Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 284 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (293)III. ÚS 90/07
PDF · 293.62 KB
No categories available
III. ÚS 90/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2007
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť F. P,, K., zastúpeného advokátom JUDr. Z. K., Advokátska kancelária,
K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 313/94 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 233/03 zo 7. apríla 2004 a takto
rozhodol:
1. Základné právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 313/94
v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 233/03 zo 7. apríla 2004 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 313/94 konať bez zbytočných prieťahov.
3. F. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk
(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť
mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť F. P. trovy konania v sume
5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), a to do pätnástich
dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Z. K.,
Advokátska kancelária, K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 90/07-8 zo 17. apríla 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť F. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 313/94 v období po
právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 233/03 zo 7. apríla 2004 (nález
nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2004).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v roku 1994 podal sťažovateľ „žalobu na
náhradu škody“ proti FN v K. (ďalej len „žalovaný“), na základe ktorej je konanie vedené
okresným súdom pod sp. zn. 14 C 313/1994. Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému
súdu 23. septembra 2003 namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v uvedenom konaní. Ústavný súd
o podanej sťažnosti rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 233/03-26 zo 7. apríla 2004, ktorý
nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2004 a v ktorom vyslovil porušenie sťažovateľom
namietaného základného práva a zároveň prikázal okresnému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa: „Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu, vo veci nie
je konané bez prieťahov. Vzhľadom na pretrvávajúce prieťahy som dňa 24.11.2006 podal
sťažnosť predsedovi okresného súdu. Vyjadrenie predsedu OS Košice II. JUDr. V. K. pod
sp. zn. 23112/03 zo dňa 28.11.2006 popiera, aby súd nebol činný a dôvody vidí v zmenách
ustanovených znalcov pričom v období od 5.5.2006 do 19.9.2006 bol spis v dôsledku mnou
podaného odvolania na Krajskom súde v Košiciach.“
Sťažovateľ ďalej uvádza: „S názorom predsedu OS Košice II. nie je možné sa
stotožniť z nasledovných dôvodov:
Napriek nálezu ÚS nebolo vo veci konané bez prieťahov. Od apríla 2004 doposiaľ
nebolo vo veci vykonané ani jedno pojednávanie. Súd za sledované obdobie zdĺhavo
oslovoval znalcov na vypracovanie znaleckého posudku, od 26.9.2005, kedy sme sa vyjadrili
k znaleckému posudku MUDr. H. nie je zrejmé, či vôbec vo veci koná, nakoľko žiadne
vyrozumenie doručené nebolo, a úplne zbytočne riešil otázku oslobodenia žalobcu od
zaplatenia súdnych poplatkov.
Mám za to, že napriek jednoznačným prieťahom v konaní v minulom období /pred
rozhodnutím ÚS/ tak aj v súčasnosti, tieto prieťahy existujú. (...)“.
Na základe uvedených skutočností v závere sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
„vydal bez ústneho pojednávania tento nález:
1/ Základné právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na to, aby jeho záležitosť bola prerokovaná
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II. v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 14C
313/94 bolo porušené.
2/ F. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000.-Sk, ktoré je
Okresný súd Košice II. v Košiciach povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3/ Advokátovi JUDr. Z. K. uhradiť trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. § 11 ods. 2/ v sume 5.788,-Sk/ dva právne úkony – prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd /2x2.730.-Sk/
a dvakrát po 164.-Sk paušálna suma náhrad, na účet advokáta: JUDr. Z. K., AK K.“
Na základe výzvy ústavného súdu z 3. mája 2007 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd
prostredníctvom svojho predsedu. List sp. zn. 1SprV/224/2007 z 11. mája 2007 doručený
ústavnému súdu 17. mája 2007 obsahoval chronológiu vykonaných procesných úkonov
a predseda okresného súdu v ňom uviedol: „Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných
úkonov po doručení nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že súd v konaní nie je nečinný
a vykonáva úkony smerujúce k jeho ukončeniu. Je však potrebné poukázať na skutkovú
obtiažnosť daného sporu, spočívajúcu v nutnosti nariadiť opakované znalecké dokazovanie,
ale predovšetkým obtiažnosť pri zabezpečovaní adekvátneho súdneho znalca.“
V závere listu oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s prerokovaním sťažnosti bez
nariadenia ústneho pojednávania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu týkajúceho sa
posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
V skúmanom období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 233/03,
t. j. po 30. apríli 2004 ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností,
z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zistil
nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:
Dňa 6. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa ku chronologickej špecifikácii
námietok, o ktoré opiera svoju žalobu. Na základe výzvy 7. júna 2004 sťažovateľ predložil
okresnému súdu vyjadrenie, ktoré doplnil 9. júna 2004 jeho právny zástupca predložením
požadovanej špecifikácie námietok spolu s ďalšími listinnými dôkazmi.
Dňa 13. septembra 2004 okresný súd rozhodol uznesením o nariadení znaleckého
dokazovania znalcom - Ústav z odboru zdravotníctva a farmácie (oftalmológia), MFN, M.
(ďalej len „martinská fakultná nemocnica“).
Dňa 4. októbra 2004 martinská fakultná nemocnica oznámila okresnému súdu, že
vypracovanie posudku si vyžiada dlhší časový úsek.
Dňa 11. októbra 2004 okresný súd doručil uvedené stanovisko martinskej fakultnej
nemocnice právnemu zástupcovi sťažovateľa vyzval ho vyjadriť sa k nemu. Sťažovateľ toto
vyjadrenie predložil až po opätovnej výzve okresného súdu (zo 6. decembra 2004)
8. decembra 2004.
Dňa 14. januára 2004 zaslal okresný súd martinskej fakultnej nemocnici spisový
materiál.
Dňa 26. januára 2005 martinská fakultná nemocnica oznámila okresnému súdu, že
požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
spravodlivosti“) o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, a preto mu 28. januára 2005 vrátila
spisový materiál.
Dňa 27. januára 2005 sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych
poplatkov a o ustanovenie advokáta.
Dňa 22. februára 2005 okresný súd rozhodol o ustanovení nového znalca – ústavu
z odboru zdravotníctva a farmácia, ktorý 9. marca 2005 oznámil okresnému súdu, že nie je
poistený pre prípad zodpovednosti za škodu zo znaleckej činnosti, a preto nemôže znalecký
posudok vypracovať.
Dňa 26. apríla 2005 okresný súd rozhodol uznesením o ustanovení znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie oftalmológia MUDr. M. H., CSc. a 6. júna 2005 mu
zaslal spisový materiál.
Dňa 5. júla 2005 požiadal znalec okresný súd o poskytnutie preddavku na trovy
znaleckého dokazovania. Na základe toho okresný súd 27. júla 2005 rozhodol uznesením
o predbežnom vyplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania znalcovi.
Dňa 15. augusta 2005 predložil znalec okresnému súdu vypracovaný znalecký
posudok.
Dňa 31. augusta 2005 odoslal okresný súd vypracovaný znalecký posudok
sťažovateľovi a žalovanému s poučením o možnosti vyjadriť sa k nemu (v lehote 20 dní).
Dňa 26. septembra 2005 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k znaleckému
posudku sťažovateľ a 3. novembra 2005 žalovaný.
Dňa 29. novembra 2005 okresný súd písomne požiadal sťažovateľa a príslušné
štátne orgány a inštitúcie o informácie týkajúce sa majetkových pomerov sťažovateľa
za účelom posúdenia jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie
advokáta (okresnému súdu boli požadované skutočnosti oznámené v časovom rozmedzí
od 9. do 13. decembra 2005) a zároveň v ten istý deň okresný súd zaslal znalcovi vyjadrenie
sťažovateľa k znaleckému posudku s výzvou zaujať písomné stanovisko (okresnému súdu
bolo písomné stanovisko predložené 27. januára 2006).
Dňa 13. februára 2006 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby rozhodol o ustanovení
znalca a o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta.
Dňa 17. februára 2006 sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy.
Dňa 5. apríla 2006 okresný súd uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov a o neustanovení právneho zástupcu pre sťažovateľa, proti ktorému
podal sťažovateľ 25. apríla 2006 sťažnosť.
Dňa 5. mája 2006 okresný súd predložil uvedenú sťažnosť spolu so spisovým
materiálom Krajskému súdu v Košiciach, ktorý o nej rozhodol uznesením z 31. júla 2006,
ktorým zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov a vo zvyšnej časti zmenil toto uznesenie tak, že sťažovateľovi ustanovil advokáta.
