Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , a maloletej sťažovateľky , , , zastúpenej zákonným zástupcom , , právne zastúpených Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Krajskému súdu v Trnave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

4. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému po 1 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému po 500 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 835,29 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 417,65 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. apríla 2026 sa sťažovatelia označení v záhlaví tohto nálezu domáhali vyslovenia porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa (ďalej len „“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru postupom Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v napadnutých konaniach označených v záhlaví tohto nálezu. Maloletá sťažovateľka sa navyše domáhala vyslovenia porušenia základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa a Dohovoru o právach dieťaťa a sťažovateľ sa navyše domáha vyslovenia porušenia základného práva na starostlivosť o deti podľa postupom všeobecných súdov v označených konaniach. Sťažovatelia sa spoločne domáhali uloženia príkazu krajskému súdu a najvyššiemu súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj priznania finančného zadosťučinenia v sume po 3 000 eur každému zo strany mestského súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovatelia sa domáhali aj náhrady trov konania 1 879,38 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených a zo súvisiaceho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vyplýva, že sťažovatelia sú jeho účastníkmi. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie vo veci návrhu matky maloletej sťažovateľky na určenie výživného na maloletú na čas do rozvodu, ktorý podala pôvodne Okresnému súdu Bratislava II 23. decembra 2021.

3. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 17. októbra 2022. Na druhom pojednávaní, ktoré prebehlo 7. novembra 2022, bol vyhlásený rozsudok, ktorým boli sťažovateľovi uložené povinnosti platiť výživné 350 eur mesačne a zaplatiť zročné výživné 1 690 eur do 30. marca 2023. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý.

4. Na podklade odvolaní podaných matkou 19. januára 2023 a sťažovateľom 20. januára 2023 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave v apríli 2023, ktorý ho 15. júna 2023 postúpil z dôvodu nesúhlasu krajskému súdu.

5. Z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci a z dôvodu matkou podanej námietky zaujatosti sudcov krajského súdu bola vec predložená 22. júna 2023 najvyššiemu súdu, ktorý uznesením

sp. zn. z 13. júla 2023 namietaných sudcov nevylúčil a zároveň uznesením sp. zn. z 25. júla 2023 rozhodol, že na konanie vo veci podaných odvolaní je príslušný krajský súd (konanie ďalej vedené krajským súdom pod sp. zn. ).

6. Nálezom ústavného súdu sp. zn. z 24. januára 2024 bolo vyslovené porušenie práv matky na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že najvyšší súd sa v uznesení z 13. júla 2023 nevysporiadal pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti vyčerpávajúco so subjektívnou a s objektívnou stránkou nestrannosti.

7. Po vrátení veci najvyšší súd vo veci opätovne rozhodol uznesením sp. zn. z 15. februára 2024 tak, že namietaní sudcovia krajského súdu nie sú vylúčení. Vo veci samej následne rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 14. mája 2025 tak, že rozsudok zo 7. novembra 2022 zmenil a určil sťažovateľovi vyživovaciu povinnosť na 550 eur mesačne s tým, že zročné výživné 2 938,27 eur mu povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 150 eur.

8. O dovolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu zo 14. mája 2025 rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 25. novembra 2025 tak, že označený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil 13. januára 2026 na ďalšie konanie vedené pod sp. zn. .

9. Nálezom ústavného súdu sp. zn. z 29. januára 2026 bolo vyslovené porušenie práv matky na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie uznesením najvyššieho súdu z 15. februára 2024, a to z dôvodu realizácie objektívneho testu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti sudcov krajského súdu na báze selektívneho vyhodnocovania jednotlivých relevantných skutočností, ako aj z dôvodu vnútornej rozpornosti a nedostatočnosti odôvodnenia samotného rozhodnutia.

10. Po predložení veci najvyššiemu súdu vo februári 2026 bol spis vrátený krajskému súdu v apríli 2026 na doplnenie vyjadrení namietaných sudcov krajského súdu. Spis bol obratom vrátený najvyššiemu súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 15. apríla 2026 sudcov krajského súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. nevylúčil (právoplatné 11. júna 2026). Spis bol krajskému súdu vrátený 27. mája 2026.

