Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 132/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľ. G. a zo sudcov J. L. a L. O. v konaní o sťažnosti L. Č., H.,

zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť L. Č. trovy konania v sume

306,33 € (slovom tristošesť eur a tridsaťtri centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E.

B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2011 doručená sťažnosť L. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 17 C

65/2007.

Z obsahu sťažnosti, ako aj obsahu pripojených spisov vyplýva, že predmetom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. je rozhodovanie o žalobe

sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia spôsobeného dopravnou nehodou proti odporcovi v 1. rade D. B.,

a. s. (ďalej len „odporca v 1. rade“, v konaní vedenom pod sp. zn. len

„odporca“) a odporcovi v 2. rade K., a. s. (ďalej aj „odporca v 2. rade“). Predmetom konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. je rozhodovanie o žalobe

sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku

spôsobenej jej pri tej istej dopravnej nehode proti odporcovi a odporcovi v 2. rade, ktorý v

tomto konaní vystupuje ako vedľajší účastník (v tomto konaní ďalej len „vedľajší

účastník“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľka sa dvoma samostatnými žalobami podanými na Okresný súd

Bratislava I domáhala odškodnenia nároku, ktorý jej vznikol v dôsledku dopravnej nehody,

ku ktorej došlo dňa 06. 09. 2004. Žalobou, podanou dňa 19. 01. 2007, sa domáhala

náhrady škody vo výške 3.337.337,- Sk titulom odškodnenia zdravia, ktoré konanie je

vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

Druhou žalobou doručenou súdu 28. 03. 2007 sa domáhala náhrady vecnej škody,

vrátane straty na zárobku počas PN i po skončení PN. Predmetná vec je vedená

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

Sťažovateľka uplatnila samostatné nároky, ktoré jej vznikli z tej istej udalosti dvoma

žalobami práve z dôvodu, že si bola vedomá toho, že pokiaľ viac samostatných nárokov

bude uplatnených jednou žalobou, môže nastať situácia, že dokazovanie by bolo

komplikované a mohlo by dôjsť k zdĺhavému prejednávaniu veci.“

Vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľka najmä uvádza, že okresný súd „... vytýčil prvé pojednávanie až takmer

10 mesiacov po podaní žaloby a to na deň 2. 10. 2007. Následne porušovateľ (okresný súd,

pozn.) konal vcelku plynulo, keď počas roka 2007 a 2008 vytyčoval v zhruba 3mesačných

intervaloch pojednávania, ktoré však boli odročované len z dôvodu, že porušovateľ si mal

vyžiadať spis trestnej veci a spis Krajského súdu Bratislava sp. zn. .

Na pojednávaní dňa 7. 10. 2008 bolo uložené právnej zástupkyni sťažovateľky, aby v lehote

30 dní predložila súdu otázky na znalecké dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené

na 2. 12. 2008, toto bolo odročené na 20. 02. 2009 z dôvodu, že porušovateľ opäť si sám

sebe uložil povinnosť zabezpečiť trestné spisy. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 12. 05.

2009, na tomto pojednávaní bol vypočutý aj znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok

v trestnom konaní. Toto pojednávanie bolo odročené na 29. 9. 2009, konalo sa 30. 10.

2009, z dôvodu, že právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie termínu

pojednávania z dôvodu kolízií pojednávaní. Na tomto pojednávaní porušoval pripustil

návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého

dokazovania a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil účastníkom konania, aby

v lehote 30 dní predložili súdu konkrétne otázky na súdneho znalca (ktoré právna

zástupkyňa sťažovateľky predložila súdu už pred rokom dňa 07. 10. 2008). Povinnosť

predložiť otázky na znalca si právna zástupkyňa sťažovateľky opakovane splnila ešte v ten

istý deň, t. j. 30. 10. 2009.

Keď od pojednávania, ktoré sa konalo 30. 10. 2009, uplynulo takmer 7 mesiacov

a porušovateľ nekonal, dokonca nevypracoval ani len uznesenie o nariadení znaleckého

dokazovania, sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala dňa 17. 05.

2010 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 1. 6. 2010 bolo sťažovateľke doručené uznesenie o nariadení znaleckého

dokazovania, t. j. súdu trvalo 8 mesiacov pokiaľ vypracoval uznesenie o nariadení

znaleckého dokazovania.

Dňa 09. 06. 2011 bola sťažovateľke doručená odpoveď na jej sťažnosť, ktorú

predsedníčka porušovateľa pre sťažovateľku vyhodnotila nepochopiteľne ako nedôvodnú.

Preto dňa 22. 06. 2010 sťažovateľka zaslala na Krajský súd Bratislava žiadosť o

prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Dňa 10. 11. 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky obdržala uznesenie porušovateľa

sp. zn. -168 zo dňa 25. 10. 2010, ktorým zmenil osobu znalca ustanoveného

na vypracovanie znaleckého posudku.

Právna zástupkyňa sťažovateľky telefonickým dotazom dňa 04. 02. 2011

u porušovateľa zistila, že pôvodne ustanovený znalec už 16. 6. 2010!! oznámil

porušovateľovi, že znalecký posudok nemôže vykonať a porušovateľovi trvalo 4 mesiace!!!,

kým vypracoval uznesenie, ktorým ustanovil nového znalca, pričom súd ďalej pokračoval

v prieťahoch, pretože novonariadenej znaleckej organizácii nezaslal spis ďalšie štyri

mesiace.

Uplynulo ďalších 8 mesiacov a znalecký posudok nebol do dnešného dňa

vypracovaný, posledné pojednávanie sa konalo pred takmer 2 rokmi!!!!!“.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľka uvádza, že okresný súd „vytýčil prvé pojednávanie až takmer rok po podaní

žaloby a to na deň 03. 03. 2008. Toto bolo odročené na deň 12. 05. 2008 z dôvodu

neprítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľky. Pojednávanie 12. 5. 2008 sa konalo a bolo

odročené na neurčito s tým, že porušovateľ si zadováži priestupkový spis z Krajského súdu

Bratislava a bude pripojený spis, ktorý sa týka náhrady škody na zdraví sp. zn. .

Keď do posledného pojednávania uplynuli dva roky a porušovateľ okrem vynesenia

jedného uznesenia dňa 9. 6. 2008 nevykonal žiadne úkony, sťažovateľka podala dňa 14. 05.

2010 sťažnosť do rúk predsedu porušovateľa. Tento listom zo dňa 20. 05. 2010 oznámil, že

predlžuje lehotu na vybavenie sťažnosti z dôvodu nutnosti zabezpečenia spisového

materiálu k naštudovaniu, nakoľko spis sa nachádza na Okresnom súde Vranov nad

Topľou. Dňa 21. 06. 2010 porušovateľ opätovne oznámil sťažovateľke, že predlžuje lehotu

na vybavenie sťažnosti, nakoľko spis sa stále nachádza na OS Vranov nad Topľou a

opätovne bol tento súd vyzvaný na jeho vrátenie.

Sťažovateľka preto dňa 02. 07. 2010 podala na Krajský súd Bratislava žiadosť

o prešetrenie sťažnosti, nakoľko jej sťažnosť nebola vybavená v zákonnej lehote.

Dňa 19. 7. 2010 obdržala na svoju žiadosť odpoveď s tým, že predseda porušovateľa

konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. Zároveň pre sťažovateľku nepochopiteľne uviedol,

že subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov

súdu, zistené nebolo!!!!! (kto potom zavinil prieťahy v konaní). Následne bolo vytýčené

pojednávanie na deň 27. 09. 2010, ktoré bolo ale zrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu

a bolo odročené na deň 15. 10. 2010. Toto pojednávania sa ale nekonalo z dôvodu čerpania

riadnej dovolenky zástupcu odporcu. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 29. 11. 2010,

toto sa však opäť nekonalo z dôvodu PN zákonného sudcu.

Posledné pojednávanie v predmetnej veci sa konalo 4. 2. 2011.

Od tohto dňa porušovateľ vo veci nevykonal žiadne úkony. Od podania žaloby

uplynulo štyri a pol roka a vo veci sa konali len dve pojednávania.“.

Sťažovateľka vo vzťahu k obom namietaným konaniam tvrdí, že „bolo konaním, resp.

nekonaním porušovateľa zasiahnuté do práv sťažovateľky. Boli porušené jej ústavné práva

a to najmä právo garantované v SR a to právo na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov a domnievame sa, že aj právo na súdnu ochranu, nakoľko tieto spory

by sa mali riešiť prednostne, čo zjavne v prípade sťažovateľky a bohužiaľ treba konštatovať,

že nielen v jej prípade, sa evidentne nedeje, resp. toto právo na súdnu ochranu sa neustále

porušuje.

