Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 298/08
PDF · 289.53 KB
No categories available
I. ÚS 298/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 298/08-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť M. L., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 199/2004
a takto
rozhodol:
1. Základné právo M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 199/2004 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Michalovce p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 199/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3 . M. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1330 € (slovom
tisíctristotridsať eur), ktoré j e p o v i n n ý Okresný súd Michalovce vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. M. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,52 € (slovom
dvestodvadsaťtri eur a päťdesiatdva centov), ktorú je p o v i n n ý Okresný súd Michalovce
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 298/08-16 z 18. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. L. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 199/2004.
2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:
„Predseda senátu svojim nezákonným postupom spôsobil neúnosné prieťahy
v konaní a to napr. tým, že uznesením zo dňa 04. 11. 2005, sp. zn. 1T 199/04-417 postúpil
vec na prejednanie Krajskému súdu v Košiciach s odôvodnením, že na Krajskom súde
v Košiciach prebieha trestné konanie obž. M. L. a A. L. za trestný čin podvodu podľa § 250
Tr. zákona, a preto prichádza do úvahy spojenie veci na spoločné konanie.
...
Proti tomuto uzneseniu OS Michalovce som v lehote podal sťažnosť na Krajský súd
v Košiciach a žiadal som zrušiť napadnuté uznesenie a prikázať Okresnému súdu
v Michalovciach vo veci rozhodnúť. Na Krajskom súde v Košiciach som bol úspešný a KS
Košice uznesením, zo dňa 14. decembra 2005, sp. zn. 4 Tos 96/05-423 napadnuté uznesenie
zrušil a Okresnému súdu uložil, aby vo veci konal a rozhodol.
...
Predseda senátu JUDr. A. Ch. vytýčil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie až dňa
05. marca 2007.
...
Sťažnosť na neúnosné prieťahy v tejto veci som do rúk predsedu súdu podal listom zo
dňa 03. 04. 2007. Ďalšiu opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní som doručil do rúk
predsedu súdu dňa 16. 04. 2008. Dodnes som na uvedené sťažnosti z Okresného súdu
Michalovce nedostal žiadnu odpoveď.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo M. L. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 199/2004,
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Michalovce prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
1T/199/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. L. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk (slovom tristotisíc
slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť M. L. ... trovy právneho zastúpenia
v sume 5.144,- Sk, na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. K. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu...“
Sťažovateľ svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnil tým, že „ trvalé a účelové prieťahy v konaní sledujú jediný cieľ, aby sa oddialilo
meritórne rozhodnutie, na základe ktorého by sa sťažovateľ mohol pred súdom domáhať
náhrady škody za nespravodlivé trestné stíhanie. Sťažovateľ bol totiž v uvedenej trestnej
veci aj väzobne stíhaný a to po dobu vyše siedmych mesiacov.“.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa podaním z 22. júla 2008 (sp. zn.
1 SprV/310/2008) a zo 4. novembra 2008 (sp. zn. 1 SprV/411/2008) k veci písomne vyjadril
predseda okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľa nezaujal stanovisko k tomuto
vyjadreniu, hoci bol na túto možnosť ústavným súdom listom č. k. I. ÚS 298/08-29
z 19. novembra 2008 upozornený.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/310/2008 z 22. júla
2008 okrem prehľadu procesných úkonov vo veci uviedol:
„Obžaloba... bola Okresnému súdu... doručená dňa 15. 12. 2004. Dňa 4. 11. 2005
sudca vydal uznesenie..., ktorým trestnú vec proti obžalovanému M. L. a spol. postúpil na
prejednanie Krajskému súdu Košice. Sudca tak učinil po 11-mesačnom prieťahu.
Na základe sťažnosti obvineného M. L. ... Krajský súd Košice uznesením zo dňa
14. 12. 2005... uvedené uznesenie Okresného súdu... zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo
veci konal a rozhodol. V dôvodoch tohto zrušujúceho uznesenia mimo iného krajský súd
uvádza, že postup Okresného súdu... je nezákonný.