11. Uznesením ústavného súdu sp. zn. z 31. júla 2026 bola ústavná sťažnosť sťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v rozsahu, ako to vyplýva zo záhlavia tohto nálezu, a vo zvyšnej časti smerujúcej proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní odmietnutá.

II. Argumentácia sťažovateľov

12. Sťažovatelia namietajú, že krajský súd nekonal plynulo, keďže vo veci sp. zn. rozhodol takmer po roku od predloženia spisu.

13. V dôsledku kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu sa odvolanie nachádza opätovne pred krajským súdom (konanie vedené pod sp. zn. ). V dôsledku toho už len samotné odvolacie konanie trvá takmer 3 roky.

14. Rovnako v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo ukončené ani konanie pred najvyšším súdom, keďže síce najvyšší súd vo veci námietky zaujatosti rozhodol dvakrát, no obe rozhodnutia

boli ústavným súdom zrušené. Pre konanie o námietke zaujatosti pritom platia 7-dňové lehoty [ (ďalej len „“)].

15. Sťažovateľ osobitne v súvislosti s rozhodovaním o námietke zaujatosti uvádza skutočnosť, že vo veci konajúce súdy (krajský súd, najvyšší súd a ústavný súd) sa nezaoberali jeho argumentáciou o včasnosti matkou podanej námietky zaujatosti. V tejto súvislosti zdôrazňuje aj neprimeranú dĺžku konania na ústavnom súde sp. zn. , ktorá predstavovala 646 dní.

16. Okrem už uvedeného aj zrušenie meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšším súdom je prejavom neefektívnej činnosti.

17. Celková doba konania pred porušovateľmi, ktorá presahuje obdobie 4 rokov, je s prihliadnutím na jeho citlivosť neakceptovateľná. V priamej príčinnej súvislosti s porušením práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je podľa sťažovateľov aj porušenie ďalších práv hmotnoprávneho charakteru zameraných na ochranu súkromného a rodinného života. Určením vyživovacej povinnosti bez zohľadnenia plnení poskytovaných sťažovateľom došlo k preneseniu podstatnej časti rodičovských kompetencií na matku, čo malo za následok jednostranné a podľa sťažovateľa nevhodné výchovné pôsobenie matky na maloletú sťažovateľku z hľadiska zodpovedného prístupu k vynakladaniu prostriedkov na spotrebu.

18. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje citlivosťou predmetu konania. Osobitne vyzdvihuje, že neprimeraná dĺžka konania spôsobila, že sťažovateľ musel matke platiť výživné 550 eur určené zrušeným rozhodnutím odvolacieho súdu vrátane doplatku 150 eur mesačne až do zrušenia, čo sťažovateľa obmedzovalo v osobnom živote a v spôsobe starostlivosti o sťažovateľku. Matka pritom v danom období nevytvorila pre maloletú sťažovateľku žiadne úspory.

III. Vyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu a replika sťažovateľov

III.1. Vyjadrenie krajského súdu:

19. Prípisom sp. zn. Spr 338/26 z 27. augusta 2026 predsedníčka krajského súdu zdôraznila, že v napadnutých konaniach vedených krajským súdom nedošlo k porušeniu označených práv. Na dĺžku odvolacieho konania malo výrazný vplyv opakované a zákonom stanovenú lehotu presahujúce konanie najvyššieho súdu o zaujatosti sudcov senátu 11CoP odvolacieho súdu, ako aj opakované zrušenie uznesení najvyššieho súdu ústavným súdom. Prílohou vyjadrenia krajského súdu bol prehľad procesných úkonov.

III.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:

20. V reakcii na výzvu ústavného súdu bolo doručené podanie podpredsedníčky najvyššieho súdu č. k. -297, z 25. augusta 2026, ktorého prílohou bolo vyjadrenie predsedníčky senátu 5Nc.

