Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/99

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 21. apríla 1999

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Drgonca a sudcov JUDr. Júliusa

Černáka a JUDr. Anny Danielčákovej vo veci podnetu , bytom

zastúpenej JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom,

Beckovská 42, Bratislava, na začatie konania o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.

o zverenie maloletej , , do výchovy

takto

rozhodol:

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

podľa v konaní pred Okresným súdom

v Dunajskej Strede vo veci sp. zn. o zverenie maloletej do

výchovy p o r u š e n é b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

21. decembra 1998 doručený podnet , , bytom Bratislava,

Bodrocká 8, zastúpenej JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, Bratislava, Beckovská

42, ktorým namietla porušenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov priznaného činnosťou

Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní o zverenie maloletej

, , do výchovy.

Ústavný súd Slovenskej republiky podnet na neverejnom

zasadnutí senátu 17. 3. 1999 bez prítomnosti navrhovateľky predbežne prerokoval

podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení a po

zistení, že predložený podnet spĺňa náležitosti predpísané § 20 ods. 3 citovaného

zákona, ho prijal na konanie.

Ústavný súd požiadal Okresný súd v Dunajskej Strede o predloženie spisu

vedeného pod sp. zn. a o vyjadrenie k podnetu .

Z predloženého spisu ústavný súd zistil skutkový stav veci .

podala na Okresný súd v Dunajskej Strede 2. 1. 1996 návrh na

začatie konania o zverenie maloletej , , do jej

výchovy. Návrh na Okresný súd v Dunajskej Strede podala na základe zistení, že

matka, ktorá má v súčasnosti s dcérou trvalé bydlisko v Kanade, sa o

primerane nestará, nie je náležite zabezpečená jej príprava na budúce povolanie a je

pod zlým výchovným vplyvom.

Dňa 31. 1. 1996 podal terajší manžel matky maloletej

žiadosť o osvojenie maloletej, následne ju však zobral späť. Súd konanie vo veci

osvojenia maloletej 28. 2. 1996 zastavil.

Dňa 14. 2. 1996 požiadal sudca konajúci vo veci o prešetrenie výchovného

prostredia v súvislosti s prípadným umiestnením maloletej do jej

výchovy. Šetrenie vykonal Obvodný úrad Bratislava 2, ktorý podmienky hodnotil ako

vhodné pre výchovu vnučky. Stará matka obýva sama 4-izbový zariadený byt a má

dostatočný príjem postačujúci aj pre výživu vnučky. Okrem informácie o príjme podal

zamestnávateľ starej matky aj krátke pracovné hodnotenie. Ďalšie šetrenie povesti

a správania starej matky súd nevykonával.

Opätovne 15. 2. 1996 podal návrh na osvojenie

. Išlo o totožný text návrhu ako v predchádzajúcom prípade, svoj návrh

spresnil tak, že má záujem o zrušiteľné osvojenie, a to vzhľadom na vek dieťaťa.

Prvé pojednávanie vo veci vytýčené na 28. 2. 1996 bolo odročené z dôvodu

práceneschopnosti matky.

Dňa 6. 3. 1996 vyžiadal sudca konajúci vo veci správu o matke a rodinných

a výchovných pomeroch z prechodného bydliska v Dolnom Štáli, kde sa matka

s maloletou zdržiavajú v čase pobytu v Slovenskej republike. Súd pomery v Kanade –

mieste trvalého bydliska – neprešetroval.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. 4. 1996, pričom matka maloletej

udelila plnú moc na zastupovanie v konaní svojmu manželovi

. Stará matka splnomocnila pre konanie JUDr. Renátu

Fardousovú.

Pojednávanie vo veci po vypočutí zúčastnených bolo odročené na 13. 5. 1996.

Počas pojednávania manželia spochybnili povesť starej matky

.

Dňa 22. 4. 1996 po prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila,

podala na súd návrh na vylúčenie sudcu Mgr. Rudolfa Novotného z konania vo veci

a žiadosť o pridelenie veci inému súdu.

Dňa 3. 5. 1996 oznámila súdu okolnosti zanedbania starostlivosti

o maloletú matkou a dohodu, že sa o vnučku trvale postará.

Matka maloletej dňa 9. 5. 1996 požiadala súd o prerušenie

všetkých konaní vo veci maloletej, lebo začali ich reštitučné konania, kvôli ktorým

prišli z Kanady. Podala sťažnosť na sudcu konajúceho vo veci Mgr. Rudolfa

Novotného, odvolanie voči návrhu pre jeho nekvalifikovanosť

a neopodstatnenosť, žiadala zrušiť výsluch jej osoby a zastaviť konanie, žiadala

o odročenie pojednávania, lebo sa chce dohodnúť o riešení s otcom dieťaťa

a psychológom.

Obvodný úrad Veľký Meder, v sídle ktorého má spolu so svojou

dcérou prechodné bydlisko, podal súdu 10. 5. 1996 správu, že

od 8. 1. 1996, odkedy sa matka s dcérou prisťahovali do obce, neboli zistené okolnosti,

ktoré by bránili matke vo výchove dcéry.

Tretie pojednávanie vo veci konané 13. 5. 1996 bolo odročené na neurčito.

V tomto čase umiestnila matka svoju dcéru v detskej psychiatrickej nemocnici.

Počas pobytu v nemocnici maloletú navštívil otec aj stará matka. Z tohto

pobytu pochádza komplexné hodnotenie maloletej, ktoré však matka opakovane

napadla.