Záverom mi nedá neuviesť, že som podala dňa 27. 09. 2011 opakovanú sťažnosť

porušovateľovi a domáhala som sa zriadenia nápravy. Odpoveď porušovateľa ma

prekvapila, pretože podpredsedníčka, ktorá odpovedala na sťažnosť uvádza nielen

nepravdivé údaje, kedy bola sťažnosť súdu doručená (zrejme za účelom, aby odpoveď

vykazovala znaky, že sťažnosť bola vybavená v zákonom stanovenej lehote), ale dokonca

sťažnosť vybavila ako nedôvodnú, napriek tomu, že dochádzalo k evidentným prieťahom

v konaní.

... V oboch veciach sťažovateľka podávala sťažnosti na prieťahy a porušovateľ

napriek tomu nekonal a vyvolával zbytočné prieťahy v konaní, čím porušil základné právo

sťažovateľky garantované v SR, ako aj právo na súdnu ochranu podľa

SR v spojení s Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

.

2. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva L. Č. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci a prikazuje sa mu, aby v

tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

.

4. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva L. Č. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci a prikazuje sa mu, aby v

tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.

5. L. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 Eur.

6. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 306,33 €

(1 úkon právnej pomoci podľa vyhl. č. činí sumu 120,23 €

a režijný paušál v sume 7,41 € x 2 úkony - príprava, prevzatie a podanie návrhu + 20 %

DPH, t. j. 51,05 €) k rukám advokátky JUDr. E. B., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -24

z 8. marca 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa

sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3908/2011 z 1. februára 2012, v ktorom popri

chronologickom popise postupu okresného súdu v oboch namietaných konaniach vo vzťahu

ku konaniu vedenému pod sp. zn. uviedla:

„K prípadnému časovému posunu došlo vystriedaním sa štyroch vyšších súdnych

úradníkov v tomto oddelení, absenciou asistentky v období od novembra 2010 až do mája

2011, čo však vzhľadom na počet vecí v predmetom oddelení, zaťaženosť zákonnej sudkyne

i všetkých zamestnancov súdu v tomto oddelení. Časový posun v tejto veci nastal

pri vyhotovovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Z vyjadrenia zákonnej

sudkyne som zistila, že sudkyňa je so znaleckou organizáciou pravidelne v kontakte a urguje

ju.

Vzhľadom na vyššie uvedené, mám za to, že Okresný súd Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. priebežne konal, a preto sťažnosť považujem

za nedôvodnú.“

Vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

predsedníčka okresného súdu v označenom prípise najmä uviedla:

„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých

spisov z iných oddelení na civilnom úseku tunajšieho súdu – 17 C, čím sa jednotlivé časové

úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Viacero pojednávaní však bolo odročených

pre správanie sa účastníkov konania. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp.

jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania

garantovaného v , mám za to, že predmetné

konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky návrh neodloží alebo neodmietne,

ale prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu, navrhujem, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním

nezavinila vznik prieťahov v konaní.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na vyjadrenie predsedníčky okresného

súdu k sťažnosti v podaní doručenom ústavnému súdu 15. mája 2012 najmä uviedla:

«... Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. okrem popisu

jednotlivých úkonov a už chronického údaju o tom, že ide o objektívny prieťah spôsobený

predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného

sudcu, ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých spisov z iných oddelení, nevyplýva to,

že súd vo veci vykonával síce množstvo úkonov, ale išlo o úkony, ktoré boli buď nadbytočné,

alebo boli opakované... Nesprávna organizácia, prerozdeľovanie súdnych sporov, zmena

zákonných sudcov napriek tomu, že pôvodne pridelený zákonný sudca na súde naďalej

riadne pracuje, by nielen podľa predpisov, ale aj z dôvodu zachovania dobrých mravov,

nemôže ísť na vrub sťažovateľky. Rovnako za neprijateľné považujem konštatovanie súdu,

že príčinou „časového posunu“ bolo striedanie sa vyšších súdnych úradníkov v oddelení

a absenciou asistentky od novembra 2010 do mája 2011.»

Sumarizujúc svoje vyjadrenie právna zástupkyňa sťažovateľky konštatuje, že

«... opakovane súdy svojimi vyjadreniami a postojmi skôr sťažovateľov presvedčujú o tom,

že súdy nesledujú ochranu práv účastníkov, ale napriek nesprávnej organizácii

sa opakovane zaoberajú iba tým, čo spôsobilo z vonkajšieho pohľadu „objektívny prieťah“

v konaní».

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil o doterajšom priebehu konania

vedeného pod sp. zn. tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha proti odporcovi

v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia spôsobeného dopravnou nehodou (k dopravnej nehode došlo 6. septembra 2004,

pozn.) v sume 3 337 337 Sk.

2. Okresný súd po doručení žaloby odporcom na vyjadrenie a pripojení spisov

súvisiacich s dopravnou nehodou nariadil 24. apríla 2007 termín prvého pojednávania

na 2. október 2007, ktoré po vypočutí účastníkov konania odročil na 23. november 2007.

3. Pojednávanie nariadené na 23. november 2007 sa neuskutočnilo z dôvodu

neospravedlnenej neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, a preto bolo odročené

na 18. marec 2008, ktoré bolo následne odročené na 27. jún 2008 z dôvodu pripojenia spisu

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. .

4. Pojednávanie nariadené na 27. jún 2008 bolo opätovne odročené na 7. október

2008 bez vykonania dokazovania, ktoré bolo tiež odročené na 2. december 2008 z dôvodu

potreby opätovného vyžiadania spisu krajského súdu sp. zn. (krajský súd si ho

predtým vyžiadal späť, pozn.).

5. Pojednávanie nariadené na 2. december 2008 bolo odročené opäť bez vykonania

dokazovania na 20. február 2009 s tým, že budú pripojené spisy Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Bratislave.

6. Ďalšie pojednávania nariadené na 12. máj 2009, 29. september 2009 a 30. október

2009 boli odročované bez podstatného posunu v dokazovaní. Pojednávanie uskutočnené

30. októbra 2009 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd uložil účastníkom konania

povinnosť predložiť mu otázky, na ktoré má odpovedať znalec v znaleckom posudku

(účastníci konania si túto povinnosť splnili do 23. decembra 2009).

7. Uznesením zo 17. mája 2010 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Keďže

ustanovený znalec nevypracoval znalecký posudok, okresný súd uznesením z 25. októbra

2010 ustanovil nového znalca, ktorému doručil spis v marci 2011; znalecký posudok bol

okresnému súdu doručený 27. marca 2012.

8. Dňa 30. marca 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania

a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil o doterajšom priebehu konania

vedeného pod sp. zn. tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu 28. marca 2007; touto žalobou sa

domáha proti odporcovi náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku, ktorá jej

vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou.

2. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 3. marec 2008. Na požiadanie právnej

zástupkyne sťažovateľky bol určený nový termín pojednávania na 12. máj 2008, ktoré bolo

odročené na neurčito s tým, že budú pripojené súvisiace spisy (spis okresného súdu sp. zn.

, ako aj „priestupkový“ spis krajského súdu).

3. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 27. september 2010, ktoré bolo ale zrušené

a nový termín pojednávania bol nariadený na 15. október 2010; z neúčasti na tomto

pojednávaní sa ospravedlnil právny zástupca odporcu.

4. Pojednávanie nariadené na 29. november 2010 bolo opätovne zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne; nový termín pojednávania bol nariadený na 4. február

2011.

5. Pojednávanie nariadené na 4. február 2011 sa nekonalo z dôvodu nahlásenia

bombového útoku na budovu okresného súdu. Od toho času okresný súd vo veci nekoná

vzhľadom na skutočnosť, že v súvisiacom konaní sp. zn. sa vypracúva

znalecký posudok, ktorý bude použiteľný aj v tomto konaní (v spise sú o tom úradné

záznamy zo 17. júna 2011 a z 26. októbra 2011; v spise nie sú záznamy o urgenciách

ustanovenému znalcovi).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a tiež v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky

v konaniach vedených pod sp. zn. a tiež sp. zn. :

1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. je rozhodovanie o žalobe

sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia v sume 3 337 337 Sk. Predmetom konania vedeného pod sp. zn.

je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady vecnej

škody a škody z titulu straty na zárobku. V oboch prípadoch ide o rozhodovanie o veciach,

ktoré tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa, a preto ich

nemožno považovať z právneho hľadiska za zložité. Ani po skutkovej stránke nepovažuje

ústavný súd namietané konania za zložité, aj keď vzal do úvahy, že v oboch prípadoch je

potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj

na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, ktorá v ňom neospravedlňuje doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku oboch namietaných konaní ich skutkovou zložitosťou. Ústavný súd pri

rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil osobitnú povahu

oboch namietaných konaní (náhrada škody spôsobená dopravnou nehodou), ktorá vyžaduje

zo strany vo veci konajúceho súdu osobitnú starostlivosť.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania pred

okresným súdom ústavný súd nezistil zásadné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené

v jej neprospech. Sťažovateľka poskytovala okresnému súdu požadovanú súčinnosť

(neospravedlnená neúčasť na jednom pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn.

a jedna ospravedlnená neúčasť na pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn.

nemohla podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom ovplyvniť

celkovú doterajšiu dĺžku namietaných konaní), pričom sa prostredníctvom sťažností

adresovaných predsedníčke okresného súdu aktívne usilovala o urýchlenie priebehu

namietaných konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či mohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu v namietaných konaniach. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej k zbytočným prieťahom

v konaní, a teda k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa môže dôjsť nielen nečinnosťou, ale aj neefektívnou

a nesústredenou činnosťou všeobecného súdu (pozri napr. , ,

).

Vychádzajúc zo svojich zistení zo súdneho spisu sp. zn. uvedených

v I. časti tohto nálezu ústavný súd konštatoval, že okresný súd v tomto konaní síce

v primeraných časových odstupoch nariaďoval pojednávania, ktoré ale boli spravidla

odročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu, a preto túto činnosť

okresného súdu hodnotí ako neefektívnu. Neefektívna bola aj činnosť okresného súdu pri

zabezpečovaní znaleckého dokazovania, keďže znalecký posudok mu bol doručený až

takmer po dvoch rokoch od jeho nariadenia. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj

na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci

nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní

znaleckého posudku (napr. , , ). Ústavný súd vzal

do úvahy aj doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktoré začalo doručením žaloby

19. januára 2007, t. j. trvá do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti takmer 5 a pol

roka bez toho, aby okresný súd vo veci meritórne rozhodol, čo je z ústavného hľadiska

vzhľadom na predmet namietaného konania (jeho povahu) neakceptovateľné.

V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd podľa zistení ústavného

súdu taktiež koná neefektívne, pričom v tomto konaní navyše došlo aj k obdobiam

dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti. Aj pri akceptovaní skutočnosti, že spis je uložený

na lehotu do vypracovania znaleckého posudku nariadeného v konaní sp. zn.

z dôvodu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia (vznik škody tou istou udalosťou, tí istí účastníci

konania), ústavný súd nemohol z ústavného hľadiska ospravedlniť stav, v akom sa toto

konanie v čase jeho rozhodovania po viac ako piatich rokoch od podania žaloby nachádza.

Obranu okresného súdu založenú predovšetkým na skutočnosti, že prieťahy vznikli

vysokým nápadom vecí v príslušnom oddelení súdu, ústavný súd nemohol akceptovať.

Ústavný súd už v podobných prípadoch viackrát vyslovil (pozri napr. ), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním

na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že v oboch namietaných konaniach

došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konania neboli v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom období konal v oboch namietaných konaniach bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € z dôvodu právnej neistoty a z dôvodu, že „... súdy maria možnosť zistenia

skutkového stavu, sťažovateľku zdĺhavým postupom utvrdzujú, že jej snaženie je márne

a spravodlivosť v podstate neexistuje“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (). Podľa názoru

ústavného súdu prichádza v oboch namietaných konaniach do úvahy priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Pri určení jeho sumy ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti uplatňovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vychádzajúc predovšetkým z povahy a doterajšej zjavne neprimeranej

dĺžky namietaných konaní, intenzity neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj správania

sťažovateľky ako účastníčky konania, dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € primerané konkrétnym okolnostiam oboch

prípadov, najmä povahe veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. E. B.. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania v

sume 306,33 €. Keďže suma požadovaná sťažovateľkou neprevyšovala sumu vypočítanú

podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd

priznal úhradu trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou (bod 4 výroku tohto

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2012