Sudca... potom vykonal doteraz jediné pojednávanie dňa 5. 3. 2007. To znamená, že
vyše dvoch rokov vo veci nekonal. Na pojednávaní dňa 5. 3. 2007 konajúci sudca hlavné
pojednávanie odročil na neurčito a od tej doby opäť vo veci nekoná.
...
Vzhľadom na zistené skutočnosti tak, ako boli vyššie popísané, považujem sťažnosť
podanú Ústavnému súdu... za dôvodnú a opodstatnenú.“
Predseda okresného súdu v liste sp. zn. 1 SprV/411/2008 zo 4. novembra 2008
uviedol: „na našom písomnom stanovisku, obsiahnutom v našom vyjadrení... zo dňa 22. 7.
2008 trváme a odvtedy sa na tomto nič nezmenilo“.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –
vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou označených práv –
ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie
skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,
či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, resp. v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn.
1 T 199/2004 ústavný súd zistil, že 15. decembra 2004 podal okresný prokurátor
v Michalovciach (ďalej len „okresný prokurátor“) obžalobu č. k. Pv 737/2004-23 proti
sťažovateľovi pre trestný čin v spolupáchateľstve nedovoleného prekročenia štátnej hranice,
ktorú okresný súd zaregistroval pod sp. zn. 1 T/199/2004.
Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:
Sudca dal 6. mája 2005 kancelárii pokyn, aby vyžiadala spis z Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) týkajúci sa trestného stíhania sťažovateľa (pôvodná
spisová značka konania na okresnom súde 19 T 82/02.)
Krajský súd na výzvu okresného súdu 10. júna 2005 oznámil, že vo veci bolo
rozhodnuté 5. mája 2005 uznesením o vrátení veci prokurátorovi, proti uzneseniu však
prokurátor podal sťažnosť, a preto vec bude postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o sťažnosti.
Podaním z 18. júla 2005 okresný prokurátor požiadal okresný súd o informáciu,
prečo doteraz nebolo nariadené hlavné pojednávanie v predmetnej veci.
Okresný súd listom z 19. septembra 2005 požiadal krajský súd o podanie správy, ako
bolo rozhodnuté vo veci týkajúcej sa sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 3 T 10/02, ktorá bola
postúpená najvyššiemu súdu.
Okresný súd listom z 19. septembra 2005 odpovedal okresnej prokuratúre na jej
žiadosť z 18. júla 2005 tak, že hlavné pojednávanie doteraz nebolo vo veci nariadené,
pretože predchádzajúcu trestnú vec sťažovateľa vedenú na krajskom súde pod sp. zn.
3 T 10/02 prichádza do úvahy spojiť s terajšou vecou vedenou na okresnom súde.
Krajský súd 30. septembra 2005 oznámil okresnému súdu na jeho žiadosť
z 19. septembra 2005, že spis sa nachádza na najvyššom súde.
Okresný súd 4. novembra 2005 uskutočnil hlavné pojednávanie vo veci. Vyniesol
uznesenie č. k. 1 T 199/204-415, ktorým spojil na spoločné prerokovanie a rozhodnutie vec
obžalovaného E. I. vedenú pod sp. zn. 3 T 237/05 s trestnou vecou vedenou pod sp. zn.
1 T 199/04. Ďalej vyniesol uznesenie č. k. 1 T 199/204-417, ktorým postúpil vec
sťažovateľa a spoluobžalovaného krajskému súdu na prerokovanie a rozhodnutie. Písomné
vyhotovenie uznesení bolo vypravené poštou 7. novembra 2005.
Spoluobžalovaný E. I. 14. novembra 2005 podal okresnému súdu sťažnosť proti
uzneseniu č. k. 1 T 199/204-417 zo 4. novembra 2005 a 15. novembra 2005 podal proti
tomuto uzneseniu sťažnosť aj sťažovateľ.
Okresný súd 21. novembra 2005 spracoval predkladaciu správu a odoslal spis
krajskému súdu na rozhodnutie o podaných sťažnostiach. Krajský súd prevzal spis
23. novembra 2005 a zaevidoval ho pod sp. zn. 4 Tos 96/05.
Krajský súd uznesením č. k. 4 Tos 96/05-423 zo 14. decembra 2005 zrušil napadnuté
uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.
Dňa 28. februára 2006 sudca dal kancelárii pokyn nariadiť hlavné pojednávanie na
22. marec 2006 a predvolať svedkov.
Okresný súd 17. marca 2006 zrušil nariadené hlavné pojednávanie a stanovil nový
termín hlavného pojednávania na 23. marec 2006.
Podaním z 22. marca 2006 sa sťažovateľ ospravedlnil z hlavného pojednávania
zo zdravotných dôvodov.
Na hlavnom pojednávaní 23. marca 2006 bol neprítomný sťažovateľ. Okresný súd
hlavné pojednávanie odročil na 12. apríl 2006.
Dňa 3. apríla 2006 sudca dal kancelárii pokyn na zrušenie hlavného pojednávania
nariadeného na 12. apríl 2006 z dôvodu rekonštrukcie pojednávacej miestnosti.
Sudca dal kancelárii pokyn, aby predvolala sťažovateľa na informatívny výsluch na
19. jún 2006.
Sudca dal 15. januára 2007 kancelárii pokyn nariadiť hlavné pojednávanie na
7. február 2007.
Okresný súd listom z 5. marca 2007 požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš
o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza trestná vec obžalovaného E. I., a prípadné zaslanie
právoplatného rozsudku.
Okresný súd listom z 5. marca 2007 požiadal krajský súd o oznámenie, v akom štádiu
sa nachádza vec vedená pod sp. zn. 3 T/10/02, a prípadne zaslanie právoplatného rozsudku.
Dňa 7. februára 2007 bolo hlavné pojednávanie za prítomnosti sťažovateľa, avšak
nedostavil sa jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť. Hlavné pojednanie
bolo odročené na návrh okresného prokurátora na 5. marec 2007.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul sťažovateľa a obžalovaného E. I.
Vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise a pojednávanie odročil na
neurčito z dôvodu vyčkania právoplatnosti rozsudkov v súvislosti s inou trestnou činnosťou
obžalovaných. Nariadil vyžiadanie rozsudkov z krajského súdu a Okresného súdu Liptovský
Mikuláš.
Krajský súd 16. apríla 2007 oznámil okresnému súdu, že vec sťažovateľa vedená pod
sp. zn. 3 T/10/02 nie je doteraz právoplatne skončená a spis bol zaslaný najvyššiemu súdu
3. mája 2006 na rozhodnutie vo veci.
Dňa 19. apríla 2007 Okresný súd Liptovský Mikuláš oznámil okresnému súdu, že vec
vedená pod sp. zn. 1 T/113/2005 proti obžalovanému E. I. sa nachádza na Krajskom súde
v Žiline, ktorý rozhoduje o odvolaní obžalovaného.
Dňa 23. augusta 2007 sudca dal kancelárii pokyn, aby vyžiadala z krajského súdu
spis 3 T/10/02 a od Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis vedený pod sp. zn.
Okresný súd 17. septembra 2007 dostal kópie rozsudkov z Okresného súdu
Liptovský Mikuláš týkajúce obžalovaného E. I.
Dňa 17. septembra 2007 krajský súd oznámil okresnému súdu, že spis vedený pod
sp. zn. 3 T/10/02 sa nachádza na najvyššom súde.
