Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 607/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., Ružová dolina 8, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní sp. zn. . Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v napadnutom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. SPSČ-P03-2023/003249-003 z 27. júla 2023.

3. Správna žaloba bola správnemu súdu doručená 29. septembra 2023. Správny súd vyzval 30. októbra 2023 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý ho zaplatil 16. novembra 2023.

4. Správny súd doručil žalovanému žalobu 26. marca 2024 s výzvou na vyjadrenie. Žalovaný doručil vyjadrenie 24. apríla 2024 a 25. apríla 2024 doručil administratívny spis. Vyjadrenie žalovaného bolo sťažovateľovi doručené 16. mája 2024 spolu s výzvou podľa § 106 ods. 1

(ďalej aj „“). Sťažovateľ reagoval 27. mája 2024. Správny súd vyjadrenie sťažovateľa doručil 29. júla 2024 žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril.

5. Správny súd od 29. júla 2024 vo veci nevykonal žiadny úkon až do 2. júna 2026, ide o nečinnosť v rozsahu približne jedného roka a desiatich mesiacov, ktorá tvorí podstatnú časť celkovej dĺžky napadnutého konania.

6. Sťažovateľ podal 28. mája 2026 predsedníčke správneho súdu sťažnosť na prieťahy. Až po podaní tejto sťažnosti správny súd 2. júna 2026 vyzval žalovaného na predloženie chýbajúcej písomnosti z administratívneho spisu a v ten istý deň vydal pokyn na oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozsudku.

7. Predsedníčka správneho súdu upovedomením z 5. júna 2026 vyhodnotila sťažnosť na prieťahy za nedôvodnú. Zároveň reprodukovala stanovisko sudkyne spravodajkyne, podľa ktorého nebolo možné rozhodnúť skôr pre jej návrat z rodičovskej dovolenky, z dôvodu prevzatia 265 nerozhodnutých vecí a pre existenciu starších vecí, neúmernú zaťaženosť súdu a opakované prerozdeľovanie vecí v dôsledku kreovania nových senátov.

8. Správny súd verejne vyhlásil rozsudok 24. júna 2026. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti však sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi rozsudok nebol doručený. Sťažovateľ sa preto nemohol oboznámiť s jeho písomným odôvodnením a ani rozhodnúť o podaní kasačnej sťažnosti.

9. Napadnuté konanie tak nie je právoplatne skončené a správny súd musí naďalej vykonať úkony smerujúce k riadnemu vyhotoveniu a doručeniu rozsudku, prípadne aj úkony spojené s kasačnou sťažnosťou.

II. Argumentácia sťažovateľa

10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že správny súd bol bezdôvodne nečinný v napadnutom konaní v rozsahu 1 roka a 10 mesiacov, pričom ku dňu podania ústavnej sťažnosti mu nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, preto napadnuté konanie nie je právoplatne skončené.

11. Sťažovateľ argumentuje, že jeho ústavná sťažnosť smeruje proti trvajúcemu zásahu, keďže napadnuté konanie nebolo ku dňu jej podania právoplatne skončené a písomné vyhotovenie rozsudku nebolo sťažovateľovi doručené. Samotné verejné vyhlásenie rozsudku neodstránilo všetky účinky prieťahového postupu. Bez doručenia písomného vyhotovenia rozsudku nemôže sťažovateľ poznať úplné dôvody rozhodnutia ani účinne využiť zákonom prípustný opravný prostriedok. Jeho právna neistota preto naďalej trvá.

12. Prerokúvanú vec treba odlíšiť od prípadov, v ktorých bolo ešte pred podaním ústavnej sťažnosti konečné rozhodnutie doručené a príslušný súd už nemal vykonať nijaký procesný úkon. Správny súd musí rozsudok doručiť a v prípade podania kasačnej sťažnosti bude povinný zabezpečiť aj ďalší procesný postup podľa .

13. Sťažnosť predsedníčke správneho súdu neviedla k uznaniu porušenia práv ani k poskytnutiu primeranej nápravy za už vzniknuté, takmer 22 mesiacov trvajúce obdobie nečinnosti.

14. Predmetom napadnutého konania je preskúmanie zákonnosti individuálneho správneho rozhodnutia. Ani správny súd neuviedol nijakú osobitnú právnu ani skutkovú zložitosť, ktorá by odôvodňovala následnú takmer 22 mesiacov trvajúcu nečinnosť. Výzva z 2. júna 2026 na doplnenie jednej chýbajúcej písomnosti v administratívnom spise nevysvetľuje, prečo správny súd potrebu tejto písomnosti nezistil skôr. Administratívny spis mal k dispozícii viac ako dva roky a od posledného procesného úkonu uplynulo takmer 22 mesiacov. Aktuálne napadnuté konanie celkovo trvá 2 roky a 10 mesiacov.

