Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 123 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (128)IV. ÚS 132/2012
PDF · 254.1 KB
No categories available
IV. ÚS 132/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2012 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľ. G. a zo sudcov J. L. a L. O. v konaní o sťažnosti L. Č., H.,
zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007
a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 13/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. L. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc
eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť L. Č. trovy konania v sume
306,33 € (slovom tristošesť eur a tridsaťtri centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E.
B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2011 doručená sťažnosť L. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 13/2007 a sp. zn. 17 C
65/2007.
Z obsahu sťažnosti, ako aj obsahu pripojených spisov vyplýva, že predmetom
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 13/2007 je rozhodovanie o žalobe
sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia spôsobeného dopravnou nehodou proti odporcovi v 1. rade D. B.,
a. s. (ďalej len „odporca v 1. rade“, v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 len
„odporca“) a odporcovi v 2. rade K., a. s. (ďalej aj „odporca v 2. rade“). Predmetom konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C 65/2007 je rozhodovanie o žalobe
sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku
spôsobenej jej pri tej istej dopravnej nehode proti odporcovi a odporcovi v 2. rade, ktorý v
tomto konaní vystupuje ako vedľajší účastník (v tomto konaní ďalej len „vedľajší
účastník“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Sťažovateľka sa dvoma samostatnými žalobami podanými na Okresný súd
Bratislava I domáhala odškodnenia nároku, ktorý jej vznikol v dôsledku dopravnej nehody,
ku ktorej došlo dňa 06. 09. 2004. Žalobou, podanou dňa 19. 01. 2007, sa domáhala
náhrady škody vo výške 3.337.337,- Sk titulom odškodnenia zdravia, ktoré konanie je
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 13/2007.
Druhou žalobou doručenou súdu 28. 03. 2007 sa domáhala náhrady vecnej škody,
vrátane straty na zárobku počas PN i po skončení PN. Predmetná vec je vedená
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 C 65/2007.
Sťažovateľka uplatnila samostatné nároky, ktoré jej vznikli z tej istej udalosti dvoma
žalobami práve z dôvodu, že si bola vedomá toho, že pokiaľ viac samostatných nárokov
bude uplatnených jednou žalobou, môže nastať situácia, že dokazovanie by bolo
komplikované a mohlo by dôjsť k zdĺhavému prejednávaniu veci.“
Vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 8 C 13/2007
sťažovateľka najmä uvádza, že okresný súd „... vytýčil prvé pojednávanie až takmer
10 mesiacov po podaní žaloby a to na deň 2. 10. 2007. Následne porušovateľ (okresný súd,
pozn.) konal vcelku plynulo, keď počas roka 2007 a 2008 vytyčoval v zhruba 3mesačných
intervaloch pojednávania, ktoré však boli odročované len z dôvodu, že porušovateľ si mal
vyžiadať spis trestnej veci a spis Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2 S 399/05.
Na pojednávaní dňa 7. 10. 2008 bolo uložené právnej zástupkyni sťažovateľky, aby v lehote
30 dní predložila súdu otázky na znalecké dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené
na 2. 12. 2008, toto bolo odročené na 20. 02. 2009 z dôvodu, že porušovateľ opäť si sám
sebe uložil povinnosť zabezpečiť trestné spisy. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 12. 05.
2009, na tomto pojednávaní bol vypočutý aj znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok
v trestnom konaní. Toto pojednávanie bolo odročené na 29. 9. 2009, konalo sa 30. 10.
2009, z dôvodu, že právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu kolízií pojednávaní. Na tomto pojednávaní porušoval pripustil
návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého
dokazovania a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil účastníkom konania, aby
v lehote 30 dní predložili súdu konkrétne otázky na súdneho znalca (ktoré právna
zástupkyňa sťažovateľky predložila súdu už pred rokom dňa 07. 10. 2008). Povinnosť
predložiť otázky na znalca si právna zástupkyňa sťažovateľky opakovane splnila ešte v ten
istý deň, t. j. 30. 10. 2009.
Keď od pojednávania, ktoré sa konalo 30. 10. 2009, uplynulo takmer 7 mesiacov
a porušovateľ nekonal, dokonca nevypracoval ani len uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovania, sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala dňa 17. 05.
2010 sťažnosť na prieťahy v konaní.
Dňa 1. 6. 2010 bolo sťažovateľke doručené uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovania, t. j. súdu trvalo 8 mesiacov pokiaľ vypracoval uznesenie o nariadení
znaleckého dokazovania.