21. V súvislosti s rozhodovaním o námietke zaujatosti proti sudcom odvolacieho senátu krajského súdu predsedníčka senátu 5Nc najvyššieho súdu konštatovala, že o námietke predloženej

13. júla 2023 bolo rozhodnuté v ten istý deň uznesením, ktoré bolo písomne vypracované 17. júla 2023 a odoslané odvolaciemu súdu 3. augusta 2023. O ďalšej námietke predloženej 9. februára 2024 rozhodol najvyšší súd 15. februára 2024, pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo odoslané v rovnaký deň. O námietke zaujatosti predloženej 14. apríla 2026 rozhodol najvyšší súd uznesením z 15. apríla 2026 a spis odoslal odvolaciemu súdu 21. mája 2026. Na podklade tejto chronológie predsedníčka senátu 5Nc uzavrela, že najvyšší súd rozhodoval vždy v rámci zákonom stanovenej 7-dňovej lehoty podľa .

22. Osobitne k argumentácii sťažovateľa obsiahnutej v bode 15 nálezu bolo zdôraznené, že posúdenie včasnosti námietky zaujatosti je predpokladom na jej vecné prejednanie. Ak by námietka zaujatosti nebola vznesená v lehote podľa , potom by na ňu nebolo možné prihliadať a vecne o nej rozhodnúť.

III.3. Replika sťažovateľov:

23. Ústavný súd nevyhodnotil ako nevyhnutné vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľov ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadreniach krajského súdu a najvyššieho súdu, keďže vyjadrenia obsahovali skutočnosti známe sťažovateľom zo súdneho spisu (prehľad procesných úkonov).

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

24. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutých konaniach, v ktorých nebolo dosiaľ rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému vo veci určenia výživného na maloletú sťažovateľku na čas do rozvodu. Zbytočné prieťahy sťažovatelia namietajú aj v kontexte rozhodovania najvyššieho súdu vo veci podaných námietok zaujatosti.

25. Ústavný súd v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní krajského súdu a najvyššieho súdu, berúc do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v napadnutých konaniach:

26. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

27. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

28. Posudzujúc otázku, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou [m. m. , , rozsudky ESĽP vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96, a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00] zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

29. Predmetom napadnutého konania je určenie výživného na maloletú sťažovateľku. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konania s obdobným predmetom možno zaradiť k štandardnej a značne početnej agende všeobecného súdnictva. Vec sa nejaví ako zložitá po skutkovej a ani po právnej stránke, keďže hmotnoprávnym podkladom na rozhodnutie sú jasne stanovené pravidlá regulované ustanoveniami o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustálenou súdnou praxou.

30. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi (patrí tu aj napadnuté konanie o výživnom na maloleté dieťa), konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (k tomu pozri rozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987, ). V rámci tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému , ktorého účelom je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (m. m. , ).

31. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu napadnutých konaní akýmkoľvek spôsobom prispel sťažovateľ svojím správaním. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k maloletej sťažovateľke.

32. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutých konaniach došlo k zbytočným prieťahom, bol postup vo veci konajúcich súdov, a to krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. , , ). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť všeobecného súdu (m. m. ).

IV.1.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu v napadnutých konaniach:

33. Súčasťou už stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor, podľa ktorého čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti alebo inej procesnej vady majúcej za následok porušenie práva strany na spravodlivý proces ide na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo (m. m. , , ). V konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci bol v poradí prvý rozsudok krajského súdu zo 14. mája 2024 zrušený v rámci dovolacieho konania z dôvodu existencie vady zmätočnosti spočívajúcej v skutočnosti nedostatočného odôvodnenia meritórneho rozhodnutia a nepresvedčivosti argumentácie s následkom porušenia práv účastníka konania na spravodlivý súdny proces.

