Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 419/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcu Petra Brňáka a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť maloletej , ,

zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou – , ,

právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj základného práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3

ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletej na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do rúk jej matky

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania maloletej

v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet

právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. augusta 2015 doručená sťažnosť maloletej , zastúpenej zákonnou

zástupkyňou matkou – (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“), práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na ochranu a starostlivosť

nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

„... dňa 1. 12. 2009 podala sťažovateľka... návrh na vykonanie exekúcie peňažnej

pohľadávky – výživné na maloleté dieťa na základe exekučného titulu – právoplatného

a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. , ktorým tento

2

súd určil povinnému povinnosť prispievať na výživu maloletej sťažovateľky v 1. rade sumou

3000 Sk (99,58 €) mesačne a zaplatiť dlžné výživné vo výške 45 000 Sk (1493,72 €).

Na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5506*066675 zo dňa 13. 1. 2010,

vydaného Okresným súdom Martin, vydal súdny exekútor dňa 14. 5. 2010 upovedomenie

o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1403/09.

Dňa 11. 6. 2010 boli na Exekútorský úrad doručené námietky povinného zo dňa

10. 6. 2010 proti predbežným trovám exekúcie.

Dňa 16. 6. 2010, teda v 5 dňovej zákonnej lehote, postúpil súdny exekútor tieto

námietky spolu so svojim vyjadrením exekučnému súdu (Okresnému súdu Martin), vedené

pod sp. zn. uvedeného súdu .

Dňa 1. 3. 2011 bolo súdnemu exekútorovi oznámené, že rozsudkom Okresného súdu

Košice II sp. zn. zo dňa 13. 5. 2010, ktorý sa stal právoplatným

a vykonateľným dňa 12. 3. 2011, súd okrem iného rozhodol tak, že upravil povinnosť

povinného (otca maloletej sťažovateľky) prispievať na výživu sťažovateľky zo sumy 99,58 €

na sumu 130 € mesačne.

Zároveň bol súdny exekútor požiadaný, s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Exekučného

poriadku, aby na základe tohto rozsudku upravil výšku exekvovaného výživného v uvedenom

exekučnom konaní.

Dňa 25. 4. 2012 súdny exekútor svojim podaním urgoval vydanie rozhodnutia

Okresného súdu Martin vo veci povinným podaných námietok proti predbežným trovám

exekúcie vedených pod sp. zn. , ktoré boli exekučnému súdu doručené dňa

21. 6. 2010.

Dňa 26. 9. 2014 podal súdny exekútor 2. urgenciu Okresnému súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. , aby súd rozhodol o námietkach povinného proti

predbežným trovám exekúcie, ktoré boli exekučnému súdu doručené dňa 21. 6. 2010.“

Ako ďalej sťažovateľka zdôrazňuje, okresný súd o námietkach povinného proti

predbežným trovám exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

dosiaľ nerozhodol a z uvedeného dôvodu exekúcia peňažnej pohľadávky –

výživného na maloleté dieťa – od 11. júna 2010 nemôže pokračovať, keďže nie je zrejmý

rozsah exekúcie.

3. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské

práva sa sťažovateľka domnieva, že postup okresného súdu pri rozhodovaní o námietkach

povinného proti predbežným trovám exekúcie v exekúcii výživného na maloleté dieťa,

o ktorých okresný súd nerozhodol ani po viac ako 5 rokoch, počas ktorých nevykonal ani

jeden úkon, je „... nesúladný so zmyslom a úlohou súdu pri ochrane práv účastníkov

súdneho konania, a to postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná, a vo vzťahu k vyššie citovanému nálezu ústavného súdu, ako rezignácia

na vykonanie účinných opatrení na ochranu práv sťažovateľky...

Sťažovateľka je presvedčená, že dĺžka konania, vzhľadom na vyššie spomenuté lehoty

na rozhodnutie súdu, je taká neprimerane dlhá, že ju to zbavuje povinnosti podať sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi súdu.

Zároveň je presvedčená, že pri takomto porušovaní medzinárodných zmlúv

a ustanovení právnych predpisov Okresným súdom Martin, nie je sťažnosť predsedovi súdu

účinným prostriedkom ochrany ich práv...

Sťažovateľka sa domnieva, že celková doba konania o výkone rozhodnutia, ktorá

uplynula od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zo 14. 5. 2010 až doposiaľ, doba

viac ako 6 rokov, ale predovšetkým doba viac ako 5 rokoch, počas ktorej Okresný súd

Martin nerozhodol námietkach povinného proti predbežným trovám exekúcie a samotná

exekúcia výživného na maloleté dieťa nemohla pokračovať, je neprimerane dlhá, ničím

neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná a spôsobil ju iba Okresný súd Martin svojím

konaním, ale hlavne nekonaním porušujúcim medzinárodné zmluvy a ustanovenia právnych

predpisov.“.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci vydal tento nález:

„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , právo na prejednanie veci v primeranej

4

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a právo na takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho,

zakotvené v čl. 3. ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa bolo postupom Okresného súdu

Martin vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Martin konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súd Martin pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateliek.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 3 000 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľkám všetky trovy tohto konania.“

5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.

zo 7. októbra 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval predsedníčku

okresného súdu a následne i právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby zaslala na nahliadnutie súdny spis

vedený pod sp. zn. .

