Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 11/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka

a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti JUDr. P. P., bytom Ž.,

zastúpeného advokátkou JUDr. T. P, Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí 20. apríla

2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v , ako aj jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania

JUDr. P. P. v sume 11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských

korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Advokátska kancelária, Ž., do

pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti JUDr. P. P. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 19. januára 2005 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Advokátska kancelária, Ž., doručenú

ústavnému súdu 10. novembra 2004.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 29. októbra 2001 na Okresnom

súde Žilina žalobu o ochranu osobnosti, ktorá bola na tomto súde vedená pod sp. zn.

. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 24. apríla 2002 rozhodol o prikázaní predmetnej veci podľa § 12 ods. 2

(ďalej aj „OSP“) Okresnému súdu Trenčín. Na základe

podania sťažovateľa z 29. júla 2002 najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 614/02

z 30. októbra 2002 z dôvodu vhodnosti rozhodol o prikázaní tejto veci okresnému súdu,

ktorý ju vedie od 6. februára 2003 pod sp. zn. . Okresný súd v tejto veci

nevykonal podľa sťažovateľa do dňa podania ústavnej sťažnosti žiadny úkon smerujúci

k meritórnemu rozhodnutiu súdu.

Sťažovateľ poukázal na dĺžku predmetného konania, ktoré začalo 29. októbra 2001,

t. j. pred viac ako tromi rokmi, pričom samotná nečinnosť okresného súdu predstavuje „ku

dňu spracovania sťažnosti“ 21 mesiacov.

K základným kritériám, ktoré ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou zohľadňuje

pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, sťažovateľ

uviedol, že podľa neho v predmetnej veci nejde o vec skutkovo alebo právne zložitú. Jeho

správanie podľa neho „žiadnym spôsobom nevytvorilo situáciu, ktorá by odôvodňovala

zbytočné prieťahy v postupe konajúceho súdu“. Zbytočné prieťahy v tomto konaní boli

podľa neho spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou okresného súdu. Podľa sťažovateľa

v predmetnej veci súdy „od samého počiatku vytvárali zbytočné prieťahy“, a preto bol

nútený podať sťažnosť na prieťahy v tomto konaní už 4. februára 2002.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd v predmetnej veci nálezom rozhodol, že jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené, prikázal okresnému súdu v predmetnej veci

konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 000 Sk, ako aj aby okresný súd zaviazal uhradiť trovy konania.

V rámci odôvodnenia požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia

sťažovateľ okrem iného uviedol: „Sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie

odôvodňuje aj pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní

jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ poukazuje na

to, že v konaní o ochranu osobnosti každý právny prostriedok nápravy plynutím času stráca

na svojej účinnosti. V konaní o ochranu osobnosti sa vyžaduje v záujme zachovania

oprávnených záujmov a práv dotknutej osoby rýchly a účinný postup štátneho orgánu,

v danom prípade súdu. Sťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného

finančného zadosťučinenia zodpovedá zásadám spravodlivosti a je primeraným finančným

zadosťučinením na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla zbytočnými prieťahmi

konajúceho súdu.“

V podaní z 2. marca 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu oznámila:

„Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ zaplatil 02. 03. 2005.“ Zároveň uviedla, že

súhlasí s tým, aby v rámci prerokovania sťažnosti bolo upustené od konania ústneho

pojednávania, a taktiež vyčíslila sťažovateľom požadovanú náhradu trov konania pred

ústavným súdom vo výške 12 971 Sk.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 8. februára 2005 vyjadril

k sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom jeho predsedu v podaní sp. zn. Spr. 3813/2004

z 28. februára 2005, ktorý ústavnému súdu v prílohe svojho vyjadrenia predložil aj

vyjadrenie zákonného sudcu konajúceho v predmetnej veci v podaní sp. zn. Spr. 3813/05

z 24. februára 2005. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol:

„Žaloba žalobcu: JUDr. Pavla Polku zastúpeného JUDr. L. P. – advokátom proti

JUDr. P. H. o ochranu osobnosti evidujeme pod sp. zn.: .

Žaloba bola postúpená tunajšiemu súdu Okresným súdom v Trenčíne na základe

uznesenia Najvyššieho súdu SR z dôvodu vhodnosti dňa 8. 2. 2003.

Vec vybavuje ako zákonný sudca JUDr. M. K.

- 23. 12. 2004 sudca vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku,

- 14. 2. 2005 súd konanie vo veci zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku,

Touto cestou Vám zasielam požadovaný spis ako i vyjadrenie zákonného sudcu.