34. Namietaná zmätočnostná vada v postupe krajského súdu spôsobila, že vec sťažovateľa sa po viac ako dvoch rokoch a šiestich mesiacov od jej predloženia odvolaciemu súdu (jún 2023) v januári 2026 opätovne vrátila krajskému súdu na rozhodnutie (konanie vedené v súčasnosti pod sp. zn. ). Krajský súd vo veci dosiaľ nerozhodol, čo s prihliadnutím na skutočnosť, že samotný návrh vo veci bol podaný v decembri 2021, nemožno akceptovať. Celková dĺžka napadnutého konania v takej citlivej veci, akou je nepochybne rozhodovanie o výživnom na maloleté dieťa, predstavuje obdobie takmer piatich rokov, pričom rozhodovanie odvolacieho súdu (zahŕňajúc aj dobu rozhodovania dovolacieho súdu) presahuje obdobie troch rokov. V sledovanom období rozhodoval vo veci podaných námietok zaujatosti sudcov krajského súdu aj najvyšší súd, no v tomto smere sa jeho rozhodovanie, zahŕňajúc aj čas potrebný na nevyhnutné administratívne úkony, obmedzilo na lehoty počítané na dni, a preto táto skutočnosť nemá pre posúdenie postupu krajského súdu v napadnutých konaniach zásadnejší význam (k tomu pozri aj argumentáciu najvyššieho súdu obsiahnutú v bode 21 nálezu).

35. Dosiaľ uvedené úvahy ústavného súdu vedú k záveru o tom, že neefektívnym postupom krajského súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý spôsobil, že v citlivej veci týkajúcej sa starostlivosti o maloletého nie je v rámci odvolacieho konania vydané meritórne rozhodnutie ani po uplynutí viac ako troch rokov od podania odvolania, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).

36. V postupe krajského súdu po vrátení veci z najvyššieho súdu v januári 2026 ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by dôvodne viedli k záveru o existencii zbytočných prieťahov (spis bol v sledovanom období po jeho predložení ústavnému súdu a najvyššiemu súdu vrátený krajskému súdu v máji 2026). Návrhu na vyslovenie porušenia práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v relevantnej časti napadnutého konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. preto nevyhovel (bod 8 výrokovej časti nálezu).

IV.1.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom najvyššieho súdu v napadnutých konaniach:

37. Aj vo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v napadnutých konaniach sťažovateľ namieta jeho neefektívnosť, a to z dôvodu kasačných rozhodnutí ústavného súdu, ktoré spôsobili, že vo veci podanej námietky zaujatosti sudcov odvolacieho súdu rozhodoval najvyšší súd celkom trikrát.

38. Už bolo zdôraznené, že k záveru o existencii zbytočných prieťahov v príslušnom konaní možno dospieť nielen na podklade premisy o nečinnosti všeobecného súdu, ale aj na podklade premisy o jeho neefektívnej činnosti. Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu, ako aj z argumentácie najvyššieho súdu vyplýva nespochybniteľný záver o tom, že pri rozhodovaní najvyššieho súdu o námietke zaujatosti nemožno identifikovať obdobia absolútnej nečinnosti. Existencia dvoch kasačných nálezov ústavného súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia najvyššieho súdu vydané vo veci námietky zaujatosti, však vedie k jednoznačnému záveru o tom, že postup najvyššieho súdu neviedol efektívne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.

39. Dôvodom vydania kasačného nálezu ústavného súdu z 24. januára 2024 bola nedostatočnosť argumentácie najvyššieho súdu pri vysporiadavaní sa s namietanou nestrannosťou (bod 6 nálezu) a dôvodom vydania v poradí druhého kasačného nálezu ústavného súdu z 29. januára 2026 bola vnútorná rozpornosť a nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia (bod 9 nálezu).

40. Ústavný súd nie je síce súdom inštančne nadriadeným najvyššiemu súdu, no právnymi dôsledkami kasačného nálezu s povinnosťou najvyššieho súdu sa námietkou zaujatosti opätovne riadne zaoberať a o nej aj rozhodnúť ho za taký možno fakticky označiť (m. m. ), a preto je dôvodný záver o tom, že v postupe najvyššieho súdu možno jednoznačne identifikovať neefektívny postup vyžadujúci si nápravu pochybení spočívajúcich v porušení práv účastníkov konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

41. Ústavný súd preto rozhodol o tom, že postupom najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 2 výrokovej časti nálezu).

