Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 296 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (304)II. ÚS 33/99
PDF · 344.01 KB
No categories available
II. ÚS 33/99
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 21. apríla 1999
v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Drgonca a sudcov JUDr. Júliusa
Černáka a JUDr. Anny Danielčákovej vo veci podnetu , bytom
zastúpenej JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom,
Beckovská 42, Bratislava, na začatie konania o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.
P 5/96 o zverenie maloletej , , do výchovy
takto
rozhodol:
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom
v Dunajskej Strede vo veci sp. zn. P 5/96 o zverenie maloletej do
výchovy p o r u š e n é b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
21. decembra 1998 doručený podnet , , bytom Bratislava,
Bodrocká 8, zastúpenej JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, Bratislava, Beckovská
42, ktorým namietla porušenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky činnosťou
Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní P 5/96 o zverenie maloletej
, , do výchovy.
Ústavný súd Slovenskej republiky podnet na neverejnom
zasadnutí senátu 17. 3. 1999 bez prítomnosti navrhovateľky predbežne prerokoval
podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a po
zistení, že predložený podnet spĺňa náležitosti predpísané § 20 ods. 3 citovaného
zákona, ho prijal na konanie.
Ústavný súd požiadal Okresný súd v Dunajskej Strede o predloženie spisu
vedeného pod sp. zn. P 5/96 a o vyjadrenie k podnetu .
Z predloženého spisu ústavný súd zistil skutkový stav veci P 5/96.
podala na Okresný súd v Dunajskej Strede 2. 1. 1996 návrh na
začatie konania o zverenie maloletej , , do jej
výchovy. Návrh na Okresný súd v Dunajskej Strede podala na základe zistení, že
matka, ktorá má v súčasnosti s dcérou trvalé bydlisko v Kanade, sa o
primerane nestará, nie je náležite zabezpečená jej príprava na budúce povolanie a je
pod zlým výchovným vplyvom.
Dňa 31. 1. 1996 podal terajší manžel matky maloletej
žiadosť o osvojenie maloletej, následne ju však zobral späť. Súd konanie vo veci
osvojenia maloletej 28. 2. 1996 zastavil.
Dňa 14. 2. 1996 požiadal sudca konajúci vo veci o prešetrenie výchovného
prostredia v súvislosti s prípadným umiestnením maloletej do jej
výchovy. Šetrenie vykonal Obvodný úrad Bratislava 2, ktorý podmienky hodnotil ako
vhodné pre výchovu vnučky. Stará matka obýva sama 4-izbový zariadený byt a má
dostatočný príjem postačujúci aj pre výživu vnučky. Okrem informácie o príjme podal
zamestnávateľ starej matky aj krátke pracovné hodnotenie. Ďalšie šetrenie povesti
a správania starej matky súd nevykonával.
Opätovne 15. 2. 1996 podal návrh na osvojenie
. Išlo o totožný text návrhu ako v predchádzajúcom prípade, svoj návrh
spresnil tak, že má záujem o zrušiteľné osvojenie, a to vzhľadom na vek dieťaťa.
Prvé pojednávanie vo veci vytýčené na 28. 2. 1996 bolo odročené z dôvodu
práceneschopnosti matky.
Dňa 6. 3. 1996 vyžiadal sudca konajúci vo veci správu o matke a rodinných
a výchovných pomeroch z prechodného bydliska v Dolnom Štáli, kde sa matka
s maloletou zdržiavajú v čase pobytu v Slovenskej republike. Súd pomery v Kanade –
mieste trvalého bydliska – neprešetroval.
Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. 4. 1996, pričom matka maloletej
udelila plnú moc na zastupovanie v konaní svojmu manželovi
. Stará matka splnomocnila pre konanie JUDr. Renátu
Fardousovú.
Pojednávanie vo veci po vypočutí zúčastnených bolo odročené na 13. 5. 1996.
Počas pojednávania manželia spochybnili povesť starej matky
.
Dňa 22. 4. 1996 po prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila,
podala na súd návrh na vylúčenie sudcu Mgr. Rudolfa Novotného z konania vo veci
a žiadosť o pridelenie veci inému súdu.
Dňa 3. 5. 1996 oznámila súdu okolnosti zanedbania starostlivosti
o maloletú matkou a dohodu, že sa o vnučku trvale postará.
Matka maloletej dňa 9. 5. 1996 požiadala súd o prerušenie
všetkých konaní vo veci maloletej, lebo začali ich reštitučné konania, kvôli ktorým
prišli z Kanady. Podala sťažnosť na sudcu konajúceho vo veci Mgr. Rudolfa
Novotného, odvolanie voči návrhu pre jeho nekvalifikovanosť
a neopodstatnenosť, žiadala zrušiť výsluch jej osoby a zastaviť konanie, žiadala
o odročenie pojednávania, lebo sa chce dohodnúť o riešení s otcom dieťaťa
a psychológom.
Obvodný úrad Veľký Meder, v sídle ktorého má spolu so svojou
dcérou prechodné bydlisko, podal súdu 10. 5. 1996 správu, že
od 8. 1. 1996, odkedy sa matka s dcérou prisťahovali do obce, neboli zistené okolnosti,
ktoré by bránili matke vo výchove dcéry.
Tretie pojednávanie vo veci konané 13. 5. 1996 bolo odročené na neurčito.
V tomto čase umiestnila matka svoju dcéru v detskej psychiatrickej nemocnici.
Počas pobytu v nemocnici maloletú navštívil otec aj stará matka. Z tohto
pobytu pochádza komplexné hodnotenie maloletej, ktoré však matka opakovane
napadla.