Nečinnosť súdu od dôjdenia veci po prvý úkon sudcu nepovažujem za prieťah

vzhľadom na spoluzavinenie žalobcu, ktorý ako sudca má vedomosti o tom, že bez

uhradenia súdneho poplatku nemôže dôjsť k meritórnemu prejednaniu veci.

Na ústnom prejednaní sťažnosti netrvám.“

Zákonný sudca konajúci v predmetnej veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol:

„Rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR bolo prikázaných Okresnému súdu Bratislava III

z dôvodu vhodnosti asi 30 vecí ochrany osobnosti žalobcu proti rôznym subjektom ako

žalovaným. Keďže som veci ochrany osobnosti vybavoval špecializovane, všetky uvedené

veci napadli do môjho súdneho oddelenia.

Doposiaľ som rozhodol desať vecí, niektoré boli odvolacím súdom potvrdené,

niektoré zmenené, niektoré zrušené. V ďalších veciach sú nariadené pojednávania,

v ďalších som robil iné procesné úkony. Je pravdou, že v tejto veci som nekonal, ale od roku

2000 som konal a konám v ostatných veciach JUDr. P., pričom išlo a ide o náročné veci,

ktorých predmetom sú zásahy do osobnostných práv žalobcu vedené médiami alebo

fyzickými osobami prostredníctvom médií. V týchto veciach žalobca uplatňoval priznanie

náhrad nemajetkovej ujmy v miliónoch Sk. Náročnosti vecí zodpovedali aj rozsudky.

Rozsudok vo veci sp. zn. mal v konečnej počítačovej podobe 183 strán, rozsudok

vo veci sp. zn. mal 54 strán, rozsudok vo veci sp. zn. mal 47 strán

atď.

Venoval som sa veciam žalobcu, ktoré som považoval z jeho pohľadu za

naliehavejšie, ako tejto, ktorej predmetom je konštatácia predsedu Okresného súdu Žilina

JUDr. P. H. v odpovedi na sťažnosť, ktorú mu adresoval žalobca, zároveň rovnakým

podaním reagoval na výzvu predsedu Krajského súdu v Žiline JUDr. J. K.

Samozrejme, nechcem ju tým zľahčovať, ale je neporovnateľná s vecami žalobcu,

v ktorých sa konalo a koná.“

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu Žilina bola 26. októbra 2001 doručená žaloba sťažovateľa

o ochranu osobnosti proti JUDr. P. H., bytom L. M. (ďalej len „žalovaný“), ktorou sa

sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti žalovanému verejne sa mu ospravedlniť „...za časť

obsahu odpovede na sťažnosť z 02. 10. 2001 Spr 1087/01...“ a zaplatiť mu náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100 000 Sk.

Po vyjadrení sa všetkých sudcov Okresného súdu Žilina k otázke zaujatosti vo veci

(do 4. februára 2002) bol spis predložený podľa prvej vety predsedovi

Okresného súdu Žilina a následne 8. februára 2002 Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj

„krajský súd“) na rozhodnutie podľa .

Dňa 17. apríla 2002 bol spisový materiál predložený spolu s vyjadreniami sudcov

krajského súdu (ktorí sa cítili byť v predmetnej veci zaujatí) najvyššiemu súdu ako

nadriadenému súdu na rozhodnutie podľa .

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 24. apríla 2002 prikázal vec podľa

ustanovenia Okresnému súdu Trenčín. Spisový materiál v predmetnej veci

bol následne 3. júna 2002 vrátený krajskému súdu.

Krajský súd spisový materiál vrátil listom zo 16. júla 2002 Okresnému súdu Žilina

s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 24. apríla 2002. Zákonný

sudca pokynom z 29. júla 2002 nechal následne uznesenie najvyššieho súdu z 24. apríla

2002 doručiť účastníkom konania a spis v predmetnej veci postúpiť Okresnému súdu

Trenčín.

Sťažovateľ listom z 29. júla 2002 (doručeným 30. júla 2002) podal v predmetnej veci

návrh na prikázanie veci okresnému súdu z dôvodu vhodnosti.

Okresnému súdu Trenčín bol spis následne doručený 8. augusta 2002. Najvyššiemu

súdu bol spisový materiál v predmetnej veci predložený 24. októbra 2002.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 614/02 z 30. októbra 2002 prikázal vec podľa

na prejednanie okresnému súdu. Okresnému súdu Trenčín bol spisový

materiál vrátený 13. novembra 2002. Pokynom z 8. januára 2003 nechala zákonná sudkyňa

Okresného súdu Trenčín zaslať spisový materiál okresnému súdu, ktorému bol doručený

6. februára 2003. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu okresného súdu z 23. decembra 2004

bola sťažovateľovi zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku.

Uznesením č. k. -24 zo 14. februára 2005 okresný súd predmetné konanie

zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanie návrhu sťažovateľom.

Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 24. februára 2005. Podľa vyjadrenia právnej

zástupkyne sťažovateľa bol poplatok zaplatený 2. marca 2005.

III.

3. 1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch (...).“

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci v primeranej dobe vyplývajúce

z čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (obdobne napr. ,

).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa alebo práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma ústavný súd

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci,

podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (obdobne

napr. , ).

3. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o ochranu

osobnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému verejného ospravedlnenia, ako aj

zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za výrok žalovaného v liste sp. zn.

Spr 1087/01 z 2. októbra 2001, ktorým ako predseda Okresného súdu Žilina reagoval na

sťažnosť podanú sťažovateľom, ako aj na výzvu podpredsedu Krajského súdu v Žiline.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, s vyjadreniami sťažovateľa a okresného

súdu dospel ústavný súd k záveru, že prípadná skutková alebo právna zložitosť veci

nemohla mať v danom prípade vplyv na dosiaľ uplynutú dobu predmetného konania,

pretože okresný súd od postúpenia veci 6. februára 2003 do podania sťažnosti ústavnému

súdu vykonal len prvotné úkony smerujúce k odstráneniu nedostatkov v podmienkach

konania (otázka zaplatenia súdneho poplatku) a následne rozhodol o zastavení

posudzovaného konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd teda dosiaľ

meritórne vec neprerokovával.

Predmetom označeného konania je otázka ochrany osobnosti, pri ktorej je

efektívnosť súdnej ochrany neodmysliteľne spojená s jej poskytnutím v primeranej dobe,

teda s rýchlosťou a plynulosťou postupu súdu v prejednávanej veci, kde časové hľadisko

môže zohrávať významnú úlohu (, ).

Namietanú existenciu zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní preto ústavný

súd skúmal s prihliadnutím na túto skutočnosť zohľadňujúc aj stav uvedeného konania

a charakter úkonov vykonaných vo veci v čase podania ústavnej sťažnosti.

3. 3. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania prispelo k predĺženiu doby

prerokovania uvedenej veci.

Ústavný súd pripomína, že z ustanovenia vyplýva pre účastníka konania

procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, poskytnutím náležitej

súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní. V sporovom konaní,

akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu

na rozhodnutie vo veci samej, predkladanie dôkazov a iných úkonov potrebných na

dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník (obdobne napr.

, ).

V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku pri podaní žaloby bol okresný súd

povinný vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatku v podmienkach konania splnením si

poplatkovej povinnosti ( ,

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov –

ďalej len „“), čím tiež dochádzalo k predlžovaniu konania, najmä ak

sťažovateľ súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatil, v dôsledku čoho bolo

konanie uznesením zo 14. februára 2005 zastavené.

Nezaplatenie súdneho poplatku zo strany účastníka konania namietajúceho porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní

patrí medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní tvrdenia o porušení

označeného základného práva. Na druhej strane ústavný súd opakovane judikoval, že

uvedená skutočnosť na strane sťažovateľa majúca vplyv na predĺženie doby konania sama

osebe nevylučuje zodpovednosť súdu za zbytočné prieťahy v konaní spôsobené jeho

nesprávnym či neefektívnym postupom alebo dokonca nečinnosťou (obdobne napr.

, ).

Overenie splnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľom v konaní a výzvu súdu na

zaplatenie súdneho poplatku pritom nemožno považovať za technicky alebo časovo natoľko

náročné úkony, aby nimi bolo možné odôvodniť podstatné predĺženie súdneho konania

v porovnaní s dobou, ktorú by inak, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, bolo

možné považovať za primeranú.

Ústavný súd preto skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov

v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup okresného súdu

v predmetnej veci.

3. 4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ten bol vo veci

nečinný v období od 6. februára 2003, keď mu bol doručený spisový materiál v súvislosti

s prikázaním predmetnej veci, do 23. decembra 2004, keď okresný súd začal vo veci konať

výzvou na zaplatenie súdneho poplatku (spolu takmer dvadsaťdva mesiacov).

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu nemožno dostatočne odôvodniť

nezaplatením súdneho poplatku pri podaní návrhu na začatie konania, ako argumentuje

okresný súd, pretože táto skutočnosť žiadnym spôsobom nebránila okresnému súdu vyzvať

sťažovateľa na jeho zaplatenie bezprostredne po doručení spisového materiálu okresnému

súdu v súvislosti s prikázaním predmetnej veci, teda podstatne skôr, než sa tak naozaj stalo,

a v prípade jeho nezaplatenia vyvodiť z tejto skutočnosti príslušné právne dôsledky.

