Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)II. ÚS 80/2010
PDF · 266.65 KB
No categories available
II. ÚS 80/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.
3 P 50/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08
p o r u š i l základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou p o v i n n ý vyplatiť
mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. J. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,14 € (slovom
tristosedemdesiattri eur a štrnásť centov), ktoré j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Z. Č., B., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 80/2010-17 zo 16. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 5. októbra 2007 podal na okresnom súde
návrh na zvýšenie výživného pre svoju dcéru. S týmto konaním bolo zároveň spojené aj
konanie o návrhu matky maloletej na zmenu zverenia starostlivosti o maloletú, ako aj
na určenie výživného. Prvé pojednávanie v tomto napadnutom konaní bolo nariadené na
17. marec 2009, ktoré bolo z dôvodu vykonania dokazovania výsluchom účastníkov
a účastníkmi navrhnutých svedkov odročené na 29. apríl 2009.
K následnému postupu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že „Hoci vykonaním
dokazovania svedeckými výpoveďami a výsluchom účastníkov konania na pojednávaní
odročenom na deň 29. 04. 2009 bolo dostatočne preukázané, že nedošlo k zmene pomerov,
ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o zverení maloletej(...) bolo pojednávanie
nariadené na deň 29. 04. 2009 bezúčelne odročené na ďalší termín, a to na deň
29. 05. 2009.
Pojednávanie vytýčené na deň 29. 05. 2009 ani po 7,5 hodinovom trvaní neviedlo
k ukončeniu veci, namiesto toho súd uložil účastníkom zúčastniť sa troch konzultácií na
referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v približne týždňových intervaloch.
Ani po vykonaní týchto troch konzultácií súd ďalšie pojednávanie vo veci nevytýčil
ale nariadil ďalšie konzultácie.
(...) Výsledkom toho všetkého je udržiavanie právnej neistoty účastníkov, ale najmä
nerešpektujúc záujmy maloletej(...), podieľanie sa na pretrvávaní obáv u maloletej(...)
z toho, že môže byť vytrhnutá z jej známeho prostredia a od ľudí, ktorých ľúbi, a jej ďalšie
vystavovanie stresujúcim situáciám negatívne vplývajúcim na jej zdravý fyzický a psychický
vývoj.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že príslušný
súd svojim konaním prispieva k vzniku prieťahov v súdnom konaní a k porušeniu
základného práva jednotlivca na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)“.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Nesprávnym postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v právnej veci(...)
vedenej(...) pod sp. zn. 3P/50/2008, bolo porušené nasledovné ústavné právo sťažovateľa:
Podľa článku 48 ods.2) vety prvej Ústavy(...), každý má právo aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)
Podľa článku 6 veta prvá Dohovoru(...) má každý právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp. zn. 3P/50/2008 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,-€
/slovom dvadsaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd Bánovce nad Bebravou povinný
sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy vrátane
trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade úspechu sťažovateľ vyčísli.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 282/2010 z 11. júna
2010 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu z 24. júna 2010.
2.1 Predsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci bol
18. decembra 2009 vyhlásený rozsudok, ktorý bol 20. mája 2010 rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) potvrdený. Okrem podrobnej chronológie
úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci uviedla, že: „Vec starostlivosti súdu
o maloletú(...), v ktorej sťažovateľ namieta porušenie práva podľa článku 48 ods. 2 vety
prvej Ústavy(...) bola pôvodne vedená na Okresnom súde Trenčín (odovzdávajúci súd,
sp. zn. 32P/92/2007). Následne od roku 2008 bola pridelená na konanie a rozhodnutie pod
novou sp. zn. 3P/50/2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na základe zákona
č. 511/2007 Z. z. na novozriadený Okresný súd Bánovce nad Bebravou(...)
Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/50/2008-61 zo dňa
25. 02. 2008 súd rozhodol o spojení vecí, a to konanie začaté dňa 07. 03. 2007 na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 32P/92/2007 (návrh matky mal. o zverenie mal. do jej
osobnej starostlivosti a určenie výživného a návrh na úpravu styku), vedené na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3P/50/20O8 u konanie začaté dňa 05. 10. 2007 na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31P/327/2007 (návrh otca o zvýšenie výživného na
mal.), vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 31P/48/2008.
Súd vo veci starostlivosti súdu o mal. Kristínu sp. zn. 3P/50/2008 rozhodol dňa
18. 12. 2009. Proti rozsudku bolo podané odvolanie matkou mal. Kristíny. Odvolací súd
o odvolaní rozhodol dňa 20. 05. 2010 rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
9CoP/23/2010-474 zo dňa 20. 5. 2010, tak že rozsudok Okresného súdu Bánovce nad
Babravou č. k. 3P/50/2008-438 potvrdil. Účastníkom konania bolo rozhodnutie odvolacieho
súdu expedované dňa 31. 05. 2010.
Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo porušeniu práva
sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov uvádzam, že vec
po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej, v ktorej bolo
potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, a to vzhľadom na
skutočnosť, že ide konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, na návrh matky
o zmenu zverení mal. dieťaťa, ktorý podala 07. 03. 2007, po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. Taktiež konštatujem, že v roku 2006 podala matka mal. Kristíny návrh na
úpravu styku s maloletou. Na zistenie skutkového stavu súd nariadil znalecké dokazovanie
(nakoľko Okresný súd Bánovce nad Bebravou konal a rozhodoval po roku 2008 a pre súd
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozhodnutia), ktorý bol nariadený práve v konaní
o úprave styku, kde sa mal ustanovený znalec vyjadriť či pripadá v tomto štádiu do úvahy
prípadná zmena zverenia mal. Kristíny do výchovy i opatery matky, (návrh na nariadenie
znaleckého dokazovania v tomto rozsahu v konaní o úpravu styku sp. zn. 3P/105/2008
navrhol zástupca sťažovateľa) čo bolo aj predmetom konania vo veci sp. zn. 3P/50/2008.
Táto skutočnosť mala za následok predĺženie predmetného konania vo veci starostlivosti
o maloletú. Rozsiahlejšie a časovo náročnejšie dokazovanie si vyžiadali samotní účastníci
konania. V konaní boli vypočúvaní svedkovia, ktorých v priebehu konania navrhli tak
matka maloletej ako i sťažovateľ. Som toho názoru, že vzhľadom na nutnosť vykonania
dokazovaniu, vypočutím účastníkov a vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých tak
sťažovateľom i ostatnými účastníkmi konania možno považovať predmetné konanie za
vecne zložitejšie. V tejto o súvislosti poukazujem na ust. § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať i bez návrhu, je súd
povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Predmetom konania je vec, v ktorom konanie podľa ust. § 81 ods. 1 O. s. p. môže
začať i bez návrhu. (...)
V predmetnej veci sú plynule vykonávané úkony od februára 2009, kedy boli súdom
vykonané úkony za účelom prípravy pojednávania, boli vo veci nariadené pojednávania a
uskutočnené pojednávanie, vykonávané ďalšie úkony súdu za účelom úplného zistenia stavu
veci potrebného pre rozhodnutie. Taktiež súd rozhodoval o návrhu účastníka (matky mal.
dieťaťa) o predbežnom opatrení, o ktorom súd rozhodol bez zbytočných prieťahov. Väčší
časový odstup pri jednotlivých úkonoch (určenia termínu pojednávania) bol spôsobený
zaťaženosťou sudkyne (pri vzniku funkcie je boli pridelene veci opatrovanské a veci
starostlivosti súdu o maloletých, trestné veci, obchodné veci, dedičské veci a veci
o úschovách) v jej oddelení, pričom následne sa už vo veci konalo. Tieto skutočnosti boli
sťažovateľovi oznámené v odpovedi zo dňa 23.07.2009 na jeho sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorú sťažovateľ dňa 25. 06. 2009 podal predsedovi súdu. Po prešetrení tejto
sťažnosti vzhľadom na charakter prejednávanej veci bolo predsedom súdu k veci vydané
dňa 23. 07. 2009 upozornenie vybavovať vec plynulo bez zbytočných prieťahov, vo veci
zákonná sudkyňa konala, ktorá skutočnosť vyplýva z rozpisu úkonov a v súčasnosti je
predmetná vec rozhodnutá. Mám za to, že v konaní nedošlo k subjektívnym prieťahom zo
strany tunajšieho súdu. Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou žiada prikázať Okresnému
súdu Bánovce nad Bebravou vo veci konať bez prieťahov navrhujem zamietnuť, lebo
konanie, ako bolo uvedené vyššie, bolo fakticky skončené (v súčasnosti súd už doručuje
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudok okresného sudu potvrdil) a navrhujem, aby
ústavný súd rozhodol, že pravo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi nim žiadané finančné odškodnenie a
náhradu trov konania.“
2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu uviedla, že návrhy sťažovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania, ako
aj iné návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania, ktoré súd považuje za
skutočnosti, ktoré mali prispieť k celkovej dĺžke konania, „neospravedlňuje súd v tom, že
on sám neviedol konania tak, aby rešpektoval záujem jednotlivca na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a chránil záujmy maloletej“.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 P 50/08:
Dňa 7. marca 2007 matka maloletého dieťaťa v pozícii navrhovateľky podala
Okresnému súdu Trenčín (ďalej aj „súd“) návrh na zmenu zverenia a určenia vyživovacej
povinnosti zo strany otca maloletej (sťažovateľa) registrovaný pod sp. zn. 32 P 92/07.
Dňa 16. apríla 2007 súd vydal uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka
maloletej.
Dňa 2. októbra 2007 súd určil termín pojednávania na 9. november 2007.
Dňa 5. októbra 2007 sťažovateľ podal návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa
(konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31 P 327/07, vedené na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3 P 48/2008).
Dňa 9. novembra 2007 pojednávanie bolo odročené na účely vykonania návštevy na
referáte poradensko-psychologických služieb.
Dňa 12. novembra 2007 súd uznesením rozhodol o povinnosti rodičov maloletej
uskutočniť návštevu referátu poradensko-psychologických služieb.