V spise je založené predbežné opatrenie Obvodného úradu vo Veľkom Mederi
s (evidentne opravovaným) dátumom 31. 5. 1996 na umiestnenie maloletej do
starostlivosti starej matky po prepustení z psychiatrickej nemocnice. Ide
o rozhodnutie toho istého orgánu, ktorý pred tromi týždňami oznámil, že nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali umiestniť dieťa do starostlivosti inej osoby,
ako je matka. Dieťa z psychiatrickej starostlivosti však prevzala do svojej opatery
matka a odcestovala s ním do Kanady.
Všetci sudcovia Okresného súdu v Dunajskej Strede sa zhodne vyjadrili, že sa
necítia byť zaujatí vo veci. Spis bol 11. 6. 1996 predložený na rozhodnutie Krajskému
súdu v Bratislave, ktorý ho 11. 7. 1996 ako predčasne predložený vrátil späť.
So žiadosťou o pomoc pri riešení vzniknutej situácie sa na okresný súd obrátila
27. 6. 1996 stará matka . Dňa 3. 7. 1996 vstúpila do konania okresná
prokurátorka.
Súd 15. 7. 1996 zistil, že matka s dcérou opätovne odcestovala do Kanady,
napriek tomu jej do miesta prechodného bydliska opakovane doručoval výzvu na
oznámenie konkrétnej námietky, ktorou odôvodňuje zaujatosť celého súdu
v Dunajskej Strede (výzva bola odoslaná 6. 8. 1996 a 19. 8. 1996).
žiadala 26. 8. 1996 Okresný súd v Dunajskej Strede o vydanie
predbežného opatrenia na zverenie vnučky do jej starostlivosti a 20. 9. 1996
oznámila súdu dôkazy, ktoré odôvodňujú vydanie takéhoto rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Dunajskej
Strede nie sú vylúčení z konania vo veci.
Okresný súd v Dunajskej Strede vyžiadal 31. 10. 1996 a 5. 11. 1996 správy
potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktoré boli súdu doručené v priebehu mesiaca
november.
Maloletá 19. 11. 1996 napísala sudcovi list, že chce žiť so svojou
matkou.
podal osobne 25. 11. 1996 svoje vyjadrenie k veci, ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd vytýčil termín pojednávania na 28. 11.
1996 o 9.30 h.
Pojednávanie vytýčené na 28. 11. 1996 bolo odročené na 18. 12. 1996 s tým, že
súd vykoná ďalšie dokazovanie vo veci samej.
Bez predvolania sa dňa 5. 12. 1996 dostavila na súd matka maloletej
so svojím manželom, aby vypovedala vo veci, následne 10. 12. 1996 doviedla
na súd svoju dcéru aby bola vypočutá k veci.
Dňa 6. 12. 1996 stará matka navrhla vykonanie ďalších dôkazov
vo veci.
V poradí piate pojednávanie sa konalo 18. 12. 1996 a bolo odročené na 16. 1.
1997 s tým, že budú vykonané ďalšie dôkazy. Súd rozhodol, že vymenuje súdneho
znalca na vypracovanie znaleckého posudku o maloletej
Súd uznesením 19. 12. 1996 rozhodol o zamietnutí návrhu starej matky
na vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletej do jej výchovy.
Matka sa 10. 1. 1997 vyjadrila, že sa odmieta zúčastňovať
pojednávaní, lebo je presvedčená, že dochádza k trvalému porušovaniu jej ľudských
práv. Toho istého dňa podala na súd vyjadrenie označené ako „Memorandum“, 14. 1.
1997 požiadala súd o spojenie veci s konaním o pozbavenie rodičovských práv
, otca dieťaťa.
Okresný úrad v Dunajskej Strede podal 15. 1. 1997 súdu správu o rodinných
pomeroch.
Na pojednávaní 16. 1. 1997 bola konajúcim sudcom uložená poriadková pokuta
pre rušenie pojednávania a neprimerané správanie.
Do konania o zverenie maloletej do starostlivosti starej matky po
prvýkrát vstúpil otec maloletej keď 23. 1. 1997 podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia na zákaz vycestovania maloletej s matkou do Kanady.
Navrhovateľka podala 23. 1. 1997 súdu návrh na vykonanie
ďalších dôkazov.
Súd uznesením z 30. 1. 1997 rozhodol o pribratí súdneho znalca do konania.
Dňa 31. 1. 1997 bolo súdu doručené odvolanie maloletej, ktoré podáva v Deň
ľudských práv, žiada, aby ich súd dodržiaval, odmieta podrobenie sa znaleckému
posudzovaniu, nesúhlasí so skúmaním duševného stavu. Podanie znaleckého posudku
odmietla znalkyňa, ktorú určil súd, a vrátila súdu kompletný spisový materiál dňa 13.
2. 1997.
Dňa 17. 2. 1997 vydal súd uznesenie o zamietnutí návrhu matky na zákaz
návštev otca a starej matky u maloletej z dôvodu, že maloletá sa opätovne
zdržiavala v Kanade. Toho istého dňa obdržal súd oznámenie Okresného úradu
v Dunajskej Strede, že rodinné pomery v prechodnom bydlisku a jej
dcéry neboli zistené, nakoľko pracovníci úradu neboli do domu vpustení.
V poradí siedme pojednávanie vo veci dňa 18. 2. 1997 bolo odročené na 6. 3.
1997.
Okresný súd uznesením z 21. 2. 1997 zamietol návrh otca na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje maloletej vycestovať do Kanady bez jeho
súhlasu. požiadala 24. 2. 1997 o pribratie svojho manžela za účastníka
konania a podala návrh na vylúčenie z konania.
Obecný úrad v Dolnom Štáli opätovne 4. 3. 1997 súdu oznámil, že nemá
vedomosti o rodinných pomeroch
Okresný úrad v Šali, kde má svoje trvalé bydlisko otec oznámil súdu
6. 3. 1997 pomery na strane otca.
