Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 342 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (347)I. ÚS 257/08
PDF · 263.88 KB
No categories available
I. ÚS 257/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 257/08-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. B. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. B. P., B., ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998, a takto
rozhodol:
1. Základné právo Mgr. B. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. B. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. B. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 €
(slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. B. P., B., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 257/08-11 zo 7. augusta 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. B. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998.
2. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. júna 2008 vyplýva, že sťažovateľka
podala okresnému súdu 16. októbra 1998 návrh na začatie konania vo veci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Predmetné súdne konanie je
okresným súdom vedené pod sp. zn. 27 C 35/1998.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla: „... Od podania žalobného návrhu dňa
16. 10. 1998 bolo vo veci vyporiadania BSM, pod sp. zn. 27C/35/98 vytýčených 41
nekonštruktívnych pojednávaní...
... bolo vo veci vykonané dokazovanie - vypočutie jedného svedka na pojednávaní
konanom dňa 21. 03. 2007 Ing. B. K. a po troch rokoch od návrhu navrhovateľky na
prizvanie súdneho znalca do konania bol uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa
29. 09. 2006, sp. zn. 27 C 35/98 ustanovený Ing. J. I. ...
Od pojednávania dňa 04. 02. 2004 do dňa 14. 06. 2006 súd dva roky absolútne
nekonal, čo považujeme za dlhodobú nečinnosť, nakoľko sudca nevykonával vo veci žiadne
úkony. Pojednávanie dňa 4. 2. 2004 ukončil tým, že vec odročuje za účelom vyhotovenia
znaleckého posudku. Uznesenie o ustanovení znalca však vyhotovil až po viac než dvoch
rokoch...
Rozhodnutie vo veci samej neexistuje od podania žalobného návrhu odo dňa 16. 10.
1998 desať rokov, táto doba je však neadekvátna náročnosti skutkovej a právne/
problematiky prejednávanej veci, naviac ak od rozhodnutia záviselo riešenie bytovej
situácie nielen sťažovateľky, ale aj jej vtedy maloletých detí (odporca do dnešného dňa
nezabezpečil náhradný byt navrhovateľke a jej deťom). Bývala postupne v troch cudzích
bytoch, ktoré si požičiavala a prenajímala od rodinných príslušníkov.
Nečinnosťou okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, pretože okresný súd
neprimerane dlho koná. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu
v posudzovanej veci je porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal tento nález:
„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/98 porušil
základné právo Mgr. B. P. ..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/98 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Mgr. B. P. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk
(slovom Tristotisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Bratislava III povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť náhradu trov konania Mgr. B. P. ... vo
výške 15 300 Sk na účet... advokátky JUDr. B. P., B. do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka
zdôvodnila takto:
«... sťažovateľka sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo s poukazom na § 48
ods. 2 prvej vety Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd považuje v konečnom dôsledku za odmietanie výkonu spravodlivosti.
V danom prípade vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide
predovšetkým o riešenie aktuálnej bytovej situácie sťažovateľky a preto sme toho názoru, že
ľudskosť a empatia by mali byť prioritou v rozhodovacom konaní. Finančnú satisfakciu vo
výške 300 000 Sk považujeme len za minimálnu sumu za všetky „životné peripetie
a útrapy“, ktoré nekonaním súdu boli spôsobené sťažovateľke a jej deťom, ako aj s
ohľadom na skutočnosť, že ceny bytov a nájmov v B. neustále rastú a tak rástli aj jej životné
náklady v súvislosti so zabezpečením bytových potrieb. »
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa podpredsedníčka okresného súdu
v písomnom podaní (sp. zn. 3482/08) z 30. októbra 2008 priamo k sťažnosti nevyjadrila,
avšak v prílohe zaslala vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý uviedol: „k ústavnej sťažnosti
podanej navrhovateľkou vo veci sp. zn. 27 C 35/98 sa vyjadrujem tak, ako k sťažnosti
podanej jej zástupkyňou dňa 21. 5. 2008, ktorá bola vedená pod Spr. 2077/08 a ktorá bola
vyhodnotená ako dôvodná...“
4. Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky listom č. k. I. ÚS 257/08-28
z 25. novembra 2008, aby sa vyjadrila k stanovisku podpredsedníčky okresného súdu aj
k stanovisku zákonného sudcu. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k výzve ústavného súdu
nevyjadrila.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 27 C 35/1998 ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného
konania:
Sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní sp. zn. 27 C 35/1998 o vyporiadanie BSM,
ktoré sa vedie na okresnom súde od 16. októbra 1998.
Okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:
- 4. novembra 1998 sťažovateľka na výzvu okresného súdu zaplatila súdny poplatok.
- 20. januára 1999 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci za prítomnosti všetkých
účastníkov konania, ktoré bolo odročené. Následne sa v pomerne pravidelných intervaloch
uskutočňovali ďalšie pojednávania, ktoré v prevažnej miere boli bez ďalšieho odročované.
Bol urobený pokus na mimosúdnu dohodu, ku ktorej nedošlo, a účastníci sa opakovane
vyjadrovali písomne k ich stanoviskám, predkladali písomné podklady, resp. sa ústne
vyjadrovali.
- 17. novembra 2000 sa zákonný sudca písomne vyjadril k sťažnosti (Spr. 2110/00)
na prieťahy v konaní.
- 4. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania.
- Podaním okresnému súdu 24. novembra 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky
urgovala ustanovenie znalca.
- 31. marca 2006 podpredseda okresného súdu (totožný so zákonným sudcom)
odpovedal listom sp. zn. Spr. 2195/05 na sťažnosť sťažovateľky z 8. novembra 2005 na
prieťahy v konaní.
- 14. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa právna zástupkyňa
sťažovateľky vyjadrila, že k zmiernemu riešeniu sporu nedošlo. Pojednávanie bolo odročené
na 4. október 2006 z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.
- 29. septembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 27 C 35/98-178, ktorým
ustanovil znalca Ing. J. I. na ocenenie veci a uložil mu vypracovať znalecký posudok
v lehote 30 dní.
- 4. októbra 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom bolo doručené
účastníkom uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a uložené odporcovi predložiť
listiny.
- 9. októbra 2006 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 27 C 35/98-182, ktorým
ustanovil znalca na ocenenie veci.
- 14. novembra 2006 znalec Ing. I. žiadal okresný súd, aby doplnil uznesenie,
oznámil adresy účastníkov, udelil súhlas na použitie motorového vozidla, bol zložený
preddavok na znalečné, súhlas prizvať pomocníka na zameranie nehnuteľnosti a upravil
termín dodania znaleckého posudku.
- 22. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie.
- 5. januára 2007 dal sudca pokyn kancelárii na zrušenie termínu pojednávania
nariadeného na 17. január 2007 a termín pojednávania nariadil na 2. február 2007, ktoré
bolo odročené na 21. marec 2007 z dôvodu vypočutia svedka.
- 19. marca 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 27 C 35/98- 216, ktorým poskytol
znalcovi preddavok na odmenu, udelil súhlas, aby použil osobné motorové vozidlo,
a predĺžil lehotu 30 dní na vypracovanie znaleckého posudku.
- 21. marca 2007 na pojednávaní vypočul svedka.
- 17. mája 2007 predložil znalec okresnému súdu znalecký posudok a vyúčtovanie
svojej odmeny a hotových výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku.
- 21. júla 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 27 C 35/98-273 (ktorým ustanovil
znalca Ing. J. H. na ocenenie elektroniky a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote
30 dní) a uznesenie č. k. 27 C 35/98- 275 (o priznaní znalečného znalcovi).
- 13. októbra 2008 sa odporca odvolal proti uzneseniu o priznaní znalečného
znalcovi.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti,
ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli
povinní podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších
predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas.
1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj
povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
1.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, teda po právnej stránke ide o štandardnú
občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení
ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len v zanedbateľnom rozsahu
ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov na ocenenie hnuteľných
a nehnuteľných veci), ktorá však je dostatočne poznaná všeobecnými súdmi (judikatúra,
rozbory). Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným
postupom opakovaním súdnych pojednávaní v čase od 20. januára 1999 až do podania
ústavnej sťažnosti. Aj samotné ustanovenie znalca okresnému súdu trvalo (napriek urgencií
sťažovateľky) od 4. februára 2004 do 29. septembra 2006. Uznesenie navyše muselo byť
následne opravované.
1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosti, na základe
ktorých sťažovateľka by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka sa
opakovane sťažovala na prieťahy v konaní a urgovala ustanovenie súdneho znalca.
1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo
dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku
konania v trvaní takmer 10 rokov.
Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd fakticky priznal prieťahy v konaní.
Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu
predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde je poznačené
ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd mechanicky síce
nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho odročoval a vec
meritórne neposudzoval, a to v celom období od 20. januára 1999 až do podania ústavnej
sťažnosti. V čase od 4. februára 2004 do 31. marca 2006 bol okresný súd viac ako 2 roky
úplne nečinným. Okresný súd za 10 rokov trvania súdneho konania nerozhodol ani raz vo
veci samej.
Aj vzhľadom na uvedené (pozri časť II a 1. bod III. časti odôvodnenia) ústavný súd
z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu,
že okresný súd vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, vykonával
pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávali, ustanovoval znalcov
na ocenenie hnuteľných a nehnuteľných veci a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci
ani raz vecne nerozhodol (do podania sťažnosti na ústavnom súde) a navyše konal
nekoncentrovane a neefektívne.
Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac
ako 10 rokov) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno
v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.
2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
4. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 27 C 35/1998
konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale, vzhľadom na okolnosti prípadu,
uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná
náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej
primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 300 000 Sk (9 958, 17 €) z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty
vyplývajúcej zo situácie, ktorá jej sťažuje dlhšiu dobu vyporiadať svoje majetkové pomery.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 27 C 35/1998, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval
priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j.
primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za
skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.
Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného zadosťučinenia
je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“ (III. ÚS 75/01) alebo
„Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody“
(IV. ÚS 15/03).
Podľa čl. 127 ods. 4 ústavy zodpovednosť toho, kto porušil práva a slobody podľa
odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy
konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 2 úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
15. júna 2008.
Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátke
odmena z výpočtového základu 19 056 Sk (632,54 €), t. j. 3 176 Sk (105,42 €) a režijný
paušál 190 Sk (6,30 €), teda spolu 3 366 Sk (111, 23 €). Odmena advokátke za poskytnuté
služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x
paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 6 732 Sk (223,46 €).
Celková odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje
sumu 223,46 € (6 732 Sk), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009