00 a iné).
Vzhľadom na to, že účel v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je
možné dosiahnuť v prípade, že vec je v čase posudzovania ústavným súdom právoplatne
skončená, ústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 2003