15. Sťažovateľ postupoval v napadnutom konaní „riadne a bezodkladne“. Zaplatil súdny poplatok, reagoval na výzvu podľa a nevykonal nijaký úkon, ktorý by konanie predĺžil. Využil aj sťažnosť predsedníčke správneho súdu na prieťahy v konaní.

16. Najzávažnejším pochybením správneho súdu je jeho súvislé obdobie úplnej nečinnosti presahujúce 22 mesiacov. Po skončení výmeny písomných stanovísk neurobil nič, čo by smerovalo k rozhodnutiu. Bezprostredná časová nadväznosť medzi sťažnosťou na prieťahy z 28. mája 2026 a úkonmi z 2. júna 2026 podporuje záver, že až sťažnosť na prieťahy viedla k reaktivácii konania. Samotné následné vykonanie úkonu však neodstraňuje už vzniknuté porušenie ani ujmu spôsobenú dlhodobým stavom právnej neistoty. Odkaz na množstvo nevybavených vecí na správnom súde a na jeho personálnu situáciu pritom nemožno v zmysle judikatúry ústavného súdu akceptovať.

17. Podľa sťažovateľa v prerokúvanej veci ide o obdobný prípad, ktorý ústavný súd posudzoval v náleze sp. zn. z 11. októbra 2023.

18. Samotné vyslovenie porušenia základných práv nepredstavuje vzhľadom na dĺžku a charakter nečinnosti dostatočnú nápravu. Sťažovateľ bol bez vlastného zavinenia vystavený dlhodobému stavu právnej neistoty a nemal možnosť predvídať, kedy súd začne vo veci konať, čo odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

19. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

20. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

21. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti vychádzal zo skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti a z vlastných zistení. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že správnu žalobu sťažovateľ podal 29. septembra 2023 s tým, že správny súd verejne vyhlásil rozsudok 24. júna 2026, t. j. po 2 rokoch a 10 mesiacoch. Sťažovateľ tvrdí, že do 29. júla 2024 správny súd priebežne vykonával úkony (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zisťovanie stanovísk účastníkov konania, zabezpečenie administratívneho spisu). Namieta predovšetkým obdobie nečinnosti správneho súdu v rozsahu takmer 2 rokov od 29. júla 2024 do 2. júna 2026, keď si správny súd zabezpečil chýbajúcu písomnosť z administratívneho spisu a tiež oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Sťažovateľ tvrdí, že podal sťažnosť na prieťahy predsedníčke správneho súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že ukončenie nečinnosti správneho súdu spája s uvedeným právnym prostriedkom nápravy. V čase podania ústavnej sťažnosti (28. júla 2026) vo veci bol vyhlásený rozsudok, pričom sťažovateľ namietal, že mu nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, napadnuté konanie teda nebolo právoplatne skončené.

23. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedených skutočností, pripúšťa, že postup správneho súdu v napadnutom konaní nebol optimálny a nečinnosť v rozsahu takmer 2 rokov nemožno považovať za akceptovateľnú. V každom prípade ústavný súd, vychádzajúc z už vymedzeného právneho názoru, že nie každá nečinnosť všeobecného súdu má za následok automaticky porušenie základných práv podľa a práv podľa dohovoru, zohľadnil, že celkové trvanie napadnutého konania (2 roky a 9 mesiacov) možno stále hranične považovať za ústavne akceptovateľné. Napokon považoval za potrebné zohľadniť, že v čase podania ústavnej sťažnosti bola miera právnej neistoty sťažovateľa významne redukovaná verejným vyhlásením rozsudku, v dôsledku čoho sťažovateľ poznal výrok meritórneho rozhodnutia, teda spôsob, akým správny súd vo veci samej rozhodol, a mal možnosť poznať aspoň stručné odôvodnenie rozsudku. Napokon v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti bola právna neistota sťažovateľa úplne odstránená, keďže správny súd 24. augusta 2026 odoslal písomné vyhotovenie rozsudku právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý si ho prevzal 8. septembra 2026 s tým, že sťažovateľ proti rozsudku podal 7. októbra 2026 kasačnú sťažnosť.

24. Neobstojí odkaz sťažovateľa na nález sp. zn. z dôvodu, že z predmetnej veci nevyplýva, že by v čase podania ústavnej sťažnosti vec bola meritórne rozhodnutá (bez ohľadu na doručenie písomného vyhotovenia meritórneho rozhodnutia), čo je skutočnosť, ktorá má významný vplyv na ďalšie trvanie právnej neistoty sťažovateľa ako účastníka konania a jej intenzitu.

25. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd neidentifikoval neefektívny postup alebo nečinnosť správneho súdu v napadnutom konaní v takej intenzite, ktorá by mala ústavne relevantný následok, t. j. porušenie označených práv sťažovateľa podľa a dohovoru.

26. Z uvedených dôvodov je ústavná sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu