Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 57/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2001

prerokoval podnet Ľ. S., bytom K., zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. M. S.,

bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva zaručeného

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13

C 487/00 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ľ. S. zaručené v postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. n e b o l o p o r u š

e n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júna 2001

doručené podanie Ľ. S., bytom K., ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet“.

K podnetu bolo pripojené plnomocenstvo pre komerčnú právničku JUDr. M. S. so sídlom

v K., na zastupovanie navrhovateľa v predmetnej veci v konaní pred ústavným súdom.

Navrhovateľ namietal pomalý a nesprávny chod Okresného súdu Košice I svojou

sťažnosťou zo 4. apríla 2001 predsedovi uvedeného súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal

1. júna 2001 a označil ju ako nedôvodnú. Navrhovateľ podal 25. mája 1999 žalobu

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe na Okresný súd Košice I.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa Okresný súd Košice I postúpil jeho vec Okresnému

súdu v Martine z dôvodu príslušnosti tohto súdu podľa sídla odporcu, hoci navrhovateľ si

zvolil príslušnosť Okresného súdu Košice I podľa § 87 Občianskeho súdneho

poriadku, pretože mal pracovisko v Košiciach, kde sídli aj organizačná zložka odporcu.

Po vyriešení sporu o príslušnosť bolo prvé pojednávanie určené na 4. apríl 2001. Pritom

vo svojom podaní navrhovateľ uviedol, že vyjadrenie odporcu – Matice slovenskej

z 23. marca 2001 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2000 mu

neboli doručené, ale vyzdvihol si ich na príslušnom súde 28. marca 2001, ako aj to, že

namietal pomalý a nesprávny chod Okresného súdu Košice I sťažnosťou zo 4. apríla 2001

predsedovi tohto súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal 1. júna 2001 a označil ju ako

nedôvodnú. Navrhovateľ ďalej podal sťažnosť aj u predsedu nadriadeného súdu a rozšíril

svoju žalobu.

Navrhovateľ oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby jeho podnet bol

prerokovaný bez ústneho rokovania a jeho prítomnosti.

Podnet navrhovateľa bol po predbežnom prerokovaní 12. júla 2001 prijatý na ďalšie

konanie v časti, v ktorej namietal pomalý chod Okresného súdu Košice I a žiadal

o vyslovenie porušenia jeho základného práva upraveného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne sp. zn. ).

Po prijatí podnetu ústavný súd vyzval Okresný súd Košice I, aby sa k prijatiu

podnetu navrhovateľa vyjadril a aby zaslal ústavnému súdu predmetný spis ako podklad pre

rozhodnutie. Vo svojom vyjadrení Okresný súd Košice I uviedol:

„Žalobou zo dňa 27. 5. 1999 žalobca p. S. sa domáha voči žalovanému: Matica

slovenská, Nám. J. C. Hronského 1, Martin neplatnosti zrušenia pracovného pomeru

v skúšobnej dobe. Podľa rozvrhu práce vec bola pridelená do senátu 13 C. V rámci prípravy

pojednávania súd skúmal miestnu príslušnosť a dňa 12. 7.1999 rozhodol o svojej miestnej

nepríslušnosti a vec odstúpil Okresnému súdu Martin. Okresný súd Martin nesúhlasil

so svojou miestnou príslušnosťou, a preto vec bola predložená podľa

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR. Po rozhodnutí NS SR vec bola vrátená Okresnému

súdu Košice I dňa 12. 6. 2000. Po zabezpečení prípravy pojednávania bolo vytýčené

pojednávanie na deň 4. 4. 2001 a následne 26. 9. 2001. K prieťahom v konaní došlo

v dôsledku rozhodovania o miestnej príslušnosti v zmysle “

Zároveň predseda Okresného súdu Košice I oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Preskúmavaním spisovej dokumentácie ústavný súd zistil, že Okresný súd

Košice I dva a pol mesiaca po podaní žaloby 6. augusta 1999 postúpil vec Okresnému súdu

Martin, keď vlastne vznikol spor o miestnu príslušnosť, ktorý bol vyriešený Najvyšším

súdom Slovenskej republiky 31. marca 2000. Spis sp. zn. sa na Okresnom

súde Košice I reálne (fyzicky) opäť nachádza od 12. júna 2000. Od tohto dátumu do dňa

doručenia spisu na ústavný súd vykonal Okresný súd Košice I tieto úkony:

1. Dňa 28. júla 2000 vyzval Maticu slovenskú, aby sa vyjadrila k žalobe

navrhovateľa.

2. Dňa 11. septembra 2000 na základe podania Matice slovenskej z 8. augusta 2000

oznámil Matici slovenskej, že ide o pôvodný návrh navrhovateľa z 27. mája 1999.