Toho istého dňa súdu oznámila, že na zastupovanie v konaní
splnomocňuje JUDr. Romana Maťašovského, Bratislava.
Ôsme pojednávanie v poradí sa uskutočnilo 6. 3. 1997. Opätovne boli vypočutí
účastníci, matka sa na pojednávaní správala neprimerane, za čo jej bola uložená
poriadková pokuta. Súd rozhodol, že je potrebné pribrať do konania znalca
a pojednávanie odročil na neurčito.
podala 7. 3. 1997 odvolanie „Proti všetkým rozhodnutiam...“.
Otec maloletej podal 10. 3. 1997 odvolanie proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci zákazu
vycestovania maloletej s matkou do Kanady. podal zároveň súdu
návrh na úpravu styku s dieťaťom a rodičovských práv.
navrhla súdu 20. 3. 1997 doplnenie dôkazov a 27. 3. 1997 zaslala
sudcovi Novotnému „Dôležitý oznam“. Navrhla zabezpečiť dôkazy o pomeroch starej
matky , jej vyšetrenie znalcom-psychiatrom a posudok o zdravotnom
stave.
po tretíkrát podal 27. 3. 1997 návrh na zrušiteľné osvojenie
maloletej
Maloletá sa 1. 4. 1997 pre súd vyjadrila, že si neželá stretnutie so
svojím otcom, že žije, študuje a lieči sa v Kanade, o čom predložila svoje doklady.
Okresný úrad Dunajská Streda k odvolaniu otca vo veci zamietnutia návrhu na
vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s dcérou uviedol, že za zásadné
považuje podanie znaleckého posudku pedopsychiatrom, na základe ktorého by bolo
možné rozhodnúť o riešení veci. K odvolaniu otca sa vyjadrila 30. 4. 1997 aj stará
matka , ktorá návrh otca podporila a označila ho za taký, ktorý zároveň
podporuje aj ňou podaný pôvodný návrh.
Okresný súd v Dunajskej Strede predložil 13. 5. 1997 spis na rozhodnutie
Krajskému súdu v Trnave. Tento spis 23. 6. 1997 (s dátumom 28. 5. 1997) bol
okresnému súdu vrátený s výzvou na odstránenie vád. List súdu ale súvisí s odvolaním
matky a to nebol dôvod, prečo ho okresný súd na súd krajský predkladal.
Dňa 23. 6. 1997 bolo doručené uznesenie z 28. 5. 1997 o odmietnutí odvolania
maloletej Súd zrušil uznesenie súdu I. stupňa z 21. 2. 1997 a vec vrátil na
ďalšie konanie.
Podľa vyjadrenia predsedníčky súdu, ktoré zaslala ústavnému súdu, došlo
k zmene konajúceho sudcu 1. 4. 1997. Stala sa ňou JUDr. Mária Kepessyová, ktorá
4. 7. 1997 zaslala výzvu na doplnenie odvolania matke . Výzva bola
opakovane doručovaná 5. 8. 1997.
Dňa 8. 8. 1997 prokurátorka požiadala o podanie správy o stave v konaní
o veci. Súdom bola správa podaná 8. 9. 1997. Toho istého dňa sa súd obrátil na
rodičov , aby mu podali správu, kde sa ich dcéra t. č. nachádza. Na
súd sa bez predvolania 15. 9. 1997 dostavil , otec , ktorý
sudkyni oznámil, že sa spolu so svojou dcérou a manželom
nachádza v Kanade a nie je mu známe, či sa ešte na Slovensko vráti. Ako dôkaz
o tvrdených skutočnostiach doložil list z 18. 7. 1997, ktorý dostal od svojej vnučky
z Kanady.
Konajúca sudkyňa 6. 10. 1997 vyzvala , aby súdu oznámil,
kedy s dcérou vycestovali do Kanady. Listom dňa 24. 10. 1997
oznámil, že sa tak stalo 6. 5. 1997. Sudkyňa zaslala 27. 10. 1997 právnemu
zástupcovi starej matky výzvu na oznámenie, či trvajú na vydaní predbežného
opatrenia vo veci, keďže matka aj s dcérou sa zdržiavajú v Kanade, a to podľa tvrdení
otca neurčitý čas. Právny zástupca starej matky súdu 31. 10. 1997
oznámil, že na podanom návrhu trvajú.
Informáciu o postupe v konaní o veci vyžiadala prokuratúra 13. 11. 1997,
správa bola podaná 4. 12. 1997. Dňa 28. 11. 1997 požiadala sudkyňa Obecný úrad
v Dolnom Štáli a oddelenie Policajného zboru vo Veľkom Mederi o oznámenie adresy
v Kanade, na ktorej sa zdržiava so svojou dcérou a manželom. Obecný
úrad súdu oznámil, že túto adresu nepozná. Obvodné oddelenie Policajného zboru vo
Veľkom Mederi listom 29. 1. 1998 súdu oznámilo, že sa so svojou dcérou
zdržiava na adrese:
Otec maloletej spolu so starou matkou
podali na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletej
do starostlivosti otca, resp. starej matky. Trval aj na pôvodne podanom návrhu
a chcel sa spolu so starou matkou pokúsiť o vydanie dcéry z Kanady. Stará matka
s podaným návrhom v plnom rozsahu súhlasila. Dňa 6. 2. 1998 požiadala o podanie
správy o stave konania vo veci prokuratúra.
Dňa 24. 2. 1998 súd vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým uložil
zákaz matke vycestovať do Kanady, zákaz vycestovať do Kanady, povinnosť
matky odovzdať po návrate z Kanady na Slovensko pas, vo zvyšku bol návrh
zamietnutý.
Uvedené predbežné opatrenie bolo súdom vydané v čase, keď sa matka spolu
s dcérou nachádzali v Kanade.
, manžel a zástupca (nachádzajúci sa na
území Slovenskej republiky), odmietol 12. 3. 1998 súdu oznámiť adresu pobytu
a jej dcéry v Kanade. Dňa 25. 3. 1998 podal súdu odvolanie proti rozhodnutiu.
Dňa 27. 3. 1998 bola sťažnosť adresovaná Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky postúpená na vybavenie Okresnému súdu v Dunajskej Strede. Krajský súd
v Trnave doručil 6. 4. 1998 Okresnému súdu v Dunajskej Strede vyhlásenie
.
Okresný súd v Dunajskej Strede v odpovedi na sťažnosť, ktorá mu bola
postúpená Najvyšším súdom Slovenskej republiky informoval
o uskutočnenom konaní vo veci. ako reakciu na tento list podala
odvolanie a dovolanie na Krajský súd v Trnave. V tomto podaní sa arogantne vyjadrila
o pracovníkoch Okresného súdu v Dunajskej Strede, právnych zástupcoch a podala
nezmyselné návrhy. Tzv. „Rozkazom“ sa 31. 3. 1998 domáhala na
okresnom súde predloženia rôznych dôkazov.
Proti uzneseniu z 24. 2. 1998 podali 6. 4. 1998 odvolanie
a stará matka , ktorí žiadali, aby súd vydal nové rozhodnutie podľa
pôvodného návrhu, ku ktorému pripojili doplnok, podľa ktorého má vydanie maloletej
z Kanady zabezpečiť zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Kanade.
Spis vo veci si dňa 8. 4. 1998 vyžiadal Krajský súd v Trnave. Okresnému súdu
boli dňa 9. 4. 1998 postúpené podania . Najvyšší súd Slovenskej republiky
postúpil Okresnému súdu v Dunajskej Strede ďalšie podania označené
ako Dovolanie k rozhodnutiam 5 Co 186/97 a 5 Co 187/97 a doplnenie podania, ku
ktorému bolo pripojené vyhlásenie , že si neželá vrátiť sa na Slovensko.
Toho istého dňa zaslala súdu v Dunajskej Strede faxy týkajúce sa
prejednávanej veci. Okresný súd informoval o prípadoch, v ktorých je
možné podať dovolanie.
Dňa 4. 6. 1998 zaslali otec a stará matka vyjadrenie
k odvolaniu o predbežnom opatrení.
Dňa 3. 6. 1998 a 4. 6. 1998 boli súdu doručené vyjadrenia , ktoré
zaslala rôznym inštitúciám na území Slovenskej republiky, a ktoré obsahovali rôzne
urážky a obvinenia týkajúce sa činnosti súdu i iných orgánov Slovenskej republiky.
Okresný súd postúpil spis na rozhodnutie 8. 7. 1998 Krajskému súdu v Trnave.
Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením 5 Co 285/98-538, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 4. 9. 1998. Súd zamietol uznesenie súdu v časti týkajúcej sa
zákazu vycestovania matky s dieťaťom do zahraničia a v ostatnej časti uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.
navrhla 28. 10. 1998 súdu vykonať ďalšie dôkazy vo veci. Podanie
obsahovalo mnoho informácií, invektív na predstaviteľov Slovenskej republiky,
právneho zástupcu navrhovateľov vo veci i ďalšie údaje s vecou nesúvisiace.
10. 12. 1998 oznámila súdu, že odvoláva plnú moc udelenú
svojmu manželovi na zastupovanie v konaní o maloletej
V období od 4. 9. 1998 do dátumu predloženia podnetu na ústavný súd neurobil
súd vo veci žiadne úkony okrem doručenia rozhodnutí krajského súdu účastníkom
konania.
Ústavný súd požiadal Okresný súd v Dunajskej Strede aj o vyjadrenie
k podnetu .
Sudkyňa konajúca vo veci podala k podnetu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla:
„Nesúhlasím s tvrdeniami uvedenými v podaní starej matky malol. dieťaťa
v právnej veci starostlivosti o malol. . Spis mi bol
pridelený po sudcovi Mgr. Rudolfovi Novotnom. Vo veci som doteraz konala plynule
podľa mojich vedomostí a podľa najlepšieho svedomia a vedomia. Práve účastníci
konania, najmä matka malol. dieťaťa a jej manžel svojimi prípismi označené ako
odvolanie, dovolanie a podobne, sťažili plynulosť súdneho konania. V týchto svojich
podaniach osočovali nielen sudcov Okresného súdu v Dunajskej Strede, ale i sudcov
Krajského súdu v Trnave.
Ja som od 1. 8. 1998 do 24. 8. 1998 čerpala riadnu dovolenku. Medzičasom
som ochorela dňa 19. a 20. 8. 1998 som bola hospitalizovaná v NsP v Dunajskej
Strede. Po hospitalizácii som bola až do 26. 11. 1998 dlhodobo práceneschopná. Ako
to vyplýva z obsahu spisu, Krajský súd v Trnave o predbežnom opatrení rozhodol
uznesením zo dňa 26. 8. 1998 počas mojej neprítomnosti v práci. Spis bol vrátený
I. stupňovému súdu dňa 4. 9. 1998 počas mojej práceneschopnosti. Úpravou zo dňa
11. 11. 1998 za trvania práceneschopnosti som dala pokyn na doručenie uznesenia
Krajského súdu v Trnave účastníkom konania. Právnemu zástupcovi starej matky
uznesenie bolo doručené dňa 18. 11. 1998. V mesiaci december od 21. 12. 1998 až do
7. 1. 1999 som bola opäť práceneschopná. Ako to vyplýva z uznesenia odvolacieho
súdu, predmetnú vec treba ďalej riešiť v zmysle zmluvy medzi Republikou
Československou a Spojeným Kráľovstvom Veľkej Británie a Írska o právnej pomoci
vo veciach občiansko-právnych. Po mojom návrate do práce vzhľadom na zložitosť
predmetného prípadu som doposiaľ vypracovala len koncepty dožiadania do Kanady
v súlade zmluvy publikovanej ako vyhláška č. 70/26 podľa článku 7 a 8. Vzhľadom na
tieto skutočnosti som toho názoru, že podanie starej matky je
neopodstatnené, nakoľko vo veci sa plynule koná bez vážnejších prieťahov.“
Následne 4. 3. 1999 sa k veci vyjadrila aj predsedníčka Okresného súdu
v Dunajskej Strede, ktorá uviedla: „Návrh na zverenie malol. do
výchovy starej matky napadol na okresný súd dňa 8. 1. 1996. Vec bola
pridelená sudcovi Mgr. Rudolfovi Novotnému, ktorý vo veci konal bez prieťahov až
do 31. 3. 1997, nakoľko vtedy bol ako sudca prevedený na trestný úsek OS v Dun.