Sudca dal 12. júna 2008 kancelárii pokyn, aby vykonala dopyt na krajskom súde, či
vec vedená pod sp. zn. 3 T/10/02 je právoplatne skončená. Pokyn bol opakovaný 16. júla
2008 a 31. októbra 2008. V úradných záznamoch zo 16. júla 2008, 8. septembra 2008
a 31. októbra 2008 vykonaných asistentkou sudcu je poznamenané, že spis sp. zn. 3 T/10/02
sa nachádza na najvyššom súde.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 199/2004, teda v trestnej veci proti sťažovateľovi,
došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo
na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1
dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí
trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo
poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej
neistoty obvineného, sa sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej
lehote (III. ÚS 99/02).
1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií postupoval aj v danom prípade.
1.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral v predmetnom prípade
do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú
na rozhodnutie. Predmetom posúdenia je trestnoprávne konanie (rozhodovanie o vine
a treste za spáchaný skutok), ktoré sa začalo podaním obžaloby okresnou prokuratúrou
15. decembra 2004 na okresnom súde.
Vychádzajúc z obsahu predovšetkým spisu okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 T 199/2004 v trestnej veci proti sťažovateľovi a jeho postupu v uvedenej veci
ústavný súd nezistil žiadnu právnu okolnosť, na základe ktorej by sa malo preskúmavané
konanie vyhodnotiť ako zložité.
V súvislosti s posudzovaním trestnej veci proti sťažovateľovi okresný súd síce
zisťoval stav konania v iných trestných veciach súvisiacich so sťažovateľom, ale táto
okolnosť nesmie ísť na úkor rozumného a efektívneho procesného správania spočívajúceho
v zákonne dostatočnom vymedzení rozsahu dokazovania podľa obžaloby, ktoré malo (má)
byť relevantnou okolnosťou, pri posúdení prípadnej trestnej zodpovednosti sťažovateľa.
1.2 Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania treba posudzovať
komplexne. Jeho návrhy a sťažnosti, ktoré v doterajšom priebehu trestného konania
vedeného proti jeho osobe produkoval, sú súčasťou práva na obhajobu a sú motivované
v konečnom dôsledku snahou dosiahnuť priaznivé rozhodnutie v konaní pred súdom.
1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom treba uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľa, ale vychádzal
z komplexného posúdenia priebehu doterajšieho konania s prihliadnutím na obsah obžaloby,
relevantnú právnu úpravu, ako aj doterajšiu celkovú dĺžku konania. Úlohou ústavného súdu
bolo zistiť, či konkrétny postup okresného súdu v trestnom konaní nie je z hľadiska
naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený (obdobne
pozri napr. I. ÚS 13/00).
Za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní (v danom prípade
okresného súdu) možno považovať dobu jeho nečinnosti alebo zjavne neefektívnej činnosti
pri napĺňaní účelu Trestného poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli
náležite zistené (§ 1 ods. 1 Trestný poriadok).
Ústavný súd zistil, že okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k prerokovaniu
a rozhodnutiu vo veci samej v období od 15. decembra 2004 do 6. mája 2005, keď bol daný
pokyn na vyžiadanie spisu (sp. zn. 19 T 82/02) z krajského súdu, v trvaní viac ako
4 mesiace. Ďalej nekonal v období od 10. júna 2005, keď dostal odpoveď z krajského súdu,
až do 19. septembra 2005, keď požiadal krajský súd o podanie správy, ako bolo rozhodnuté
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 10/02, v trvaní viac ako 3 mesiace. Aj keď 30. septembra
2005 dostal okresný súd odpoveď z krajského súdu na svoju žiadosť z 19. septembra 2005,
ďalej nekonal do 4. novembra 2005, keď uskutočnil hlavné pojednávanie, v trvaní viac ako
1 mesiac.