42. Vzhľadom na skutočnosť, že v postupe najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by dôvodne viedli k záveru o existencii zbytočných prieťahov (o námietke zaujatosti najvyšší súd rozhodol právoplatne v júni 2026 a spis vrátil krajskému súdu), návrhu na vyslovenie porušenia práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v relevantnej časti nevyhovel (bod 8 výrokovej časti nálezu).

IV.2. K namietanému porušeniu práv na súkromný a rodinný život a práv na výchovu a starostlivosť rodičov zaručených , dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a postupom najvyššieho súdu v napadnutých konaniach:

43. Sťažovatelia namietajú v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote aj porušenie ďalších práv hmotnoprávneho charakteru spočívajúcich v ochrane rodinného a súkromného života, ako aj v ochrane výchovy a starostlivosti rodičov.

44. Ústavný súd nezistil takú intenzitu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ktorá by mala za následok zásah do samotnej podstaty označených hmotných práv a umožňovala prijať záver o porušení označených práv sťažovateľov.

45. Okrem uvedeného sťažovateľ bližšie odôvodňuje porušenie hmotných práv vecným posúdením vykonaným všeobecným súdom (k tomu pozri bod 17 nálezu in fine), ktoré zjavne nie je a ani nemôže byť predmetom posúdenia v tomto konaní, ktoré sa týka prednostne posúdenia postupu všeobecného súdu z hľadiska existencie prípadných zbytočných prieťahov.

46. Vylúčenie možnosti vyslovenia porušenia sťažovateľmi označených práv zaručených , dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa vedie k záveru o nevyhovení ústavnej sťažnosti v relevantnej časti tak, ako to je uvedené v bode 8 výrokovej časti nálezu ( a contrario).

V. Príkaz vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie

47. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase meritórneho rozhodovania o ústavnej sťažnosti nebola vec pred krajským súdom právoplatne skončená, ústavný súd uložil krajskému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti koná vo veci podaného odvolania pod sp. zn. , konať bez zbytočných prieťahov (bod 3 výrokovej časti nálezu).

48. Ústavný súd napokon rozhodol aj vo veci návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. , ).

49. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

50. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prejednávanej veci, berúc do úvahy neefektívnu činnosť krajského súdu v napadnutom konaní, ako aj neefektívnu činnosť najvyššieho súdu v napadnutých konaniach, povahu a rozsah práv sťažovateľov, ktoré boli porušené, citlivosť predmetu konania, ako aj skutočnosť, že vec sťažovateľov patrí k tým, ktoré si zo strany všeobecného súdu vyžadujú promptné rozhodnutie, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľom každému v sume po 1 000 eur zo strany krajského súdu (bod 4 výrokovej časti nálezu) a v sume po 500 eur zo strany najvyššieho súdu (bod 5 výrokovej časti nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia každému v celkovej sume po 1 500 eur oproti navrhovanej sume vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 8 výrokovej časti nálezu).

VI. Trovy konania

51. Ústavný súd priznal sťažovateľom zastúpeným právnou zástupkyňou ( ) náhradu trov konania v celkovej sume 1 541,12 eur. Táto suma pozostáva z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

52. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa ). Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch účastníkov konania, základná sadzba tarifnej odmeny sa v prípade druhej osoby znižuje o 50 % podľa (, , , , , ).

53. Ústavný súd priznal odmenu 1 189,50 eur (2 x 396,50 eur + 2 x 198,25 eur). Rovnako tak priznal náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) v celkovej sume 63,44 eur [4 × 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa )], čo spolu predstavuje sumu 1 252, eur.

54. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú krajský súd a najvyšší súd povinné zaplatiť tak, že krajský súd nahradí sťažovateľom trovy konania v sume 835,29 eur a najvyšší súd nahradí sťažovateľom trovy konania v sume 417,65 eur na účet právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu