Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 207/08
PDF · 350.44 KB
No categories available
IV. ÚS 207/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2008
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Jána Lubyho v konaní o sťažnosti A. M., K.; A. K., K.; D. K., K., a D. K. ml., K.,
zastúpených advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 345/2000 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
13 C 590/1997), za účasti Okresného súdu Košice II, takto
rozhodol:
1. Základné právo A. M., A. K., D. K. a D. K. ml. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 345/2000 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 C 590/1997) p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 345/2000 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. M., A. K., D. K. a D. K. ml. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému
po 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Košice II
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť A. M., A. K., D. K. a D. K. ml.
trovy konania v sume 21 846,40 Sk (slovom dvadsaťjedentisícosemstoštyridsaťšesť
slovenských korún a štyridsať halierov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Rastislava
Belanského, Hlavná 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 207/08 z 3. júla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. M., A. K., D. K. a D. K. ml. (ďalej len
„sťažovatelia“) doplnenú podaním z 22. mája 2008, ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 345/2000 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
13 C 590/1997) (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 10. júna 1997 okresnému súdu žalobu
o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka proti odporcovi v I. a II. rade.
Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia sa
domáhajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo
porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ďalej sa domáhajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v ich
právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby im priznal primerané finančné zadosťučinenie
každému v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 79/2008 zo 16. júla 2008 doručeným ústavnému súdu 22. júla 2008, v ktorom sa
okrem iného uvádza:
„- predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný predovšetkým s ohľadom
na nutnosť rozsiahleho znaleckého dokazovania a vypočutia väčšieho počtu svedkov.
- zo spisu neboli zistené prekážky postupu súdu podľa § 107a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku. Konanie bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/91 Zb., o čom boli účastníci
konania cestou svojho právneho zástupcu upovedomení.
- za prieťah spôsobený sťažovateľmi možno považovať obdobie od 15. 3. 2002
do 20. 5. 2002, keďže sťažovatelia si nesplnili svoju povinnosť uloženú im uznesením
na pojednávaní dňa 15. 2. 2002 v súdom stanovenej lehote 30 dní.
- dĺžka predmetného konania je ovplyvnená predovšetkým nutnosťou rozsiahleho
znaleckého dokazovania, keď v konaní bolo nevyhnutné nariadiť niekoľko znaleckých
dokazovaní a spis bol jednotlivým ustanoveným znalcom zasielaný postupne. V jednom
prípade došlo i k zmene ustanoveného znalca, čo trvanie sporu tiež nepriaznivo
ovplyvnilo.“
Sťažovatelia podaním doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2008 zaujali stanovisko
k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„1. Sťažovatelia majú za to, že ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 15 C 345/2000
(pôvodne vedenom pod sp. zn.: 13 C 590/1997) postupom Okresného súdu Košice II
porušené bolo.
2. Sťažovatelia sa stotožňujú s tým, že posudzovaná vec je skutkovo náročná. Avšak
žiadne okolnosti, či už skutkové alebo právne, nemôžu zrejme ospravedlniť viac ako
11 ročné trvanie konania.
3. Sťažovatelia majú za to, že všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov,
ako aj význam sporu pre sťažovateľov - náhrada škody na zdraví - teda povaha veci, v plnej
miere odôvodňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume, ako sú tieto
uvedené v sťažnosti. Právnu neistotu a s ňou spojené dôsledky v živote sťažovateľov
s poukazom na predmet sporu títo pociťovali obzvlášť závažne. Ich postavenie v spore ako
účastníka konania je pritom plynutím času komplikované, nakoľko s odstupom času je ich
pozícia najmä pri dokazovaní sťažená práve uplynutím času.
4. Sťažovatelia majú za to, že sa nepodieľali na vzniku prieťahov. Namietajú preto
tvrdenie okresného súdu v predposlednom odseku strany 3 vyjadrenia k sťažnosti, keďže
aj prípadné nereagovanie sťažovateľov na výzvu okresného súdu v rozsahu dvoch mesiacov
nemohlo pri trvaní posudzovaného sporu zapríčiniť prieťahy, resp. sa na nich podieľať
významnou mierou.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 345/2000 ústavný
súd zistil tento priebeh a stav konania:
- 10. júna 1997 sťažovatelia podali okresnému súdu žalobu o náhradu škody
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka proti odporcom v I. a II. rade,
- vzhľadom na to, že zákonná sudkyňa „sa necítila byť nezaujatou na prejednanie
a rozhodnutie danej veci“, bol spis v tejto súvislosti predložený 20. júna 1997
na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),
- krajský súd uznesením sp. zn. 13 Nc 43/97 z 25. septembra 1997 rozhodol, že
zákonná sudkyňa je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci; predmetné
uznesenie bolo okresnému súdu doručené 29. októbra 1997,
- opatrením predsedu okresného súdu z 30. októbra 1997 bola vec pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie inej zákonnej sudkyni,
- 25. februára 1998 zákonná sudkyňa dala pokyn na doručovanie uznesenia krajského
súdu účastníkom konania,
- 6. mája 1998 okresný súd vyzval odporcov v I. a II. rade, aby sa v lehote 15 dní
vyjadrili k návrhu a uviedli dôkazy, ktoré preukazujú ich tvrdenia,
- 27. mája 1998 odporkyňa v II. rade predložila okresnému súdu stanovisko k žalobe,
- 15. júna 1998 okresný súd požiadal príslušné oddelenie Policajného zboru
o doručenie zásielky odporcovi v I. rade,
- 20. októbra 1998 okresný súd opätovne doručoval zásielku odporcovi v I. rade,
- 22. februára 1999 okresný súd požiadal o aktuálny výpis z obchodného registra
odporcu v I. rade,
- 22. apríla 1999 odporca v I. rade prevzal zásielku v mieste svojho sídla a 19. mája
1999 doručil okresnému súdu vyjadrenie k veci,
- 7. júla 1999 okresný súd vyzval Slovenskú poisťovňu, a. s., Košice (ďalej len
„Slovenská poisťovňa“), na vyjadrenie sa k veci a oznámenie, či vstupuje do konania ako
vedľajší účastník,
- 12. augusta 1999 okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. september 1999,
- Slovenská poisťovňa podaním doručeným okresnému súdu 19. augusta 1999
oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník,
- na pojednávaní uskutočnenom 29. septembra 1999 okresný súd vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobu proti odporkyni v II. rade zamietol a nároky sťažovateľov proti odporcovi
v I. rade vylúčil na samostatné konanie,
- 25. októbra 1999 zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie
písomného vyhotovenia rozsudku do 8. novembra 1999; uvedený rozsudok bol vyhotovený
5. novembra 1999.
- 19. novembra 1999 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti
rozsudku okresného súdu z 29. septembra 1999,
- krajský súd po predložení spisu 30. novembra 1999 uznesením sp. zn. 13 Co 409/99
z 15. februára 2000 rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej časti potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania,
- rozsudok okresného súdu z 29. septembra 1999 nadobudol právoplatnosť 30. apríla
2000 a rozhodovanie o vylúčenej časti nárokov sťažovateľov je vedené pod sp. zn.
- sťažovatelia podaním doručeným okresnému súdu 12. apríla 2000 oznámili zmenu
v osobe ich právneho zástupcu,
- z úradného záznamu spísaného 1. júna 2000 vyplýva, že uznesením krajského súdu
sp. zn. 4 K 148/99 z 11. mája 2000 bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz,
- okresný súd prípisom doručeným právnym zástupcom účastníkov konania 7. marca
2001 oznámil, že v súvislosti s vyhláseným konkurzom na majetok odporcu je konanie
vedené pod sp. zn. 15 C 345/2000 prerušené,
- sťažovatelia prípisom z 19. marca 2001 okresnému súdu oznámili, že ako
odporcovia úpadcu podávajú návrh na pokračovanie v konaní, a ďalším prípisom z 20. júna
2001 požiadali okresný súd o nariadenie pojednávania,
- na výzvu okresného súdu z 26. júna 2001 správca konkurznej podstaty odporcu
prípisom z 11. októbra 2001 oznámil, že súhlasí s pokračovaním konania vo veci,
- 4. februára 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. február 2002; toto
pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd uložil sťažovateľom
v 30-dňovej lehote presne špecifikovať uplatnené nároky,
- sťažovatelia podaním označeným ako „zmena návrhu na začatie konania“
doručeným okresnému súdu 20. mája 2002 špecifikovali uplatnené nároky v zmysle
požiadavky okresného súdu,
- 18. júla 2002 a 2. septembra 2002 okresný súd odoslal výzvy účastníkom konania,
resp. správcovi konkurznej podstaty odporcu,
- 6. novembra 2002 bola zaslaná výzva Slovenskej poisťovni, či vstupuje do konania
ako vedľajší účastník, s čím Slovenská poisťovňa vyslovila súhlas v podaní doručenom
okresnému súdu 31. decembra 2002,
- 23. júla 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. september 2003; toto
pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia písomného stanoviska
vo veci pre účely ďalšieho procesného postupu,
- sťažovatelia podaním doručeným okresnému súdu 18. septembra 2003 navrhli
vo veci vykonať znalecké dokazovanie,
- sťažovatelia podaním doručeným okresnému súdu 23. marca 2004 urgovali
ustanovenie znalcov s poukazom, že o nariadenie znaleckého dokazovania požiadali už
18. septembra 2003,
- okresný súd uzneseniami z 26. apríla 2004, ktoré nadobudli právoplatnosť 25. mája
2004, nariadil znalecké dokazovanie štyrmi súdnymi znalcami z rôznych odvetví odboru
zdravotníctva,
- 14. júna 2004 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatrie, vypracovaný MUDr. M. M.; tento znalecký
posudok bol 7. júla 2004 doručovaný účastníkom konania s tým, aby sa v lehote 15 dní
k nemu vyjadrili,
- okresný súd vyzval MUDr. M. prípisom doručeným 26. októbra 2004 na doplnenie
znaleckého posudku v zmysle „vyjadrení sa navrhovateľov a odporcu k znaleckému
posudku“,
- 4. novembra 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď znalca,
- po urgencii okresného súdu z 1. augusta 2005 bol 15. augusta 2005 predložený
znalecký posudok znalca MUDr. J. B. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
ortopédie (spis bol znalcovi zaslaný 27. decembra 2004 s lehotou na vypracovanie posudku
40 dní od doručenia spisu),
- 31. augusta 2005 bol znalecký posudok vypracovaný MUDr. J. B. doručovaný
účastníkom konania na vyjadrenie,
- 6. februára 2006 okresný súd odovzdal znalcovi MUDr. D. F. súdny spis za účelom
vypracovania znaleckého posudku v zmysle uznesenia okresného súdu z 26. apríla 2004,
- 22. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie znalca, ktoré
však nespĺňalo náležitosti znaleckého posudku v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a preto bol znalec vyzvaný na predloženie znaleckého posudku,
- znalec na výzvu reagoval prípisom z 31. júla 2006, v ktorom oznámil, že v uvedený
deň požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti,
- na základe uvedených skutočností okresný súd vydal 4. augusta 2006 uznesenie
o zmene znalca,
- 11. septembra 2006 bol spis doručovaný novoustanovenému znalcovi MUDr. A. O.,
ktorý vypracovaný znalecký posudok predložil okresnému súdu 28. decembra 2007;
znalecký posudok bol následne doručený účastníkom konania na vyjadrenie,
- 10. marca 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 7. máj 2008; toto
pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia listinných dôkazov,
- 19. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie vedľajšieho
účastníka, ktoré bolo 2. júna 2008 zaslané účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom na vyjadrenie,
- 9. júla 2008 zákonná sudkyňa dala pokyn doručiť spis súdnemu znalcovi
MUDr. A. J., na vypracovanie znaleckého posudku,
- ostatným úkonom vo veci je urgencia z 9. júla 2008 adresovaná právnemu
zástupcovi sťažovateľov, v ktorej ho okresný súd vyzýva predložiť stanovisko k podaniu
vedľajšieho účastníka konania z 15. mája 2008.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu
škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy
všeobecných súdov a nemožno ich po právnej stránke hodnotiť ako zložité.
Po skutkovej stránke ústavný súd hodnotí napadnuté konanie ako zložité najmä
so zreteľom na nutnosť vykonať vo veci rozsiahle znalecké dokazovanie znalcami
z viacerých odvetví odboru zdravotníctva. Touto skutočnosťou však nemožno ospravedlniť
nečinnosť, neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu v konaní, ktoré ústavný
súd vyhodnotil v ďalšej časti tohto nálezu.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ústavný súd akceptuje tvrdenie okresného súdu, že sťažovatelia spôsobili prieťah
v konaní v čase od 15. marca 2002 do 20. mája 2002 tým, že nedodržali 30-dňovú lehotu
určenú súdom na predloženie špecifikácie uplatnených nárokov, avšak súčasne konštatuje,
že predĺženie konania spôsobené sťažovateľmi je vo vzťahu k jeho doterajšej dĺžke
zanedbateľný.
Iné skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľov v súvislosti
s posudzovaním, či v preskúmavanom konaní došlo k prieťahom, ústavný súd nezistil.
3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v konaní a v doterajšom priebehu zistil tieto obdobia jeho
krátkodobej nečinnosti:
- od. 31. decembra 2002 (Slovenská poisťovňa vyslovila súhlas so svojím vstupom
do konania v pozícii vedľajšieho účastníka) do 23. júla 2003 (okresný súd nariadil termín
pojednávania),
- od 18. septembra 2003 (sťažovatelia navrhli vykonanie znaleckého dokazovania)
do 26. apríla 2004 (okresný súd vypracoval uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania).
Okrem uvedených období krátkodobej nečinnosti okresného súdu bolo napadnuté
konanie poznačené predovšetkým neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho činnosti.
Dvoma uzneseniami okresného súdu z 26. apríla 2004, t. j. takmer po siedmich
rokoch od začiatku konania, bolo nariadené znalecké dokazovanie prostredníctvom
štyroch znalcov z odborov stomatochirurgie, gynekológie, ortopédie a pediatrie, ktorým
bola určená lehota na predloženie znaleckých posudkov „40 dní od prevzatia uznesenia
aj s vyúčtovaním znalečného“.
Dosiaľ, po viac ako štyroch rokoch od ustanovenia znalcov, boli s omeškaním
okresnému súdu predložené tri znalecké posudky a 9. júla 2008 dala zákonná sudkyňa
pokyn, aby súdnemu znalcovi MUDr. Andrejovi Jenčovi, CSc., bol v zmysle uznesenia
z 26. apríla 2004 predložený spis „na vypracovanie znaleckého posudku týkajúceho sa
trvalých následkov u žalobkyne v 1. rade“.
Takýto postup okresného súdu považuje ústavný súd za nesústredený a neefektívny.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na to, že okresný súd napriek tomu, že
ustanovení znalci nepredkladali znalecké posudky v určených lehotách, nevyužil ani
v jedom prípade poriadkové opatrenia v zmysle § 53 OSP.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že „Všeobecný súd
vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo
najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu
na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahu
k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť
aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku.“
(napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).
Ústavný súd sa nemohol stotožniť s tvrdeniami sťažovateľov uvedenými v sťažnosti,
že okresný súd po doručení uznesenia krajského súdu z 25. septembra 1997 o vylúčení
zákonnej sudkyne z rozhodovania nekonal vo veci „dlhšie ako 15 mesiacov“, a s tvrdením,
že po doručení rozhodnutia krajského súdu z 15. februára 2000 okresný súd nekonal „dlhšie
ako 11 mesiacov“.
Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že po doručení uznesenia krajského súdu
z 29. októbra 1997 dal okresný súd 25. februára 1998 pokyn na jeho doručovanie
účastníkom konania a v prípade sťažovateľmi namietanej nečinnosti okresného súdu
ústavný súd poukazuje na to, že od 11. mája 2000 do 11. októbra 2001 bolo konanie
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu v I. rade zo zákona prerušené, z čoho
vyplýva, že v sťažnosti vymedzenom období nemohli v napadnutom konaní vzniknúť
zbytočné prieťahy.
Napriek uvedenému ústavný súd uzavrel, že najmä v dôsledku nečinnosti
a nesústredeného a neefektívneho postupu okresného súdu v doterajšom priebehu
napadnutého konania došlo k jeho neprijateľnému predĺženiu.
Vzhľadom na to ústavný súd v súlade s predchádzajúcou judikatúrou konštatoval, že
z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby právna neistota sťažovateľov
v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 11 rokov od jeho začatia
(napr. IV. ÚS 260/04).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 345/2000 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 13 C 590/1997) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
IV.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému
po 100 000 Sk z týchto dôvodov:
„Sťažovatelia chcú dať do pozornosti Ústavného súdu skutočnosť, že do dnešného
dňa intenzívne pociťujú následky nimi nezavinenej dopravnej nehody, ktorá výrazným
spôsobom ovplyvňuje ich súčasný život.
Sťažovateľka v 1. rade prišla v dôsledku dopravnej nehody o 20 zubov, pričom došlo
súčasne k takému poškodeniu čeľuste, že zdravotný stav sťažovateľky v 1. rade nedovoľuje
vyhotoviť zubné náhrady alebo zubné implantáty, čo spôsobuje trvalú a nenapraviteľnú
bezzubosť sťažovateľky v 1. rade. Taktiež početné jazvy na tvári a poškodenie čeľustných
dutín vyradilo sťažovateľku nielen zo spoločenského, ale aj z jej pracovného života.
Sťažovateľka v 2. rade bola v čase autonehody tehotná. V dôsledku autonehody
utrpela vykĺbenie ľavého bedra, tržno - zmliaždené rany tváre a vlasatej časti hlavy
a pomliaždenie obličky s krvácaním do moču. Zdravotný stav organizmus sťažovateľky
v 2. rade negatívne ovplyvnil rozvoj a priebeh gravidity, ktorú bolo nutné ukončiť
predčasne cisárskym rezom. Súdny znalec MUDr. A. O. sa v znaleckom posudku zo dňa
10. 12. 2007 v tejto súvislosti vyjadril, že by bolo neobvyklé až raritné, aby gravidita po
takom strese prebiehala fyziologicky a skončila normálnym pôrodom.
Sťažovateľ v 3. rade utrpel pri autonehode pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho
stupňa ako aj poranenie dolnej končatiny a pomliaždenie stehna.
Sťažovateľ v 4. rade utrpel zlomeninu ľavej stehennej kosti a pomliaždenia na tvári.
V dôsledku zlomeniny kosti bola jeho končatina o 2,5 cm - 1 cm kratšia, čo vylúčilo
sťažovateľa v 4. rade zo športového života, rôznych školských podujatí a spoločenských
podujatí. Až po deviatich rokoch po úraze boli dolné končatiny sťažovateľa rovnako dlhé.
Na základe uvádzaných skutočností sú sťažovatelia toho názoru, že neprimeranou
dĺžkou konania a neefektívnym postupom Okresného súdu Košice II. boli vystavení stresu,
napätiu z očakávania ukončenia pre nich tak citlivého súdneho sporu a postupnému
strácaniu viery v spravodlivosť súdneho konania, nakoľko súd do dnešného dňa
v predmetnej právnej veci nerozhodol.“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
15 C 345/2000 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 13 C 590/1997) a berúc do úvahy konkrétne
okolnosti daného prípadu, najmä význam výsledku sporu pre sťažovateľov, ktorí si
uplatňujú náhradu škody za vážne poškodenie zdravia, ako aj skutočnosť, že konanie
vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 100 000 Sk každému zo sťažovateľov (t. j. v nimi požadovanom
rozsahu) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov,
ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
advokátom JUDr. R. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá
bola 19 056 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné
v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní
„dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku
2008 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 190 Sk) u jedného sťažovateľa sumu
5 461,60 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia štyroch sťažovateľov boli priznané v celkovej
sume 21 846,40 Sk.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2008