Dňa 09. 06. 2011 bola sťažovateľke doručená odpoveď na jej sťažnosť, ktorú
predsedníčka porušovateľa pre sťažovateľku vyhodnotila nepochopiteľne ako nedôvodnú.
Preto dňa 22. 06. 2010 sťažovateľka zaslala na Krajský súd Bratislava žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti.
Dňa 10. 11. 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky obdržala uznesenie porušovateľa
sp. zn. 8 C 13/2007-168 zo dňa 25. 10. 2010, ktorým zmenil osobu znalca ustanoveného
na vypracovanie znaleckého posudku.
Právna zástupkyňa sťažovateľky telefonickým dotazom dňa 04. 02. 2011
u porušovateľa zistila, že pôvodne ustanovený znalec už 16. 6. 2010!! oznámil
porušovateľovi, že znalecký posudok nemôže vykonať a porušovateľovi trvalo 4 mesiace!!!,
kým vypracoval uznesenie, ktorým ustanovil nového znalca, pričom súd ďalej pokračoval
v prieťahoch, pretože novonariadenej znaleckej organizácii nezaslal spis ďalšie štyri
mesiace.
Uplynulo ďalších 8 mesiacov a znalecký posudok nebol do dnešného dňa
vypracovaný, posledné pojednávanie sa konalo pred takmer 2 rokmi!!!!!“.
Vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 17 C 65/2007
sťažovateľka uvádza, že okresný súd „vytýčil prvé pojednávanie až takmer rok po podaní
žaloby a to na deň 03. 03. 2008. Toto bolo odročené na deň 12. 05. 2008 z dôvodu
neprítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľky. Pojednávanie 12. 5. 2008 sa konalo a bolo
odročené na neurčito s tým, že porušovateľ si zadováži priestupkový spis z Krajského súdu
Bratislava a bude pripojený spis, ktorý sa týka náhrady škody na zdraví sp. zn. 8 C 13/07.
Keď do posledného pojednávania uplynuli dva roky a porušovateľ okrem vynesenia
jedného uznesenia dňa 9. 6. 2008 nevykonal žiadne úkony, sťažovateľka podala dňa 14. 05.
2010 sťažnosť do rúk predsedu porušovateľa. Tento listom zo dňa 20. 05. 2010 oznámil, že
predlžuje lehotu na vybavenie sťažnosti z dôvodu nutnosti zabezpečenia spisového
materiálu k naštudovaniu, nakoľko spis sa nachádza na Okresnom súde Vranov nad
Topľou. Dňa 21. 06. 2010 porušovateľ opätovne oznámil sťažovateľke, že predlžuje lehotu
na vybavenie sťažnosti, nakoľko spis sa stále nachádza na OS Vranov nad Topľou a
opätovne bol tento súd vyzvaný na jeho vrátenie.
Sťažovateľka preto dňa 02. 07. 2010 podala na Krajský súd Bratislava žiadosť
o prešetrenie sťažnosti, nakoľko jej sťažnosť nebola vybavená v zákonnej lehote.
Dňa 19. 7. 2010 obdržala na svoju žiadosť odpoveď s tým, že predseda porušovateľa
konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. Zároveň pre sťažovateľku nepochopiteľne uviedol,
že subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov
súdu, zistené nebolo!!!!! (kto potom zavinil prieťahy v konaní). Následne bolo vytýčené
pojednávanie na deň 27. 09. 2010, ktoré bolo ale zrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu
a bolo odročené na deň 15. 10. 2010. Toto pojednávania sa ale nekonalo z dôvodu čerpania
riadnej dovolenky zástupcu odporcu. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 29. 11. 2010,
toto sa však opäť nekonalo z dôvodu PN zákonného sudcu.
Posledné pojednávanie v predmetnej veci sa konalo 4. 2. 2011.
Od tohto dňa porušovateľ vo veci nevykonal žiadne úkony. Od podania žaloby
uplynulo štyri a pol roka a vo veci sa konali len dve pojednávania.“.
Sťažovateľka vo vzťahu k obom namietaným konaniam tvrdí, že „bolo konaním, resp.
nekonaním porušovateľa zasiahnuté do práv sťažovateľky. Boli porušené jej ústavné práva
a to najmä právo garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a to právo na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov a domnievame sa, že aj právo na súdnu ochranu, nakoľko tieto spory
by sa mali riešiť prednostne, čo zjavne v prípade sťažovateľky a bohužiaľ treba konštatovať,
že nielen v jej prípade, sa evidentne nedeje, resp. toto právo na súdnu ochranu sa neustále
porušuje.