V spise je založené predbežné opatrenie Obvodného úradu vo Veľkom Mederi

s (evidentne opravovaným) dátumom 31. 5. 1996 na umiestnenie maloletej do

starostlivosti starej matky po prepustení z psychiatrickej nemocnice. Ide

o rozhodnutie toho istého orgánu, ktorý pred tromi týždňami oznámil, že nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali umiestniť dieťa do starostlivosti inej osoby,

ako je matka. Dieťa z psychiatrickej starostlivosti však prevzala do svojej opatery

matka a odcestovala s ním do Kanady.

Všetci sudcovia Okresného súdu v Dunajskej Strede sa zhodne vyjadrili, že sa

necítia byť zaujatí vo veci. Spis bol 11. 6. 1996 predložený na rozhodnutie Krajskému

súdu v Bratislave, ktorý ho 11. 7. 1996 ako predčasne predložený vrátil späť.

So žiadosťou o pomoc pri riešení vzniknutej situácie sa na okresný súd obrátila

27. 6. 1996 stará matka . Dňa 3. 7. 1996 vstúpila do konania okresná

prokurátorka.

Súd 15. 7. 1996 zistil, že matka s dcérou opätovne odcestovala do Kanady,

napriek tomu jej do miesta prechodného bydliska opakovane doručoval výzvu na

oznámenie konkrétnej námietky, ktorou odôvodňuje zaujatosť celého súdu

v Dunajskej Strede (výzva bola odoslaná 6. 8. 1996 a 19. 8. 1996).

žiadala 26. 8. 1996 Okresný súd v Dunajskej Strede o vydanie

predbežného opatrenia na zverenie vnučky do jej starostlivosti a 20. 9. 1996

oznámila súdu dôkazy, ktoré odôvodňujú vydanie takéhoto rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Dunajskej

Strede nie sú vylúčení z konania vo veci.

Okresný súd v Dunajskej Strede vyžiadal 31. 10. 1996 a 5. 11. 1996 správy

potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktoré boli súdu doručené v priebehu mesiaca

november.

Maloletá 19. 11. 1996 napísala sudcovi list, že chce žiť so svojou

matkou.

podal osobne 25. 11. 1996 svoje vyjadrenie k veci, ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd vytýčil termín pojednávania na 28. 11.

1996 o 9.30 h.

Pojednávanie vytýčené na 28. 11. 1996 bolo odročené na 18. 12. 1996 s tým, že

súd vykoná ďalšie dokazovanie vo veci samej.

Bez predvolania sa dňa 5. 12. 1996 dostavila na súd matka maloletej

so svojím manželom, aby vypovedala vo veci, následne 10. 12. 1996 doviedla

na súd svoju dcéru aby bola vypočutá k veci.

Dňa 6. 12. 1996 stará matka navrhla vykonanie ďalších dôkazov

vo veci.

V poradí piate pojednávanie sa konalo 18. 12. 1996 a bolo odročené na 16. 1.

1997 s tým, že budú vykonané ďalšie dôkazy. Súd rozhodol, že vymenuje súdneho

znalca na vypracovanie znaleckého posudku o maloletej

Súd uznesením 19. 12. 1996 rozhodol o zamietnutí návrhu starej matky

na vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletej do jej výchovy.

Matka sa 10. 1. 1997 vyjadrila, že sa odmieta zúčastňovať

pojednávaní, lebo je presvedčená, že dochádza k trvalému porušovaniu jej ľudských

práv. Toho istého dňa podala na súd vyjadrenie označené ako „Memorandum“, 14. 1.

1997 požiadala súd o spojenie veci s konaním o pozbavenie rodičovských práv

, otca dieťaťa.

Okresný úrad v Dunajskej Strede podal 15. 1. 1997 súdu správu o rodinných

pomeroch.

Na pojednávaní 16. 1. 1997 bola konajúcim sudcom uložená poriadková pokuta

pre rušenie pojednávania a neprimerané správanie.

Do konania o zverenie maloletej do starostlivosti starej matky po

prvýkrát vstúpil otec maloletej keď 23. 1. 1997 podal návrh na vydanie

predbežného opatrenia na zákaz vycestovania maloletej s matkou do Kanady.

Navrhovateľka podala 23. 1. 1997 súdu návrh na vykonanie

ďalších dôkazov.

Súd uznesením z 30. 1. 1997 rozhodol o pribratí súdneho znalca do konania.

Dňa 31. 1. 1997 bolo súdu doručené odvolanie maloletej, ktoré podáva v Deň

ľudských práv, žiada, aby ich súd dodržiaval, odmieta podrobenie sa znaleckému

posudzovaniu, nesúhlasí so skúmaním duševného stavu. Podanie znaleckého posudku

odmietla znalkyňa, ktorú určil súd, a vrátila súdu kompletný spisový materiál dňa 13.

2. 1997.

Dňa 17. 2. 1997 vydal súd uznesenie o zamietnutí návrhu matky na zákaz

návštev otca a starej matky u maloletej z dôvodu, že maloletá sa opätovne

zdržiavala v Kanade. Toho istého dňa obdržal súd oznámenie Okresného úradu

v Dunajskej Strede, že rodinné pomery v prechodnom bydlisku a jej

dcéry neboli zistené, nakoľko pracovníci úradu neboli do domu vpustení.

V poradí siedme pojednávanie vo veci dňa 18. 2. 1997 bolo odročené na 6. 3.

1997.

Okresný súd uznesením z 21. 2. 1997 zamietol návrh otca na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje maloletej vycestovať do Kanady bez jeho

súhlasu. požiadala 24. 2. 1997 o pribratie svojho manžela za účastníka

konania a podala návrh na vylúčenie z konania.

Obecný úrad v Dolnom Štáli opätovne 4. 3. 1997 súdu oznámil, že nemá

vedomosti o rodinných pomeroch

Okresný úrad v Šali, kde má svoje trvalé bydlisko otec oznámil súdu

6. 3. 1997 pomery na strane otca.

Toho istého dňa súdu oznámila, že na zastupovanie v konaní

splnomocňuje JUDr. Romana Maťašovského, Bratislava.

Ôsme pojednávanie v poradí sa uskutočnilo 6. 3. 1997. Opätovne boli vypočutí

účastníci, matka sa na pojednávaní správala neprimerane, za čo jej bola uložená

poriadková pokuta. Súd rozhodol, že je potrebné pribrať do konania znalca

a pojednávanie odročil na neurčito.

podala 7. 3. 1997 odvolanie „Proti všetkým rozhodnutiam...“.

Otec maloletej podal 10. 3. 1997 odvolanie proti

rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci zákazu

vycestovania maloletej s matkou do Kanady. podal zároveň súdu

návrh na úpravu styku s dieťaťom a rodičovských práv.

navrhla súdu 20. 3. 1997 doplnenie dôkazov a 27. 3. 1997 zaslala

sudcovi Novotnému „Dôležitý oznam“. Navrhla zabezpečiť dôkazy o pomeroch starej

matky , jej vyšetrenie znalcom-psychiatrom a posudok o zdravotnom

stave.

po tretíkrát podal 27. 3. 1997 návrh na zrušiteľné osvojenie

maloletej

Maloletá sa 1. 4. 1997 pre súd vyjadrila, že si neželá stretnutie so

svojím otcom, že žije, študuje a lieči sa v Kanade, o čom predložila svoje doklady.

Okresný úrad Dunajská Streda k odvolaniu otca vo veci zamietnutia návrhu na

vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s dcérou uviedol, že za zásadné

považuje podanie znaleckého posudku pedopsychiatrom, na základe ktorého by bolo

možné rozhodnúť o riešení veci. K odvolaniu otca sa vyjadrila 30. 4. 1997 aj stará

matka , ktorá návrh otca podporila a označila ho za taký, ktorý zároveň

podporuje aj ňou podaný pôvodný návrh.

Okresný súd v Dunajskej Strede predložil 13. 5. 1997 spis na rozhodnutie

Krajskému súdu v Trnave. Tento spis 23. 6. 1997 (s dátumom 28. 5. 1997) bol

okresnému súdu vrátený s výzvou na odstránenie vád. List súdu ale súvisí s odvolaním

matky a to nebol dôvod, prečo ho okresný súd na súd krajský predkladal.

Dňa 23. 6. 1997 bolo doručené uznesenie z 28. 5. 1997 o odmietnutí odvolania

maloletej Súd zrušil uznesenie súdu I. stupňa z 21. 2. 1997 a vec vrátil na

ďalšie konanie.

Podľa vyjadrenia predsedníčky súdu, ktoré zaslala ústavnému súdu, došlo

k zmene konajúceho sudcu 1. 4. 1997. Stala sa ňou JUDr. Mária Kepessyová, ktorá

4. 7. 1997 zaslala výzvu na doplnenie odvolania matke . Výzva bola

opakovane doručovaná 5. 8. 1997.

Dňa 8. 8. 1997 prokurátorka požiadala o podanie správy o stave v konaní

o veci. Súdom bola správa podaná 8. 9. 1997. Toho istého dňa sa súd obrátil na

rodičov , aby mu podali správu, kde sa ich dcéra t. č. nachádza. Na

súd sa bez predvolania 15. 9. 1997 dostavil , otec , ktorý

sudkyni oznámil, že sa spolu so svojou dcérou a manželom

nachádza v Kanade a nie je mu známe, či sa ešte na Slovensko vráti. Ako dôkaz

o tvrdených skutočnostiach doložil list z 18. 7. 1997, ktorý dostal od svojej vnučky

z Kanady.

Konajúca sudkyňa 6. 10. 1997 vyzvala , aby súdu oznámil,

kedy s dcérou vycestovali do Kanady. Listom dňa 24. 10. 1997

oznámil, že sa tak stalo 6. 5. 1997. Sudkyňa zaslala 27. 10. 1997 právnemu

zástupcovi starej matky výzvu na oznámenie, či trvajú na vydaní predbežného

opatrenia vo veci, keďže matka aj s dcérou sa zdržiavajú v Kanade, a to podľa tvrdení

otca neurčitý čas. Právny zástupca starej matky súdu 31. 10. 1997

oznámil, že na podanom návrhu trvajú.

Informáciu o postupe v konaní o veci vyžiadala prokuratúra 13. 11. 1997,

správa bola podaná 4. 12. 1997. Dňa 28. 11. 1997 požiadala sudkyňa Obecný úrad

v Dolnom Štáli a oddelenie Policajného zboru vo Veľkom Mederi o oznámenie adresy

v Kanade, na ktorej sa zdržiava so svojou dcérou a manželom. Obecný

úrad súdu oznámil, že túto adresu nepozná. Obvodné oddelenie Policajného zboru vo

Veľkom Mederi listom 29. 1. 1998 súdu oznámilo, že sa so svojou dcérou

zdržiava na adrese:

Otec maloletej spolu so starou matkou

podali na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletej

do starostlivosti otca, resp. starej matky. Trval aj na pôvodne podanom návrhu

a chcel sa spolu so starou matkou pokúsiť o vydanie dcéry z Kanady. Stará matka

s podaným návrhom v plnom rozsahu súhlasila. Dňa 6. 2. 1998 požiadala o podanie

správy o stave konania vo veci prokuratúra.

Dňa 24. 2. 1998 súd vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým uložil

zákaz matke vycestovať do Kanady, zákaz vycestovať do Kanady, povinnosť

matky odovzdať po návrate z Kanady na Slovensko pas, vo zvyšku bol návrh

zamietnutý.

Uvedené predbežné opatrenie bolo súdom vydané v čase, keď sa matka spolu

s dcérou nachádzali v Kanade.

