Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 45/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti Ing. J. N., N., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. N. trovy konania

v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 25. januára 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. N., N. (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie o porušení jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom ktorého je

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Podľa

vyjadrenia sťažovateľa okresný súd vykonal vo veci niektoré úkony, ale o jeho postupe

po máji 2008 nemá žiadne vedomosti. Sťažovateľ vyslovil názor, že konanie okresného

súdu, ktoré v danej veci trvá už vyše 10 rokov, keďže návrh bol podaný v auguste 2001,

nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty. Zároveň uviedol, že nesprávnosť postupu

okresného súdu vidí najmä v tom, že okresný súd nevyužil všetky zákonné možnosti na to,

aby zabezpečil plynulosť konania, no okrem toho dodal, že v priebehu konania sa vyskytli

aj obdobia, keď bol okresný súd nečinný, pričom mu nebránilo nič v tom, aby konal bez

prieťahov. Podľa názoru sťažovateľa sa on sám na prieťahoch v konaní okresného súdu

nijakým spôsobom nepodieľal a súčasne dodal, že vec nepovažuje za skutkovo ani právne

zložitú.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že jeho základné právo podľa a jeho právo podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zakázal mu pokračovať

v porušovaní označených práv, okresnému súdu uložil povinnosť zaplatiť mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 475,93 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu listom sp. zn. Spr. 2019/2012 z 18. júla 2012, v ktorom uviedla prehľad úkonov

okresného súdu vykonaných v namietanej veci. V tejto súvislosti poukázala na to, že aj

napriek tomu, že návrh sťažovateľa bol okresnému súdu doručený v roku 2001,

s prihliadnutím na vykonané úkony považuje sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.

Predsedníčka okresného súdu v označenom liste zároveň oznámila, že netrvá

na ústnom prerokovaní danej veci.

Totožnú skutočnosť oznámila ústavnému súdu aj právna zástupkyňa sťažovateľa

podaním doručeným ústavnému súdu 15. mája 2012.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj zo spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Dňa 23. augusta 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom okresný súd až 31. marca 2003 vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a 9. apríla 2003 bola veci pridelená spisová

značka .

Dňa 26. júla 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 24. október 2003, ale

pojednávanie sa neuskutočnilo pre neúčasť odporkyne.

Dňa 7. novembra 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrhy na vykonanie

dôkazov a 16. decembra 2003 sa k návrhu sťažovateľa vyjadrila odporkyňa.

Na 17. december 2003 bol určený ďalší termín pojednávania, ktoré sa však pre

neúčasť oboch účastníkov konania neuskutočnilo.

Pojednávanie určené na 3. marec 2004 bolo odročené na 26. máj 2004 z dôvodu

pokusu o mimosúdnu dohodu. Toto pojednávanie však bolo odročené na 11. jún 2004,

pričom ani v tento deň sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti odporkyne. Ďalší termín bol

určený na 7. júl 2004.

Pojednávanie určené na 7. júl 2004 sa neuskutočnilo pre neprítomnosť

(hospitalizáciu) odporkyne a ďalší termín bol určený na 20. október 2004. Tohto dňa sa

však pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti odporkyne. Ďalší termín bol

určený na 11. február 2005. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti

odporkyne na 15. apríl 2005. Práceneschopnosť odporkyne okresný súd preveroval aj

prostredníctvom S., pobočka B.

Dňa 15. apríla 2005 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Obaja účastníci

konania boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 6. júl 2005 a sťažovateľ bol vyzvaný

na doplnenie návrhu. Pojednávanie sa neuskutočnilo a bolo odročené na 28. október 2005

s tým, že sťažovateľ bol opäť vyzvaný na doplnenie návrhu.

Dňa 21. septembra 2005 sťažovateľ doplnil svoj návrh.

Pojednávanie určené na 28. október 2005 sa neuskutočnilo z dôvodu

práceneschopnosti sťažovateľa.

Dňa 31. januára 2006 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

nebol prítomný sťažovateľ. Ďalší termín bol určený na 3. máj 2005, ale právna zástupkyňa

sťažovateľa žiadala o jeho odročenie z dôvodu kolízie pracovných povinností.

Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 8. septembra 2006 a 6. decembra 2006. Nový

termín pojednávania bol určený na 28. február 2007.

V priebehu mesiaca december 2006 okresný súd spracoval výzvy orgánom verejnej

moci a iným subjektom na účely zistenia skutočností dôležitých pre konanie.

Dňa 28. februára 2007 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Ďalší termín

bol určený na 13. jún 2007 s tým, že obaja účastníci predložia návrhy na doplnenie

dokazovania. Tieto predložili v marci 2007.

Dňa 13. júna 2007 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 14. november 2007 s tým, že bude ustanovený znalec a taktiež budú

spracované ďalšie výzvy na účely poskytnutia informácií dôležitých pre konanie.

Pojednávanie určené na 14. november 2007 sa neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti

odporkyne.

Dňa 16. novembra 2007 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru ekonómie

a manažmentu, odvetvia účtovníctva, ale uznesením z 10. decembra 2007 výrok

o ustanovení znalca zrušil a ustanovil znalecký ústav.

Dňa 30. novembra 2007 odporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu

zo 16. novembra 2007 vo vzťahu k výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania. Odvolanie doplnila 18. januára 2008.

Okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

4. februára 2008, ale ten mu ho bez meritórneho rozhodnutia 3. júla 2008 vrátil s tým, že

vzhľadom na to, že rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, odvolaniu môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca súdu prvého stupňa.

Dňa 14. marca 2008 sťažovateľ žiadal o vydanie predbežného opatrenia, čomu

okresný súd vyhovel uznesením z 18. marca 2008. Proti rozhodnutiu podala odporkyňa

8. apríla 2008 odvolanie.

Dňa 14. apríla 2008 okresný súd predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý

uznesením sp. zn. z 30. mája 2008 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil

a 1. júla 2008 vrátil spis okresnému súdu.

Dňa 13. novembra 2008 bol spis odovzdaný znaleckému ústavu na vypracovanie

znaleckého posudku. Podaním zo 17. februára 2009 znalecký ústav požiadal o predĺženie

lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 31. marca 2009 okresný súd požiadal znalecký ústav o vrátenie spisu na účely

preverenia istých skutočností.

Dňa 18. augusta 2009 okresný súd predložil spis krajskému súdu v súvislosti

s odvolaním podaným odporkyňou proti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2007.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 26. februára 2010 uznesenie okresného

súdu v napadnutej časti potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený 9. apríla 2010.

Dňa 11. apríla 2010 bol spis odovzdaný znaleckému ústavu, ktorý v júni 2010

okresnému súdu oznámil, že odporkyňu žiadal o predloženie dokladov.

Dňa 3. marca 2011 okresný súd urgoval znalecký ústav v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku, na čo znalecký ústav reagoval listom z 28. marca 2011 a žiadal

okresný súd o inštrukciu ako pokračovať v znaleckom dokazovaní vzhľadom na to, že

odporkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť.

Dňa 6. októbra 2011 znalecký ústav vrátil spis okresnému súdu (bez posudku), ktorý

následne 12. decembra 2011 vyzval odporkyňu na poskytnutie súčinnosti. Spis bol

znaleckému ústavu opätovne predložený 15. decembra 2011.

Dňa 13. marca 2012 okresný súd opäť urgoval znalecký ústav na vypracovanie

znaleckého posudku, ktorý v apríli 2012 okresnému súdu oznámil, že odporkyňu opätovne

urgoval na predloženie dokladov.

Dňa 22. júna 2012 znalecký ústav vrátil spis okresnému súdu s tým, že ukončuje

práce na znaleckom posudku z dôvodu, že odporkyňa ani na výzvy požadované podklady

neposkytla.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 10. júla 2012 uložil odporkyni

poriadkovú pokutu v sume 820 €.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa i práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého

zmyslom a podstatou je právo každého na to, aby jeho vec bola prerokovaná bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (i právo podľa dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: a) právna a faktická zložitosť veci, b) správanie účastníkov konania a c)

postup samotného súdu (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

posúdenia je konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

manželstva. Podľa názoru ústavného súdu predmet tohto konania pred všeobecným súdom

nie je ojedinelou záležitosťou, práve naopak, rozhodovanie o tejto právnej otázke patrí

medzi bežnú agendu všeobecných súdov. V takýchto druhoch konaní sa na posúdenie

a zodpovedanie otázok vyžadujúcich si odborné znalosti bežne ustanovujú znalci

a vykonáva sa rozsiahlejšie dokazovanie, čo významným spôsobom ovplyvňuje

vybavovanie tejto agendy, ktorú týmto možno chápať ako skutkovo náročnú.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, k tomu ústavný súd uvádza, že zistil isté

skutočnosti, ktoré mali vplyv na priebeh konania, ale zároveň neprispeli k jeho predĺženiu

vo výraznej miere. Sťažovateľ, respektíve jeho právny zástupca sa v priebehu konania

riadne zúčastňovali pojednávaní s výnimkou obdobia od 28. októbra 2005, keď sa

sťažovateľ nezúčastnil pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, až do 8. septembra 2006,

keď sa sťažovateľ zúčastnil pojednávania potom, čo pojednávania určené na 31. január 2006

a 3. máj 2006 boli odročené pre jeho neprítomnosť alebo pre neprítomnosť jeho právnej

zástupkyne z dôvodu kolízie pracovných povinností. Sťažovateľ zároveň reagoval na výzvy

okresného súdu s výnimkou obdobia 5 mesiacov, keď na výzvu okresného súdu

uskutočnenú na pojednávaní 15. apríla 2005 reagoval až 21. septembra 2005, keď svoj

návrh doplnil.

V namietanej veci ide o sporové konanie, v rámci ktorého je každý účastník povinný

vynakladať všetko úsilie o súčinnosť so súdom tak, aby tento mohol o uplatnenej ochrane

rozhodnúť v súlade so zákonom. Vychádzajúc z uvedenej charakteristiky sporového

konania je potrebné sťažovateľovi vytknúť aj jeho pasívny prístup v uvedených obdobiach,

a preto ústavný súd v súvislosti s jeho správaním prihliadol aj na výšku finančného

zadosťučinenia, ktorú mu priznal za porušenie označeného základného práva postupom

okresného súdu.

Ústavný súd sa v neposlednom rade zaoberal aj samotným postupom okresného

súdu. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za prvoradé poukázať na to, že predmetné

konanie vedené na okresnom súde trvá takmer 11 rokov. Už len toto zistenie signalizuje, že

postup okresného súdu v predmetnej veci nekorešponduje s obsahom základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov či jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote. V období od 4. februára 2008 do 3. júla 2008 sa spis

nachádzal na odvolacom súde, sťažovateľ však v petite sťažnosti prieťahy na tomto súde

nenamietal.

Ústavný súd je toho názoru, že za neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného

súdu je potrebné považovať aj obdobie od júla 2008, keď okresnému súdu bol vrátený spis

z krajského súdu bez rozhodnutia o odvolaní odporkyne proti jeho uzneseniu

zo 16. novembra 2007 z dôvodu, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka, až do augusta 2009, keď okresný súd opätovne predložil spis krajskému

súdu na rozhodnutie. V priebehu tohto obdobia okresný súd po tom, čo odvolaniu proti

uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel sudca, nepredložil spis na rozhodnutie

krajskému súdu, ale bez rozhodnutia odvolacieho súdu ho v novembri 2008 predložil

znaleckému ústavu.

Ústavný súd zastáva názor, že dôkazom neefektívnej činnosti okresného súdu boli aj

početné pojednávania, ktoré okresný súd nariaďoval v priebehu niekoľkých rokov

a na ktorých sa vykonaným dokazovaním nepodarilo zistiť skutkový stav veci, ktorý by bol

podkladom pre meritórne rozhodnutie.

Podľa (ďalej len „OSP“) len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Okrem neefektívnej činnosti, ktorú ústavný súd identifikoval v postupe okresného

súdu, neušli pozornosti ústavného súdu ani viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu. Prvé

významné obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní 19 mesiacov sa vyskytlo v období

medzi doručením návrhu (23. augusta 2011) a výzvou okresného súdu na zaplatenie

súdneho poplatku (31. marca 2003). Ďalšie, aj keď kratšie obdobie nečinnosti v trvaní

takmer 4 mesiacov ústavný súd zistil v období medzi 9. aprílom 2003, keď sťažovateľ

zaplatil súdny poplatok, a 26. júlom 2003, keď okresný súd určil prvý termín pojednávania.

Okrem toho ústavný súd zistil aj nečinnosť okresného súdu v trvaní takmer 4 mesiacov, a to

v období od júla 2008, keď mu bol spis vrátený z krajského súdu, až do novembra 2008,

keď bol spis zaslaný znaleckému ústavu.

Aj keď okresný súd vo veci konal, vykonal viaceré pojednávania, spracoval výzvy

na zistenie skutočností dôležitých pre konanie, na zodpovedanie odborných otázok ustanovil

znalca, rozhodol o predbežnom opatrení či vykonal aj ďalšie úkony, ústavný súd

nepovažoval za podstatné množstvo úkonov, ktoré okresný súd v namietanej veci realizoval,

ale v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

bolo preňho podstatné, či okresný súd konal efektívne, či rešpektoval zásadu procesnej

ekonomiky a či vytváral podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnym postupom

neprispieval a neprispel ku včasnému rozhodnutiu vo veci samej, ktorým by došlo

k právoplatnému skončeniu konania, a tým aj k odstráneniu stavu právnej neistoty.

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 i dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej

neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,

a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis , ,

, ).

Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd

prihliadol aj na predmet konania (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že konanie o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva má pre sťažovateľa dôležitý význam

najmä z hľadiska uplatnenia jeho majetkových práv.

Opierajúc sa o uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní, v súlade s a zákona

o ústavnom súde mu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu

vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

III.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, čo odôvodnil stavom právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, a taktiež aj

márnou snahou dovolať sa spravodlivosti.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (, ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu v danom

prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy aj priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dĺžku

konania, povahu veci, správanie sťažovateľa ako účastníka konania a dosiahnuté výsledky

okresného súdu. Na základe uvedeného ústavný súd považoval za primerané priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku nálezu). Zvyšnej časti

uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel.

Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré jeho právna

zástupkyňa vyčíslila v podaní doručenom ústavnému súdu 15. mája 2012 v sume 475,93 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

predstavovala sumu 741 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11

ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2011 predstavuje sumu 123,50 € a náhrada

paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej služby sumu 7,41 € a k tomu 20 % DPH,

pretože právna zástupkyňa sťažovateľa je jej platcom. Úhrada bola preto priznaná spolu

v celkovej sume 314,18 € (bod 4 výroku nálezu).

Nárok právnej zástupkyne na úhradu tretieho úkonu právnej služby (podanie

z 3. januára 2012) ústavný súd nepriznal, pretože obsah tohto podania v sebe nezahŕňal také

skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu neboli známe alebo ktoré by svojou povahou

významne prispeli k tvorbe podkladu pre rozhodnutie ústavného súdu (obdobne

napr. , , ).

Trovy konania v sume 314,18 € je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012