Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 329/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária ABELOVSKÝ – PETRUŇO, s.r.o., Tehelná 189, Zvolen, proti postupu Okresného súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Zvolen p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré mu j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Zvolen j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 9. júna 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na rodinný a súkromný život podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaniach označených v záhlaví. Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Návrhom doručeným okresnému súdu 12. apríla 2024 a vedeným okresným súdom pod sp. zn. sa sťažovateľ (v pozícii oprávneného) domáhal proti matke svojej maloletej dcéry (v pozícii povinnej) výkonu rozhodnutia, a to rozsudku okresného súdu sp. zn. z 19. júna 2023, ktorým bol upravený styk sťažovateľa s maloletou dcérou.

3. V priebehu napadnutého konania došlo k zmene súdneho rozhodnutia upravujúceho dočasný styk sťažovateľa s maloletou, a to uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. mája 2024 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorého výrok I bol následne zmenený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24. júna 2024. Uvedené skutočnosti boli sťažovateľom oznámené okresnému súdu 15. augusta 2024 a v tejto súvislosti pristúpil sťažovateľ aj k zmene návrhu na výkon rozhodnutia.

4. Okresný súd medzičasom uznesením z 5. júna 2024 preniesol príslušnosť vo veci sťažovateľa na Mestský súd Bratislava II, ktorý s tým nesúhlasil. Odvolací súd uznesením z 27. augusta 2024 vyhodnotil nesúhlas mestského súdu s prenesením príslušnosti ako dôvodný. Skutočnosť, že sa matka s maloletou presťahovala do Bratislavy a oznámila to sťažovateľovi elektronicky, neznamená, že došlo k zákonnej zmene bydliska maloletej, keďže k tejto zmene je potrebný aj jednoznačne prejavený súhlas sťažovateľa (otca), k čomu v uvedenom prípade nedošlo. Spis sa na odvolacom súde nachádzal od 26. augusta 2024 do 11. septembra 2024 (dva a pol týždňa). Mestský súd spis okresného súdu, ktorý mu bol postúpený 19. júna 2024, vrátil okresnému súdu ako miestne príslušnému 18. septembra 2024 (tri mesiace).

5. Po vrátení veci okresnému súdu 18. septembra 2024 mu bola pridelená sp. zn. . Okresný súd uznesením z 11. marca 2025 nariadil výkon rozhodnutia vo veci maloletej, proti čomu podala matka maloletej (povinná) 3. apríla 2025 odvolanie, spis bol súdu druhej inštancie predložený 16. mája 2025. Krajský súd uznesením z 27. júna 2025 (sp. zn. ) uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces. Absentoval riadne zistený podklad vyplývajúci z nevykonaného dokazovania za súčasného porušenia povinnosti vykonať

pojednávanie, ktorého dôsledkom bolo nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. júla 2025.

6. Riadiac sa názorom vysloveným odvolacím súdom, určil mestský súd 21. augusta 2025 termín pojednávania na 29. september 2025. Z dôvodov na strane sudkyne bol tento termín zmenený na 24. október 2025. Pojednávanie sa uskutočnilo a na účely vykonania dokazovania bolo odročené na 26. november 2025. Z dôvodov na strane sudkyne bolo uvedené pojednávanie zrušené a určený nový termín na 14. január 2026.

7. V ďalšom priebehu napadnutého konania došlo k ďalšej zmene súdneho rozhodnutia upravujúceho styk sťažovateľa s maloletou, a to rozsudkom okresného súdu z 27. júna 2025 (sp. zn. ) v spojení s rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2025 (sp. zn. ).

8. Na uvedené skutočnosti reflektoval sťažovateľ ďalšou zmenou návrhu na výkon rozhodnutia doručenou okresnému súdu 6. januára 2026.

9. Okresný súd uznesením z 8. januára 2026 opäť preniesol príslušnosť vo veci na mestský súd (z uvedeného dôvodu aj zrušil pojednávanie určené na 14. január 2026) a odvolací súd uznesením z 31. marca 2026 opakovane vyhodnotil nesúhlas mestského súdu s prenesením príslušnosti ako dôvodný. Za situácie, keď konanie prebieha pred okresným súdom by prenesenie príslušnosti viedlo skôr k predĺženiu konania než k jeho zrýchleniu. Okresný súd neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že prenesenie príslušnosti by v danom štádiu konania viedlo k rýchlejšiemu, efektívnejšiemu alebo kvalitnejšiemu rozhodnutiu vo veci. Jeho odôvodnenie zostalo v rovine všeobecných tvrdení viazaných na miesto bydliska maloletej bez preukázania reálneho prínosu takéhoto postupu pre maloletú. Mestský súd spis okresného súdu, ktorý mu bol postúpený 20. januára 2026, vrátil okresnému súdu ako miestne príslušnému 18. mája 2026.

10. Okresný súd aktuálne pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia vo veci sťažovateľa pod sp. zn. . Dňa 22. júna 2026 určil termín ďalšieho pojednávania na 19. august 2026.

II. Argumentácia sťažovateľa

11. Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd v namietanom súdnom konaní spôsobuje prieťahy, resp. jeho kroky sú vzhľadom na charakter súdneho konania neefektívne. Od doručenia návrhu okresnému súdu 12. apríla 2024 po dobu viac ako 24 mesiacov trvania súdneho konania okresný súd vykonal len tri relevantné procesné úkony, ktoré však aj tak v konečnom dôsledku nepriniesli, a to najmä z dôvodu správania matky maloletej, žiadny (želaný) efekt.

12. Prvým procesným úkonom zo strany okresného súdu bola výzva z 24. apríla 2024, ktorou vyzval povinnú, aby sa podrobila súdnemu rozhodnutiu, aby dodržiavala súdom upravený styk v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím a aby sťažovateľovi poskytovala informácie o maloletej. Sťažovateľ písomným podaním doručeným súdu 31. mája 2024 oznámil, že povinná odo dňa vydania tejto výzvy naďalej nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie.

13. Napriek tomu, že okresný súd považoval zo strany sťažovateľa v pozícii oprávneného za oznámené a preukázané, že výzva súdu nepriniesla očakávaný výsledok, pristúpil k ďalšiemu procesnému úkonu až po uplynutí 11 mesiacov od vydania výzvy, keď 11. marca 2025 vydal

rozhodnutie, ktorým nariadil výkon rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie bolo však následne uznesením krajského súdu z 27. júna 2025 zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom dôvodom zrušenia rozhodnutia bola procesná chyba okresného súdu spočívajúca v nenariadení pojednávania vo vykonávacom konaní, čo je obligatórnou zložkou tohto typu súdneho konania.

14. V nadväznosti na pokyn odvolacieho súdu okresný súd nariadil v namietanom súdnom konaní pojednávanie, ktoré sa však uskutočnilo až 24. októbra 2025, tzn. po uplynutí 4 mesiacov od vydania odvolacieho rozhodnutia. Povinná sa pojednávania osobne nezúčastnila. Pojednávanie bolo odročené na 26. november 2025, tento termín bol však okresným súdom zrušený, a to z dôvodu prenesenia miestnej príslušnosti, čo sa však ukázalo ako postup nesprávny a nezákonný.

15. Vychádzajúc z opísaného priebehu namietaného súdneho konania, sťažovateľ uzatvára, že okresný súd povinnosti týkajúce sa vykonávacieho konania dôsledne nerešpektoval, pričom jeho postup možno vyhodnotiť ako zdĺhavý a neefektívny, ktorý nesmeruje sústredene k urýchlenému rozhodnutiu vo veci a odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Ani po uplynutí viac ako 24 mesiacov od podania návrhu sťažovateľa okresný súd nepristúpil k výkonu rozhodnutia a ani nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k tomu, aby sa matka maloletej ako povinná bezodkladne podrobila právoplatným súdnym rozhodnutiam. Zdôraznil, že okresný súd povinnej neuložil žiadnu pokutu, nerozhodol o zastavení výplaty príslušných dávok, čím došlo k neprípustnej situácii.

III. Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

Vyjadrenie okresného súdu:

16. Predsedníčka okresného súdu v podaní z 24. júna 2026 uviedla, že neeviduje v uvedenej veci žiadne podania sťažovateľa namietajúce prieťahy v konaní, a následne chronologicky zhrnula doterajší priebeh napadnutého konania. S poukazom na priebeh konania vyhodnotila ústavnú sťažnosť ako neopodstatnenú. Okresný súd podľa jej názoru postupoval v zmysle platných právnych predpisov, bez zbytočných prieťahov, efektívne a sústredene, keď vo vykonávacom konaní je predovšetkým zdôrazňovaná povinnosť súdu viesť rodičov k dobrovoľnému plneniu súdom uloženej povinnosti. Navyše zo spisov okresného súdu, ako aj z vyjadrení účastníkov vyplýva, že sa sťažovateľ s maloletou dcérou stretáva a matka maloletej si plní informačné povinnosti uložené súdom, preto nedochádza ani k zásahu do práva na rodinný a súkromný život tak, ako to sťažovateľ namieta.

17. Z priloženého vyjadrenia vo veci konajúcej sudkyne, na ktoré odkazuje aj predsedníčka súdu, v podstatnom vyplýva, že ústavnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, podanú na účely dosiahnutia finančného prospechu. Sťažnosť je koncipovaná tak, aby účelovo vyvolala dojem, že napriek právoplatným rozhodnutiam súdov a návrhu sťažovateľa na ich súdny výkon sa styk sťažovateľa s jeho maloletou dcérou neuskutočňuje, pretože súd nekoná, resp. neefektívnou činnosťou má dochádzať k porušovaniu jeho práv. Sám sťažovateľ uvádza, že od podania návrhu na výkon rozhodnutia, teda za obdobie 26 mesiacov, došlo dvakrát k zmene rozhodnutia, ktorého

sa má samotný súdny výkon týkať. Zároveň je potrebné poukázať na to, že za toto obdobie došlo k zmene zákonného sudcu, k rozhodnutiu súdu o zmene bydliska maloletej a k prehĺbeniu rodičovského konfliktu, čo malo nepochybne vplyv na samotný priebeh, ako aj dĺžku konania o výkon rozhodnutia. Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že styk sťažovateľa s maloletou sa v priebehu konania v zásade realizoval, hoci mal sťažovateľ výhrady k správaniu matky – povinnej, pričom vo viacerých prípadoch sa styk nerealizoval z dôvodu na strane sťažovateľa.

18. Súd sa v konaní sp. zn. snažil zmierniť rodičovský konflikt a nájsť vhodný spôsob realizácie styku sťažovateľa s maloletou, resp. viesť rodičov k dohode týkajúcej sa zmeny úpravy styku sťažovateľa s maloletou tak, aby bol v prvom rade v najlepšom záujme maloletej. V priebehu konania došlo na návrh súdu na pojednávaniach k dohode medzi rodičmi o realizácii „skúšobného styku“ sťažovateľa s maloletou v jeho domácnosti. Postup súdu v konaní vedenom pod sp. zn. súvisel s prebiehajúcim konaním o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedeným pod sp. zn. . Nie je preto pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že matka maloletej naďalej nerešpektuje súdne rozhodnutia a styk s maloletou mu sťažuje alebo odopiera, ani to, že súd nevykonal žiadne opatrenia na to, aby sa matka ako povinná podrobovala súdnym rozhodnutiam.

19. Matka po ingerencii súdu pristúpila aj k plneniu uloženej informačnej povinnosti v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim riadnemu plneniu informačnej povinnosti matky o maloletej, hoci k forme plnenia má sťažovateľ naďalej výhrady. Uvedené je zrejmé z e-mailových správ zaslaných matkou sťažovateľovi (z 30. novembra 2025, 31. decembra 2025, 30. januára 2026, 28. februára 2026 a 30. marca 2026). Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že kroky okresného súdu sú neefektívne a nepriniesli žiadny želaný efekt.

Replika sťažovateľa:

20. Vzhľadom na obsah vyjadrenia okresného súdu bez jeho obsahového vplyvu na rozhodovanie ústavného súdu v jeho jednotlivých aspektoch nepovažoval ústavný súd za potrebné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

21. Ústavný súd v zmysle prvej vety o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

22. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

23. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (napr. , , ).

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

25. Ústavný súd ďalej pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. , ). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. ).

26. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie súdu o zabezpečení realizácie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia o realizácii styku maloletej s otcom, a to z dôvodu, že povinná – matka, ako tvrdí sťažovateľ, odmieta plniť súdom stanovenú povinnosť. Pokiaľ ide o prvé kritérium – „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu, ako aj právnu povahu (charakter) veci. Ide o osobitný druh konania, v ktorom zákon striktne predpisuje, ako súd musí vo veci postupovať. Hoci po právnej stránke nemožno vec hodnotiť ako zložitú, pretože tento typ konania je okrem zákonnej regulácie upravený aj rezortnou internou inštrukciou a tiež príslušnou judikatúrou, pokiaľ ide hľadisko skutkovej zložitosti veci, je potrebné uznať pri tomto druhu konania vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti z hľadiska potreby dokazovania týkajúceho sa otázky dodržiavania povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi. Práve z dôvodu nevyhnutnosti zistiť, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu, o ktorého výkon ide, a či prípadne existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, je takéto konanie v zásade skutkovo zložitejšie, keďže aj v dôsledku princípu materiálnej pravdy, ktorý sa uplatňuje v civilných mimosporových konaniach, sa kladú zvýšené nároky na vo veci konajúci všeobecný súd v kontexte jeho povinnosti zisťovať skutočný stav veci, nielen skutkový, teda účastníkmi tvrdený ( ).

27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v dotknutom konaní k zbytočným prieťahom. Vychádzajúc

z predloženého súdneho spisu a vyjadrenia okresného súdu, je však potrebné poukázať na skutočnosť, že otec maloletej po začatí napadnutého konania (12. apríla 2024) podal na okresnom súde 24. apríla 2024 návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (vedený pôvodne pod sp. zn. , neskôr po vrátení veci okresnému súdu po neúspešnom prenesení príslušnosti pod sp. zn. ), o čom bolo potrebné rozhodovať (body 3 a 7). Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako strana sporu má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane však poukazuje na to, že za predĺženie konania v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci.

28. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Vychádzal pritom zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (, , ). Okrem toho judikatúra ústavného súdu zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou. So špecifickým charakterom konania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí korešponduje aj osobitý účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ktorým je v danom prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť donucovacej moci štátu zabezpečujúcej vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi (m. m. ).

29. Ústavný súd pristúpil k zhodnoteniu postupu okresného súdu v napadnutom konaní nielen z obsahu ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, ale aj z predloženého súdneho spisu. V postupe okresného súdu od doručenia návrhu sťažovateľa na nariadenie výkonu rozhodnutia nevidel ústavný súd nečinnosť.

30. V dôsledku kasačného rozhodnutia krajského súdu a opakovaného neúspechu okresného súdu pri prenesení príslušnosti na mestský súd sa napadnuté konanie predĺžilo. Z judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP z 18. 4. 2006 vo veci Patta proti Českej republike, sťažnosť č. 12605/02, § 69) vyplýva, že aj nesprávny, resp. nesústredený úradný postup na strane orgánu verejnej moci môže byť zohľadnený ako dôvod predĺženia dĺžky konania. V dôsledku neefektívneho postupu okresného súdu nie je vec sťažovateľa ani po viac ako dvoch rokoch od podania návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatne skončená. V okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z procesných dôvodov ide aj na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo. V dôsledku opísanej neefektívnej činnosti okresného súdu (v prípade druhého neúspešného prenesenia príslušnosti) došlo k zrušeniu termínu pojednávania majúceho sa konať 14. januára 2026, pričom ďalší termín je nariadený na 19. august 2026, čo predstavuje 7 mesiacov.

31. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

32. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojho základného práva na rodinný a súkromný život podľa len s poukazom na samotnú dĺžku trvania napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za podstatné uviesť, že je výlučne na sťažovateľovi, aby identifikoval a vysvetlil konkrétne dôsledky (povahu a rozsah svojej ujmy), ktoré vo sfére jeho súkromného alebo rodinného života vyvolali namietané prieťahy v konaní, a v tej súvislosti predložil dôkazné prostriedky preukazujúce ním namietaný zásah. Ústavný súd v tomto smere nespochybňuje, že samotný zásah v podobe konštatovaných prieťahov v konaní môže mať dopady aj na súkromný a rodinný život sťažovateľa, avšak záver o porušení sa nemôže zakladať na možných domnienkach o ich porušení. Navyše, ako bolo už uvedené, styk sťažovateľa s maloletou sa v priebehu konania realizoval, aj keď s výhradami sťažovateľa k správaniu matky, a ak sa nerealizoval, tak z dôvodov na strane sťažovateľa. Taktiež dochádza k plneniu informačnej povinnosti matkou, aj keď opäť s výhradami sťažovateľa. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto rozhodnutia).

V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

33. V súlade s v spojení s ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (, , , , , , ). Tak to je aj v prípade sťažovateľa, ktorý žiada finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur.

36. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neefektívny postup okresného súdu (bod 30), predmet napadnutého konania, správanie sťažovateľa a skutočnosť, že v konaní dochádza k plneniu povinností matkou (aj keď s výhradami), majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval ústavný súd priznanie sumy 500 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto rozhodnutia).

VI. Trovy konania

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia.

38. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľovi v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia (z 25. mája 2026) a podanie ústavnej sťažnosti (z 26. mája 2026). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026 sumu 15,86 eur. Ústavný súd teda sťažovateľovi priznal náhradu za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty, celkovo teda vo výške 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu