Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2737 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (3436)II. ÚS 57/01
PDF · 135.9 KB
No categories available
II. ÚS 57/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 57/01-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2001
prerokoval podnet Ľ. S., bytom K., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. M. S.,
bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13
C 487/00 a takto
r o z h o d o l :
Základné právo Ľ. S. zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 487/00 n e b o l o p o r u š
e n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júna 2001
doručené podanie Ľ. S., bytom K., ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet“.
K podnetu bolo pripojené plnomocenstvo pre komerčnú právničku JUDr. M. S. so sídlom
v K., na zastupovanie navrhovateľa v predmetnej veci v konaní pred ústavným súdom.
Navrhovateľ namietal pomalý a nesprávny chod Okresného súdu Košice I svojou
sťažnosťou zo 4. apríla 2001 predsedovi uvedeného súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal
1. júna 2001 a označil ju ako nedôvodnú. Navrhovateľ podal 25. mája 1999 žalobu
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe na Okresný súd Košice I.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa Okresný súd Košice I postúpil jeho vec Okresnému
súdu v Martine z dôvodu príslušnosti tohto súdu podľa sídla odporcu, hoci navrhovateľ si
zvolil príslušnosť Okresného súdu Košice I podľa § 87 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože mal pracovisko v Košiciach, kde sídli aj organizačná zložka odporcu.
Po vyriešení sporu o príslušnosť bolo prvé pojednávanie určené na 4. apríl 2001. Pritom
vo svojom podaní navrhovateľ uviedol, že vyjadrenie odporcu – Matice slovenskej
z 23. marca 2001 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2000 mu
neboli doručené, ale vyzdvihol si ich na príslušnom súde 28. marca 2001, ako aj to, že
namietal pomalý a nesprávny chod Okresného súdu Košice I sťažnosťou zo 4. apríla 2001
predsedovi tohto súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal 1. júna 2001 a označil ju ako
nedôvodnú. Navrhovateľ ďalej podal sťažnosť aj u predsedu nadriadeného súdu a rozšíril
svoju žalobu.
Navrhovateľ oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby jeho podnet bol
prerokovaný bez ústneho rokovania a jeho prítomnosti.
Podnet navrhovateľa bol po predbežnom prerokovaní 12. júla 2001 prijatý na ďalšie
konanie v časti, v ktorej namietal pomalý chod Okresného súdu Košice I a žiadal
o vyslovenie porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 C 487/00 (pôvodne sp. zn. 9 C 326/99).
Po prijatí podnetu ústavný súd vyzval Okresný súd Košice I, aby sa k prijatiu
podnetu navrhovateľa vyjadril a aby zaslal ústavnému súdu predmetný spis ako podklad pre
rozhodnutie. Vo svojom vyjadrení Okresný súd Košice I uviedol:
„Žalobou zo dňa 27. 5. 1999 žalobca p. S. sa domáha voči žalovanému: Matica
slovenská, Nám. J. C. Hronského 1, Martin neplatnosti zrušenia pracovného pomeru
v skúšobnej dobe. Podľa rozvrhu práce vec bola pridelená do senátu 13 C. V rámci prípravy
pojednávania súd skúmal miestnu príslušnosť a dňa 12. 7.1999 rozhodol o svojej miestnej
nepríslušnosti a vec odstúpil Okresnému súdu Martin. Okresný súd Martin nesúhlasil
so svojou miestnou príslušnosťou, a preto vec bola predložená podľa § 105 ods. 3 O. s. p.
na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR. Po rozhodnutí NS SR vec bola vrátená Okresnému
súdu Košice I dňa 12. 6. 2000. Po zabezpečení prípravy pojednávania bolo vytýčené
pojednávanie na deň 4. 4. 2001 a následne 26. 9. 2001. K prieťahom v konaní došlo
v dôsledku rozhodovania o miestnej príslušnosti v zmysle O. s. p.“
Zároveň predseda Okresného súdu Košice I oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie.
Preskúmavaním spisovej dokumentácie ústavný súd zistil, že Okresný súd
Košice I dva a pol mesiaca po podaní žaloby 6. augusta 1999 postúpil vec Okresnému súdu
Martin, keď vlastne vznikol spor o miestnu príslušnosť, ktorý bol vyriešený Najvyšším
súdom Slovenskej republiky 31. marca 2000. Spis sp. zn. 13 C 987/00 sa na Okresnom
súde Košice I reálne (fyzicky) opäť nachádza od 12. júna 2000. Od tohto dátumu do dňa
doručenia spisu na ústavný súd vykonal Okresný súd Košice I tieto úkony:
1. Dňa 28. júla 2000 vyzval Maticu slovenskú, aby sa vyjadrila k žalobe
navrhovateľa.
2. Dňa 11. septembra 2000 na základe podania Matice slovenskej z 8. augusta 2000
oznámil Matici slovenskej, že ide o pôvodný návrh navrhovateľa z 27. mája 1999.
3. Dňa 2. januára 2001 oznámil Matici slovenskej na základe vznesenia jej námietky
miestnej nepríslušnosti z 27. septembra 2000, že o miestnej príslušnosti už predtým
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4. Dňa 1. februára 2001 určil termín prvého pojednávania vo veci (pozvánka bola
vypravená 5. marca 2001).
5. Dňa 28. marca 2001 zaslal navrhovateľovi vyjadrenie Matice slovenskej, ktorá ho
doručila 23. marca 2001, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. marca 2000.
6. Dňa 4. apríla 2001 sa konalo prvé pojednávanie v predmetnej veci, ktoré bolo
odročené na neurčito s tým, že sa Matici slovenskej uložila povinnosť do 5 dní oznámiť
adresu svedka označeného na pojednávaní.
7. Vyjadril sa k sťažnosti navrhovateľa zo 4. apríla 2001 k pomalému a nesprávnemu
chodu Okresného súdu Košice I.
8. Dňa 30. mája 2001 určil dátum ďalšieho pojednávania (pozvánka bola vypravená
23. júla 2001), a to na 26. september 2001.
9. Dňa 26. septembra 2001 sa konalo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že sa Matici slovenskej uložilo predložiť do 10 dní stanovy Matice
slovenskej, originál knihy príchodov a odchodov za mesiac marec a apríl 1999 pre stredisko
Košice a mzdový list navrhovateľa za rok 1999.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samostatným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota
osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota
(II. ÚS 47/96). Preto na splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí,
aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba
domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98).
Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú správanie účastníka konania, právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, a spôsob, akým súd v konaní postupoval (I. ÚS 70/98).
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, podľa názoru ústavného súdu navrhovateľ vystupoval
v namietanom konaní aktívne a súčinnostne.
2. Čo sa týka druhého kritéria, žaloba o neplatnosť zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe nie je otázkou, ktorá by smerovala k osobitne zložitému konaniu.
3. Čo sa týka tretieho kritéria – postupu súdu v napadnutom konaní, ústavný súd vychádzal
pri jeho hodnotení z dostupných podkladov, ktorými boli podnet navrhovateľa a ním
predložená fotodokumentácia, vyjadrenie Okresného súdu Košice I a spis sp. zn. 13 C
487/00. Z nich vyplynulo, že celkovú dobu konania o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe 29 mesiacov možno rozdeliť do troch etáp:
1. etapa – od doručenia žaloby Okresnému súdu Košice I do vykonania prvého úkonu,
2. etapa – riešenie sporu o miestnu príslušnosť,
3. konanie vo veci po rozhodnutí sporu o príslušnosť.
Ústavný súd uzavrel, že trvanie prvej etapy dva a pol mesiaca je takým obdobím od
doručenia žaloby do vybavenia prvého procesného úkonu, ktoré nemožno označiť za
obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní.
Druhá etapa, v ktorej sa riešila otázka miestnej príslušnosti súdu na konanie, v trvaní
v zásade 10 mesiacov (do 12. júna 2000, keď bola spisová dokumentácia v predmetnej veci
doručená Okresnému súdu Košice II) je obdobím, ktorého dĺžku, resp. trvanie nemohol
ovplyvniť Okresný súd Košice I, a preto sa v tomto období z objektívnych dôvodov
nemohol dopustiť zbytočných prieťahov v konaní.
Tretia etapa, od 12. júna 2000 do dňa doručenia podnetu (29. júna 2001) ústavnému
súdu, resp. do dňa rozhodnutia ústavného súdu, je obdobím, v ktorom sa realizovalo
konanie o žalobe navrhovateľa na Okresnom súde Košice I a na základe prehľadu úkonov
smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa (uvedené v časti I) ústavný súd
uzavrel, že Okresný súd Košice I sa nedopustil zbytočných prieťahov v konaní, tak ako to
označil navrhovateľ. Okresný súd Košice I sa pri svojich procesných úkonoch spravoval
Občianskym súdnym poriadkom, dal možnosť vyjadriť sa k veci obidvom účastníkom
konania (vyjadrenie žalovaného v tomto konaní mu bolo doručené 20. marca 2001)
a nariadené pojednávania odročil v obidvoch prípadoch z dôvodu zadováženia si ďalších
podkladov pre rozhodnutie. Keďže tieto procesné úkony plynulo smerovali k odstráneniu
právnej neistoty navrhovateľa, dobu potrebnú na ich vykonanie nemožno hodnotiť ako
zbytočné prieťahy v konaní. Preto ústavný súd rozhodol, že základné právo navrhovateľa
upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 487/00 porušené nebolo.