Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 63/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2001 v senáte

prerokoval prijatý podnet Ing. A. V. a Z. V., obaja bytom v K. N. M., zastúpených

advokátom JUDr. J. K., vo veci porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom súdov v konaní

vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. a na Krajskom súde v Žiline pod

sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l právo Ing. A. V. a Z. V., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 12. decembra 2000 sp. zn. prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) podnet Ing. A. V. a Z. V. (ďalej len „navrhovatelia“) z 11. apríla 2000 na

konanie vo veci porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

súdov v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

.

V rámci prípravy pojednávania na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatému

podnetu (ďalej len „návrh“) vyjadrili všetci účastníci konania: navrhovatelia vo svojom

podaní z 12. januára 2001 a z 23. januára 2001, okresný súd, zastúpený predsedníčkou

súdu JUDr. A. P., v podaní z 29. decembra 2000 a Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský

súd“), zastúpený predsedom súdu JUDr. R. U., v podaní z 30. apríla 2001.

Predmetom návrhu boli tvrdenia navrhovateľov o porušení ich práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v právnej veci Ing. A. V. a manž. Z. V. proti mestu Kysucké

Nové Mesto o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. , v ktorej krajský súd konal ako odvolací súd pod sp. zn. 6 Co

543/99.

Navrhovatelia porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov videli v nečinnosti súdov a najmä v tom, že uznesenie krajského súdu

z 29. septembra 1999 sp. zn. bolo písomne vyhotovené až po ich sťažnosti na

zbytočné prieťahy v konaní a spis bol okresnému súdu fakticky vrátený na ďalšie konanie

podľa názoru navrhovateľov s „oneskorením o 4 mesiace a 22 dní“.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že už pred podaním tohto podnetu vyčerpali prostriedky

nápravy podľa skôr platného o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon

o štátnej správe súdov) tým, že sa 21. januára 2000 obrátili so sťažnosťou na predsedu

krajského súdu, pričom predseda tohto súdu ich sťažnosť uznal za opodstatnenú.

Vo svojom vyjadrení k prijatému podnetu navrhovatelia zopakovali skutočnosti

a argumenty uvedené už v skorších svojich podaniach, ktoré adresovali ústavnému súdu,

opäť poukázali na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní a predložili ústavnému súdu

plnomocenstvo z 9. januára 2001 pre advokáta JUDr. J. K. na ich zastupovanie pred

ústavným súdom v predmetnej veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 1930/00, ktoré bolo

doručené ústavnému súdu 5. januára 2001, poskytla podrobný prehľad procesných úkonov,

ktoré boli vo veci realizované, a uviedla, že vec podľa rozvrhu práce ako

zákonná sudkyňa vybavuje JUDr. J. Sch. Podľa názoru predsedníčky okresný súd o návrhu

navrhovateľov konal a koná bez prieťahov a je toho názoru, že postupom okresného súdu

nebolo porušené právo navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v .

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 3. mája 2001, uviedol, že tento súd konal v napadnutej veci ako súd odvolací pod

sp. zn. . Na krajský súd napadla vec 12. marca 1999. Po pridelení spisu

v zmysle rozvrhu práce príslušnému odvolaciemu senátu predseda senátu podľa spôsobu

delenia veci v senáte určil referujúceho sudcu, ktorý vec naštudoval a zreferoval na

zasadnutí senátu. Následne po posúdení relevantných okolností senát dospel dňa

29. septembra 1999 k rozhodnutiu, ktorým zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

V danom štádiu veci vzhľadom na náročnosť sporu, rozsiahlosť spisového materiálu,

množstvo vecí už skôr v zmysle rozvrhu práce pridelených na prerokovanie a rozhodnutie

konkrétnemu senátu, celkový počet novonapadajúcich vecí a personálne obsadenie

krajského súdu podľa názoru jeho predsedu nedošlo k porušeniu práva navrhovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vec bola rozhodnutá v primeranej lehote.

Podľa stanoviska predsedu krajského súdu odlišná situácia nastáva, pokiaľ ide

o obdobie po rozhodnutí odvolacieho senátu dňa 29. septembra 1999 do odoslania spisu

z krajského súdu na okresný súd. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia v zmysle § 158 ods. 3

v spojení s (ďalej len „OSP“) nebola dodržaná.

