Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,14 € (slovom

tristosedemdesiattri eur a štrnásť centov), ktoré j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Z. Č., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 5. októbra 2007 podal na okresnom súde

návrh na zvýšenie výživného pre svoju dcéru. S týmto konaním bolo zároveň spojené aj

konanie o návrhu matky maloletej na zmenu zverenia starostlivosti o maloletú, ako aj

na určenie výživného. Prvé pojednávanie v tomto napadnutom konaní bolo nariadené na

17. marec 2009, ktoré bolo z dôvodu vykonania dokazovania výsluchom účastníkov

a účastníkmi navrhnutých svedkov odročené na 29. apríl 2009.

K následnému postupu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že „Hoci vykonaním

dokazovania svedeckými výpoveďami a výsluchom účastníkov konania na pojednávaní

odročenom na deň 29. 04. 2009 bolo dostatočne preukázané, že nedošlo k zmene pomerov,

ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o zverení maloletej(...) bolo pojednávanie

nariadené na deň 29. 04. 2009 bezúčelne odročené na ďalší termín, a to na deň

29. 05. 2009.

Pojednávanie vytýčené na deň 29. 05. 2009 ani po 7,5 hodinovom trvaní neviedlo

k ukončeniu veci, namiesto toho súd uložil účastníkom zúčastniť sa troch konzultácií na

referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v približne týždňových intervaloch.

Ani po vykonaní týchto troch konzultácií súd ďalšie pojednávanie vo veci nevytýčil

ale nariadil ďalšie konzultácie.

(...) Výsledkom toho všetkého je udržiavanie právnej neistoty účastníkov, ale najmä

nerešpektujúc záujmy maloletej(...), podieľanie sa na pretrvávaní obáv u maloletej(...)

z toho, že môže byť vytrhnutá z jej známeho prostredia a od ľudí, ktorých ľúbi, a jej ďalšie

vystavovanie stresujúcim situáciám negatívne vplývajúcim na jej zdravý fyzický a psychický

vývoj.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že príslušný

súd svojim konaním prispieva k vzniku prieťahov v súdnom konaní a k porušeniu

základného práva jednotlivca na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Nesprávnym postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v právnej veci(...)

vedenej(...) pod sp. zn. , bolo porušené nasledovné ústavné právo sťažovateľa:

Podľa článku 48 ods.2) vety prvej (...), každý má právo aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa článku 6 veta prvá Dohovoru(...) má každý právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,-€

/slovom dvadsaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd Bánovce nad Bebravou povinný

sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy vrátane

trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade úspechu sťažovateľ vyčísli.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 282/2010 z 11. júna

2010 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu z 24. júna 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci bol

18. decembra 2009 vyhlásený rozsudok, ktorý bol 20. mája 2010 rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) potvrdený. Okrem podrobnej chronológie

úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedla, že: „Vec starostlivosti súdu

o maloletú(...), v ktorej sťažovateľ namieta porušenie práva podľa článku 48 ods. 2 vety

prvej (...) bola pôvodne vedená na Okresnom súde Trenčín (odovzdávajúci súd,

sp. zn. ). Následne od roku 2008 bola pridelená na konanie a rozhodnutie pod

novou sp. zn. v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na základe zákona

č. na novozriadený Okresný súd Bánovce nad Bebravou(...)

Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -61 zo dňa

25. 02. 2008 súd rozhodol o spojení vecí, a to konanie začaté dňa 07. 03. 2007 na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. (návrh matky mal. o zverenie mal. do jej

osobnej starostlivosti a určenie výživného a návrh na úpravu styku), vedené na Okresnom

súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. u konanie začaté dňa 05. 10. 2007 na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. (návrh otca o zvýšenie výživného na

mal.), vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. .

Súd vo veci starostlivosti súdu o mal. Kristínu sp. zn. rozhodol dňa

18. 12. 2009. Proti rozsudku bolo podané odvolanie matkou mal. Kristíny. Odvolací súd

o odvolaní rozhodol dňa 20. 05. 2010 rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-474 zo dňa 20. 5. 2010, tak že rozsudok Okresného súdu Bánovce nad

Babravou č. k. -438 potvrdil. Účastníkom konania bolo rozhodnutie odvolacieho

súdu expedované dňa 31. 05. 2010.

Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo porušeniu práva

sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov uvádzam, že vec

po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej, v ktorej bolo

potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, a to vzhľadom na

skutočnosť, že ide konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, na návrh matky

o zmenu zverení mal. dieťaťa, ktorý podala 07. 03. 2007, po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody. Taktiež konštatujem, že v roku 2006 podala matka mal. Kristíny návrh na

úpravu styku s maloletou. Na zistenie skutkového stavu súd nariadil znalecké dokazovanie

(nakoľko Okresný súd Bánovce nad Bebravou konal a rozhodoval po roku 2008 a pre súd

je rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozhodnutia), ktorý bol nariadený práve v konaní

o úprave styku, kde sa mal ustanovený znalec vyjadriť či pripadá v tomto štádiu do úvahy

prípadná zmena zverenia mal. Kristíny do výchovy i opatery matky, (návrh na nariadenie

znaleckého dokazovania v tomto rozsahu v konaní o úpravu styku sp. zn.

navrhol zástupca sťažovateľa) čo bolo aj predmetom konania vo veci sp. zn. .

Táto skutočnosť mala za následok predĺženie predmetného konania vo veci starostlivosti

o maloletú. Rozsiahlejšie a časovo náročnejšie dokazovanie si vyžiadali samotní účastníci

konania. V konaní boli vypočúvaní svedkovia, ktorých v priebehu konania navrhli tak

matka maloletej ako i sťažovateľ. Som toho názoru, že vzhľadom na nutnosť vykonania

dokazovaniu, vypočutím účastníkov a vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých tak

sťažovateľom i ostatnými účastníkmi konania možno považovať predmetné konanie za

vecne zložitejšie. V tejto o súvislosti poukazujem na ust. § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať i bez návrhu, je súd

povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci

nenavrhli. Predmetom konania je vec, v ktorom konanie podľa ust. môže

začať i bez návrhu. (...)

V predmetnej veci sú plynule vykonávané úkony od februára 2009, kedy boli súdom

vykonané úkony za účelom prípravy pojednávania, boli vo veci nariadené pojednávania a

uskutočnené pojednávanie, vykonávané ďalšie úkony súdu za účelom úplného zistenia stavu

veci potrebného pre rozhodnutie. Taktiež súd rozhodoval o návrhu účastníka (matky mal.

dieťaťa) o predbežnom opatrení, o ktorom súd rozhodol bez zbytočných prieťahov. Väčší

časový odstup pri jednotlivých úkonoch (určenia termínu pojednávania) bol spôsobený

zaťaženosťou sudkyne (pri vzniku funkcie je boli pridelene veci opatrovanské a veci

starostlivosti súdu o maloletých, trestné veci, obchodné veci, dedičské veci a veci

o úschovách) v jej oddelení, pričom následne sa už vo veci konalo. Tieto skutočnosti boli

sťažovateľovi oznámené v odpovedi zo dňa 23.07.2009 na jeho sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorú sťažovateľ dňa 25. 06. 2009 podal predsedovi súdu. Po prešetrení tejto

sťažnosti vzhľadom na charakter prejednávanej veci bolo predsedom súdu k veci vydané

dňa 23. 07. 2009 upozornenie vybavovať vec plynulo bez zbytočných prieťahov, vo veci

zákonná sudkyňa konala, ktorá skutočnosť vyplýva z rozpisu úkonov a v súčasnosti je

predmetná vec rozhodnutá. Mám za to, že v konaní nedošlo k subjektívnym prieťahom zo

strany tunajšieho súdu. Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou žiada prikázať Okresnému

súdu Bánovce nad Bebravou vo veci konať bez prieťahov navrhujem zamietnuť, lebo

konanie, ako bolo uvedené vyššie, bolo fakticky skončené (v súčasnosti súd už doručuje

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudok okresného sudu potvrdil) a navrhujem, aby

ústavný súd rozhodol, že pravo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi nim žiadané finančné odškodnenie a

náhradu trov konania.“

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu uviedla, že návrhy sťažovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania, ako

aj iné návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania, ktoré súd považuje za

skutočnosti, ktoré mali prispieť k celkovej dĺžke konania, „neospravedlňuje súd v tom, že

on sám neviedol konania tak, aby rešpektoval záujem jednotlivca na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a chránil záujmy maloletej“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 7. marca 2007 matka maloletého dieťaťa v pozícii navrhovateľky podala

Okresnému súdu Trenčín (ďalej aj „súd“) návrh na zmenu zverenia a určenia vyživovacej

povinnosti zo strany otca maloletej (sťažovateľa) registrovaný pod sp. zn. .

Dňa 16. apríla 2007 súd vydal uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka

maloletej.

Dňa 2. októbra 2007 súd určil termín pojednávania na 9. november 2007.

Dňa 5. októbra 2007 sťažovateľ podal návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa

(konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , vedené na Okresnom

súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. ).

Dňa 9. novembra 2007 pojednávanie bolo odročené na účely vykonania návštevy na

referáte poradensko-psychologických služieb.

Dňa 12. novembra 2007 súd uznesením rozhodol o povinnosti rodičov maloletej

uskutočniť návštevu referátu poradensko-psychologických služieb.