3. Dňa 2. januára 2001 oznámil Matici slovenskej na základe vznesenia jej námietky

miestnej nepríslušnosti z 27. septembra 2000, že o miestnej príslušnosti už predtým

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky.

4. Dňa 1. februára 2001 určil termín prvého pojednávania vo veci (pozvánka bola

vypravená 5. marca 2001).

5. Dňa 28. marca 2001 zaslal navrhovateľovi vyjadrenie Matice slovenskej, ktorá ho

doručila 23. marca 2001, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 21. marca 2000.

6. Dňa 4. apríla 2001 sa konalo prvé pojednávanie v predmetnej veci, ktoré bolo

odročené na neurčito s tým, že sa Matici slovenskej uložila povinnosť do 5 dní oznámiť

adresu svedka označeného na pojednávaní.

7. Vyjadril sa k sťažnosti navrhovateľa zo 4. apríla 2001 k pomalému a nesprávnemu

chodu Okresného súdu Košice I.

8. Dňa 30. mája 2001 určil dátum ďalšieho pojednávania (pozvánka bola vypravená

23. júla 2001), a to na 26. september 2001.

9. Dňa 26. septembra 2001 sa konalo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že sa Matici slovenskej uložilo predložiť do 10 dní stanovy Matice

slovenskej, originál knihy príchodov a odchodov za mesiac marec a apríl 1999 pre stredisko

Košice a mzdový list navrhovateľa za rok 1999.

II.

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samostatným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota

osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota

(). Preto na splnenie ústavného práva zaručeného nestačí,

aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba

domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (, ).

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú správanie účastníka konania, právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, a spôsob, akým súd v konaní postupoval ().

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, podľa názoru ústavného súdu navrhovateľ vystupoval

v namietanom konaní aktívne a súčinnostne.

2. Čo sa týka druhého kritéria, žaloba o neplatnosť zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej

dobe nie je otázkou, ktorá by smerovala k osobitne zložitému konaniu.

3. Čo sa týka tretieho kritéria – postupu súdu v napadnutom konaní, ústavný súd vychádzal

pri jeho hodnotení z dostupných podkladov, ktorými boli podnet navrhovateľa a ním

predložená fotodokumentácia, vyjadrenie Okresného súdu Košice I a spis sp. zn. 13 C

487/00. Z nich vyplynulo, že celkovú dobu konania o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru v skúšobnej dobe 29 mesiacov možno rozdeliť do troch etáp:

1. etapa – od doručenia žaloby Okresnému súdu Košice I do vykonania prvého úkonu,

2. etapa – riešenie sporu o miestnu príslušnosť,

3. konanie vo veci po rozhodnutí sporu o príslušnosť.

Ústavný súd uzavrel, že trvanie prvej etapy dva a pol mesiaca je takým obdobím od

doručenia žaloby do vybavenia prvého procesného úkonu, ktoré nemožno označiť za

obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Druhá etapa, v ktorej sa riešila otázka miestnej príslušnosti súdu na konanie, v trvaní

v zásade 10 mesiacov (do 12. júna 2000, keď bola spisová dokumentácia v predmetnej veci

doručená Okresnému súdu Košice II) je obdobím, ktorého dĺžku, resp. trvanie nemohol

ovplyvniť Okresný súd Košice I, a preto sa v tomto období z objektívnych dôvodov

nemohol dopustiť zbytočných prieťahov v konaní.

Tretia etapa, od 12. júna 2000 do dňa doručenia podnetu (29. júna 2001) ústavnému

súdu, resp. do dňa rozhodnutia ústavného súdu, je obdobím, v ktorom sa realizovalo

konanie o žalobe navrhovateľa na Okresnom súde Košice I a na základe prehľadu úkonov

smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa (uvedené v časti I) ústavný súd

uzavrel, že Okresný súd Košice I sa nedopustil zbytočných prieťahov v konaní, tak ako to

označil navrhovateľ. Okresný súd Košice I sa pri svojich procesných úkonoch spravoval

, dal možnosť vyjadriť sa k veci obidvom účastníkom

konania (vyjadrenie žalovaného v tomto konaní mu bolo doručené 20. marca 2001)

a nariadené pojednávania odročil v obidvoch prípadoch z dôvodu zadováženia si ďalších

podkladov pre rozhodnutie. Keďže tieto procesné úkony plynulo smerovali k odstráneniu

právnej neistoty navrhovateľa, dobu potrebnú na ich vykonanie nemožno hodnotiť ako

zbytočné prieťahy v konaní. Preto ústavný súd rozhodol, že základné právo navrhovateľa

upravené v v konaní vedenom pod sp. zn. porušené nebolo.