Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1882 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (3933)I. ÚS 63/00
PDF · 187.25 KB
No categories available
I. ÚS 63/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 63/00-57
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2001 v senáte
prerokoval prijatý podnet Ing. A. V. a Z. V., obaja bytom v K. N. M., zastúpených
advokátom JUDr. J. K., vo veci porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov v konaní
vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 6 C 51/97 a na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 6 Co 543/99 a takto
r o z h o d o l :
1. Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 543/99
p o r u š i l právo Ing. A. V. a Z. V., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 12. decembra 2000 sp. zn. I. ÚS 63/00 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) podnet Ing. A. V. a Z. V. (ďalej len „navrhovatelia“) z 11. apríla 2000 na
konanie vo veci porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
súdov v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
V rámci prípravy pojednávania na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatému
podnetu (ďalej len „návrh“) vyjadrili všetci účastníci konania: navrhovatelia vo svojom
podaní z 12. januára 2001 a z 23. januára 2001, okresný súd, zastúpený predsedníčkou
súdu JUDr. A. P., v podaní z 29. decembra 2000 a Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský
súd“), zastúpený predsedom súdu JUDr. R. U., v podaní z 30. apríla 2001.
Predmetom návrhu boli tvrdenia navrhovateľov o porušení ich práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov v právnej veci Ing. A. V. a manž. Z. V. proti mestu Kysucké
Nové Mesto o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vedenej na okresnom
súde pod sp. zn. 6 C 51/97, v ktorej krajský súd konal ako odvolací súd pod sp. zn. 6 Co
543/99.
Navrhovatelia porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov videli v nečinnosti súdov a najmä v tom, že uznesenie krajského súdu
z 29. septembra 1999 sp. zn. 6 Co 543/99 bolo písomne vyhotovené až po ich sťažnosti na
zbytočné prieťahy v konaní a spis bol okresnému súdu fakticky vrátený na ďalšie konanie
podľa názoru navrhovateľov s „oneskorením o 4 mesiace a 22 dní“.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že už pred podaním tohto podnetu vyčerpali prostriedky
nápravy podľa skôr platného zákona č. 80/1992 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon
o štátnej správe súdov) tým, že sa 21. januára 2000 obrátili so sťažnosťou na predsedu
krajského súdu, pričom predseda tohto súdu ich sťažnosť uznal za opodstatnenú.
Vo svojom vyjadrení k prijatému podnetu navrhovatelia zopakovali skutočnosti
a argumenty uvedené už v skorších svojich podaniach, ktoré adresovali ústavnému súdu,
opäť poukázali na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní a predložili ústavnému súdu
plnomocenstvo z 9. januára 2001 pre advokáta JUDr. J. K. na ich zastupovanie pred
ústavným súdom v predmetnej veci.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 1930/00, ktoré bolo
doručené ústavnému súdu 5. januára 2001, poskytla podrobný prehľad procesných úkonov,
ktoré boli vo veci 6 C 51/97 realizované, a uviedla, že vec podľa rozvrhu práce ako
zákonná sudkyňa vybavuje JUDr. J. Sch. Podľa názoru predsedníčky okresný súd o návrhu
navrhovateľov konal a koná bez prieťahov a je toho názoru, že postupom okresného súdu
nebolo porušené právo navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo ústavnému súdu
doručené 3. mája 2001, uviedol, že tento súd konal v napadnutej veci ako súd odvolací pod
sp. zn. 6 Co 543/99. Na krajský súd napadla vec 12. marca 1999. Po pridelení spisu
v zmysle rozvrhu práce príslušnému odvolaciemu senátu predseda senátu podľa spôsobu
delenia veci v senáte určil referujúceho sudcu, ktorý vec naštudoval a zreferoval na
zasadnutí senátu. Následne po posúdení relevantných okolností senát dospel dňa
29. septembra 1999 k rozhodnutiu, ktorým zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
V danom štádiu veci vzhľadom na náročnosť sporu, rozsiahlosť spisového materiálu,
množstvo vecí už skôr v zmysle rozvrhu práce pridelených na prerokovanie a rozhodnutie
konkrétnemu senátu, celkový počet novonapadajúcich vecí a personálne obsadenie
krajského súdu podľa názoru jeho predsedu nedošlo k porušeniu práva navrhovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vec bola rozhodnutá v primeranej lehote.
Podľa stanoviska predsedu krajského súdu odlišná situácia nastáva, pokiaľ ide
o obdobie po rozhodnutí odvolacieho senátu dňa 29. septembra 1999 do odoslania spisu
z krajského súdu na okresný súd. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia v zmysle § 158 ods. 3
v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebola dodržaná.
Z tohto dôvodu, ako to uvádza predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení, „v časovom
úseku od 29. októbra 1999 do 22. februára 2000 je možné konštatovať subjektívne prieťahy
v konaní na strane Krajského súdu Žilina ...“
Vzhľadom na možnosť rozdielnosti názorov na posúdenie danosti prieťahov v konaní
v období od nápadu veci na krajský súd do uplynutia zákonnej lehoty na vyhotovenie
rozhodnutia predseda menovaného súdu trval na tom, aby sa o návrhu konalo ústne
pojednávanie.
II.
Ústavný súd v súlade s návrhom predsedu krajského súdu návrh prerokoval na
verejnom zasadnutí senátu konanom dňa 12. júna 2001 a na základe spisu okresného súdu
sp. zn. 6 C 51/97 a vyjadrení účastníkov konania zistil nasledovný priebeh a stav tohto
konania :
Navrhovateľ Ing. A. V., zastúpený advokátom JUDr. J. K., sa žalobným návrhom zo
6. februára 1997 domáhal proti žalovanému, mestu Kysucké Nové Mesto, toho, aby okresný
súd zaviazal žalovaného k povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 3
v bytovom dome č. 801 v Kysuckom Novom Meste. Konanie bolo vedené pod sp. zn.
Dňa 25. marca 1997 sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené
pre neprítomnosť žalobcu zo zdravotných dôvodov.
Ďalšie pojednávanie vytýčené na 18. jún 1997 sa odročilo pre neprítomnosť
žalovaného.
Dňa 4. augusta 1997 sa uskutočnilo vo veci meritórne pojednávanie, ktoré bolo
odročené na neurčito za účelom predloženia upresneného žalobného návrhu a za účelom
predloženia listinných dôkazov.
Dňa 4. decembra 1997 súd urgoval právneho zástupcu žalobcu o zaslanie
upresneného žalobného návrhu a o predloženie požadovaných písomností .
Dňa 11. decembra 1997 právny zástupca žalobcu zaslal okresnému súdu požadované
listiny, nie však upresnenú žalobu.
Dňa 2. marca 1998 predložil okresnému súdu právny zástupca žalobcu opravený
žalobný návrh.
Dňa 8. júla 1998 podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 14. septembra 1998 žalobca doručil okresnému súdu späťvzatie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 30. septembra 1998 sa uskutočnilo meritórne pojednávanie vo veci, ktoré bolo
odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.
Dňa 5. októbra 1998 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 6 C 51/97-104, v zmysle
ktorého sa žalobnému návrhu vyhovelo.
Dňa 10. januára 1999 podala proti predmetnému rozsudku odvolanie žalovaná strana.
Dňa 12. marca 1999 bola vec postúpená krajskému súdu ako odvolaciemu súdu.
Dňa 29. septembra 1999 krajský súd na odvolacom pojednávaní rozhodol uznesením
sp. zn. 6 Co 543/99 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie
konanie.
Dňa 21. januára 2000 doručil žalobca v 1. rade predsedovi krajského súdu sťažnosť,
nakoľko „do dnešného dňa od vyhlásenia rozsudku nebol spisový materiál ani písomné
rozhodnutie Krajského súdu zaslaný na Okresný súd v Čadci“.
Uznesenie krajského súdu zo dňa 29. septembra 1999 bolo doručené okresnému súdu
2. marca 2000.
Predseda krajského súdu svojím listom zo 6. marca 2000 vybavil sťažnosť žalobcu
v 1. rade, ktorému oznámil, že:
„Po pripojení spisového materiálu v dotknutej veci som zistil, že Krajský súd v Žiline
rozhodol o odvolaní uznesením zo dňa 29. 9. 1999. Rozhodnutie však nebolo písomne
vyhotovené a následne spisový materiál postúpený okresnému súdu v zákonom vymedzenej
lehote. V spise sa nenachádza žiadosť o predĺženie tejto lehoty a ani z jeho obsahu
nevyplýva existencia vážnych dôvodov brániacich vyhotoveniu rozhodnutia v lehote
určenej zákonom.
S poukazom na konštatované Vašu sťažnosť považujem za dôvodnú
a ospravedlňujem sa Vám za prieťahy, ktoré vznikli z dôvodu subjektívneho zavinenia na
strane tunajšieho súdu, zodpovedným pracovníkom bol tento nedostatok vytknutý.“
Dňa 28. apríla 2000 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na predloženie
riadneho žalobného návrhu v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu.
Dňa 19. mája 2000 právny zástupca žalobcov zaslal okresnému súdu opravený
žalobný návrh.
Dňa 8. novembra 2000 sa uskutočnilo na okresnom súde vo veci pojednávanie, ktoré
bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.
Dňa 27. decembra 2000 podali žalobcovia odvolanie proti uzneseniu o povinnosti
zložiť zálohu na znalecké dokazovanie.
III.
Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. ustanovuje, aby súd prerokoval vec bez zbytočných
prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až
právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).
Ústava teda vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu
ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala
s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým
ohroziť účinnosť a dôveryhodnosť justície. Ústava takto zaviazala predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (mutatis mutandis, I. ÚS 21/00).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokúva, potrebné rozumieť
nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie
v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia (I. ÚS 70/98).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj
v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97
a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.
Predmetom konania na okresnom súde vo veci sp. zn. 6 C 51/97 je žalobný návrh,
ktorým sa žalobcovia domáhajú, aby súd zaviazal žalovanú stranu k povinnosti uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Predmetné konanie o povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu ústavný
súd nehodnotil ako zložitú vec z hľadiska skutkového stavu a ani z hľadiska právneho
posúdenia.
V danom prípade zmeny v legislatíve o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
síce mohli procesne a časovo ovplyvniť zložitosť veci, tieto skutočnosti však podľa názoru
ústavného súdu neboli postačujúce na to, aby ospravedlnili pretrvávanie právnej neistoty
účastníkov najmä po vynesení rozhodnutia 29. septembra 1999 v odvolacom konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Co 543/99 na krajskom súde.
2. Pokiaľ ide o „správanie sa“ navrhovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd
nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom.
Je nesporné, že podania žalobcov v predmetnej veci boli nepresné a viackrát zdĺhavé,
podľa názoru ústavného súdu však tieto skutočnosti nemali v danej veci podstatný vplyv na
rýchlosť konania pred odvolacím súdom. Na ťarchu žalobcov nebolo možné pričítať
nevyhotovenie už rozhodnutého písomného uznesenia krajským súdom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupmi všetkých konajúcich súdov
v predmetnej veci.
Ústavný súd v období, kedy vo veci konal krajský súd, t. j. v období od 12. marca
1999 do 2. marca 2000, zistil významnú nečinnosť len v dobe od 29. septembra 1999 (kedy
bolo vo veci vynesené uznesenie) do 2. marca 2000 (kedy bol spis krajským súdom vrátený
okresnému súdu), t. j. počas piatich mesiacov. Táto doba bola krajským súdom využitá len
na písomné vyhotovenie vyneseného rozhodnutia, ku ktorému došlo iba po sťažnosti
navrhovateľov na prieťahy v konaní.
Ustanovenie § 158 ods. 3 OSP ustanovuje lehoty na odoslanie rovnopisu písomného
vyhotovenia rozsudku odo dňa jeho vyhlásenia, ktoré s použitím § 167 ods. 2 OSP
primerane platia aj pre uznesenie.
Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na
vykonanie toho-ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis, I. ÚS 11/00).
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného
článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.
V danej veci však podľa názoru ústavného súdu uvedená doba na vyhotovenie
dvojstránkového uznesenia, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátená
na ďalšie konanie z dôvodov, že je potrebné odstrániť vady návrhu a doplniť dokazovanie
vyžiadaním si znaleckého posudku, treba s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
považovať za zbytočný prieťah v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
V období, ktoré predchádzalo vyneseniu predmetného uznesenia, nedošlo
k prieťahom v odvolacom konaní.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd konštatoval porušenie práva
navrhovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov pred krajským
súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 543/99, tak ako ho garantuje čl. 48
ods. 2 ústavy.
Pokiaľ ide o okresný súd, konanie je naďalej neskončené (cca 4 roky), nemožno ho
však považovať za konanie rozporné s čl. 48 ods. 2 ústavy. Navrhovatelia neuviedli žiadne
skutočnosti odôvodňujúce ich námietky na prieťahy v konaní pred okresným súdom a ani
ústavný súd nezistil prieťahy v konaní, ktoré by bolo potrebné kvalifikovať v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy ako zbytočné. Preto v tejto časti podnetu navrhovateľov nevyhovel.