Dňa 25. februára 2008 okresný súd rozhodol o spojení vecí, konanie začaté na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , vedené na okresnom súde pod sp. zn.

a konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , vedené na

okresnom súde pod sp. zn. sa spojilo na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej

vedené pod sp. zn. .

Dňa 16. februára 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 17. marec 2009

a zároveň si vyžiadal správy potrebné k ďalšiemu priebehu konania.

Dňa 17. marca 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 29. apríl 2009 na účely

predvolania matky, jej právneho zástupcu a svedkov.

Dňa 29. apríla 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 29. máj 2009 na účely

predvolania svedkov a doplnenia ďalšieho dokazovania.

Dňa 29. mája 2009 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely vykonania

návštevy rodičov s dieťaťom na referáte poradensko-psychologických služieb a vyžiadania

ďalších písomných správ, zároveň bol podaný návrh matky maloletej na nariadenie

predbežného opatrenia.

Dňa 5. júna 2009 okresný súd uznesením zamietol návrh matky dieťaťa na

nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 19. júna 2009 okresný súd si vyžiadal správy z Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny P.

Dňa 25. júna 2009 sťažovateľ podal návrh na začatie disciplinárneho konania

a zároveň namietal zaujatosť konajúcej sudkyne.

Dňa 1. júla 2009 okresný súd zaslal vyjadrenia sťažovateľa na vedomie matke

maloletej, právnemu zástupcovi matky maloletej a kolíznemu opatrovníkovi

Dňa 9. júla 2009 okresný súd si vyžiadal správy potrebné na ďalší priebeh konania.

Dňa 9. júla 2009 okresný súd predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti.

Dňa 22. júla 2009 bol vrátený spis z krajského súdu spolu s rozhodnutím, že zákonná

sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 23. júla 2009 bolo vydané opatrenie predsedníčky okresného súdu o povinnosti

rozhodovať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa 10. septembra 2009 okresný súd vyzval Okresný súd Bratislava II a riaditeľa ZŠ,

na zaslanie správ.

Dňa 12. októbra 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na vykonanie

dokazovania.

Dňa 20. novembra 2009 okresný súdu určil termín pojednávania na 18. december

2009 a vyžiadal správy potrebné pre ďalší priebeh konania.

Dňa 18. decembra 2009 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.

Dňa 10. februára 2010 matka maloletej podala odvolanie proti rozsudku.

Dňa 1. marca 2010 okresný súd po vykonaní úkonov týkajúcich sa podaného

odvolania predložil vec krajskému súdu.

Dňa 20. mája 2010 krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutých konaní podľa názoru

ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Vec z právneho hľadiska nemožno

považovať za zložitú, veď ide o bežnú agendu všeobecných súdov, a ani po skutkovej

stránke nebola vec zložitá, i keď spojením viacerých vecí do jedného konania (návrh na

zmenu zverenia maloletého dieťaťa spojený s určením výživného, ako aj návrh na zvýšenie

výživného) si vyžadovalo zložitejšie dokazovanie. Táto samotná okolnosť však nebola

takého charakteru, aby mohla byť dôvodom zbytočného predlžovania konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím správaním

k prieťahom v konaní, povinnosti uložené súdmi plnil v stanovených lehotách, nepožiadal

o odročenie pojednávania z dôvodov na jeho strane. Sťažovateľom podaná námietka

zaujatosti proti zákonnej sudkyni mohla do určitej miery spôsobiť predĺženie konania, no

vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu ani nie mesiac od jej doručenia, táto okolnosť

nemala zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania. Navyše, využitie možností daných

sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa ) na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého

sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol vo veci nečinný v období od 16. apríla 2007 do 2. októbra

2007 (šesť mesiacov) a v období od 25. februára 2008 do 16. februára 2009 (dvanásť

mesiacov, keď vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzal, čo

je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr.

).

Uvedenú nečinnosť nie je možné ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými

vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom

na jej povahu a jej význam pre sťažovateľa. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské

práva už zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi,

konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože

procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke

predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85).

Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov

v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis ).

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 18. decembra 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,

z dôvodu, že „príslušný súd(...) zasahuje do zdravého vývoja maloletej(...), ktorá je

vystavovaná stresujúcim situáciám, nakoľko(...) má obavy, že bude vytrhnutá z prostredia,

v ktorom vyrastá od malička(...)“ a zároveň príslušný súd zasahuje do práva sťažovateľa na

ochranu súkromia a práva na pokojný rodinný život.

S prihliadnutím na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v a práva v dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na povahu veci považuje za primerané priznať

v sume 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia – splnomocnenie

z 11. septembra 2009, spísanie sťažnosti zo 17. septembra 2009, vyjadrenie z 24. júna

2010). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát

po 115,90 €, za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume

dvakrát po 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu

352,03 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 6,95 € v roku 2009, 1 x 7,21 €

v roku 2010) tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 373,14 € v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010