Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 555/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavných sťažnostiach sťažovateľa , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava (vec vedená pod sp. zn. ), a sťažovateľky , zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava (vec vedená pod sp. zn. ), proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Uznesenie v časti výroku 1 n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

3. Ústavné sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavnou sťažnosťou sp. zn. doručenou ústavnému súdu 6. júla 2026 v znení jej doplnenia z 9. júla 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ sa domáha uloženia príkazu okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznania finančného zadosťučinenia 6 500 eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Ústavnou sťažnosťou sp. zn. doručenou ústavnému súdu 7. augusta 2026 sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka sa domáha uloženia príkazu okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznania finančného zadosťučinenia 5 000 eur, ako aj náhrady trov konania.

3. Obe ústavné sťažnosti napadli Miroslavovi Durišovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý je predsedom prvého senátu ústavného súdu.

4. Z ústavných sťažností a príloh k nim priložených vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným 5. marca 2024 proti sťažovateľovi domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom ( a ) na čas po rozvode.

5. Vo veci bol na pojednávaní 18. augusta 2026 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo manželstvo sťažovateľov rozvedené a maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti sťažovateľky. Zároveň bol upravený styk sťažovateľa s maloletými.

II. Argumentácia sťažovateľov

6. Sťažovatelia namietajú existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.

7. Sťažovateľ v konkrétnostiach napáda neefektívnosť a nesústredenosť v postupe okresného súdu, ktorý za obdobie 2 rokov a 4 mesiacov de facto vykonal 6 pojednávaní, pričom opakovane ich odročoval či rušil. Rovnako znalecké dokazovanie prebehlo nesústredene. Ide pritom podľa neho o „TOP prioritné konanie“.

8. Sťažovateľka namieta dlhodobú a neefektívnu organizáciu vo veci vykonania znaleckého dokazovania a napáda aj opakované odročovanie pojednávaní bez súbežného postupu smerujúceho ku skončeniu veci.

III. K spojeniu vecí

9. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nemá osobitné ustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie, avšak v súlade s o primeranom použití (ďalej len „“) možno v konaní o ústavnej sťažnosti ( a a nasl. ) použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. Z obsahu oboch ústavných sťažností vyplýva, že tieto spolu skutkovo a právne súvisia, keďže smerujú proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, pričom nosnou námietkou je existencia zbytočných prieťahov. Sťažovatelia namietajú porušenie obsahovo totožných práv postupom totožného okresného súdu v napadnutom konaní, ktorého sú účastníkmi.

11. Vzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol v záujme hospodárnosti konania podľa v spojení s a čl. II bodom 10 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 tak, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. spojil na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. (bod 1 výroku tohto uznesenia).

12. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa tak, že toto uznesenie v časti týkajúcej sa spojenia vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

IV. Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

13. Na výzvu ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vedenej pôvodne pod sp. zn. 1796/2026 vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 89/26 zo 17. augusta 2026, ktorý v podstatnom akcentoval skutkovú zložitosť prejednávanej veci (rozsiahle vyjadrenia účastníkov a nutnosť vykonania dokazovania s potrebou pribratia konzultanta). K samotnému postupu okresného súdu zdôraznil, že vo veci prebiehajú procesné úkony a koná sa riadne. Vyjadrenia predsedu okresného súdu po obsahovej stránke potvrdil zákonný sudca, ktorý v podaní z 30. júla 2026 vyjadril presvedčenie, že vo veci sa koná plynulo a intenzívne. K jeho stanovisku bol pripojený prehľad procesných úkonov vykonaných vo veci.

14. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že nálezom sp. zn. z 10. septembra 2026 nebolo vyhovené ústavnej sťažnosti maloletých detí sťažovateľov (zastúpených otcom ako zákonným zástupcom), ktorou sa domáhali vyslovenia porušenia práv na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Vzhľadom na existenciu nálezu ústavného súdu z 10. septembra 2026 vydaného v totožnej veci týkajúcej sa totožného konania vedeného okresným súdom, berúc do úvahy ústavným súdom v označenom náleze vyjadrené závery, ktoré sú pre samotný ústavný súd záväzné, nebol v tu prejednávanej veci vzhliadnutý dôvod nevyhnutnosti vyžiadať si vyjadrenie sťažovateľov ku skutočnostiam uvádzaným vo vyjadrení okresného súdu. Navyše tieto obsahovali v podstatnom prehľad procesných úkonov, ktorý je sťažovateľom známy zo súdneho spisu.

V. Predbežné prerokovanie ústavných sťažností

16. Podstatou ústavných sťažností je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní vedenom okresným súdom vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a zisťoval, či ústavné sťažnosti obsahujú všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti

(, a a ) a či nie sú dané dôvody na ich odmietnutie podľa .

18. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne listiny) si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

19. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (, , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý je potrebné vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

20. Ústavný súd rovnako stabilne judikuje, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne vyjadriť. Presne časovo ohraničená nie je ani primeranosť lehoty, počas ktorej by mala byť tá-ktorá vec prerokovaná a najmä rozhodnutá (, ).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP k zodpovedajúcemu právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

22. Rodinnoprávne veci tvoria bežnú časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľov nemožno hodnotiť ako právne zložitú. Vykazuje však vyššiu mieru skutkovej zložitosti, a to s ohľadom na nevyhnutnosť vykonania znaleckého dokazovania, ktoré bolo priamym dôsledkom vzájomných nezhôd pri úprave práv a povinností medzi sťažovateľmi ako rodičmi maloletých detí. V zmysle judikatúry ESĽP sa napadnuté konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému zaraďuje do kategórie tzv. citlivých konaní, ktorým majú všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní venovať zvýšenú pozornosť (, ).

23. V kontexte druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že títo čiastočne prispeli k predĺženiu napadnutého konania. Sťažovateľov podiel na predĺžení napadnutého konania spočíva v žiadostiach o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhu, ktorým okresný súd vyhovel, v dôsledku čoho bolo vyjadrenie sťažovateľa doručené okresnému súdu až 21. mája 2024. Obdobne správanie sťažovateľa po zmene právneho zastúpenia nesmerovalo k čo najrýchlejšiemu prejednaniu veci, keďže sťažovateľ síce upustil od dôkazných návrhov, neskôr na ich vykonaní opäť trval (kontrolný znalecký posudok a konfrontácia súdnych znalcov). Navrhol upraviť styk s maloletými deťmi počas letných prázdnin neodkladným opatrením, a to napriek tomu, že styk prebiehal pravidelne a počas predchádzajúcich prázdnin sa sťažovatelia na výkone styku bezproblémovo dohodli. Aj napriek tomu, že podávanie návrhov vo veci je výsostným právom účastníka konania, postup sťažovateľa podávajúceho návrhy (na nariadenie neodkladného

opatrenia, ako aj námietky zaujatosti), o ktorých bol okresný súd povinný rozhodnúť, v tomto smere prispel k predĺženiu napadnutého konania.

24. Sťažovateľka navrhla odročenie termínov pojednávaní celkom štyrikrát, a to žiadosťami z 1., 8. a 20. októbra 2025 a 6. februára 2026, čo nesvedčí o záujme o čo najskoršie rozhodnutie vo veci. V tomto smere ústavný súd poukazuje na rozporuplné tvrdenia sťažovateľky (bod 8 tohto uznesenia in fine), ktorými atakuje neefektívny postup okresného súdu pri odročovaní pojednávaní.