Dňa 23. novembra 2006 okresný súd požiadal o poskytnutie súčinnosti LF UK v B.
pri zisťovaní osôb spôsobilých vypracovať znalecký posudok v danej veci.
Dňa 10. apríla 2007 ministerstvo spravodlivosti predložilo okresnému súdu na
základe výzvy okresného súdu z 15. marca 2007 oznámenie, v ktorom uviedlo, že
v súčasnosti je v zozname znalcov, časť znalecké ústavy, odbor zdravotníctvo a farmácia,
zapísaná len UPJŠ v K., LF a súčasne poukázalo na možnosť postupu podľa § 15 zákona
č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch“).
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Samosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd
považuje aj povahu prerokúvanej veci. Tieto tri kritéria zohľadňuje pri namietanom
porušení práva na prejednanie záležitosti súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Predmetom ústavnej sťažnosti je časť civilného konania vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 14 C 313/94 v období po 30. apríli 2004, t. j. po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 233/03-26 zo 7. apríla 2004, ktorým bolo
vyslovené porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v označenom
konaní.
V uvedenom náleze ústavný súd vyslovil, že vzhľadom na predmet konania, ktorým
je uplatnená náhrada škody spôsobená podľa tvrdenia sťažovateľa nesprávnym
zdravotníckym výkonom, možno tento hodnotiť ako skutkovo zložitý, pretože rozhodnutie
veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, a teda dokazovanie
ustanovením znalca, ako aj dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, zaobstaraním
a vyhodnotením listinných dôkazov, čo si vyžaduje časovo náročnejší procesný postup
v konaní. Právnu zložitosť veci však ústavný súd v náleze nekonštatoval.
V období po 30. apríli 2004 nebola ústavným súdom v posudzovanom konaní zistená
žiadna skutočnosť opodstatňujúca zmenu záveru ústavného súdu ohľadne posúdenia
právnej zložitosti tohto konania v porovnaní s jeho názorom vysloveným v už spomínanom
náleze. Pokiaľ ide o otázku skutkovej zložitosti predmetu konania v uvedenom období,
ústavný súd konštatuje, že táto zložitosť už nedosahuje intenzitu porovnateľnú
s predchádzajúcim obdobím, a to vzhľadom na okresným súdom vykonané rozsiahle
dokazovanie a zaobstarané listinné dôkazy v predchádzajúcom období pred 30. aprílom
2004.
2. Ústavný súd skúmajúc správanie sťažovateľa v posudzovanej časti konania
nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k závažnejšiemu spomaleniu
postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že posudzovaná časť konania je poznačená obdobiami
nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu, ktoré sa premietli do zbytočných
prieťahov v uvedenom konaní v celkovej dobe takmer 27 mesiacov.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ
obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne I. ÚS 376/06).
V prvom rade ide o obdobie od 4. októbra 2004, keď martinská fakultná nemocnica
doručila okresnému súdu „Stanovisko k Vašej žiadosti o vypracovanie ústavného
znaleckého posudku“, až do 26. januára 2005, keď oznámila okresnému súdu, že požiadala
ministerstvo spravodlivosti o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov a súčasne požiadala
okresný súd o „zrušenie uznesenia a jej pribratí“. Okresný súd v uvedenom období
vykonával neefektívne úkony spočívajúce v zasielaní stanoviska martinskej fakultnej
nemocnice (v ktorom si znalecký ústav určoval „svoje podmienky“) na vyjadrenie
účastníkom konania. Spisový materiál okresný súd nepredložil znaleckému ústavu hneď po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania (20. októbra
2004), ale až 14. januára 2004. Okresný súd tak postupoval nesústredene, nezabránil
sťažovaniu postupu konania zo strany uvedeného ústavu, napr. poučením znaleckého ústavu
o jeho postavení a povinnostiach v konaní v zmysle § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch, prípadne s využitím možností poriadkových opatrení
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predovšetkým štát zodpovedá
za prieťahy spôsobené jeho orgánmi, a to tak orgánmi, ktoré konanie vedú, ako aj orgánmi,
ktoré poskytujú znalecký posudok alebo poskytujú inú činnosť pri dokazovaní (napr.
Allenet de Ribemont v. Francúzsko, séria A, č. 308, alebo Martins Moreira v. Portugalsko,
séria A, č. 143).
Úkony vykonané v období od 26. apríla 2005, keď okresný súd rozhodol
o ustanovení znalca MUDr. M. H., CSc., do 10. apríla 2007, keď požiadal opätovne
ministerstvo spravodlivosti o poskytnutie súčinnosti, hodnotí ústavný súd ako nesústredenú
a neefektívnu činnosť. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd pribratím znalca MUDr.
M. H., CSc., vykonal nadbytočný, a teda neefektívny úkon, pretože viazanosť právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušovacom uznesení si vyžadovala pribratie
znaleckého ústavu. V nasledujúcom období už okresný súd v zmysle uvedeného
usmernenia odvolacieho súdu vykonával úkony smerujúce k pribratiu znaleckého ústavu,
išlo však o nesústredenú a zbytočne zdĺhavú činnosť. Okresný súd zisťoval aktuálny
zoznam znaleckých ústavov prostredníctvom zdĺhavého postupu – duplicitných dožiadaní
adresovaných ministerstvu spravodlivosti, a to i napriek možnosti poskytovanej platnou
právnou úpravou (§ 4 ods. 7 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch), ktorou je
vyhľadávanie v zozname znalcov elektronickou formou na príslušnej internetovej stránke
ministerstva spravodlivosti a ktorá je spojená s minimálnou časovou náročnosťou.
Postup okresného súdu, keď v jednom z uvedených dožiadaní požiadal ministerstvo
spravodlivosti o zaujatie stanoviska „V prípade, že v zozname znalcov nie je v súčasnosti
zapísaný žiadny znalecký ústav, ktorý by bol spôsobilý podať vo veci znalecký posudok,
(...)“, považuje ústavný súd za neprípustný, pretože základným predpokladom pre rýchly a
efektívny procesný postup súdu je aj znalosť relevantnej právnej úpravy (v danom prípade
ustanovenie § 15 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch).
Rovnako postup okresného súdu, keď rozhodol v rozpore s platnou právnou úpravou
[§ 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov] o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov a o neustanovení právneho zástupcu pre sťažovateľa,
hodnotí ústavný súd ako nesústredenú činnosť, ktorá zapríčinila zbytočné prieťahy
posudzovaného obdobia.
Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj o vyslovenie
porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v predmetnom konaní pred okresným súdom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Ústavný súd si už pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto
dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Vzhľadom na uvedené rozsiahle obdobia nesústredenej a neefektívnej činnosti
okresného súdu nemožno takmer tri roky trvajúcu dobu posudzovanej časti konania
vedeného okresným súdom bez rozhodnutia vo veci považovať za ústavne akceptovateľnú
vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani za primeranú podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli
porušené (1. bod výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby konal
vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (2. bod výroku nálezu).
III.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodnil skutočnosťou, že súdne konanie trvá už dvanásť rokov
a zdĺhavosť konania veľmi nepriaznivo pôsobí na jeho psychický stav a stav jeho rodinných
príslušníkov, pričom napriek predchádzajúcemu príkazu ústavného súdu pre okresný
súd konať bez zbytočných prieťahov, tieto pretrvávajú.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie (obdobne
Ústavný súd priznal v tomto prípade finančné zadosťučinenie v sťažovateľom
uplatnenej sume 100 000 Sk (3. bod výroku nálezu), ktorá podľa jeho názoru zohľadňuje
predmet, charakter a dobu posudzovaného konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní
a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa. Jej závažnosť nepochybne podstatným
spôsobom zvyšuje fakt, že k zbytočným prieťahom v postupe okresného súdu
v posudzovanom konaní došlo opakovane po tom, čo ústavný súd nálezom č. k.
III. ÚS 233/03–26 zo 7. apríla 2004 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 14 C 313/94 a prikázal mu
konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súd
priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 5 788 Sk pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby realizované v roku 2006 (prevzatie
a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na ústavný súd),
ako aj režijného paušálu.
Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16
ods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania
pred ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením
alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom
(napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2006 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.
Sťažovateľ v danom prípade mohol požadovať náhradu trov právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004
Z. z. za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2 x 2 730 Sk +
2 x 164 Sk, spolu 5 788 Sk.
Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume 5 788 Sk (4. bod výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. októbra 2007