Strede.
Vec dňa 1. 4. 1997 bola pridelená sudkyni JUDr. Márii Képesyovej , ktorá
napriek sťaženým podmienkam (maloletá spolu so svojou matkou sa zdržiavajú
v zahraničí – v Kanade) ako postupovala bez prieťahov, robila vo veci potrebné
úkony, rozhodla o predbežnom opatrení, proti ktorému uzneseniu bolo podané
odvolanie. Krajský súd v Trnave o odvolaní rozhodol dňa 26. 8. 1998 a spis na OS
v Dun. Strede bol vrátený dňa 4. 9. 1998 vtedy konajúca sudkyňa bola
práceneschopná, preto úpravu na doručenie uznesenia KS v Trnave dala až po nástupe
z PN dňa 11. 11. 1998. Po vrátení spisu z ÚS SR konajúca sudkyňa vo veci pokračuje
v zmysle uznesenia KS v Trnave.
Vo veci o pôvodnom návrhu o zverenie malol.
do jej výchovy doteraz rozhodnuté nebolo čo podľa obsahu spisu je
spôsobené konaním účastníkov matky maloletej, ktorá konanie súdu sťažuje svojimi
sťažnosťami a rôznymi podaniami, ako aj konaním starej matky malol. a nie prieťahmi
spôsobenými postupom súdu.“
Ústavný súd uskutočnil verejné pojednávanie vo veci 21. apríla 1999.
Predsedníčka Okresného súdu v Dunajskej Strede Anna Móroczová
ospravedlnila listom z 15. 4. 1999 Spr. 1502/99 svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Pojednávanie sa uskutočnilo za účasti JUDr.
Igora Gažíka, právneho zástupcu predkladateľky podnetu, ktorý počas pojednávania
rozšíril uplatnenú námietku porušenia ústavy aj o porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd rozšírenie námietok uznesením
odmietol.
II.
Ústavný súd opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní
o každom podnete pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu ochranu), ako aj práva na
spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal spôsobom ustanoveným
v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich
ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97; I. ÚS 49/98).
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch vo veci prieťahov
v konaní možno podať sťažnosť na orgány štátnej správy súdov. Podrobnosti
o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní § 6 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb.
odkazuje na osobitné zákony. Podávanie sťažností, postup pri vybavovaní sťažností
a vybavovanie sťažností upravuje tretia časť zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností
a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.
Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie
príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).
Okolnosti, za ktorých namietla porušenie svojho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sú netypické. Namietnuté porušenie
práva sa mohlo udiať neúčelnou činnosťou všeobecného súdu. Sťažnosť na postup
súdu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. z dôvodu prieťahov v konaní možno
v okolnostiach prípadu pokladať za prostriedok s nižšou mierou
pravdepodobnosti odstránenia protiprávneho stavu, než akú má sťažnosť vtedy, keď je
súd nečinný. Napriek tomu tento právny prostriedok uplatnila. Dňa 20. 1.
1998 podala predsedovi Okresného súdu v Dunajskej Strede sťažnosť na prieťahy
v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. P 5/96. Predseda Okresného súdu v Dunajskej
Strede sťažovateľke oznámil, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú, pretože
sudkyňa vo veci plynule koná. Svoju nespokojnosť s vybavením sťažnosti oznámila
sťažovateľka predsedovi Krajského súdu v Trnave. Predseda súdu listom Spr. 5015/98
zo 6. 5. 1998 oznámil, že nezistil žiadne skutočnosti nesvedčujúce
tvrdeniu o nedostatočnom vybavení sťažnosti. Príležitosť odstrániť protiprávny stav
zapríčinený namietnutým porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov orgány všeobecného súdnictva nevyužili. Predkladateľka podnetu
opodstatnene namietla porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov na ústavnom súde.
Ústava Slovenskej republiky nezaručuje osobám právo na konanie bez
akýchkoľvek prieťahov. Oprávnená osoba má zaručené právo na taký postup štátneho
orgánu, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd v konaní o podnete
namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vždy
skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95)
Pri hodnotení, či v súdnom konaní P 5/96 vedenom pred Okresným súdom
v Dunajskej Strede došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd tak ako vždy v konaní
o namietnutom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vzal do
úvahy tri základné kritériá, ktorými sú správanie účastníka konania, povaha veci,
o ktorej súd rozhoduje, a spôsob, akým súd o veci rozhoduje (správanie súdu).
Správanie účastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy
v konaní, len ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu konania.
Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu sudcu nie je
okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý postup
sudcu. Okrem toho prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu účastníka
konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka konania sa
rozhoduje dlhšie, ako je primerané podľa povahy veci, ak ide o zbytočný prieťah
zapríčinený nečinnosťou súdu.
Postup v konaní P 5/96 spomalilo uplatnenie práv účastníkov konania
a vedľajších účastníkov konania. podal 31. januára 1996
žiadosť o osvojenie maloletej . Následne ho vzal späť. Návrh na
zrušiteľné osvojenie menovanej podal opätovne 15. februára 1996. Manželia
požiadali 9. mája 1996 súd o prerušenie všetkých konaní vo veci
maloletej z dôvodu, že sa začali reštitučné konania, kvôli ktorým prišli do Slovenskej
republiky z Kanady. požiadala 24. februára 1997 o pribratie svojho
manžela za účastníka konania a podala návrh na vylúčenie z konania,
7. marca 1997 podala „Odvolanie proti všetkým rozhodnutiam súdu“. Návrh
možno hodnotiť ako zmätený. Jej manžel je účastníkom
konania od samého začiatku, pretože podal návrh na osvojenie
a po celé konanie má udelené plnomocenstvo na zastupovanie . Konanie
o zverení dieťaťa do výchovy sa začalo na návrh , a preto návrhu
na vylúčenie z konania súd nemohol vyhovieť.
Správanie účastníkov konania vo veci P 5/96 ústavný súd hodnotil ako
správanie, ktoré spomalilo postup okresného súdu, ale toto správanie nemožno
hodnotiť ako správanie, ktoré bolo výlučnou príčinou, kvôli ktorej Okresný súd
v Dunajskej Strede neodstránil právnu neistotou ohľadne určenia osoby, ktorej sa
maloletá zverí do výchovy.
Druhým kritériom pre rozhodnutie o tom, či právo osoby na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov bolo porušené, je povaha veci, o ktorej sa rozhoduje.
V rámci preskúmavania tohto kritéria ústavný súd prihliada na povahu práv, ktoré sú
predmetom konania, a na zložitosť veci.
Pri hodnotení povahy práv, ktoré sú predmetom konania, ústavný súd
zohľadňuje judikatúru štrasburských orgánov, ktorá o. i. potvrdzuje, že v špecifických
prípadoch pri posudzovaní doby konania pred súdnymi orgánmi treba brať do úvahy
nielen celkovú zložitosť prípadu, postup účastníka súdneho konania a postup
príslušného súdu, ale tiež samotný predmet konania, t. j. čo je pre účastníka konania
v tomto konaní v stávke - „at stake“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „Súd“) z 31. marca 1987, X. v. France, rozsudok Súdu z 20. marca 1989,
Bock v. Germany, rozsudok Súdu z 31. marca 1992, X. v. France, rozsudok Súdu
z 26. apríla 1994, Vallée v. France, rozsudok Súdu z 8. februára 1996, A. and others
v. Denmark a i.). Medzi tie veci, u ktorých sa pri posudzovaní dĺžky konania
zohľadňuje aj predmet konania, judikatúra štrasburských orgánov zaradila aj vzájomné
vzťahy medzi rodičmi a deťmi, takže konaniu o nich majú príslušné súdne orgány
venovať „mimoriadnu starostlivosť, nakoľko akékoľvek procesné omeškanie v takejto
veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (rozsudok
Súdu z 8. júla 1987, H. v. United Kingdom, para. 85).
Osobitnú povahu vzťahov medzi rodičmi a deťmi a pri výchove detí v kontexte
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uznal aj ústavný súd, keď vo
veci sp. zn. II. ÚS 40/97 uviedol: „Výchovné pôsobenie matky je... nezastupiteľné a
neodôvodnené zotrvávanie vo výchovnom zariadení môže výrazným spôsobom
zasiahnuť do života mladého človeka“. Podobne vo veci I. ÚS 70/98 ústavný súd
rozhodol o zbytočných prieťahoch v konaní o výchove maloletého dieťaťa odlúčeného
od matky. V okolnostiach konania o podnete ústavný súd zistil, že aj
predmetom konania vo veci P 5/96 je zverenie maloletého dieťaťa do výchovy.
Povahu práv, o ktorých má Okresný súd v Dunajskej Strede rozhodnúť, tento orgán
nevzal náležite do úvahy. Ako dôvod sudkyňa konajúca vo veci uviedla, že vzhľadom
na zložitosť prípadu po svojom návrate do práce v januári 1999 „doposiaľ vypracovala
len koncepty dožiadania do Kanady“.
Zložitosť veci nemožno predpokladať. Zložitosť veci zbavuje súd
zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí
úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci. Základnými kritériami pre
hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná
pre rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95).
Právna neistota v konaní pred okresným súdom spočívala v určení osoby, ktorá
sa bude o dieťa starať. Vychádzajúc z okolností prípadu treba vec považovať za zložitú
skôr skutkovo ako právne. Prameňom práva významným pre rozhodnutie o veci je
Zákon o rodine. Do úvahy prichádza aj úprava právnych vzťahov medzi štátnymi
orgánmi Slovenskej republiky a Kanadou, a to dvojstranná Zmluva medzi Republikou
československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska o právnej pomoci
vo veciach občianskych a obchodných v znení a doplnení zo dňa 15. februára 1935 na
vykonávanie dôkazov v civilných veciach akéhokoľvek druhu, rovnako aj na
doručovanie písomností. Pokiaľ je predmetom dožiadania len doručenie písomností, je
možné použiť aj Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine
v občianskych a obchodných veciach (vyhl. č. 85/1982 Zb.). Táto okolnosť môže mať
za následok zdĺhavosť konania. Ústavný súd už v predchádzajúcom konaní uviedol, že
zdĺhavosť postupu v konaní nezbavuje sudcu zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak
nečinnosťou, nesprávnou organizáciou svojej práce alebo inými nedostatkami vo
svojej činnosti prispeje k tomu, že konanie o práve občana trvá dlho (II. ÚS 26/95).