Dňa 25. februára 2008 okresný súd rozhodol o spojení vecí, konanie začaté na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 32 P 92/07, vedené na okresnom súde pod sp. zn.
3 P 50/08 a konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31 P 327/07, vedené na
okresnom súde pod sp. zn. 3 P 48/2008 sa spojilo na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej
vedené pod sp. zn. 3 P 50/07.
Dňa 16. februára 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 17. marec 2009
a zároveň si vyžiadal správy potrebné k ďalšiemu priebehu konania.
Dňa 17. marca 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 29. apríl 2009 na účely
predvolania matky, jej právneho zástupcu a svedkov.
Dňa 29. apríla 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 29. máj 2009 na účely
predvolania svedkov a doplnenia ďalšieho dokazovania.
Dňa 29. mája 2009 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely vykonania
návštevy rodičov s dieťaťom na referáte poradensko-psychologických služieb a vyžiadania
ďalších písomných správ, zároveň bol podaný návrh matky maloletej na nariadenie
predbežného opatrenia.
Dňa 5. júna 2009 okresný súd uznesením zamietol návrh matky dieťaťa na
nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 19. júna 2009 okresný súd si vyžiadal správy z Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny P.
Dňa 25. júna 2009 sťažovateľ podal návrh na začatie disciplinárneho konania
a zároveň namietal zaujatosť konajúcej sudkyne.
Dňa 1. júla 2009 okresný súd zaslal vyjadrenia sťažovateľa na vedomie matke
maloletej, právnemu zástupcovi matky maloletej a kolíznemu opatrovníkovi
Dňa 9. júla 2009 okresný súd si vyžiadal správy potrebné na ďalší priebeh konania.
Dňa 9. júla 2009 okresný súd predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie
o vznesenej námietke zaujatosti.
Dňa 22. júla 2009 bol vrátený spis z krajského súdu spolu s rozhodnutím, že zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.
Dňa 23. júla 2009 bolo vydané opatrenie predsedníčky okresného súdu o povinnosti
rozhodovať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Dňa 10. septembra 2009 okresný súd vyzval Okresný súd Bratislava II a riaditeľa ZŠ,
na zaslanie správ.
Dňa 12. októbra 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na vykonanie
dokazovania.
Dňa 20. novembra 2009 okresný súdu určil termín pojednávania na 18. december
2009 a vyžiadal správy potrebné pre ďalší priebeh konania.
Dňa 18. decembra 2009 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.
Dňa 10. februára 2010 matka maloletej podala odvolanie proti rozsudku.
Dňa 1. marca 2010 okresný súd po vykonaní úkonov týkajúcich sa podaného
odvolania predložil vec krajskému súdu.
Dňa 20. mája 2010 krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 50/08 dochádzalo k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom
prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutých konaní podľa názoru
ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Vec z právneho hľadiska nemožno
považovať za zložitú, veď ide o bežnú agendu všeobecných súdov, a ani po skutkovej
stránke nebola vec zložitá, i keď spojením viacerých vecí do jedného konania (návrh na
zmenu zverenia maloletého dieťaťa spojený s určením výživného, ako aj návrh na zvýšenie
výživného) si vyžadovalo zložitejšie dokazovanie. Táto samotná okolnosť však nebola
takého charakteru, aby mohla byť dôvodom zbytočného predlžovania konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím správaním
k prieťahom v konaní, povinnosti uložené súdmi plnil v stanovených lehotách, nepožiadal
o odročenie pojednávania z dôvodov na jeho strane. Sťažovateľom podaná námietka
zaujatosti proti zákonnej sudkyni mohla do určitej miery spôsobiť predĺženie konania, no
vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu ani nie mesiac od jej doručenia, táto okolnosť
nemala zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania. Navyše, využitie možností daných
sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na
uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce
predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého
sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol vo veci nečinný v období od 16. apríla 2007 do 2. októbra
2007 (šesť mesiacov) a v období od 25. februára 2008 do 16. februára 2009 (dvanásť
mesiacov, keď vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzal, čo
je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.
Uvedenú nečinnosť nie je možné ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými
vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom
na jej povahu a jej význam pre sťažovateľa. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské
práva už zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi,
konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože
procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke
predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85).
Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov
v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).
S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 3 P 50/08 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 18. decembra 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde
vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,
z dôvodu, že „príslušný súd(...) zasahuje do zdravého vývoja maloletej(...), ktorá je
vystavovaná stresujúcim situáciám, nakoľko(...) má obavy, že bude vytrhnutá z prostredia,
v ktorom vyrastá od malička(...)“ a zároveň príslušný súd zasahuje do práva sťažovateľa na
ochranu súkromia a práva na pokojný rodinný život.
S prihliadnutím na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na povahu veci považuje za primerané priznať
v sume 2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia – splnomocnenie
z 11. septembra 2009, spísanie sťažnosti zo 17. septembra 2009, vyjadrenie z 24. júna
2010). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát
po 115,90 €, za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume
dvakrát po 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu
352,03 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 6,95 € v roku 2009, 1 x 7,21 €
v roku 2010) tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 373,14 € v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júla 2010