, manžel a zástupca (nachádzajúci sa na

území Slovenskej republiky), odmietol 12. 3. 1998 súdu oznámiť adresu pobytu

a jej dcéry v Kanade. Dňa 25. 3. 1998 podal súdu odvolanie proti rozhodnutiu.

Dňa 27. 3. 1998 bola sťažnosť adresovaná Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky postúpená na vybavenie Okresnému súdu v Dunajskej Strede. Krajský súd

v Trnave doručil 6. 4. 1998 Okresnému súdu v Dunajskej Strede vyhlásenie

.

Okresný súd v Dunajskej Strede v odpovedi na sťažnosť, ktorá mu bola

postúpená Najvyšším súdom Slovenskej republiky informoval

o uskutočnenom konaní vo veci. ako reakciu na tento list podala

odvolanie a dovolanie na Krajský súd v Trnave. V tomto podaní sa arogantne vyjadrila

o pracovníkoch Okresného súdu v Dunajskej Strede, právnych zástupcoch a podala

nezmyselné návrhy. Tzv. „Rozkazom“ sa 31. 3. 1998 domáhala na

okresnom súde predloženia rôznych dôkazov.

Proti uzneseniu z 24. 2. 1998 podali 6. 4. 1998 odvolanie

a stará matka , ktorí žiadali, aby súd vydal nové rozhodnutie podľa

pôvodného návrhu, ku ktorému pripojili doplnok, podľa ktorého má vydanie maloletej

z Kanady zabezpečiť zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Kanade.

Spis vo veci si dňa 8. 4. 1998 vyžiadal Krajský súd v Trnave. Okresnému súdu

boli dňa 9. 4. 1998 postúpené podania . Najvyšší súd Slovenskej republiky

postúpil Okresnému súdu v Dunajskej Strede ďalšie podania označené

ako Dovolanie k rozhodnutiam a a doplnenie podania, ku

ktorému bolo pripojené vyhlásenie , že si neželá vrátiť sa na Slovensko.

Toho istého dňa zaslala súdu v Dunajskej Strede faxy týkajúce sa

prejednávanej veci. Okresný súd informoval o prípadoch, v ktorých je

možné podať dovolanie.

Dňa 4. 6. 1998 zaslali otec a stará matka vyjadrenie

k odvolaniu o predbežnom opatrení.

Dňa 3. 6. 1998 a 4. 6. 1998 boli súdu doručené vyjadrenia , ktoré

zaslala rôznym inštitúciám na území Slovenskej republiky, a ktoré obsahovali rôzne

urážky a obvinenia týkajúce sa činnosti súdu i iných orgánov Slovenskej republiky.

Okresný súd postúpil spis na rozhodnutie 8. 7. 1998 Krajskému súdu v Trnave.

Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením -538, ktoré bolo

doručené okresnému súdu 4. 9. 1998. Súd zamietol uznesenie súdu v časti týkajúcej sa

zákazu vycestovania matky s dieťaťom do zahraničia a v ostatnej časti uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil.

navrhla 28. 10. 1998 súdu vykonať ďalšie dôkazy vo veci. Podanie

obsahovalo mnoho informácií, invektív na predstaviteľov Slovenskej republiky,

právneho zástupcu navrhovateľov vo veci i ďalšie údaje s vecou nesúvisiace.

10. 12. 1998 oznámila súdu, že odvoláva plnú moc udelenú

svojmu manželovi na zastupovanie v konaní o maloletej

V období od 4. 9. 1998 do dátumu predloženia podnetu na ústavný súd neurobil

súd vo veci žiadne úkony okrem doručenia rozhodnutí krajského súdu účastníkom

konania.

Ústavný súd požiadal Okresný súd v Dunajskej Strede aj o vyjadrenie

k podnetu .

Sudkyňa konajúca vo veci podala k podnetu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla:

„Nesúhlasím s tvrdeniami uvedenými v podaní starej matky malol. dieťaťa

v právnej veci starostlivosti o malol. . Spis mi bol

pridelený po sudcovi Mgr. Rudolfovi Novotnom. Vo veci som doteraz konala plynule

podľa mojich vedomostí a podľa najlepšieho svedomia a vedomia. Práve účastníci

konania, najmä matka malol. dieťaťa a jej manžel svojimi prípismi označené ako

odvolanie, dovolanie a podobne, sťažili plynulosť súdneho konania. V týchto svojich

podaniach osočovali nielen sudcov Okresného súdu v Dunajskej Strede, ale i sudcov

Krajského súdu v Trnave.

Ja som od 1. 8. 1998 do 24. 8. 1998 čerpala riadnu dovolenku. Medzičasom

som ochorela dňa 19. a 20. 8. 1998 som bola hospitalizovaná v NsP v Dunajskej

Strede. Po hospitalizácii som bola až do 26. 11. 1998 dlhodobo práceneschopná. Ako

to vyplýva z obsahu spisu, Krajský súd v Trnave o predbežnom opatrení rozhodol

uznesením zo dňa 26. 8. 1998 počas mojej neprítomnosti v práci. Spis bol vrátený

I. stupňovému súdu dňa 4. 9. 1998 počas mojej práceneschopnosti. Úpravou zo dňa

11. 11. 1998 za trvania práceneschopnosti som dala pokyn na doručenie uznesenia

Krajského súdu v Trnave účastníkom konania. Právnemu zástupcovi starej matky

uznesenie bolo doručené dňa 18. 11. 1998. V mesiaci december od 21. 12. 1998 až do