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 968/15, doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2015, v ktorom predsedníčka

okresného súdu s poukazom na chronologický prehľad úkonov súdu v závere poznamenala,

že „... dňa 08. 09. 2015 bola Okresnému súdu Martin doručená sťažnosť povinného,

na ktorú bolo odpovedané pod Spr. 2132/15 dňa 29. 09. 2015, kedy som konštatovala,

že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná. Prieťahy v konaní boli spôsobené dlhodobým

nadmerným zaťažením exekučného oddelenia a dlhodobým nedostatočným personálnym

obsadením Okresného súdu Martin.“.

Zároveň predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila, že výslovne súhlasí

s upustením od verejného ústneho pojednávania, pretože od ústneho pojednávania

neočakáva ďalšie objasnenie veci.

7. Sťažovateľka podaním osobne podaným ústavnému súdu 4. novembra 2015

ústavnému súdu oznámila, že „... Okresný súd Martin uznesením sp. zn.

z 23. októbra 2015 zamietol námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie. Proti

tomuto uzneseniu, ktorým rozhodla vyššia súdna úradníčka, je podľa ustanovenia § 374

ods. 4 prípustné odvolanie.“. V prílohe podania zároveň ústavnému súdu predložila

predmetné uznesenie okresného súdu.

Následne podaním z 10. novembra 2015 sťažovateľka ústavnému súdu oznámila svoj

súhlas s upustením od ústneho pojednávania a zároveň si uplatnila v konaní pred ústavným

súdom náhradu trov konania vo výške 355,72 €.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z uvedeného dôvodu senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí

bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných

stanovísk a chronológie procesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom

na základe okresným súdom predloženého súdneho spisu sp. zn. .

II.

9. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Žiadosťou zo 14. decembra 2009, doručenou okresnému súdu 22. decembra 2009,

súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal (ďalej len „súdny exekútor“) požiadal o udelenie

6

poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného

súdu Košice II č. k. 169 zo 6. júna 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť

30. júna 2008 a stal sa vykonateľným.

Poverením č. 5506*066675 z 13. januára 2010 okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu

Košice II č. k. 169 zo 6. júna 2008.

Podaním zo 16. júna 2010, doručeným okresnému súdu 21. júna 2010, súdny

exekútor doručil námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z 10. júna 2010.

Urgenciou z 25. apríla 2012, doručenou okresnému súdu 2. mája 2012, súdny

exekútor požiadal o rozhodnutie o námietkach povinného proti predbežným trovám

exekúcie z dôvodu, že v exekúcii nie je možné z uvedeného dôvodu pokračovať.

V spise sa nachádza úradný záznam z 8. septembra 2015 o nazretí do súdneho spisu

okresného súdu sp. zn. zo strany splnomocneného zástupcu povinného.

Okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi žiadosť č. k.

z 21. septembra 2015 o predloženie spisu č. EX 1403/2009 na rozhodovanie o námietkach

povinného voči predbežným trovám exekúcie.

V spise sa nachádza list predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 2132/15

z 29. septembra 2015 adresovaný splnomocnenému zástupcovi povinného vo veci sťažnosti

na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (odpoveď

na sťažnosť, pozn.).

Dňa 5. októbra 2015 bol okresnému súdu na základe jeho žiadosti doručený

exekučný spis sp. zn. Ex 1403/09 Pk.

Podľa zistení ústavného súdu okresný súd uznesením č. k.

z 23. októbra 2015 námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie vedenej

na exekútorskom úrade súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1403/2009 zamietol.

III.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, ako aj základného práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa

podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami

tohto Dohovoru, zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú

pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných

8

zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné

zákonodarné administratívne opatrenia.

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

16.1 Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je vymoženie

zameškaného výživného, bežného výživného, ako i trov konania a trov exekúcie. Ústavný

súd pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým pri posudzovaní dĺžky konania

zhodne s Európskym súdom pre ľudské práva (napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987)

prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho

osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou

(m. m. , ). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie

hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvého

kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej

ani skutkovej stránke zložité jeho predmetom je vymoženie zameškaného výživného,

bežného výživného, ako i trov konania a trov exekúcie, teda ide o vec patriacu

do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v rámci exekučného konania.

Rovnako ide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych

predpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom

stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

Napokon ani samotná predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení na sťažnosť

na prieťahy v konaní nenamietala zložitosť okresným súdom posudzovanej veci. Doterajšia

dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od právnej či faktickej zložitosti veci.

16.2 V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd rovnako nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by signalizovali nedostatočnú aktivitu sťažovateľky ako účastníčky konania. Napokon

ani samotný okresný súd nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené

10

na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom

konaní k zbytočným prieťahom.

16.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní dospel

k záveru, že závažným nedostatkom, ktorý narušil plynulosť konania okresného súdu,

bolo obdobie nečinnosti (od júna 2010 do septembra 2015, t. j. časové obdobie vyše

5 rokov), v ktorom okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila akákoľvek zákonná

prekážka.

Pasivitou okresného súdu bolo poznačené obdobie od 21. júna 2010, keď boli

okresnému súdu doručené námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie,

do 21. septembra 2015, keď okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie

exekučného spisu sp. zn. EX 1403/2009 (bod 9). Vymedzenému obdobiu kvantitatívne

zodpovedá nečinnosť okresného súdu v rozsahu viac ako 5 rokov.

Ústavný súd v kontexte uvedeného konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal

negatívny dopad na plynulý priebeh posudzovaného konania, boli zbytočné prieťahy

v konaní okresného súdu, ktorých sa dopustil v dôsledku zisteného obdobia nečinnosti.

Ústavný súd sa na tomto mieste vyrovnal aj s argumentáciou predostretou

v stanovisku okresného súdu [odpoveď predsedníčky okresného súdu vedená pod sp. zn. Spr

2132/15 z 29. septembra 2015 na sťažnosť povinného na prieťahy v konaní (bod 6)], ktorý

zbytočné prieťahy odôvodnil dlhodobým nadmerným zaťažením exekučného oddelenia

a dlhodobým nedostatočným personálnym obsadením okresného súdu. Ústavný súd

zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto smere formulovala stanovisko,

podľa ktorého otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní

(pozri napr. , , , , ), argumenty

okresného súdu súvisiace s nadmerným množstvom vecí a nedostatočným personálnym

obsadením okresného súdu preto ústavný súd akceptovať nemohol.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal vyriešiť

a ktoré následne viedli k nadmernému zaťaženiu exekučného oddelenia, nemôže byť

pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý

sa naň obrátil (pozri napr. ).

17. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní ako taký, ktorý bol poznačený dlhodobou nečinnosťou okresného súdu.

S ohľadom na všetky už uvedené závery a tiež s prihliadnutím na predmet konania

nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred okresným súdom považovať z hľadiska

požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu

k základnému právu zaručenému . V napadnutom konaní došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov

konania, ale výlučne v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

12

20. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

21. Ústavný súd preskúmal aj návrh sťažovateľky na vyslovenie porušenia

základného práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2

Dohovoru o právach dieťaťa a zistil, že Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1959 sa

stal súčasťou právneho poriadku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nadobudnutím

platnosti v súlade so svojím čl. 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991.

22. Podľa na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná,

a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

23. Podľa c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou

jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah

ústavných práv a slobôd.

24. Článok 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa predstavuje záväzok zmluvnej strany

Slovenskej republiky, že zabezpečí dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná

pre jeho blaho, berúc ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo

iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robiac pre to všetky potrebné

zákonodarné a správne opatrenia.

25. Tento medzinárodnoprávny záväzok zmluvnej strany je prenesený vo viacerých

právnych predpisoch najmä rodinného a trestného práva.

26. Článok 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa nie je preto priamo aplikovateľný

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , ale sú aplikované

zákonné úpravy vytvorené na realizácii tohto zmluvného záväzku.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel

(bod 5).

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu nečinnosť okresného súdu.

30. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

14

31. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

32. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46

ods. 3 , t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným,

s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

34. Vzhľadom na to, že ide o maloletú, ústavný súd prikázal okresnému súdu túto

sumu zložiť do rúk matky sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal

na okolnosti uvedeného prípadu, ktoré mohli mať dopad na sociálne postavenie

sťažovateľky, keďže išlo o konanie vo veci vymoženia jej zmeškaného, ako i bežného

výživného. Pritom súd zohľadnil i tú skutočnosť, že hoci samotná sťažovateľka prieťahy

v konaní svojou činnosťou/nečinnosťou nezapríčinila, počas celých piatich rokov nečinnosti

okresného súdu nepodala predsedníčke okresného súdu ani jednu sťažnosť na prieťahy,

a teda neiniciovala žiadny úkon smerujúci k uskutočneniu akýchkoľvek opatrení

proti zbytočným prieťahom v konaní vedenom pod sp. zn. . Učinil tak

až povinný v septembri 2015 (bod 6) sťažnosťou na prieťahy doručenou okresnému súdu

8. septembra 2015, ktorá bola zo strany vedenia okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná.

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

36. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním.

37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

38. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) vrátane režijného paušálu (2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €).

Odmena právnej zástupkyni sťažovateľky za poskytnuté právne služby v konaní pred

ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty v rozsahu, v akom

to vyúčtovala právna zástupkyňa sťažovateľky, a tak predstavuje celkovú sumu 355,72 €.

39. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky JUDr. Ivety Rajtákovej ( v spojení s

).

40. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5

výroku tohto nálezu.

16

41. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015