Povinnosť postupovať týmto spôsobom vyplývala okresnému súdu priamo zo zákona (§ 100

ods. 1 v spojení s ). Ústavný súd akceptuje, že pri

nápade novej veci si naštudovanie spisu a zváženie ďalšieho optimálneho postupu v konaní

vyžaduje určitý časový priestor. Po zvážení okolností tohto prípadu považoval za

akceptovateľné, vzhľadom na stav konania v čase prikázania veci okresnému súdu

a vzhľadom na povahu a náročnosť následne realizovaných procesných úkonov, obdobie

maximálne dvoch mesiacov. Zostávajúcu dobu (spolu dvadsať mesiacov) preto posúdil ako

obdobie, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti

okresného súdu.

Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku uvedeného obdobia nečinnosti

okresného súdu, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní,

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , ako aj k porušeniu jeho práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv garantovaných

a dohovorom ústavný súd neakceptoval ako právne významnú argumentáciu

zákonného sudcu konajúceho v predmetnej veci ohľadne počtu, náročnosti a závažnosti

ďalších vecí sťažovateľa týkajúcich sa ochrany osobnosti, ktoré vzhľadom na ich závažnosť

uprednostnil pred danou vecou sťažovateľa.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru je garantované fyzickej osobe alebo právnickej osobe nezávisle od počtu,

charakteru, či náročnosti konaní, v ktorých je taká osoba účastníkom, pokiaľ ide o konania,

na ktoré je aplikovateľný dohovoru, resp. .

Povinnosťou súdov vyplývajúcou z označených práv fyzickej osoby alebo právnickej

osoby je zabezpečiť odstránenie stavu jej právnej neistoty bez zbytočných prieťahov

a v primeranej dobe v každom z takýchto súdnych konaní, v ktorom má postavenie

účastníka, pokiaľ sama svojím správaním ako účastník neprispela k ich vzniku

a k neprimeranej dobe prerokovania veci.

K argumentácii zákonného sudcu konajúceho v predmetnej veci sťažovateľa mohol

preto ústavný súd prihliadnuť iba v rámci hodnotenia intenzity nemajetkovej ujmy

sťažovateľa spojenej s porušením jeho práv garantovaných a dohovorom

v označenom konaní.

3. 5. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo

veci konal. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu

domáhal.

Pretože ústavný súd zistil, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj k

porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výrokovej časti nálezu). Uvedený výrok sa však nedotýka právomoci okresného súdu

samostatne posúdiť, či zo strany sťažovateľa ako účastníka konania došlo k odstráneniu

nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti v zmysle § 10 ods. 3

, a podľa toho zvoliť ďalší postup.

3. 6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo

výške 100 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy spočívajúcej v pocitoch „márnosti

a nespravodlivosti“ spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty v danej

veci poukazujúc aj na predmet konania a jeho začiatok (podanie žaloby 26. októbra 2001).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože porušenie základných práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

20 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu) zohľadňujúc nemajetkovú ujmu sťažovateľa

spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné

zadosťučinenie nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľa prihliadal ústavný súd

predovšetkým na dĺžku posudzovaného konania pred okresným súdom, proti ktorému

sťažnosť smeruje, a na dĺžku zistených zbytočných prieťahov (dvadsať mesiacov), ako aj

na predmet posudzovaného konania týkajúceho sa ochrany osobnosti sťažovateľa v kontexte

počtu a náročnosti ďalších obdobných vecí sťažovateľa na okresnom súde. Ústavný súd

zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia (vychádzajúc zo

zásad spravodlivosti) aj skutočnosť, že sťažovateľ jednoznačne prispel k predĺženiu doby

prerokovania uvedenej veci v dôsledku nedostatočnej súčinnosti, pokiaľ ide o zaplatenie

súdneho poplatku.

3. 7. Sťažovateľ žiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vyčíslila výšku

uplatnených trov sumou 12 971 Sk (za dva úkony právnej služby realizované v roku 2004

a jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2005).

Podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony

právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky odmena podľa

doterajších predpisov.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa preto ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 20 vyhlášky

č. v spojení s , prvej vety, a

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet

konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,

ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou

predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (, ).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2004 v konaní

pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk. Základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní pred ústavným

súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk. Ústavný súd preto

v súlade s ustanovením priznal náhradu trov právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 (prevzatie a prípravu

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci z 5. novembra 2004)

a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2005 (písomné podanie vo veci z 2. marca

2005) vo výške 11 991 Sk (bod 4 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na

priznanie náhrady trov konania nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005