Záverom mi nedá neuviesť, že som podala dňa 27. 09. 2011 opakovanú sťažnosť
porušovateľovi a domáhala som sa zriadenia nápravy. Odpoveď porušovateľa ma
prekvapila, pretože podpredsedníčka, ktorá odpovedala na sťažnosť uvádza nielen
nepravdivé údaje, kedy bola sťažnosť súdu doručená (zrejme za účelom, aby odpoveď
vykazovala znaky, že sťažnosť bola vybavená v zákonom stanovenej lehote), ale dokonca
sťažnosť vybavila ako nedôvodnú, napriek tomu, že dochádzalo k evidentným prieťahom
v konaní.
... V oboch veciach sťažovateľka podávala sťažnosti na prieťahy a porušovateľ
napriek tomu nekonal a vyvolával zbytočné prieťahy v konaní, čím porušil základné právo
sťažovateľky garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
o nej nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 porušil
základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
2. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva L. Č. na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci 8 C 13/2007 a prikazuje sa mu, aby v
tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 porušil
základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
4. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva L. Č. na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci 17 C 65/2007 a prikazuje sa mu, aby v
tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.
5. L. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 Eur.
6. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 306,33 €
(1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 120,23 €
a režijný paušál v sume 7,41 € x 2 úkony - príprava, prevzatie a podanie návrhu + 20 %
DPH, t. j. 51,05 €) k rukám advokátky JUDr. E. B., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 132/2012-24
z 8. marca 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa
sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3908/2011 z 1. februára 2012, v ktorom popri
chronologickom popise postupu okresného súdu v oboch namietaných konaniach vo vzťahu
ku konaniu vedenému pod sp. zn. 8 C 13/2007 uviedla:
„K prípadnému časovému posunu došlo vystriedaním sa štyroch vyšších súdnych
úradníkov v tomto oddelení, absenciou asistentky v období od novembra 2010 až do mája
2011, čo však vzhľadom na počet vecí v predmetom oddelení, zaťaženosť zákonnej sudkyne
i všetkých zamestnancov súdu v tomto oddelení. Časový posun v tejto veci nastal
pri vyhotovovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Z vyjadrenia zákonnej
sudkyne som zistila, že sudkyňa je so znaleckou organizáciou pravidelne v kontakte a urguje
ju.
Vzhľadom na vyššie uvedené, mám za to, že Okresný súd Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 priebežne konal, a preto sťažnosť považujem
za nedôvodnú.“
Vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007
predsedníčka okresného súdu v označenom prípise najmä uviedla:
„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci
za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých
spisov z iných oddelení na civilnom úseku tunajšieho súdu – 17 C, čím sa jednotlivé časové
úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Viacero pojednávaní však bolo odročených
pre správanie sa účastníkov konania. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp.
jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania
garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, mám za to, že predmetné
konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.
... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky návrh neodloží alebo neodmietne,
ale prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu, navrhujem, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním
nezavinila vznik prieťahov v konaní.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na vyjadrenie predsedníčky okresného
súdu k sťažnosti v podaní doručenom ústavnému súdu 15. mája 2012 najmä uviedla:
«... Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. okrem popisu
jednotlivých úkonov a už chronického údaju o tom, že ide o objektívny prieťah spôsobený
predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného
sudcu, ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých spisov z iných oddelení, nevyplýva to,
že súd vo veci vykonával síce množstvo úkonov, ale išlo o úkony, ktoré boli buď nadbytočné,
alebo boli opakované... Nesprávna organizácia, prerozdeľovanie súdnych sporov, zmena
zákonných sudcov napriek tomu, že pôvodne pridelený zákonný sudca na súde naďalej
riadne pracuje, by nielen podľa predpisov, ale aj z dôvodu zachovania dobrých mravov,
nemôže ísť na vrub sťažovateľky. Rovnako za neprijateľné považujem konštatovanie súdu,
že príčinou „časového posunu“ bolo striedanie sa vyšších súdnych úradníkov v oddelení
a absenciou asistentky od novembra 2010 do mája 2011.»
Sumarizujúc svoje vyjadrenie právna zástupkyňa sťažovateľky konštatuje, že
«... opakovane súdy svojimi vyjadreniami a postojmi skôr sťažovateľov presvedčujú o tom,
že súdy nesledujú ochranu práv účastníkov, ale napriek nesprávnej organizácii
sa opakovane zaoberajú iba tým, čo spôsobilo z vonkajšieho pohľadu „objektívny prieťah“
v konaní».
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil o doterajšom priebehu konania
vedeného pod sp. zn. 8 C 13/2007 tieto skutočnosti:
1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha proti odporcovi
v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia spôsobeného dopravnou nehodou (k dopravnej nehode došlo 6. septembra 2004,
pozn.) v sume 3 337 337 Sk.
2. Okresný súd po doručení žaloby odporcom na vyjadrenie a pripojení spisov
súvisiacich s dopravnou nehodou nariadil 24. apríla 2007 termín prvého pojednávania
na 2. október 2007, ktoré po vypočutí účastníkov konania odročil na 23. november 2007.
3. Pojednávanie nariadené na 23. november 2007 sa neuskutočnilo z dôvodu
neospravedlnenej neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, a preto bolo odročené
na 18. marec 2008, ktoré bolo následne odročené na 27. jún 2008 z dôvodu pripojenia spisu
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 S 399/2005.
4. Pojednávanie nariadené na 27. jún 2008 bolo opätovne odročené na 7. október
2008 bez vykonania dokazovania, ktoré bolo tiež odročené na 2. december 2008 z dôvodu
potreby opätovného vyžiadania spisu krajského súdu sp. zn. 2 S 399/2005 (krajský súd si ho
predtým vyžiadal späť, pozn.).
5. Pojednávanie nariadené na 2. december 2008 bolo odročené opäť bez vykonania
dokazovania na 20. február 2009 s tým, že budú pripojené spisy Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave.
6. Ďalšie pojednávania nariadené na 12. máj 2009, 29. september 2009 a 30. október
2009 boli odročované bez podstatného posunu v dokazovaní. Pojednávanie uskutočnené
30. októbra 2009 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd uložil účastníkom konania
povinnosť predložiť mu otázky, na ktoré má odpovedať znalec v znaleckom posudku
(účastníci konania si túto povinnosť splnili do 23. decembra 2009).
7. Uznesením zo 17. mája 2010 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Keďže
ustanovený znalec nevypracoval znalecký posudok, okresný súd uznesením z 25. októbra
2010 ustanovil nového znalca, ktorému doručil spis v marci 2011; znalecký posudok bol
okresnému súdu doručený 27. marca 2012.
8. Dňa 30. marca 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania
a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili.
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil o doterajšom priebehu konania
vedeného pod sp. zn. 17 C 65/2007 tieto skutočnosti:
1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu 28. marca 2007; touto žalobou sa
domáha proti odporcovi náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku, ktorá jej
vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou.
2. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 3. marec 2008. Na požiadanie právnej
zástupkyne sťažovateľky bol určený nový termín pojednávania na 12. máj 2008, ktoré bolo
odročené na neurčito s tým, že budú pripojené súvisiace spisy (spis okresného súdu sp. zn.
8 C 13/2007, ako aj „priestupkový“ spis krajského súdu).
3. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 27. september 2010, ktoré bolo ale zrušené
a nový termín pojednávania bol nariadený na 15. október 2010; z neúčasti na tomto
pojednávaní sa ospravedlnil právny zástupca odporcu.
4. Pojednávanie nariadené na 29. november 2010 bolo opätovne zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne; nový termín pojednávania bol nariadený na 4. február
2011.
5. Pojednávanie nariadené na 4. február 2011 sa nekonalo z dôvodu nahlásenia
bombového útoku na budovu okresného súdu. Od toho času okresný súd vo veci nekoná
vzhľadom na skutočnosť, že v súvisiacom konaní sp. zn. 8 C 13/2007 sa vypracúva
znalecký posudok, ktorý bude použiteľný aj v tomto konaní (v spise sú o tom úradné
záznamy zo 17. júna 2011 a z 26. októbra 2011; v spise nie sú záznamy o urgenciách
ustanovenému znalcovi).
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 a tiež v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 C 65/2007.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky
v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 13/2007 a tiež sp. zn. 17 C 65/2007:
1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 8 C 13/2007 je rozhodovanie o žalobe
sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 3 337 337 Sk. Predmetom konania vedeného pod sp. zn.
17 C 65/2007 je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady vecnej
škody a škody z titulu straty na zárobku. V oboch prípadoch ide o rozhodovanie o veciach,
ktoré tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa, a preto ich
nemožno považovať z právneho hľadiska za zložité. Ani po skutkovej stránke nepovažuje
ústavný súd namietané konania za zložité, aj keď vzal do úvahy, že v oboch prípadoch je
potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, ktorá v ňom neospravedlňuje doterajšiu zjavne
neprimeranú dĺžku oboch namietaných konaní ich skutkovou zložitosťou. Ústavný súd pri
rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil osobitnú povahu
oboch namietaných konaní (náhrada škody spôsobená dopravnou nehodou), ktorá vyžaduje
zo strany vo veci konajúceho súdu osobitnú starostlivosť.
2. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania pred
okresným súdom ústavný súd nezistil zásadné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené
v jej neprospech. Sťažovateľka poskytovala okresnému súdu požadovanú súčinnosť
(neospravedlnená neúčasť na jednom pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 13/2007 a jedna ospravedlnená neúčasť na pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 65/2007 nemohla podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom ovplyvniť
celkovú doterajšiu dĺžku namietaných konaní), pričom sa prostredníctvom sťažností
adresovaných predsedníčke okresného súdu aktívne usilovala o urýchlenie priebehu
namietaných konaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či mohlo dôjsť
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu v namietaných konaniach. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej k zbytočným prieťahom
v konaní, a teda k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen nečinnosťou, ale aj neefektívnou
a nesústredenou činnosťou všeobecného súdu (pozri napr. IV. ÚS 152/04, II. ÚS 217/06,
Vychádzajúc zo svojich zistení zo súdneho spisu sp. zn. 8 C 13/2007 uvedených
v I. časti tohto nálezu ústavný súd konštatoval, že okresný súd v tomto konaní síce
v primeraných časových odstupoch nariaďoval pojednávania, ktoré ale boli spravidla
odročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu, a preto túto činnosť
okresného súdu hodnotí ako neefektívnu. Neefektívna bola aj činnosť okresného súdu pri
zabezpečovaní znaleckého dokazovania, keďže znalecký posudok mu bol doručený až
takmer po dvoch rokoch od jeho nariadenia. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj
na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci
nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní
znaleckého posudku (napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02, IV. ÚS 207/08). Ústavný súd vzal
do úvahy aj doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktoré začalo doručením žaloby
19. januára 2007, t. j. trvá do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti takmer 5 a pol
roka bez toho, aby okresný súd vo veci meritórne rozhodol, čo je z ústavného hľadiska
vzhľadom na predmet namietaného konania (jeho povahu) neakceptovateľné.
V konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 okresný súd podľa zistení ústavného
súdu taktiež koná neefektívne, pričom v tomto konaní navyše došlo aj k obdobiam
dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti. Aj pri akceptovaní skutočnosti, že spis je uložený
na lehotu do vypracovania znaleckého posudku nariadeného v konaní sp. zn. 8 C 13/2007
z dôvodu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia (vznik škody tou istou udalosťou, tí istí účastníci
konania), ústavný súd nemohol z ústavného hľadiska ospravedlniť stav, v akom sa toto
konanie v čase jeho rozhodovania po viac ako piatich rokoch od podania žaloby nachádza.
Obranu okresného súdu založenú predovšetkým na skutočnosti, že prieťahy vznikli
vysokým nápadom vecí v príslušnom oddelení súdu, ústavný súd nemohol akceptovať.
Ústavný súd už v podobných prípadoch viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním
na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že v oboch namietaných konaniach
došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konania neboli v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom období konal v oboch namietaných konaniach bez
zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
50 000 € z dôvodu právnej neistoty a z dôvodu, že „... súdy maria možnosť zistenia
skutkového stavu, sťažovateľku zdĺhavým postupom utvrdzujú, že jej snaženie je márne
a spravodlivosť v podstate neexistuje“.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru
ústavného súdu prichádza v oboch namietaných konaniach do úvahy priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Pri určení jeho sumy ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti uplatňovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vychádzajúc predovšetkým z povahy a doterajšej zjavne neprimeranej
dĺžky namietaných konaní, intenzity neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj správania
sťažovateľky ako účastníčky konania, dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € primerané konkrétnym okolnostiam oboch
prípadov, najmä povahe veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. E. B.. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania v
sume 306,33 €. Keďže suma požadovaná sťažovateľkou neprevyšovala sumu vypočítanú
podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd
priznal úhradu trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou (bod 4 výroku tohto
nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2012