Vec o zverenie dieťaťa do výchovy bola JUDr. Képessyovej
pridelená 1. 4. 1997. V tomto čase už s dcérou mali trvalé bydlisko
v Kanade. Rozhodnutie vo veci si vyžadovalo poskytnutie právnej pomoci Kanadou,
o ktorú mala sudkyňa požiadať bezprostredne po tom, čo sa so spisovým materiálom
a uskutočneným konaním vo veci oboznámila. Dr. Képessyová však vo svojom
stanovisku z 27. 1. 1999 pre ústavný súd uviedla, že potreba vec riešiť v zmysle
zmluvy medzi Republikou Československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie
a Írska o právnej pomoci vo veciach občianskoprávnych vyplynula z odvolacieho
spisu, ale keďže bola dlhodobo práceneschopná, po návrate do práce vzhľadom na
zložitosť predmetného prípadu vypracovala len koncepty dožiadania do Kanady.
V spisovom materiáli P 5/96, ktorý bol predložený ústavnému súdu, sa však uvádzané
koncepty nenachádzali.
Námietka zložitosti veci v konaní P 5/96 podľa názoru ústavného súdu nemá
opodstatnenie. Spor o zverenie dieťaťa do výchovy pred Okresným súdom
v Dunajskej Strede sa vedie medzi účastníkmi, z ktorých niektorí žijú v Kanade.
Vykonávanie časti procesných úkonov by sa mohlo uskutočňovať v súčinnosti
s orgánmi cudzieho štátu, pretože bez poznatkov z Kanady nemôže súd zistiť, ako sa
starajú o maloletú . Ústavný súd v konaní
o podnete však zistil, že v spise Okresného súdu v Dunajskej Strede
P 5/96 nič nenaznačuje, že príčinou, kvôli ktorej vo veci P 5/96 dosiaľ nerozhodol, je
vyčkávanie na poskytnutie právnej pomoci z Kanady. O takú pomoc sa totiž Okresný
súd v Dunajskej Strede neuchádzal. Okrem toho potrebu právnej pomoci v Kanade súd
sám vyvolal, keď včas neuložil predbežné opatrenie ukladajúce zákaz vycestovať do
Kanady a .
Potrebou právnej pomoci kanadských orgánov nemožno odôvodniť zložitosť
konania o zverení do výchovy ani skutočnosť, že Okresný súd
v Dunajskej Strede v danej veci nerozhodol. V dôsledku tohto zistenia ústavný súd
preskúmal správanie Okresného súdu v Dunajskej Strede, aby zistil, či namietnuté
porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy naozaj zapríčinil tento štátny orgán a osoby pôsobiace
v jeho mene.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s touto ústavou.“ Táto zásada sa vzťahuje na uplatňovanie práva v Slovenskej
republike. V súlade s ňou musia uplatňovať právo všetky štátne orgány. Nezávislosť
súdu aj sudcu zaručená čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy sa týka len takého
postupu, ktorý sa deje v rámci ústavy a zákonov. Postup súdu a sudcu v okolnostiach
konania o podnete určujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 100 ods. 1 tohto predpisu: „ Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie
pôsobilo výchovne.“
„Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.“ (§ 101 ods. 2)
Podľa § 114 ods. 1: „Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo
možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.“
Podľa § 119 ods. 1 prvá veta: „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.“
Okresný súd v Dunajskej Strede vo veci P 5/96 uskutočnil osem pojednávaní
a vykonal rad ďalších úkonov.
Prvé pojednávanie vo veci vytýčené na 28. 2. 1996 bolo odročené z dôvodu
práceneschopnosti matky.
Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. 4. 1996 a po vypočutí
zúčastnených bolo odročené na 13. 5. 1996.
Tretie pojednávanie vo veci konané 13. 5. 1996 bolo odročené na neurčito.
Pojednávanie vytýčené na 28. 11. 1996 bolo odročené na 18. 12. 1996 s tým, že
súd vykoná ďalšie dokazovanie vo veci samej.
V poradí piate pojednávanie sa konalo 18. 12. 1996 a bolo odročené na 16. 1.
1997 s tým, že budú vykonané ďalšie dôkazy. Aj toto pojednávanie bolo odročené na
neurčito pre potreby vykonať ďalšie dokazovanie. Súd rozhodol, že vymenuje súdneho
znalca na vypracovanie znaleckého posudku o maloletej
Súd uznesením 19. 12. 1996 rozhodol o zamietnutí návrhu starej matky
na vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletej do jej výchovy.
Na pojednávaní 16. 1. 1997 bola konajúcim sudcom uložená poriadková pokuta
pre rušenie pojednávania a neprimerané správanie.
Súd uznesením z 30. 1. 1997 rozhodol o pribratí súdneho znalca do konania.
V poradí siedme pojednávanie vo veci dňa 18. 2. 1997 bolo odročené na 6. 3.
1997.
Ôsme pojednávanie sa uskutočnilo 6. 3. 1997. Opätovne boli vypočutí účastníci.
Matka sa na pojednávaní správala neprimerane, za čo jej bola uložená poriadková
pokuta. Súd rozhodol, že treba pribrať do konania znalca, a pojednávanie odročil na
neurčito.
Podľa právneho názoru ústavného súdu chronológia spisu naznačuje
neefektívnosť postupu súdu pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie vo veci.
Okresný súd v Dunajskej Strede opakovane vyžiadaval doklady, ktoré z hľadiska
konania nemožno považovať za zásadné, ale dokazovaciu činnosť nezameral na
skutočnosti, ktoré mohli preukázať odôvodnenosť potreby zmeny osoby starajúcej sa
o maloletú. Súd mal predovšetkým podrobne skúmať výchovné podmienky rodičov
a starej matky s cieľom zabezpečiť čo najlepšie záujmy maloletej a posúdiť, či došlo
k zásadnej zmene pomerov, v ktorých bolo rozhodnuté o zverení dieťaťa do výchovy
matke. V danom prípade to vyplýva zo všetkých okolností – matka zmenila nielen
miesto trvalého bydliska, ale aj krajinu pobytu, znova sa vydala, z čoho vyplynuli
zásadné zmeny aj života maloletej. Úlohou súdu bolo skúmať, ako sú zabezpečené
potreby maloletej, aj s ohľadom na skutočnosť, že ako trvalé bydlisko uvádzajú
Kanadu a prechodné v Slovenskej republike. Okresný súd v Dunajskej Strede jediným
úkonom nezisťoval pomery v Kanade a ani pri vypočutí účastníkov konania nepoložil
matke otázky o spôsobe ich života a podmienkach v Kanade. Zmienky o rodinných
pomeroch v Kanade vyplynuli iba z korešpondencie medzi matkou a dcérou
.
Súd taktiež nezabezpečil podanie znaleckého posudku pediatrom, resp. detským
psychiatrom, ktorý by sa vyjadril k potrebe zmeny osoby starajúcej sa o maloletú.
Správanie štátneho orgánu, ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah, sa obvykle
prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie účelu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však právne významné akékoľvek
správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu
môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak
činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých
práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol.
Činnosť Okresného súdu v Dunajskej Strede vo veci P 5/96 v prípade radu
úkonov mala povahu aktivít nesmerujúcich k odstráneniu právnej neistoty
ohľadne určenia osoby, ktorej zverí do výchovy.
Úkony súdu nesmerujúce k odstráneniu právnej neistoty vo veci P 5/96 neboli
jedinou formou správania Okresného súdu v Dunajskej Strede, ktorou sa porušilo
právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
Okresný súd uznesením z 21. 2. 1997 zamietol návrh otca na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje maloletej vycestovať do Kanady bez jeho
súhlasu.
Sudkyňa 6. 10. 1997 vyzvala , aby súdu oznámil, kedy
s dcérou vycestovali do Kanady. Listom dňa 24. 10. 1997
oznámil, že s dcérou odišli do Kanady 6. 5. 1997. Sudkyňa zaslala 27. 10.
1997 právnemu zástupcovi starej matky výzvu na oznámenie, či trvajú na vydaní
predbežného opatrenia vo veci, keďže matka aj s dcérou sa zdržiavajú v Kanade, a to
podľa tvrdení otca neurčitý čas.
Otec maloletej spolu so starou matkou
podali na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletej
do starostlivosti otca, resp. starej matky. Trval aj na pôvodne podanom návrhu
a chcel sa spolu so starou matkou pokúsiť o vydanie dcéry z Kanady. Stará matka
s podaným návrhom v plnom rozsahu súhlasila. Dňa 6. 2. 1998 požiadala o podanie
správy o stave konania vo veci prokuratúra.
Dňa 24. 2. 1998 súd vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bol
uložený zákaz matke vycestovať do Kanady, zákaz vycestovať do Kanady
a povinnosť matky odovzdať po návrate z Kanady na Slovensko pas. Vo zvyšku bol
návrh zamietnutý.
Uvedené predbežné opatrenie bolo súdom vydané v čase, keď sa matka spolu
s dcérou nachádzali v Kanade.
Podľa § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „O predbežnom opatrení
rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na
predbežné opatrenie.“
Na základe existencie reálnej obavy zo zmarenia účelu súdneho konania boli
podané dva návrhy na predbežné opatrenie na zabránenie takéhoto konania.
Prvé dňa 26. 8. 1996, rozhodnuté bolo o ňom až dňa 19. 12. 1996. Druhé dňa
23. 1. 1997, rozhodnuté dňa 21. 2. 1997, odvolanie dňa 10. 3. 1997 a rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave až dňa 28. 5. 1997.
Týmto konaním bola prekročená zákonom ustanovená lehota 30 dní. Ak súd
neurobí úkon v zákonom ustanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo
nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má
povahu porušenia práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Okresný súd v Dunajskej Strede odmietol argumentáciu
o zbytočných prieťahoch v konaní aj s odôvodnením sudkyne konajúcej vo veci, ktorá
uviedla, že bola opakovane práceneschopná (od 20. 8. 1998 do 26. 11. 1998 a potom
znovu od 21. 12. 1998 do 7. 1. 1999).
Právo určené čl. 48 ods. 2 ústavy sa zaručuje voči súdom ako štátnym orgánom
Slovenskej republiky. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého „je
povinnosťou súdu a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo
k neodôvodneným prieťahom v konaní“. V súlade s týmto právnym názorom rozhodol
o porušení práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nečinnosťou v konaní zapríčinenou
práceneschopnosťou sudcu (II. ÚS 48/96; II. ÚS 61/98). Ani v konaní vo veci P 5/96
nemožno namietnutú práceneschopnosť sudkyne konajúcej vo veci hodnotiť ako
okolnosť odôvodňujúcu, že súd dosiaľ neodstránil právnu neistotu predkladateľky
podnetu ohľadne určenia osoby, ktorej sa zverí do výchovy.
Krajský súd v Trnave 4. 9. 1998 vrátil spis vedený vo veci P 5/96 Okresnému
súdu v Dunajskej Strede. Tento orgán súdnej moci zabezpečil, aby uznesenie
Krajského súdu v Trnave bolo doručené dňa 18. 11. 1998. Odvtedy až do
ústneho pojednávania o podnete na ústavnom súde 21. apríla 1999
neurobil Okresný súd v Dunajskej Strede nijaký úkon na odstránenie právnej neistoty
predkladateľky podnetu. Čas, ktorý takto uplynul, predstavuje ďalších päť mesiacov.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti ústavný súd o podnete
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. apríla 1999
JUDr. Ján D r g o n e c
predseda senátu