7. 1. 1999 som bola opäť práceneschopná. Ako to vyplýva z uznesenia odvolacieho

súdu, predmetnú vec treba ďalej riešiť v zmysle zmluvy medzi Republikou

Československou a Spojeným Kráľovstvom Veľkej Británie a Írska o právnej pomoci

vo veciach občiansko-právnych. Po mojom návrate do práce vzhľadom na zložitosť

predmetného prípadu som doposiaľ vypracovala len koncepty dožiadania do Kanady

v súlade zmluvy publikovanej ako vyhláška č. 70/26 podľa článku 7 a 8. Vzhľadom na

tieto skutočnosti som toho názoru, že podanie starej matky je

neopodstatnené, nakoľko vo veci sa plynule koná bez vážnejších prieťahov.“

Následne 4. 3. 1999 sa k veci vyjadrila aj predsedníčka Okresného súdu

v Dunajskej Strede, ktorá uviedla: „Návrh na zverenie malol. do

výchovy starej matky napadol na okresný súd dňa 8. 1. 1996. Vec bola

pridelená sudcovi Mgr. Rudolfovi Novotnému, ktorý vo veci konal bez prieťahov až

do 31. 3. 1997, nakoľko vtedy bol ako sudca prevedený na trestný úsek OS v Dun.

Strede.

Vec dňa 1. 4. 1997 bola pridelená sudkyni JUDr. Márii Képesyovej , ktorá

napriek sťaženým podmienkam (maloletá spolu so svojou matkou sa zdržiavajú

v zahraničí – v Kanade) ako postupovala bez prieťahov, robila vo veci potrebné

úkony, rozhodla o predbežnom opatrení, proti ktorému uzneseniu bolo podané

odvolanie. Krajský súd v Trnave o odvolaní rozhodol dňa 26. 8. 1998 a spis na OS

v Dun. Strede bol vrátený dňa 4. 9. 1998 vtedy konajúca sudkyňa bola

práceneschopná, preto úpravu na doručenie uznesenia KS v Trnave dala až po nástupe

z PN dňa 11. 11. 1998. Po vrátení spisu z ÚS SR konajúca sudkyňa vo veci pokračuje

v zmysle uznesenia KS v Trnave.

Vo veci o pôvodnom návrhu o zverenie malol.

do jej výchovy doteraz rozhodnuté nebolo čo podľa obsahu spisu je

spôsobené konaním účastníkov matky maloletej, ktorá konanie súdu sťažuje svojimi

sťažnosťami a rôznymi podaniami, ako aj konaním starej matky malol. a nie prieťahmi

spôsobenými postupom súdu.“

Ústavný súd uskutočnil verejné pojednávanie vo veci 21. apríla 1999.

Predsedníčka Okresného súdu v Dunajskej Strede Anna Móroczová

ospravedlnila listom z 15. 4. 1999 Spr. 1502/99 svoju neúčasť na pojednávaní

z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Pojednávanie sa uskutočnilo za účasti JUDr.

Igora Gažíka, právneho zástupcu predkladateľky podnetu, ktorý počas pojednávania

rozšíril uplatnenú námietku porušenia aj o porušenie Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd rozšírenie námietok uznesením

odmietol.

II.

Ústavný súd opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní

o každom podnete pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu ochranu), ako aj práva na

spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal spôsobom ustanoveným

v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich

ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (; ).

Podľa o súdoch a sudcoch vo veci prieťahov

v konaní možno podať sťažnosť na orgány štátnej správy súdov. Podrobnosti

o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní

odkazuje na osobitné zákony. Podávanie sťažností, postup pri vybavovaní sťažností

a vybavovanie sťažností upravuje tretia časť o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ().

Okolnosti, za ktorých namietla porušenie svojho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sú netypické. Namietnuté porušenie

práva sa mohlo udiať neúčelnou činnosťou všeobecného súdu. Sťažnosť na postup

súdu podľa z dôvodu prieťahov v konaní možno

v okolnostiach prípadu pokladať za prostriedok s nižšou mierou

pravdepodobnosti odstránenia protiprávneho stavu, než akú má sťažnosť vtedy, keď je

súd nečinný. Napriek tomu tento právny prostriedok uplatnila. Dňa 20. 1.

1998 podala predsedovi Okresného súdu v Dunajskej Strede sťažnosť na prieťahy

v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. . Predseda Okresného súdu v Dunajskej

Strede sťažovateľke oznámil, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú, pretože

sudkyňa vo veci plynule koná. Svoju nespokojnosť s vybavením sťažnosti oznámila

sťažovateľka predsedovi Krajského súdu v Trnave. Predseda súdu listom Spr. 5015/98

zo 6. 5. 1998 oznámil, že nezistil žiadne skutočnosti nesvedčujúce

tvrdeniu o nedostatočnom vybavení sťažnosti. Príležitosť odstrániť protiprávny stav

zapríčinený namietnutým porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov orgány všeobecného súdnictva nevyužili. Predkladateľka podnetu

opodstatnene namietla porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov na ústavnom súde.

nezaručuje osobám právo na konanie bez

akýchkoľvek prieťahov. Oprávnená osoba má zaručené právo na taký postup štátneho

orgánu, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd v konaní o podnete

namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vždy

skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadne svojich práv ()

Pri hodnotení, či v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom

v Dunajskej Strede došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd tak ako vždy v konaní

o namietnutom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vzal do

úvahy tri základné kritériá, ktorými sú správanie účastníka konania, povaha veci,

o ktorej súd rozhoduje, a spôsob, akým súd o veci rozhoduje (správanie súdu).

Správanie účastníka konania môže súd zbaviť zodpovednosti za prieťahy

v konaní, len ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu konania.

Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu sudcu nie je

okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý postup

sudcu. Okrem toho prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu účastníka

konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka konania sa

rozhoduje dlhšie, ako je primerané podľa povahy veci, ak ide o zbytočný prieťah

zapríčinený nečinnosťou súdu.

Postup v konaní spomalilo uplatnenie práv účastníkov konania

a vedľajších účastníkov konania. podal 31. januára 1996

žiadosť o osvojenie maloletej . Následne ho vzal späť. Návrh na

zrušiteľné osvojenie menovanej podal opätovne 15. februára 1996. Manželia

požiadali 9. mája 1996 súd o prerušenie všetkých konaní vo veci

maloletej z dôvodu, že sa začali reštitučné konania, kvôli ktorým prišli do Slovenskej

republiky z Kanady. požiadala 24. februára 1997 o pribratie svojho

manžela za účastníka konania a podala návrh na vylúčenie z konania,

7. marca 1997 podala „Odvolanie proti všetkým rozhodnutiam súdu“. Návrh

možno hodnotiť ako zmätený. Jej manžel je účastníkom

konania od samého začiatku, pretože podal návrh na osvojenie

a po celé konanie má udelené plnomocenstvo na zastupovanie . Konanie

o zverení dieťaťa do výchovy sa začalo na návrh , a preto návrhu

na vylúčenie z konania súd nemohol vyhovieť.

Správanie účastníkov konania vo veci ústavný súd hodnotil ako

správanie, ktoré spomalilo postup okresného súdu, ale toto správanie nemožno

hodnotiť ako správanie, ktoré bolo výlučnou príčinou, kvôli ktorej Okresný súd

v Dunajskej Strede neodstránil právnu neistotou ohľadne určenia osoby, ktorej sa

maloletá zverí do výchovy.

Druhým kritériom pre rozhodnutie o tom, či právo osoby na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov bolo porušené, je povaha veci, o ktorej sa rozhoduje.

V rámci preskúmavania tohto kritéria ústavný súd prihliada na povahu práv, ktoré sú

predmetom konania, a na zložitosť veci.

Pri hodnotení povahy práv, ktoré sú predmetom konania, ústavný súd

zohľadňuje judikatúru štrasburských orgánov, ktorá o. i. potvrdzuje, že v špecifických

prípadoch pri posudzovaní doby konania pred súdnymi orgánmi treba brať do úvahy

nielen celkovú zložitosť prípadu, postup účastníka súdneho konania a postup

príslušného súdu, ale tiež samotný predmet konania, t. j. čo je pre účastníka konania

v tomto konaní v stávke - „at stake“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „Súd“) z 31. marca 1987, X. v. France, rozsudok Súdu z 20. marca 1989,

Bock v. Germany, rozsudok Súdu z 31. marca 1992, X. v. France, rozsudok Súdu

z 26. apríla 1994, Vallée v. France, rozsudok Súdu z 8. februára 1996, A. and others

v. Denmark a i.). Medzi tie veci, u ktorých sa pri posudzovaní dĺžky konania

zohľadňuje aj predmet konania, judikatúra štrasburských orgánov zaradila aj vzájomné

vzťahy medzi rodičmi a deťmi, takže konaniu o nich majú príslušné súdne orgány

venovať „mimoriadnu starostlivosť, nakoľko akékoľvek procesné omeškanie v takejto

veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (rozsudok

Súdu z 8. júla 1987, H. v. United Kingdom, para. 85).

Osobitnú povahu vzťahov medzi rodičmi a deťmi a pri výchove detí v kontexte

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uznal aj ústavný súd, keď vo

veci sp. zn. uviedol: „Výchovné pôsobenie matky je... nezastupiteľné a

neodôvodnené zotrvávanie vo výchovnom zariadení môže výrazným spôsobom

zasiahnuť do života mladého človeka“. Podobne vo veci ústavný súd

rozhodol o zbytočných prieťahoch v konaní o výchove maloletého dieťaťa odlúčeného

od matky. V okolnostiach konania o podnete ústavný súd zistil, že aj

predmetom konania vo veci je zverenie maloletého dieťaťa do výchovy.

Povahu práv, o ktorých má Okresný súd v Dunajskej Strede rozhodnúť, tento orgán

nevzal náležite do úvahy. Ako dôvod sudkyňa konajúca vo veci uviedla, že vzhľadom

na zložitosť prípadu po svojom návrate do práce v januári 1999 „doposiaľ vypracovala

len koncepty dožiadania do Kanady“.

Zložitosť veci nemožno predpokladať. Zložitosť veci zbavuje súd

zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí

úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci. Základnými kritériami pre

hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná

pre rozhodnutie o veci ().

Právna neistota v konaní pred okresným súdom spočívala v určení osoby, ktorá

sa bude o dieťa starať. Vychádzajúc z okolností prípadu treba vec považovať za zložitú

skôr skutkovo ako právne. Prameňom práva významným pre rozhodnutie o veci je

Zákon o rodine. Do úvahy prichádza aj úprava právnych vzťahov medzi štátnymi

orgánmi Slovenskej republiky a Kanadou, a to dvojstranná Zmluva medzi Republikou

československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska o právnej pomoci

vo veciach občianskych a obchodných v znení a doplnení zo dňa 15. februára 1935 na

vykonávanie dôkazov v civilných veciach akéhokoľvek druhu, rovnako aj na

doručovanie písomností. Pokiaľ je predmetom dožiadania len doručenie písomností, je

možné použiť aj Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine

v občianskych a obchodných veciach (vyhl. č. ). Táto okolnosť môže mať

za následok zdĺhavosť konania. Ústavný súd už v predchádzajúcom konaní uviedol, že

zdĺhavosť postupu v konaní nezbavuje sudcu zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak

nečinnosťou, nesprávnou organizáciou svojej práce alebo inými nedostatkami vo

svojej činnosti prispeje k tomu, že konanie o práve občana trvá dlho ().

Vec o zverenie dieťaťa do výchovy bola JUDr. Képessyovej

pridelená 1. 4. 1997. V tomto čase už s dcérou mali trvalé bydlisko

v Kanade. Rozhodnutie vo veci si vyžadovalo poskytnutie právnej pomoci Kanadou,

o ktorú mala sudkyňa požiadať bezprostredne po tom, čo sa so spisovým materiálom

a uskutočneným konaním vo veci oboznámila. Dr. Képessyová však vo svojom

stanovisku z 27. 1. 1999 pre ústavný súd uviedla, že potreba vec riešiť v zmysle

zmluvy medzi Republikou Československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie

a Írska o právnej pomoci vo veciach občianskoprávnych vyplynula z odvolacieho

spisu, ale keďže bola dlhodobo práceneschopná, po návrate do práce vzhľadom na

zložitosť predmetného prípadu vypracovala len koncepty dožiadania do Kanady.

V spisovom materiáli , ktorý bol predložený ústavnému súdu, sa však uvádzané

koncepty nenachádzali.

Námietka zložitosti veci v konaní podľa názoru ústavného súdu nemá

opodstatnenie. Spor o zverenie dieťaťa do výchovy pred Okresným súdom

v Dunajskej Strede sa vedie medzi účastníkmi, z ktorých niektorí žijú v Kanade.

Vykonávanie časti procesných úkonov by sa mohlo uskutočňovať v súčinnosti

s orgánmi cudzieho štátu, pretože bez poznatkov z Kanady nemôže súd zistiť, ako sa

starajú o maloletú . Ústavný súd v konaní

o podnete však zistil, že v spise Okresného súdu v Dunajskej Strede

nič nenaznačuje, že príčinou, kvôli ktorej vo veci dosiaľ nerozhodol, je

vyčkávanie na poskytnutie právnej pomoci z Kanady. O takú pomoc sa totiž Okresný

súd v Dunajskej Strede neuchádzal. Okrem toho potrebu právnej pomoci v Kanade súd

sám vyvolal, keď včas neuložil predbežné opatrenie ukladajúce zákaz vycestovať do

Kanady a .

Potrebou právnej pomoci kanadských orgánov nemožno odôvodniť zložitosť

konania o zverení do výchovy ani skutočnosť, že Okresný súd

v Dunajskej Strede v danej veci nerozhodol. V dôsledku tohto zistenia ústavný súd

preskúmal správanie Okresného súdu v Dunajskej Strede, aby zistil, či namietnuté

porušenie naozaj zapríčinil tento štátny orgán a osoby pôsobiace

v jeho mene.

Podľa : „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade

s touto .“ Táto zásada sa vzťahuje na uplatňovanie práva v Slovenskej

republike. V súlade s ňou musia uplatňovať právo všetky štátne orgány. Nezávislosť

súdu aj sudcu zaručená a sa týka len takého

postupu, ktorý sa deje v rámci a zákonov. Postup súdu a sudcu v okolnostiach

konania o podnete určujú ustanovenia .

Podľa § 100 ods. 1 tohto predpisu: „ Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie

pôsobilo výchovne.“

„Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah

spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.“ (§ 101 ods. 2)

Podľa § 114 ods. 1: „Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo

možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.“

Podľa § 119 ods. 1 prvá veta: „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.“

Okresný súd v Dunajskej Strede vo veci uskutočnil osem pojednávaní

a vykonal rad ďalších úkonov.

Prvé pojednávanie vo veci vytýčené na 28. 2. 1996 bolo odročené z dôvodu

práceneschopnosti matky.

Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. 4. 1996 a po vypočutí

zúčastnených bolo odročené na 13. 5. 1996.

Tretie pojednávanie vo veci konané 13. 5. 1996 bolo odročené na neurčito.

Pojednávanie vytýčené na 28. 11. 1996 bolo odročené na 18. 12. 1996 s tým, že

súd vykoná ďalšie dokazovanie vo veci samej.

V poradí piate pojednávanie sa konalo 18. 12. 1996 a bolo odročené na 16. 1.

1997 s tým, že budú vykonané ďalšie dôkazy. Aj toto pojednávanie bolo odročené na

neurčito pre potreby vykonať ďalšie dokazovanie. Súd rozhodol, že vymenuje súdneho

znalca na vypracovanie znaleckého posudku o maloletej

Súd uznesením 19. 12. 1996 rozhodol o zamietnutí návrhu starej matky

na vydanie predbežného opatrenia na zverenie maloletej do jej výchovy.

Na pojednávaní 16. 1. 1997 bola konajúcim sudcom uložená poriadková pokuta

pre rušenie pojednávania a neprimerané správanie.

Súd uznesením z 30. 1. 1997 rozhodol o pribratí súdneho znalca do konania.

V poradí siedme pojednávanie vo veci dňa 18. 2. 1997 bolo odročené na 6. 3.

1997.

Ôsme pojednávanie sa uskutočnilo 6. 3. 1997. Opätovne boli vypočutí účastníci.

Matka sa na pojednávaní správala neprimerane, za čo jej bola uložená poriadková

pokuta. Súd rozhodol, že treba pribrať do konania znalca, a pojednávanie odročil na

neurčito.

Podľa právneho názoru ústavného súdu chronológia spisu naznačuje

neefektívnosť postupu súdu pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie vo veci.

Okresný súd v Dunajskej Strede opakovane vyžiadaval doklady, ktoré z hľadiska

konania nemožno považovať za zásadné, ale dokazovaciu činnosť nezameral na

skutočnosti, ktoré mohli preukázať odôvodnenosť potreby zmeny osoby starajúcej sa

o maloletú. Súd mal predovšetkým podrobne skúmať výchovné podmienky rodičov

a starej matky s cieľom zabezpečiť čo najlepšie záujmy maloletej a posúdiť, či došlo

k zásadnej zmene pomerov, v ktorých bolo rozhodnuté o zverení dieťaťa do výchovy

matke. V danom prípade to vyplýva zo všetkých okolností – matka zmenila nielen

miesto trvalého bydliska, ale aj krajinu pobytu, znova sa vydala, z čoho vyplynuli

zásadné zmeny aj života maloletej. Úlohou súdu bolo skúmať, ako sú zabezpečené

potreby maloletej, aj s ohľadom na skutočnosť, že ako trvalé bydlisko uvádzajú

Kanadu a prechodné v Slovenskej republike. Okresný súd v Dunajskej Strede jediným

úkonom nezisťoval pomery v Kanade a ani pri vypočutí účastníkov konania nepoložil

matke otázky o spôsobe ich života a podmienkach v Kanade. Zmienky o rodinných

pomeroch v Kanade vyplynuli iba z korešpondencie medzi matkou a dcérou

.

Súd taktiež nezabezpečil podanie znaleckého posudku pediatrom, resp. detským

psychiatrom, ktorý by sa vyjadril k potrebe zmeny osoby starajúcej sa o maloletú.

Správanie štátneho orgánu, ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah, sa obvykle

prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie účelu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však právne významné akékoľvek

správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva podľa , ak

činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých

práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol.

Činnosť Okresného súdu v Dunajskej Strede vo veci v prípade radu

úkonov mala povahu aktivít nesmerujúcich k odstráneniu právnej neistoty

ohľadne určenia osoby, ktorej zverí do výchovy.

Úkony súdu nesmerujúce k odstráneniu právnej neistoty vo veci neboli

jedinou formou správania Okresného súdu v Dunajskej Strede, ktorou sa porušilo

právo zaručené .

Okresný súd uznesením z 21. 2. 1997 zamietol návrh otca na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje maloletej vycestovať do Kanady bez jeho

súhlasu.

Sudkyňa 6. 10. 1997 vyzvala , aby súdu oznámil, kedy

s dcérou vycestovali do Kanady. Listom dňa 24. 10. 1997

oznámil, že s dcérou odišli do Kanady 6. 5. 1997. Sudkyňa zaslala 27. 10.

1997 právnemu zástupcovi starej matky výzvu na oznámenie, či trvajú na vydaní

predbežného opatrenia vo veci, keďže matka aj s dcérou sa zdržiavajú v Kanade, a to

podľa tvrdení otca neurčitý čas.

Otec maloletej spolu so starou matkou

podali na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletej

do starostlivosti otca, resp. starej matky. Trval aj na pôvodne podanom návrhu

a chcel sa spolu so starou matkou pokúsiť o vydanie dcéry z Kanady. Stará matka

s podaným návrhom v plnom rozsahu súhlasila. Dňa 6. 2. 1998 požiadala o podanie

správy o stave konania vo veci prokuratúra.

Dňa 24. 2. 1998 súd vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bol

uložený zákaz matke vycestovať do Kanady, zákaz vycestovať do Kanady

a povinnosť matky odovzdať po návrate z Kanady na Slovensko pas. Vo zvyšku bol

návrh zamietnutý.

Uvedené predbežné opatrenie bolo súdom vydané v čase, keď sa matka spolu

s dcérou nachádzali v Kanade.

Podľa : „O predbežnom opatrení

rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od podania návrhu na

predbežné opatrenie.“

Na základe existencie reálnej obavy zo zmarenia účelu súdneho konania boli

podané dva návrhy na predbežné opatrenie na zabránenie takéhoto konania.

Prvé dňa 26. 8. 1996, rozhodnuté bolo o ňom až dňa 19. 12. 1996. Druhé dňa

23. 1. 1997, rozhodnuté dňa 21. 2. 1997, odvolanie dňa 10. 3. 1997 a rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave až dňa 28. 5. 1997.

Týmto konaním bola prekročená zákonom ustanovená lehota 30 dní. Ak súd

neurobí úkon v zákonom ustanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo

nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má

povahu porušenia práva zaručeného .

Okresný súd v Dunajskej Strede odmietol argumentáciu

o zbytočných prieťahoch v konaní aj s odôvodnením sudkyne konajúcej vo veci, ktorá

uviedla, že bola opakovane práceneschopná (od 20. 8. 1998 do 26. 11. 1998 a potom

znovu od 21. 12. 1998 do 7. 1. 1999).

Právo určené sa zaručuje voči súdom ako štátnym orgánom

Slovenskej republiky. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého „je

povinnosťou súdu a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo

k neodôvodneným prieťahom v konaní“. V súlade s týmto právnym názorom rozhodol

o porušení práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nečinnosťou v konaní zapríčinenou

práceneschopnosťou sudcu (; ). Ani v konaní vo veci

nemožno namietnutú práceneschopnosť sudkyne konajúcej vo veci hodnotiť ako

okolnosť odôvodňujúcu, že súd dosiaľ neodstránil právnu neistotu predkladateľky

podnetu ohľadne určenia osoby, ktorej sa zverí do výchovy.

Krajský súd v Trnave 4. 9. 1998 vrátil spis vedený vo veci Okresnému

súdu v Dunajskej Strede. Tento orgán súdnej moci zabezpečil, aby uznesenie

Krajského súdu v Trnave bolo doručené dňa 18. 11. 1998. Odvtedy až do

ústneho pojednávania o podnete na ústavnom súde 21. apríla 1999

neurobil Okresný súd v Dunajskej Strede nijaký úkon na odstránenie právnej neistoty

predkladateľky podnetu. Čas, ktorý takto uplynul, predstavuje ďalších päť mesiacov.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti ústavný súd o podnete

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu