Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 96/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti Ing. K. M., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod. sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. K. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. K. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. K. M. trovy konania v sume

471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. R. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 31. januára

2011 doručená sťažnosť Ing. K. M., K. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C

162/2005.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu príslušného spisu vyplýva, že okresným súdom

je pod sp. zn. vedené občianskoprávne konanie v právnej veci žalobkyne

Ing. K. M. (pred ústavným súdom sťažovateľky, pozn.) proti žalovanému Ing. P. M. (ďalej

len „žalovaný“) o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“). Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 21. septembra 2005 a bola

mu pridelená sp. zn. . Okresný súd vykonal v čase od 11. októbra 2005 úkony

súvisiace s prípravou pojednávania (výzva na zaplatenie poplatku, zistenie stanoviska

žalovaného k prerokovávanej veci), ktoré bolo nariadené na 6. júl 2006. Pojednávanie bolo

odročené na 27. október 2006 z dôvodu zhodných návrhov účastníkov konania, že sa

pokúsia o uzavretie mimosúdnej dohody. Účastníci boli okresným súdom upovedomení o

zmene termínu pojednávania na 14. december 2006 z dôvodu neprítomnosti sudkyne. Na

pojednávaní konanom 14. decembra 2006 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie

súd odročil na 15. marec 2007. Medzi týmito pojednávaniami okresný súd zabezpečoval

potrebné doklady od daňového úradu, účastníkov konania a ich zamestnávateľov.

Pojednávanie konané 15. marca 2007 po vypočutí zainteresovaných strán okresný súd

odročil na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru

písmoznalectva. Dňa 10. mája 2007 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie

znalcom Ing. J. M. a určil mu 40-dňovú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku (od

doručenia spisu); spis bol 25. júna 2007 odstúpený znalcovi, ktorý sa súdu vrátil bez

doručenia. Následne okresný súd vykonal doručenie spisu prostredníctvom Obvodného

oddelenia Policajného zboru T., ktoré okresnému súdu 27. augusta 2007 oznámilo, že spis

bol znalcovi doručený.

Sťažovateľka v nadväznosti na doručenie spisu znalcovi poukazuje na nečinnosť

znalca, keď uvádza: „Dňa 09. 11. 2007 bola znalcovi doručená urgencia zo dňa 17. 10.

2007, v ktorej ho porušovateľ vyzval na predloženie znaleckého posudku najneskôr v lehote

5 dní odo dňa doručenia urgencie. Nakoľko znalec ani po opätovnej výzve nedoručil

znalecký posudok, porušovateľ mu uznesením zo dňa 10. 12. 2007 uložil poriadkovú pokutu

vo výške 2.000,- Sk.

Dňa 10. 01. 2008 porušovateľ predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku

do 29. 02. 2008 vzhľadom na písomné podanie znalca zo dňa 19. 12. 2007, ktorým požiadal

porušovateľa o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku o dva mesiace

z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.

Dňa 26. 03. 2008 bola znalcovi doručená ďalšia urgencia zo dňa 11. 03. 2008,

vzhľadom na skutočnosť, že znalec ani v predĺženej lehote nepredložil vypracovaný

znalecký posudok. Nakoľko znalec na uvedenú urgenciu nereagoval, dňa 15. 04. 2008

porušovateľ uložil znalcovi opätovne poriadkovú pokutu vo výške 5.000,- Sk.

Dňa 25. 02. 2009 znalec písomným podaním oznámil porušovateľovi, že znalecký

posudok odovzdá do 31. 03. 2009. Vzhľadom však na skutočnosť, že znalec v tejto lehote

znalecký posudok nepredložil, porušovateľ ho opätovnou urgenciu zo dňa 23. 04. 2009,

doručenou znalcovi dňa 31. 08. 2009 vyzval na predloženie znaleckého posudku a opätovne

znalca poučil o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Nakoľko znalec nereagoval ani na

túto urgenciu, porušovateľ dňa 24. 09. 2009 uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu

vo výške 500,- €.

S poukazom na vyššie uvedené porušovateľ dňa 19. 10. 2009 vyzval znalca na

doručenie spisového materiálu a upozornil ho na možnosť uloženia

poriadkovej pokuty, v prípade, ak tak znalec neurobí. Výzvu na vrátenie spisového

materiálu znalec neprevzal v odbernej lehote a následne aj doručovanie písomností

prostredníctvom obvodného oddelenia policajného zboru bolo neúspešné. Následne dňa

19. 07. 2010 porušovateľ opätovne vyzval znalca na vrátenie spisového materiálu a zároveň

ho uznesením zo dňa 19. 07. 2010 vylúčil z konania a ustanovil nového znalca.“

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že súdny znalec po doručení spisu okresného

súdu nepostupoval v zmysle jeho uznesenia z 10. mája 2007 o nariadení znaleckého

dokazovania. Za obdobie od 17. augusta 2007, keď spis okresného súdu bol doručený

znalcovi, do jeho vrátenia okresnému súdu (2. decembra 2010) znalec nevykonal ani jeden

úkon smerujúci k vypracovaniu znaleckého posudku. Počas tohto obdobia bola znalcovi

predĺžená lehota na vypracovanie posudku uzneseniami okresného súdu z 10. januára 2008,

22. apríla 2008, následne mu bola uložená poriadková pokuta rozhodnutiami okresného

súdu z 10. decembra 2007, 15. apríla 2008, 18. februára 2009 a 24. septembra 2009.

Okresný súd na základe nečinnosti znalca ho vyzval na vrátenie súdneho spisu (19. októbra

2009). Tento úkon okresný súd urobil po oznámení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky z 24. mája 2010 o tom, že znalec Ing. J. M. bol vyčiarknutý dňa 11. apríla 2008 zo

zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. V tej súvislosti okresný súd uznesením z 19.

júla 2010 vylúčil znalca Ing. M. a ustanovil nového znalca z daného odboru V. R.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka dodáva, „že od doručenia spisového

materiálu znalcovi dňa 17. 08. 2007 až po vylúčenie znalca z konania uznesením zo dňa

19. 07. 2010 z dôvodu nevypracovania znaleckého posudku uplynuli takmer tri roky a vo

veci porušovateľ nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, sťažovateľ

má za to, že nečinnosťou porušovateľa dochádza k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa veta prvá Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorým je

Slovenská republika viazaná, nakoľko porušovateľ nepostupuje vo veci ústavne konformným

spôsobom.“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti predovšetkým zdôrazňuje, „že nečinnosť

porušovateľa, t. j. nevykonanie žiadneho relevantného úkonu smerujúceho k rozhodnutiu

vo veci, spočíva predovšetkým v neefektívnom a pomerne laxnom postupe porušovateľa,

ktorým sa domáhal vyhotovenia znaleckého posudku, v dôsledku čoho došlo k zjavným,

zbytočným prieťahom v konaní...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa veta prvá Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,

nečinnosťou Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn.: porušené bolo.

II. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v konaní sp. zn.:

bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré

mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

IV. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým, „že od

doručenia spisového materiálu znalcovi po jeho vylúčenie z dôvodu nevyhotovenia

znaleckého posudku prešla bez akéhokoľvek výsledku doba takmer tri roky a Okresný súd

Košice I nezjednal nápravu“.

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti požiadal predsedu

okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

sp. zn. Spr 90/10 zo 16. februára 2011 uviedol chronológiu doterajšieho postupu okresného

súdu v namietanom konaní a v hodnotiacej časti konštatoval, že vec je „náročná po stránke

skutkovej, nakoľko na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadenie

znaleckého dokazovania. Prieťahy v tomto súdnom konaní boli spôsobené v prevažnej miere

ustanoveným súdnym znalcom...“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -21 zo 17. marca 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny

zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2011 oznámil, že netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci, pričom svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti už

vecne nedoplnil.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 26. apríla 2011 v reakcii na vyjadrenia

predsedu okresného súdu k sťažnosti zdôraznil, že k zbytočným prieťahom v namietanom

konaní došlo predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu pri zabezpečovaní

znaleckého posudku, a navrhol, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol tak, ako bolo

navrhnuté v jej petite, pričom zároveň vyčíslil trovy právneho zastupovania sťažovateľky

v konaní pred ústavným súdom sumou 471,28 €. Právny zástupca sťažovateľky vyslovil

súhlas s tým, aby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 sú porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre

účastníka konania zaručuje .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj o dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o vyporiadaní BSM. Ústavný súd z obsahu spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného

súdu a nimi predloženej na vec sa vzťahujúcej dokumentácie nezistil žiadnu skutočnosť

svedčiacu o právnej zložitosti veci, pripustil však určitú zložitosť veci po skutkovej stránke,

na ktorú upozornil vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu. Ústavný súd ale

zároveň konštatoval, že faktická zložitosť veci v žiadnom prípade nemôže ospravedlniť

doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne

a súčinnostné, sťažovateľka reagovala na výzvy okresného súdu, zúčastňovala sa

jednotlivých pojednávaní, označovala dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení a počas

celej doby konania bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. V správaní

sťažovateľky teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť

k spomaleniu postupu okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, prostredníctvom ktorého ústavný súd zisťoval, či

v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného

súdu. V súvislosti s uplatňovaním tohto kritéria ústavný súd poukázal na svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým

konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd v prvom rade vzal do úvahy

celkovú doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktoré začalo doručením návrhu

21. septembra 2005, t. j. trvá do dňa rozhodovania ústavného súdu viac ako 5 a pol roka bez

toho, aby okresný súd v ňom meritórne rozhodol, čo je aj pri zohľadnení faktickej zložitosti

veci zjavne neprimerané požiadavkám vyplývajúcim z a

dohovoru. Doterajšiu z ústavného hľadiska neakceptovateľnú dĺžku namietaného konania

spôsobila najmä neefektívna činnosť okresného súdu pri zabezpečovaní znaleckého

posudku. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie už uznesením z 10. mája 2007

a ustanovenému znalcovi spis predložil 17. augusta 2007, pričom spis mu bol vrátený po

viac ako troch rokoch bez vyhotovenia znaleckého posudku. Okresný súd síce

ustanovenému znalcovi uložil viackrát v priebehu konania poriadkové pokuty v súvislosti

s jeho nečinnosťou, ale uplatňovanie týchto poriadkových opatrení bolo zjavne neefektívne,

keďže okresný súd mohol a mal zistiť, že ustanovený znalec bol už dňom 11. apríla 2008

vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd

poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd v rozsahu svojej

právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri

vypracovaní znaleckého posudku (napr. , , ).

Na tomto základe ústavný súd vzhľadom na doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku

namietaného konania a neefektívnu činnosť okresného súdu pri zabezpečovaní znaleckého

dokazovania rozhodol, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj jej práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom období v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 500 € z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku namietaného konania, charakter zbytočných prieťahov spôsobených

okresným súdom a správanie sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd dospel

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

požadovanej sťažovateľkou primerané okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. K.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2010, ktorá bola

741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu priznal za tri

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti, ďalšie podanie

doručené ústavnému súdu 26. apríla 2011) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a)

a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 123,50 €, čo spolu s režijným paušálom trikrát 7,41 €

a zvýšením odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky je platiteľom DPH)

predstavuje sumu 471, 28 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011