25. K predĺženiu napadnutého konania prispeli sťažovatelia aj svojím indiferentným postojom k riešeniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi, a to odmietaním nariadeného psychologického poradenstva. V inom súvisiacom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. bolo 14. októbra 2024 na návrh kolízneho opatrovníka sťažovateľom a maloletému dieťaťu nariadené podrobiť sa psychologickému poradenstvu aj pre zlepšenie vzťahu maloletého dieťaťa so sťažovateľom a medzi sťažovateľmi navzájom. Pre neabsolvovanie tohto poradenstva boli v napadnutom konaní na návrh kolízneho opatrovníka odročené pojednávania nariadené na november 2024 a február 2025, čím nepochybne došlo k predĺženiu napadnutého konania, čo však nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

26. V kontexte už uvedeného nemožno namietať postup okresného súdu, ktorý začal vykonávať dokazovanie až po roku od začatia konania. Na odporúčanie kolízneho opatrovníka totiž čakal na to, kým sťažovatelia ako rodičia absolvujú psychologické poradenstvo. Okresný súd postupoval hospodárne, keď počas tohto obdobia nevykonával znalecké dokazovanie, keďže pozitívny výsledok poradenstva mohol viesť k dohode rodičov. Toto poradenstvo bolo nariadené najmä pre zlepšenie vzťahu maloletej k sťažovateľovi, keďže voči nemu prejavuje dlhodobo odmietavý postoj. Okresnému súdu preto nemožno vyčítať, že pred autoritatívnym rozhodnutím o úprave styku sťažovateľa s maloletou uprednostnil možnosť zlepšenia ich vzťahu absolvovaním odborného poradenstva (m. m. nález vo veci sp. zn. z 10. septembra 2026).

27. Neprekonateľné nezhody medzi rodičmi napokon viedli k nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania z odboru psychológie a pribratia súdneho znalca z odboru psychiatrie, pričom celková doba dokazovania presiahla od ustanovenia súdneho znalca až po vypracovanie a predloženie znaleckého posudku 8 mesiacov (jún 2025 až február 2026).

28. Okresný súd bezodkladne po zistení neúspešnosti psychologického poradenstva nariadil znalecké dokazovanie. Napriek zodpovednosti okresného súdu za činnosť súdneho znalca mu nemožno pričítať osem mesiacov trvajúce vypracovanie posudku (bod 27 tohto uznesenia), čo bolo spôsobené objektívnou okolnosťou (preťaženosťou súdnych znalcov). Po doručení znaleckého posudku okresný súd postupoval plynulo a efektívne. V priebehu 6 mesiacov po absolvovaní 5 pojednávaní následne vo veci meritórne rozhodol v auguste 2026 po náležitom vykonaní dokazovania na účely zistenia skutočného stavu veci, a to aj výsluchom súdnych znalcov a maloletých detí.

29. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol v zásade plynulý a efektívne smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov, zohľadňujúc najlepší záujem maloletých detí, ktorý je leitmotívom napadnutého konania. Ústavný súd prihliadol na faktický stav úpravy vzájomných vzťahov medzi sťažovateľmi a maloletými. Zohľadnil to, že styk s rodičmi sa počas celého napadnutého konania realizoval

v súlade s vôľou maloletých. Maloletí boli v osobnej starostlivosti sťažovateľky a so sťažovateľom sa stretávali pravidelne. Maloletá sa so sťažovateľom nestretáva pravidelne z dôvodu jej odmietavého postoja. Obaja rodičia sa finančne podieľajú na starostlivosti o maloletých, pričom toto zabezpečenie nie je nedostatočné. Treba zohľadniť aj to, že medzičasom bola právna neistota sťažovateľov čiastočne odstránená rozsudkom, ktorý reflektuje už dva roky trvajúci faktický stav.

30. Zohľadňujúc predovšetkým realizáciu úkonov zo strany okresného súdu, s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí, ako aj skutočnosť faktickej zložitosti prejednávanej veci a to, že vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie po náležitom zistení skutočného stavu veci aj na podklade znaleckého dokazovania, zdôrazňujúc čiastočný podiel sťažovateľov na celkovom predĺžení napadnutého konania, ústavný súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie v napadnutom konaní nevidel nesústredenú či neefektívnu činnosť spôsobilú viesť k záveru o porušení práv sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli ústavné sťažnosti vo veci namietaného porušenia práv zaručených , listiny a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa (bod 3 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu