Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 3/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí

senátu 21. júna 2000 zloženom z predsedu senátu Jána Klučku a členov senátu

Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla prerokoval prijatý podnet

, , vo veci porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa prvej vety

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Humennom v konaní vedenom na

tomto súde pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Okresný súd v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov upravené v prvej vete .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bol doručený 26. októbra 1999 podľa

(ďalej len „ústava“) podnet (ďalej len „navrhovateľ“), spresnený

podaním 19. novembra 1999 na začatie konania vo veci porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na

Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. . Navrhovateľ v podnete

uviedol, že 11. júla 1995 sa obrátil žalobným návrhom na Okresný súd v Humennom

(ďalej len „okresný súd“), ktorým navrhoval určiť, že jeho odvolanie z funkcie

vedúceho oddelenia podnikateľskej činnosti a obchodu podľa rozhodnutia MESTO

HUMENNÉ - Primátor č. j. 438/94 - PM zo dňa 22. decembra 1994 je neplatné, ďalej,

že výpoveď z pracovného pomeru daná mu rozhodnutím MESTO HUMENNÉ -

Primátor č. j. 101/95 – Prim. zo dňa 6. februára 1995 je neplatná, a navrhol

okresnému súdu zaviazať žalovaného zaplatiť mu náhradu ušlej mzdy.

Okresný súd 18. augusta 1995 rozhodol svojím uznesením, že konanie

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru sa zastavuje a konanie o ostatných

nárokoch sa vylučuje na samostatné konanie. Navrhovateľ sa 5. októbra 1995

odvolal proti rozhodnutiu o zastavení konania o neplatnosť výpovede. Krajský súd

v Košiciach 28. novembra 1995 zrušil uznesenie okresného súdu v jeho napadnutej

časti a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom 9 C

782/95-54 z 15. marca 1996 vyhovel časti žaloby týkajúcej sa neplatnosti odvolania

z funkcie a neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a konanie o náhradu ušlej

mzdy vylúčil na samostatné konanie. Mesto Humenné sa proti tomuto rozsudku

8. mája 1996 odvolalo. O odvolaní rozhodol 25. júna 1997 Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“), ktorý zrušil rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej

vyhovujúcej časti vrátane výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd vytýčil 19. januára 1998 prvé

pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, rovnako boli odročené pojednávania

zo 16. 3. 1998 (na 16. 4. 1998), z 22. júna 1998 (na 26. 6. 1998) a 26. júna 1998 (na

29. 6. 1998). V tomto čase sa navrhovateľ 11. februára 1998 a aj 11. júna 1998

sťažoval na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

ktoré odstúpilo vybavenie sťažností predsedovi okresného súdu. Okresný súd vo

veci samej rozhodol 29. júna 1998 tak, že žalobu zamietol rozsudkom 9 C 782/95-

106. Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ 18. augusta 1998 odvolal. Krajský súd

17. decembra 1998 o odvolaní rozhodol rozsudkom -121 tak, že

rozsudok okresného súdu -106 zmenil v časti týkajúcej sa výpovede tak,

že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobcovi dňa 6. februára 1995

pod č. 101/95 - Prim. je neplatná, časť citovaného rozsudku vo výroku, ktorým bol

zamietnutý návrh na určenie neplatnosti odvolania, potvrdil a časť výroku

napadnutého rozsudku o trovách konania zrušil (má sa o ňom rozhodnúť

v konečnom rozsudku). Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. marca 1999.

Mesto Humenné 22. apríla 1999 podalo dovolanie o neplatnosť výpovede

s príslušenstvom. Okresný súd 14. júna 1999 predložil spis na Najvyšší súd

Slovenskej republiky.

II.

Podnet navrhovateľa vo veci porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 prvej vete

postupom Okresného súdu v Humennom v konaní vedenom na tomto súde

pod sp. zn. prijal ústavný súd 5. januára 2000 na konanie uznesením I.

ÚS 3/00.

Ústavný súd po prijatí podnetu listom z 5. januára 2000 požiadal

o predloženie dokladu o svojom zastupovaní v konaní pred

ústavným súdom v súlade s o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a o oznámenie, či trvá na

ústnom pojednávaní.

Ústavný súd listom z 5. januára 2000 zaslal prijatý podnet a jeho doplnok

okresnému súdu na vyjadrenie a tiež ho požiadal o oznámenie, či trvá na ústnom

pojednávaní.

Okresný súd sa k prijatému podnetu vyjadril listom z 18. januára 2000. Svoju

nečinnosť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku krajského súdu odôvodnil tým, že

vzhľadom na to, že mesto Humenné podalo proti tomuto rozsudku dovolanie,

odstúpil celý spisový materiál Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, čo bolo

navrhovateľovi oznámené; zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Navrhovateľ listom z 3. februára 2000 predložil ďalšie doklady, doplnil

dôkazový materiál a predložil splnomocnenie na svoje zastupovanie pred ústavným

súdom JUDr. Vierou Dobrovoľskou z Advokátskej kancelárie, Michalovce,

Masarykova 51, a JUDr. Štefanom Blážom, komerčným právnikom, Humenné,

Fučíkove sady 914/9, ktorý sa však zastupovania navrhovateľa pred ústavným

súdom neskôr vzdal. Navrhovateľ v tomto svojom podaní uviedol, že na ústnom

pojednávaní netrvá, ak bude v konaní pred ústavným súdom úspešný. Preto ho

ústavný súd vyzval 24. mája 2000, aby sa jednoznačne a bez akýchkoľvek

podmienok vyjadril ku konaniu ústneho pojednávania. Na základe odpovede

z 5. júna 2000 navrhovateľ na ústnom pojednávaní netrvá.

Ústavný súd ďalej listom zo 17. februára 2000 požiadal predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky o predloženie spisu, ktorý bol po preštudovaní vrátený

okresnému súdu.

Ďalším listom z 21. marca 2000 ústavný súd požiadal okresný súd

o informáciu týkajúcu sa konania o nároku na náhradu ušlej mzdy, ktorá bola

vylúčená na samostatné konanie. Okresný súd oznámil 28. marca 2000, že nárok na

náhradu ušlej mzdy bol síce vylúčený na samostatné konanie, ale samostatný spis

vytvorený nebol.

Listom zo 6. apríla 2000 bol navrhovateľ vyzvaný na aktualizáciu informácií

o nariadení ústneho pojednávania vo veci náhrady ušlej mzdy okresným súdom

a na predloženie dvoch zápisníc z pojednávaní na okresnom súde. Navrhovateľ na

výzvu reagoval 25. apríla 2000. Z odpovede vyplynulo, že vo veci nároku na náhradu

ušlej mzdy sa zatiaľ nepojednávalo.

Ústavný súd požiadal listom z 20. apríla 2000 Najvyšší súd Slovenskej

republiky o poskytnutie informácie o stave dovolacieho konania. Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa svojej odpovede z 15. mája 2000 zatiaľ o dovolaní

nerozhodol.

III.

Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov smeruje

k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

súdnej alebo inej právnej ochrany (). Stav neistoty ohľadne trvania

pracovného pomeru zároveň ovplyvňuje zabezpečenie životných potrieb účastníka

konania a jeho rodiny ().

Konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť

().

Pri rozhodovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a teda k porušeniu , sa berú do úvahy najmä tri základné kritériá:

zložitosť veci, správanie sa účastníka konania a postup súdu (,

).

Uplatňujúc tieto kritériá ústavný súd mal súčasne na zreteli aj povahu veci.

V posudzovanom konaní sa navrhovateľ domáha rozhodnutia o neplatnom

rozviazaní pracovného pomeru a o nároku na náhradu mzdy. Vzhľadom na

charakter predmetu súdneho konania a možné sociálne dôsledky rozhodnutia je

namieste požiadavka mimoriadnej starostlivosti všeobecného súdu, ktorého podstata

spočíva v odstraňovaní všetkých prekážok v konaní tak, aby sa vo veci rozhodlo

v súlade s a (ďalej len „OSP“).

1. Predmetom konania na okresnom súde bol i pracovnoprávny spor týkajúci sa

neplatnosti odvolania z funkcie, neplatnosti výpovede z pracovného pomeru

a uplatnenie náhrady ušlej mzdy. Úlohou súdu bolo zistiť, či odvolanie z funkcie sa

realizovalo v súlade s pracovnoprávnymi predpismi, či bol daný zákonný dôvod

výpovede na strane navrhovateľa, a v súvislosti s rozhodnutím o týchto otázkach sa

malo rozhodnúť o náhrade ušlej mzdy. So zreteľom na platný právny stav, bohatú

judikatúru a konštantnú prax súdov v takýchto sporoch nemožno vec hodnotiť ako

skutkovo a právne zložitú.

2. Správanie sa účastníka konania, t. j. navrhovateľa, možno hodnotiť ako aktívne

a súčinnostné.

3. Postup súdu je tretím hodnotiacim kritériom, na základe ktorého ústavný súd

zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Po vylúčení kritéria zložitosti veci a správania účastníkov konania ako

dôvodov na spôsobenie prieťahov v konaní ústavný súd skúmal, či postup okresného

súdu v konaní vedenom pod č. k. nesie znaky zbytočných prieťahov

v konaní.

O postupe súdu vo veci, v ktorej sa namieta porušenie ,

ústavný súd zistil:

Spis vedený pod sp. zn. sa vrátil – po skončení odvolacieho

konania na krajskom súde – na okresný súd 11. marca 1999. Rozsudok vo veci

samej (neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou) nadobudol

právoplatnosť 25. marca 1999.

Od tohto dátumu až doposiaľ okresný súd vo veci nielenže nenariadil, ako to

uviedol vo svojom vyjadrení, žiadne pojednávanie, ale nevykonal ani žiaden

procesný úkon smerujúci k príprave prejednania a rozhodnutia o nároku na náhradu

ušlej mzdy bez toho, že by takýto jeho postup vylučovala zákonná prekážka konania.

Okresný súd odôvodnil nečinnosť vo veci náhrady mzdy tým, že mesto

Humenné ako účastník konania podalo proti medzitýmnému rozsudku, ktorým sa

právoplatne rozhodlo o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou,

dovolanie a po príprave dovolacieho konania bol spis predložený

dovolaciemu súdu – Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Výsledok dovolacieho

konania môže mať podľa názoru okresného súdu vplyv na konanie o náhrade mzdy.

Podľa vyjadrenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 2000

o dovolaní sa zatiaľ nerozhodlo.

Z tohto skutkového stavu vyplynulo, že okresný súd vo veci náhrady mzdy

nekonal a nerozhodol od 26. marca 1999 doteraz kvôli dovolaciemu konaniu, ktoré

začalo po podaní dovolania žalovaným - mestom Humenné. Iný dôvod okresný súd

neuviedol.

Dovolacie konanie však podľa názoru ústavného súdu nie je zákonnou

prekážkou postupu konania. Prekážky postupu konania sú taxatívne vymedzené v

až 111 . Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by

umožňovala, aby všeobecný súd nekonal a nerozhodoval vo veci len z dôvodu, že

v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie. Takýmto ustanovením nie je ani

, pretože dovolacie konanie začína na základe

mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý nemožno subsumovať pod citovanú

normu .

Okrem toho ústavný súd zastáva názor, že okresný súd odhliadnuc od toho,

že do predloženia spisu dovolaciemu súdu mal spis k dispozícii viac ako tri mesiace

od 26. marca 1999 a mohol takto konať v zmysle

a) uznesenia, ktorým podľa nárok na náhradu mzdy vylúčil na

samostatné konania a ktoré nebolo zrušené, resp. zmenené,

b) Spravovacieho poriadku pre okresné súdy a krajské súdy (

Zb. v znení neskorších predpisov),

c) návodu na vedenie registrových pomôcok

a založiť osobitný spis, v ktorom by sa konalo a rozhodovalo o nároku na náhradu

mzdy. Takýmto úkonom okresného súdu nebránila žiadna zákonná prekážka a takou

prekážkou nie je ani dovolacie konanie.

Nečinnosť okresného súdu nemôže ospravedlniť ani to, že prípadné zrušenie

rozsudkov, ktorými bola vyslovená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru

výpoveďou, by mohlo mať vplyv na výsledok sporu o náhradu mzdy. Ústavný súd

nepovažuje takúto úvahu za zodpovedajúcu stavu veci, pretože na jej dôvodnosť

chýba zákonné ustanovenie v , ktoré by takýto názor a postup považovalo za

prekážku postupu konania, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2000