Nečinnosť okresného súdu bola aj v období od 3. apríla 2006, keď bol kancelárii
daný pokyn na zrušenie hlavného pojednávania nariadeného na 12. apríl 2006 z dôvodu
rekonštrukcie pojednávacej miestnosti, až do 7. februára 2007, keď sa uskutočnilo hlavné
pojednávanie, v trvaní viac ako 10 mesiacov. V nečinnosti okresný súd pokračoval aj
v období od 19. apríla 2007, keď mu Okresný súd Liptovský Mikuláš podal informáciu
o stave konania sp. zn. 1 T/113/2005, až do 23. augusta 2007, v trvaní viac ako 4 mesiace.
Následne nečinnosť okresného súdu bola od 17. septembra 2007, keď dostal
požadovanú informáciu z krajského súdu o stave konania vedeného pod sp. zn. 3 T/10/02,
do 12. júna 2008, keď opätovne vykonal dopyt na krajský súd, v akom štádiu sa nachádza
vec vedená pod sp. zn. 3 T/10/02, v trvaní viac ako 8 mesiacov.
Celková doba nečinnosti okresného súdu, v ktorej nevykonal žiaden úkon
k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, trvala viac ako 30 mesiacov, ktoré ústavný súd hodnotí
ako zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv.
Okrem nečinnosti okresného súdu vykázaná je aj zjavná neefektívnosť, ktorá bola tou
okolnosťou, v dôsledku ktorej ústavný súd v posudzovanej veci konštatuje aj porušenie
sťažovateľom označených práv.
Okresný súd uznesením č. k. 1 T 199/04-417 zo 4. novembra 2005 rozhodol tak, že
postúpil trestnú vec sťažovateľa na prerokovanie krajskému súdu, avšak toto rozhodnutie
nemalo oporu v zákone. Na túto skutočnosť výslovne poukázal krajský súd v zrušujúcom
uznesení č. k. 4 Tos 96/05-423 zo 14. decembra 2005, v rámci ktorého prikázal okresnému
súdu, aby vo veci konal a rozhodol. Ďalšie úkony okresného súdu sú poznačené
pokračujúcou neefektívnosťou.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného nepovažoval za podstatné množstvo úkonov,
ktoré okresný súd v doterajšom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 199/204 vykonal,
ale v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 33/99, II. ÚS 71/01) považoval za
rozhodujúcu predovšetkým skutočnosť, či ich vykonanie bolo efektívne, rešpektovalo
zásadu procesnej ekonomiky a zásadne vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej
neistoty sťažovateľa ako obvineného v tomto trestnom konaní.
1.4 Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd
prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. Z hľadiska
hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre
ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku
mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom
trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.
V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od podania obžaloby
okresnému súdu proti sťažovateľovi uplynuli viac ako 4 roky, ústavný súd konštatoval, že
okresný súd nebral do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ bol a je v celom priebehu trestného
konania na základe pomalého postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej
neistote (podobne III. ÚS 183/05).
Napokon si ústavný súd nemohol nevšimnúť, že okresný súd priznal oprávnenosť
sťažnosti a tým aj prieťahy v konaní.
2. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 1
tohto nálezu.
3. Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľa okresným
súdom, prikázal mu (čl. 127 ods. 2 ústavy), aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
rozhodnutia v jeho trestnej veci.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 2
tohto nálezu.
IV.
1. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku trestného konania (takmer 4 roky) a podiel
okresného súdu na jej dĺžke, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam
uplatňovaného nároku pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do
rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, a správanie sťažovateľa ústavný súd
považoval priznanie sumy 1330 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3
tohto nálezu.
2. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov
konania okresným súdom.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal zo skutočnosti,
že právny zástupca sťažovateľa vo veci vykonal dva úkony právnych služieb, a to prevzatie
a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 9. júna 2008. Odmena za jeden úkon
právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov vykonaných v roku 2008 je 1/6 z výpočtového základu
19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk, čo spolu s režijným paušálom 190 Sk predstavuje sumu 3 367 Sk.
Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom
predstavuje celkovú sumu (2 úkony v roku 2008 ) 6734 Sk, teda 223,52 €.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu v bode 4.
3. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009