Z tohto dôvodu, ako to uvádza predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení, „v časovom

úseku od 29. októbra 1999 do 22. februára 2000 je možné konštatovať subjektívne prieťahy

v konaní na strane Krajského súdu Žilina ...“

Vzhľadom na možnosť rozdielnosti názorov na posúdenie danosti prieťahov v konaní

v období od nápadu veci na krajský súd do uplynutia zákonnej lehoty na vyhotovenie

rozhodnutia predseda menovaného súdu trval na tom, aby sa o návrhu konalo ústne

pojednávanie.

II.

Ústavný súd v súlade s návrhom predsedu krajského súdu návrh prerokoval na

verejnom zasadnutí senátu konanom dňa 12. júna 2001 a na základe spisu okresného súdu

sp. zn. a vyjadrení účastníkov konania zistil nasledovný priebeh a stav tohto

konania :

Navrhovateľ Ing. A. V., zastúpený advokátom JUDr. J. K., sa žalobným návrhom zo

6. februára 1997 domáhal proti žalovanému, mestu Kysucké Nové Mesto, toho, aby okresný

súd zaviazal žalovaného k povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 3

v bytovom dome č. 801 v Kysuckom Novom Meste. Konanie bolo vedené pod sp. zn.

.

Dňa 25. marca 1997 sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené

pre neprítomnosť žalobcu zo zdravotných dôvodov.

Ďalšie pojednávanie vytýčené na 18. jún 1997 sa odročilo pre neprítomnosť

žalovaného.

Dňa 4. augusta 1997 sa uskutočnilo vo veci meritórne pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom predloženia upresneného žalobného návrhu a za účelom

predloženia listinných dôkazov.

Dňa 4. decembra 1997 súd urgoval právneho zástupcu žalobcu o zaslanie

upresneného žalobného návrhu a o predloženie požadovaných písomností .

Dňa 11. decembra 1997 právny zástupca žalobcu zaslal okresnému súdu požadované

listiny, nie však upresnenú žalobu.

Dňa 2. marca 1998 predložil okresnému súdu právny zástupca žalobcu opravený

žalobný návrh.

Dňa 8. júla 1998 podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 14. septembra 1998 žalobca doručil okresnému súdu späťvzatie návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 30. septembra 1998 sa uskutočnilo meritórne pojednávanie vo veci, ktoré bolo

odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 5. októbra 1998 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -104, v zmysle

ktorého sa žalobnému návrhu vyhovelo.

Dňa 10. januára 1999 podala proti predmetnému rozsudku odvolanie žalovaná strana.

Dňa 12. marca 1999 bola vec postúpená krajskému súdu ako odvolaciemu súdu.

Dňa 29. septembra 1999 krajský súd na odvolacom pojednávaní rozhodol uznesením

sp. zn. tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie

konanie.

Dňa 21. januára 2000 doručil žalobca v 1. rade predsedovi krajského súdu sťažnosť,

nakoľko „do dnešného dňa od vyhlásenia rozsudku nebol spisový materiál ani písomné

rozhodnutie Krajského súdu zaslaný na Okresný súd v Čadci“.

Uznesenie krajského súdu zo dňa 29. septembra 1999 bolo doručené okresnému súdu

2. marca 2000.

Predseda krajského súdu svojím listom zo 6. marca 2000 vybavil sťažnosť žalobcu

v 1. rade, ktorému oznámil, že:

„Po pripojení spisového materiálu v dotknutej veci som zistil, že Krajský súd v Žiline

rozhodol o odvolaní uznesením zo dňa 29. 9. 1999. Rozhodnutie však nebolo písomne

vyhotovené a následne spisový materiál postúpený okresnému súdu v zákonom vymedzenej

lehote. V spise sa nenachádza žiadosť o predĺženie tejto lehoty a ani z jeho obsahu

nevyplýva existencia vážnych dôvodov brániacich vyhotoveniu rozhodnutia v lehote

určenej zákonom.

S poukazom na konštatované Vašu sťažnosť považujem za dôvodnú

a ospravedlňujem sa Vám za prieťahy, ktoré vznikli z dôvodu subjektívneho zavinenia na

strane tunajšieho súdu, zodpovedným pracovníkom bol tento nedostatok vytknutý.“

Dňa 28. apríla 2000 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na predloženie

riadneho žalobného návrhu v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu.

Dňa 19. mája 2000 právny zástupca žalobcov zaslal okresnému súdu opravený

žalobný návrh.

Dňa 8. novembra 2000 sa uskutočnilo na okresnom súde vo veci pojednávanie, ktoré

bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Dňa 27. decembra 2000 podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu o povinnosti

zložiť zálohu na znalecké dokazovanie.

III.

Článok 48 ods. 2 o. i. ustanovuje, aby súd prerokoval vec bez zbytočných

prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až

právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva

podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval ().

teda vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu

ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala

s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým

ohroziť účinnosť a dôveryhodnosť justície. takto zaviazala predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie

napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote (mutatis mutandis, ).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokúva, potrebné rozumieť

nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie

v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu

(, ).

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj

v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci sp. zn. je žalobný návrh,

ktorým sa žalobcovia domáhajú, aby súd zaviazal žalovanú stranu k povinnosti uzavrieť

zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

Predmetné konanie o povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu ústavný

súd nehodnotil ako zložitú vec z hľadiska skutkového stavu a ani z hľadiska právneho

posúdenia.

V danom prípade zmeny v legislatíve o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

síce mohli procesne a časovo ovplyvniť zložitosť veci, tieto skutočnosti však podľa názoru

ústavného súdu neboli postačujúce na to, aby ospravedlnili pretrvávanie právnej neistoty

účastníkov najmä po vynesení rozhodnutia 29. septembra 1999 v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. na krajskom súde.

2. Pokiaľ ide o „správanie sa“ navrhovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd

nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

Je nesporné, že podania žalobcov v predmetnej veci boli nepresné a viackrát zdĺhavé,

podľa názoru ústavného súdu však tieto skutočnosti nemali v danej veci podstatný vplyv na

rýchlosť konania pred odvolacím súdom. Na ťarchu žalobcov nebolo možné pričítať

nevyhotovenie už rozhodnutého písomného uznesenia krajským súdom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupmi všetkých konajúcich súdov

v predmetnej veci.

Ústavný súd v období, kedy vo veci konal krajský súd, t. j. v období od 12. marca

1999 do 2. marca 2000, zistil významnú nečinnosť len v dobe od 29. septembra 1999 (kedy

bolo vo veci vynesené uznesenie) do 2. marca 2000 (kedy bol spis krajským súdom vrátený

okresnému súdu), t. j. počas piatich mesiacov. Táto doba bola krajským súdom využitá len

na písomné vyhotovenie vyneseného rozhodnutia, ku ktorému došlo iba po sťažnosti

navrhovateľov na prieťahy v konaní.

Ustanovenie ustanovuje lehoty na odoslanie rovnopisu písomného

vyhotovenia rozsudku odo dňa jeho vyhlásenia, ktoré s použitím

primerane platia aj pre uznesenie.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného

práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny,

ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na

vykonanie toho-ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (mutatis mutandis, ).

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného

článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne

nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

V danej veci však podľa názoru ústavného súdu uvedená doba na vyhotovenie

dvojstránkového uznesenia, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátená

na ďalšie konanie z dôvodov, že je potrebné odstrániť vady návrhu a doplniť dokazovanie

vyžiadaním si znaleckého posudku, treba s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu

považovať za zbytočný prieťah v zmysle .

V období, ktoré predchádzalo vyneseniu predmetného uznesenia, nedošlo

k prieťahom v odvolacom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd konštatoval porušenie práva

navrhovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov pred krajským

súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , tak ako ho garantuje čl. 48

ods. 2 .

Pokiaľ ide o okresný súd, konanie je naďalej neskončené (cca 4 roky), nemožno ho

však považovať za konanie rozporné s . Navrhovatelia neuviedli žiadne

skutočnosti odôvodňujúce ich námietky na prieťahy v konaní pred okresným súdom a ani

ústavný súd nezistil prieťahy v konaní, ktoré by bolo potrebné kvalifikovať v zmysle čl. 48

ods. 2 ako zbytočné. Preto v tejto časti podnetu navrhovateľov nevyhovel.