Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 257/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. B. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., B., ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. B. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. B. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. B. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 €

(slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. B. P., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 7. augusta 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. B. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. júna 2008 vyplýva, že sťažovateľka

podala okresnému súdu 16. októbra 1998 návrh na začatie konania vo veci vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Predmetné súdne konanie je

okresným súdom vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla: „... Od podania žalobného návrhu dňa

16. 10. 1998 bolo vo veci vyporiadania BSM, pod sp. zn. vytýčených 41

nekonštruktívnych pojednávaní...

... bolo vo veci vykonané dokazovanie - vypočutie jedného svedka na pojednávaní

konanom dňa 21. 03. 2007 Ing. B. K. a po troch rokoch od návrhu navrhovateľky na

prizvanie súdneho znalca do konania bol uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa

29. 09. 2006, sp. zn. ustanovený Ing. J. I. ...

Od pojednávania dňa 04. 02. 2004 do dňa 14. 06. 2006 súd dva roky absolútne

nekonal, čo považujeme za dlhodobú nečinnosť, nakoľko sudca nevykonával vo veci žiadne

úkony. Pojednávanie dňa 4. 2. 2004 ukončil tým, že vec odročuje za účelom vyhotovenia

znaleckého posudku. Uznesenie o ustanovení znalca však vyhotovil až po viac než dvoch

rokoch...

Rozhodnutie vo veci samej neexistuje od podania žalobného návrhu odo dňa 16. 10.

1998 desať rokov, táto doba je však neadekvátna náročnosti skutkovej a právne/

problematiky prejednávanej veci, naviac ak od rozhodnutia záviselo riešenie bytovej

situácie nielen sťažovateľky, ale aj jej vtedy maloletých detí (odporca do dnešného dňa

nezabezpečil náhradný byt navrhovateľke a jej deťom). Bývala postupne v troch cudzích

bytoch, ktoré si požičiavala a prenajímala od rodinných príslušníkov.

Nečinnosťou okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, pretože okresný súd

neprimerane dlho koná. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu

v posudzovanej veci je porušené základné právo zaručené v a právo

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal tento nález:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo Mgr. B. P. ..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené

v , ako aj jej právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Mgr. B. P. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk

(slovom Tristotisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Bratislava III povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť náhradu trov konania Mgr. B. P. ... vo

výške 15 300 Sk na účet... advokátky JUDr. B. P., B. do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

zdôvodnila takto:

«... sťažovateľka sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo s poukazom na § 48

ods. 2 prvej vety SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd považuje v konečnom dôsledku za odmietanie výkonu spravodlivosti.

V danom prípade vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide

predovšetkým o riešenie aktuálnej bytovej situácie sťažovateľky a preto sme toho názoru, že

ľudskosť a empatia by mali byť prioritou v rozhodovacom konaní. Finančnú satisfakciu vo

výške 300 000 Sk považujeme len za minimálnu sumu za všetky „životné peripetie

a útrapy“, ktoré nekonaním súdu boli spôsobené sťažovateľke a jej deťom, ako aj s

ohľadom na skutočnosť, že ceny bytov a nájmov v B. neustále rastú a tak rástli aj jej životné

náklady v súvislosti so zabezpečením bytových potrieb. »

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa podpredsedníčka okresného súdu

v písomnom podaní (sp. zn. 3482/08) z 30. októbra 2008 priamo k sťažnosti nevyjadrila,

avšak v prílohe zaslala vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý uviedol: „k ústavnej sťažnosti

podanej navrhovateľkou vo veci sp. zn. sa vyjadrujem tak, ako k sťažnosti

podanej jej zástupkyňou dňa 21. 5. 2008, ktorá bola vedená pod Spr. 2077/08 a ktorá bola

vyhodnotená ako dôvodná...“

4. Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky listom č. k. -28

z 25. novembra 2008, aby sa vyjadrila k stanovisku podpredsedníčky okresného súdu aj

k stanovisku zákonného sudcu. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k výzve ústavného súdu

nevyjadrila.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného

konania:

Sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní sp. zn. o vyporiadanie BSM,

ktoré sa vedie na okresnom súde od 16. októbra 1998.

Okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 4. novembra 1998 sťažovateľka na výzvu okresného súdu zaplatila súdny poplatok.

- 20. januára 1999 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci za prítomnosti všetkých

účastníkov konania, ktoré bolo odročené. Následne sa v pomerne pravidelných intervaloch

uskutočňovali ďalšie pojednávania, ktoré v prevažnej miere boli bez ďalšieho odročované.

Bol urobený pokus na mimosúdnu dohodu, ku ktorej nedošlo, a účastníci sa opakovane

vyjadrovali písomne k ich stanoviskám, predkladali písomné podklady, resp. sa ústne

vyjadrovali.

- 17. novembra 2000 sa zákonný sudca písomne vyjadril k sťažnosti (Spr. 2110/00)

na prieťahy v konaní.

- 4. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania.

- Podaním okresnému súdu 24. novembra 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky

urgovala ustanovenie znalca.

- 31. marca 2006 podpredseda okresného súdu (totožný so zákonným sudcom)

odpovedal listom sp. zn. Spr. 2195/05 na sťažnosť sťažovateľky z 8. novembra 2005 na

prieťahy v konaní.

- 14. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa právna zástupkyňa

sťažovateľky vyjadrila, že k zmiernemu riešeniu sporu nedošlo. Pojednávanie bolo odročené

na 4. október 2006 z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

- 29. septembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. -178, ktorým

ustanovil znalca Ing. J. I. na ocenenie veci a uložil mu vypracovať znalecký posudok

v lehote 30 dní.

- 4. októbra 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom bolo doručené

účastníkom uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a uložené odporcovi predložiť

listiny.

- 9. októbra 2006 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -182, ktorým

ustanovil znalca na ocenenie veci.

- 14. novembra 2006 znalec Ing. I. žiadal okresný súd, aby doplnil uznesenie,

oznámil adresy účastníkov, udelil súhlas na použitie motorového vozidla, bol zložený

preddavok na znalečné, súhlas prizvať pomocníka na zameranie nehnuteľnosti a upravil

termín dodania znaleckého posudku.

- 22. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie.

- 5. januára 2007 dal sudca pokyn kancelárii na zrušenie termínu pojednávania

nariadeného na 17. január 2007 a termín pojednávania nariadil na 2. február 2007, ktoré

bolo odročené na 21. marec 2007 z dôvodu vypočutia svedka.

- 19. marca 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. - 216, ktorým poskytol

znalcovi preddavok na odmenu, udelil súhlas, aby použil osobné motorové vozidlo,

a predĺžil lehotu 30 dní na vypracovanie znaleckého posudku.

- 21. marca 2007 na pojednávaní vypočul svedka.

- 17. mája 2007 predložil znalec okresnému súdu znalecký posudok a vyúčtovanie

svojej odmeny a hotových výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku.

- 21. júla 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. -273 (ktorým ustanovil

znalca Ing. J. H. na ocenenie elektroniky a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote

30 dní) a uznesenie č. k. - 275 (o priznaní znalečného znalcovi).

- 13. októbra 2008 sa odporca odvolal proti uzneseniu o priznaní znalečného

znalcovi.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti,

ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli

povinní podľa o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších

predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas.

1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, teda po právnej stránke ide o štandardnú

občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len v zanedbateľnom rozsahu

ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov na ocenenie hnuteľných

a nehnuteľných veci), ktorá však je dostatočne poznaná všeobecnými súdmi (judikatúra,

rozbory). Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným

postupom opakovaním súdnych pojednávaní v čase od 20. januára 1999 až do podania

ústavnej sťažnosti. Aj samotné ustanovenie znalca okresnému súdu trvalo (napriek urgencií

sťažovateľky) od 4. februára 2004 do 29. septembra 2006. Uznesenie navyše muselo byť

následne opravované.

1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosti, na základe

ktorých sťažovateľka by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka sa

opakovane sťažovala na prieťahy v konaní a urgovala ustanovenie súdneho znalca.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku

konania v trvaní takmer 10 rokov.

Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd fakticky priznal prieťahy v konaní.

Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu

predovšetkým . Konanie na okresnom súde je poznačené

ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd mechanicky síce

nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho odročoval a vec

meritórne neposudzoval, a to v celom období od 20. januára 1999 až do podania ústavnej

sťažnosti. V čase od 4. februára 2004 do 31. marca 2006 bol okresný súd viac ako 2 roky

úplne nečinným. Okresný súd za 10 rokov trvania súdneho konania nerozhodol ani raz vo

veci samej.

Aj vzhľadom na uvedené (pozri časť II a 1. bod III. časti odôvodnenia) ústavný súd

z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu,

že okresný súd vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, vykonával

pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávali, ustanovoval znalcov

na ocenenie hnuteľných a nehnuteľných veci a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci

ani raz vecne nerozhodol (do podania sťažnosti na ústavnom súde) a navyše konal

nekoncentrovane a neefektívne.

Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac

ako 10 rokov) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno

v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

4. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale, vzhľadom na okolnosti prípadu,

uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná

náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej

primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 300 000 Sk (9 958, 17 €) z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty

vyplývajúcej zo situácie, ktorá jej sťažuje dlhšiu dobu vyporiadať svoje majetkové pomery.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval

priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného , t. j.

primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za

skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“ () alebo

„Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody“

().

Podľa zodpovednosť toho, kto porušil práva a slobody podľa

odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy

konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 2 úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

15. júna 2008.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátke

odmena z výpočtového základu 19 056 Sk (632,54 €), t. j. 3 176 Sk (105,42 €) a režijný

paušál 190 Sk (6,30 €), teda spolu 3 366 Sk (111, 23 €). Odmena advokátke za poskytnuté

služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x

paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 6 732 Sk (223,46 €).

Celková odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje

sumu 223,46 € (6 732 Sk), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009